8. Diel - Hádka
Pozerala som telku, ktorú som vlastne ani nevnímala. Kto mu mohla byť tá žena? Priateľka, manželka alebo objednávka...? Zazvonil telefón...
Na displeji telefónu bolo napísané: Nathan. ,,Mám to zdvihnúť, nemám to zdvihnúť?" ,,Prosím?" zdvihla som to. ,,Liz, tu je Nathanko, pamätáš?" zachechtal sa. ,,No a prečo by som sa nepamätala?" spýtala som sa ho úplne vážne. ,,Nemáš dobrú náladu? Vždy si také slniečko.." začal dávať ten ,,flirtovací" hlas. ,,Slniečko ako noc." pomyslela som si. ,,Počúvaj, čo chceš? Nemám čas!" keď nie inak, tak sa z toho vyhrabem takto. ,,Chcel som ťa dnes večer ku mne pozvať na večeru." ,,Prepáč, ale už niečo dnes večer mám." ,,Tak čo zajtra???" ,,Nathan, buď pôjdeš zaklopať sem pred dvere alebo.." a zrušila som ho.
,,Uuf, dokelu." niekto zvonil a ja som pochybovala, že to bude nejaký balíček.
,,TAK?!?! Čo máš za problém?" osočil sa na mňa.
,,No, chceš to vedieť?" spýtala som sa ho. Mlčky prikývol. ,,Nathan, poznáme sa už hrozne dlho, od prvej triedy. Sedeli sme spolu v lavici, rozprávali sme si pikošky, hrali sme sa a povedali sme si, že budeme najlepší kamaráti. Ale... ako teraz? Neviem, čo odo mňa chceš. Pozývaš ma na rande, pritom chodíš s inou a ktohvie, kde všade máš pozašívané ratolesti. Ja.. som nechcela byť iba kamarátka. Chcela som byť aj niečo v-viac. Ale ako vidím, v tvojom živote už pre mňa nieje miesto. Máš inú rodinu. Ja nechcem zničiť to, do čoho sa ide na celý život. Nechcem ničiť šťastie. Najviac ma bolí, keď ostatní trpia kvôli mne. To je to najhoršie, čo si viem len predstaviť. Najhoršie, čo existuje. Nechcem, aby kvôli mne plakala rodina, ktorá by mohla byť najšťastnejšia na zemeguli, ale nieje, kvôli Elizabeth Parkerovej! Ja nechcem zničiť šťastie niekoho iného. Prepáč mi to. Bolo by najlepšie, keby sme sa už nikdy nestretli." bolo mi do plaču, ale v takýchto situáciách sa neplače, ale zabíja.
,,Liz, prepáč mi to! Ja som sa nechal uniesť, čo som aj čakal.." ,,Kto to bol?" spýtala som sa na rovinu. ,,Moja ex, trochu sme sa znova zblížili." ,,Trochu?" povedala som už úplne plačlivým hlasom.
,,Teraz som ťa asi stratil, však?" čakal na reakciu.,,Nie, nestratil." povedala som. Nathanovi zamrzla rozpačitosť na tvári. Bol prekvapený. ,,Nemôžeš stratiť to, čo si nikdy nemal." ,,Ako chceš!!!" úplne na**atý tresol dvermi. Vtom zazvonil zvonček druhý krát.
,,Elizabeth Parkerová?" spýtal sa ma muž. ,,Áno." ,,Prosím vás, aby ste sa dostavili zajtra okolo druhej poobede k notárovi." ,,Áno. Mohli by ste prosí povedať príčinu?" s prekvapením som otvárala ústa a nemohla som uveriť, keď mi to troma vetami povedal.
Komentáre
Prehľad komentárov
plsss nedas mi na stiahntie oblecenie, co ma teraz lizzie? please velmi ta prosim dlho som ho zhanala si uz moja posledna sanca!!!!!
krrrasa
(audrey, 26. 11. 2009 19:38)nadhera. to je zatial najlepsi komix, ktory som citala. teda, memories este prosim neukoncuj, este aspon 10 dielov, prosiiiim! :)
plsss
(audrey, 28. 11. 2009 9:47)