velmy
10. 8. 2009
tento pribeh sa stal mne osobne.
Glitter Text @ Glitterfy.com raz sme sa kamoskou boli prejst a objavili sme nedorobeny stari bunker.an druhy den sme sa rozhodli ze ho pojdeme stavat a tak sme isli.doniesli sme klince kladivo drava a vsetko na priúpravu.boloto uzastne.ked sme ho robili uz bolo neskoro a isli sme domou a videli sme nejaku velku ciernu machulu tak sme utekali.potom sme si misleli ze sa nam to zdalo.tak sme tam isli aj treti den.stavali sme a vtedi sme poculi zvuki akoo keby nam nekdo pod bunkrom chodel chcerli sme ist dolu ale balisme sa ist tak sme isli navrchol kde nebola dkoorobena strecha.vtom zme videli vicokehockoveka s krvavou tvarou tak sme sa skrili.noale ked sme sa pozreli cez okienko na jeho bundu,bolo tam napisane: Tom Herisson ..rok narodenia:1820 a vtedy sme sa rozhodli ze uz tam nikdy nerpojdeme....
Glitter Text @ Glitterfy.com Boli sme s kamoškou a jej sestrov vonku. Len sme sa tak prechádzali. Bolo pekne, slnečno. Sadli sme si na deku a rozprávali sa. Zrazu, len tak z ničoho nič sa zamračilo a začalo pršať. Schovali sme sa pod stánok, ktorý bol prázdny a mysleli sme si, že to bude len malá prehánka ako obvikle. Ale mýlili sme sa. Dážď bol čoraz silnejší. v id="bgall">Naraz som pocítila prítomnosť niekoho ďalšieho.To by ešte nič nebolo, ale naraz sme všetci naraz výkríkli od strachu. Hrozne sme sa báli. Už nám bolo jedno, či zmokneme, alebo nie. Rozbehli sme sa domov. Myslela som si, že už je všetko v pohode keďsom sedela doma za oknom a sledovala ako búrka utíchla. Ale strach sa mi zasa vrátil a to v ešte silnejšej podobe, keď my kamarátka so sestrou volala. Bola to tá istá kamarátka, s ktorou sme boli vonku, ale po hlase som ju nezpoznala. Bola uplakaná. Volala mi, lebo kýmsme boli vonku, počas búrky, jej dedko zomrel. Asi to bol on, koho sme sa tak zľakli...
Glitter Text @ Glitterfy.com V New Yorku žila istá rodina, ktorá sa presťahovala do veľkého domu. Mali troch chlapcov, jeden z nich mal rakovinu. Bol preto utiahnutý dole v pivnici, kde trávil celý čas. Onedlho sa z rakoviny vyliečil a rodičom to urobilo veľkú radosť, ale jeho dobré správanie sa zrazu zmenilo na agresivitu voči súrodencom a neskôr aj rodičom. Nevedeli si s ním dať rady, a preto zavolali jeho najobľúbenejšiu sesternicu, ktorá tam mala bývať a pomôcť mu. Prvýkrát keď za ním prišla, sa jej zveril.....sama neverila čo všetko jej povedal. "Povedal," vydesená hovorila jeho rodičom, ",že počas toho ako sa liečil, ho niekoľko krát navštívil čierny muž. Hovoril, že mu kázal písať neslušné básničky a kresliť neslušné obrázky. Povedal mu vraj, že mu zabije rodinu, ak ho neposlúchne. Som vážne vydesená. Neviem čo si mám myslieť, potrebuje pomoc.......pri tom mi hľadel do očí. Neviem čo si mám o tom myslieť, je to pravda?" Hneď ďalší týždeň sa začali diať zvláštne veci. Bryan už mohol chodiť po byte, ale v ten večer ostal dole. Mama sa zľakla a chcela vedieť, prečo je dole. Išla za ním a v tom ju napadol. Začal ju škrtiť a nadávať jej. Jeho agresivita každým dňom prerastala, až sa rodičia rozhodli syna zavrieť na psychiatriu. Tam sa mal liečiť.....jeho posledné slová boly "Teraz pôjde po vás!" A zdalo sa, že to je pravda. Dom začal rodine naháňať strach a Tine ešte viac. To čo jej povedal bratranec ju stále mátalo. Nakoniec si rodina do domu zavolala odborníkov an takéto veci. Tí si hneď prehliadli dom a skonštatovali: "Vo vašom dome je nejaká zlá sila. Najviac ma vyľakala tá dolná miestnosť, kde sa váš syn zdržiaval. Pravdepodobne vášho syna napaddol démon." Rodičia sa vyľakali :"Prečo práve jeho?". "Sú rôzne vysvetlenia, démoni napádajú najslabšieho člena rodiny. V Bryanovom prípade bolo nevýhodou, že bol príliš slabý z choroby, z ktorej sa liečil." Odborníci sa začali o tento prípad stále viac. Všetci sa zdržiavali v skupine a nikto nechodil nikam sám. V dome sa stalo ešte veľa podivných vecí, kým im s istotou povedali: "Vo vašom dome je brána do pekla" To manželov vyľakalo, tak že zavolali samotného biskupa. Poprosili ho aby ich tohoto všetkého zbavil. "Dobre," pristúpil biskup, ",ale majte na mysli, že je to riskantný krok." O niekoľko dní sa v dome konala omša na vysvetenie domu. Ešte pred omšou im biskup povedal: "Majte sa na pozore! Bude tu a bude zúriť! Bude vás ohrozovať, ale vy nesmiete veriť! Nesmiete ani na chvíľu veriť, že existuje, to by ho posilnilo!" Omša sa začala. Počas nej matku rodiny Katlin vynieslo do vzduchu, hodilo o stenu a začalo škrtiť. Biskup však nedával najavo, že ho to zaujíma a v omši ďalej pokračoval. Potom sa Katlin opäť vzniesla a spadla na zem. Omša pokračovala, až nakoniec omše sa stalo niečo nečakané.........slnko presvietilo celý dom a zrazu v celom dome svietili slnečné lúče. Démon bol vyhnaný, ale aj tak sa rodina rozhodla ešte v ten deň odsťahovať. V ten deň zašli po Bryana a odišli spolu, nevedno kam.
Glitter Text @ Glitterfy.com raz sme sa kamoskou boli prejst a objavili sme nedorobeny stari bunker.an druhy den sme sa rozhodli ze ho pojdeme stavat a tak sme isli.doniesli sme klince kladivo drava a vsetko na priúpravu.boloto uzastne.ked sme ho robili uz bolo neskoro a isli sme domou a videli sme nejaku velku ciernu machulu tak sme utekali.potom sme si misleli ze sa nam to zdalo.tak sme tam isli aj treti den.stavali sme a vtedi sme poculi zvuki akoo keby nam nekdo pod bunkrom chodel chcerli sme ist dolu ale balisme sa ist tak sme isli navrchol kde nebola dkoorobena strecha.vtom zme videli vicokehockoveka s krvavou tvarou tak sme sa skrili.noale ked sme sa pozreli cez okienko na jeho bundu,bolo tam napisane: Tom Herisson ..rok narodenia:1820 a vtedy sme sa rozhodli ze uz tam nikdy nerpojdeme....
Glitter Text @ Glitterfy.com Boli sme s kamoškou a jej sestrov vonku. Len sme sa tak prechádzali. Bolo pekne, slnečno. Sadli sme si na deku a rozprávali sa. Zrazu, len tak z ničoho nič sa zamračilo a začalo pršať. Schovali sme sa pod stánok, ktorý bol prázdny a mysleli sme si, že to bude len malá prehánka ako obvikle. Ale mýlili sme sa. Dážď bol čoraz silnejší. v id="bgall">Naraz som pocítila prítomnosť niekoho ďalšieho.To by ešte nič nebolo, ale naraz sme všetci naraz výkríkli od strachu. Hrozne sme sa báli. Už nám bolo jedno, či zmokneme, alebo nie. Rozbehli sme sa domov. Myslela som si, že už je všetko v pohode keďsom sedela doma za oknom a sledovala ako búrka utíchla. Ale strach sa mi zasa vrátil a to v ešte silnejšej podobe, keď my kamarátka so sestrou volala. Bola to tá istá kamarátka, s ktorou sme boli vonku, ale po hlase som ju nezpoznala. Bola uplakaná. Volala mi, lebo kýmsme boli vonku, počas búrky, jej dedko zomrel. Asi to bol on, koho sme sa tak zľakli...
Glitter Text @ Glitterfy.com V New Yorku žila istá rodina, ktorá sa presťahovala do veľkého domu. Mali troch chlapcov, jeden z nich mal rakovinu. Bol preto utiahnutý dole v pivnici, kde trávil celý čas. Onedlho sa z rakoviny vyliečil a rodičom to urobilo veľkú radosť, ale jeho dobré správanie sa zrazu zmenilo na agresivitu voči súrodencom a neskôr aj rodičom. Nevedeli si s ním dať rady, a preto zavolali jeho najobľúbenejšiu sesternicu, ktorá tam mala bývať a pomôcť mu. Prvýkrát keď za ním prišla, sa jej zveril.....sama neverila čo všetko jej povedal. "Povedal," vydesená hovorila jeho rodičom, ",že počas toho ako sa liečil, ho niekoľko krát navštívil čierny muž. Hovoril, že mu kázal písať neslušné básničky a kresliť neslušné obrázky. Povedal mu vraj, že mu zabije rodinu, ak ho neposlúchne. Som vážne vydesená. Neviem čo si mám myslieť, potrebuje pomoc.......pri tom mi hľadel do očí. Neviem čo si mám o tom myslieť, je to pravda?" Hneď ďalší týždeň sa začali diať zvláštne veci. Bryan už mohol chodiť po byte, ale v ten večer ostal dole. Mama sa zľakla a chcela vedieť, prečo je dole. Išla za ním a v tom ju napadol. Začal ju škrtiť a nadávať jej. Jeho agresivita každým dňom prerastala, až sa rodičia rozhodli syna zavrieť na psychiatriu. Tam sa mal liečiť.....jeho posledné slová boly "Teraz pôjde po vás!" A zdalo sa, že to je pravda. Dom začal rodine naháňať strach a Tine ešte viac. To čo jej povedal bratranec ju stále mátalo. Nakoniec si rodina do domu zavolala odborníkov an takéto veci. Tí si hneď prehliadli dom a skonštatovali: "Vo vašom dome je nejaká zlá sila. Najviac ma vyľakala tá dolná miestnosť, kde sa váš syn zdržiaval. Pravdepodobne vášho syna napaddol démon." Rodičia sa vyľakali :"Prečo práve jeho?". "Sú rôzne vysvetlenia, démoni napádajú najslabšieho člena rodiny. V Bryanovom prípade bolo nevýhodou, že bol príliš slabý z choroby, z ktorej sa liečil." Odborníci sa začali o tento prípad stále viac. Všetci sa zdržiavali v skupine a nikto nechodil nikam sám. V dome sa stalo ešte veľa podivných vecí, kým im s istotou povedali: "Vo vašom dome je brána do pekla" To manželov vyľakalo, tak že zavolali samotného biskupa. Poprosili ho aby ich tohoto všetkého zbavil. "Dobre," pristúpil biskup, ",ale majte na mysli, že je to riskantný krok." O niekoľko dní sa v dome konala omša na vysvetenie domu. Ešte pred omšou im biskup povedal: "Majte sa na pozore! Bude tu a bude zúriť! Bude vás ohrozovať, ale vy nesmiete veriť! Nesmiete ani na chvíľu veriť, že existuje, to by ho posilnilo!" Omša sa začala. Počas nej matku rodiny Katlin vynieslo do vzduchu, hodilo o stenu a začalo škrtiť. Biskup však nedával najavo, že ho to zaujíma a v omši ďalej pokračoval. Potom sa Katlin opäť vzniesla a spadla na zem. Omša pokračovala, až nakoniec omše sa stalo niečo nečakané.........slnko presvietilo celý dom a zrazu v celom dome svietili slnečné lúče. Démon bol vyhnaný, ale aj tak sa rodina rozhodla ešte v ten deň odsťahovať. V ten deň zašli po Bryana a odišli spolu, nevedno kam.