Charakterizuje ho spanilosť, čistota, dobro, ladnosť pohybu, tichá melanchólia i smutné oči. Zabudnime na okamih na mytológiu, povesti a báje – zviera, o ktorom teraz píšem, skutočne existuje a nič nie je dobrotivejšie ako jeho pôvabná duša. Vraví sa, že jednorožec je jemné stvorenie, ktoré nepozná smrť a nikdy nezabíja; veď jediným šliapnutím na chrobáka či na steblo mladej jarnej trávy by toto elegantné, tiché zviera poprelo svoju nádhernú podstatu i svoje vznešené zásady. Máme sa od neho ešte čo učiť!
Je noc, mesiac je v splne a ja, sediac v Mesačnej sieni, pomaly píšem túto kroniku a snažím sa, aby som nič nevynechala. Hm... Ak raz stretnete jednorožca, budete skutočne očarení jeho noblesnosťou, impozantným krokom i zdrvujúcou charizmou: svojím vzhľadom síce pripomína koňa, laň či antilopu, ale pravdou je, že ani s jedným zo spomínaných zvierat nemá nič spoločné. Áno, môžeme ho popísať ako tvora - párnokopytníka, ktoré sa zrejme svojím vzhľadom najviac podobá koňovi, ale jednorožec je v istých detailoch výnimočný – žiadnemu zraku neunikne jeho charakteristická belostná srsť ani magické modré oči hlboké sťa samotný vesmír, a jeho zvláštnosťou je špirálovitý roh uprostred spanilého čela. Je to symbol kúziel, sublimácie magických síl i panenskej čistoty.
Vedeli ste o tom, že keď vietor vanie vôkol jeho rohu, v povetrí sa ozýva melódia podobná nádhernému zvuku flauty? Nuž, ani ja nie. Tento prekrásny tvor v sebe ukrýva mnoho tajomstiev, veď nie nadarmo je obyvateľom a strážcom adurnského Smaragdového lesa, ktorý je ľuďom iba veľmi ťažko dostupný.
Podľa legendy dokáže jednorožca skrotiť iba nevinná panna nesúca zrkadlo. Nie je to celkom pravda. V dávnych dobách bola jedna z nevinných panien – krásna a nahá zároveň – pripútaná k stromu, aby svojou prítomnosťou prilákala zázračného jednorožca. Jednorožec, obdivujúci pannu ako stvorenie cudné a nádherné ako bol on sám, ju skutočne poctil svojou návštevou, aby jej daroval svoje čisté srdce. Bohužiaľ, jeho vzplanutie sa mu stalo osudným – lovec, ukrytý v neďalekom kroví, poľahky zviera ukoristil a zabil.
Táto dlhoročná skúsenosť sa uhniezdila hlboko v spomienkach jednorožcov, preto sa dôvera tohto zázračného párnokopytníka získava veľmi obtiažne. Je to síce plachý a veľmi opatrný tvor, ale ten, kto si svojou úprimnosťou a svojimi čistými zásadami získa jeho úctu, nájde si v ňom verného a oddaného spoločníka.
Zvláštne, koľko mýtov ľudia o tomto zvierati popísali, a hoci vedieť o ňom nevedia takmer nič, zaujímali sa o neho celé tisícročia.
Polož na stôl kúsok rohu jednorožca, vedľa neho čierneho škorpióna a prikry ich tanierom či miskou – ak škorpión umrie v priebehu hodiny, roh je nefalšovaný.
Tesne pred tým, ako sa uložíš na spánok, vlož si roh jednorožca pod vankúš. Ak ráno po zobudení, keď sa pozrieš do zrkadla, uvidíš na chvíľu namiesto svojej tváre tvár jednorožca, roh je skutočný.
Kým mi zhasne sviečka a spánok mi poskytne únik z toho sveta, už len poznamenám, že niet nad priateľstvo s jednorožcom – neraz mal možnosť zvoliť si, či naveky pobudne v raji, alebo bude človeka dobrovoľne sprevádzať na jeho ťažkej púti životom. A jednorožec, zviera múdre a bystré, vzhliadol na nádheru edenu, na vznešenosť Najvyššieho i na nadpozemskú krásu anjelov, potom uprel svoje oči na človeka – a rozhodol sa nasledovať ho. Pre mňa ostane jednorožec naveky nositeľom súcitu, vernosti a súdržnosti. V jednu magickú letnú noc sa mi zjavil vo sne a povedal: „Teraz, keď už sme spoznali jeden druhého, ty budeš veriť vo mňa a ja budem veriť v teba.“
Posledný jednorožec
Keď posledný orol letí
ponad poslednú padajúcu horu
a posledný lev sa zvýja
v poslednom prašnom prúde
V tieňoch lesa
hoci môže byť starý a vyčerpaný
zízajú neveriaco
na posledného jednorožca
A keď prvý nádych zimy
na kvetoch je mrazivý
a ty pozeráš na sever
a bledý mesiac svieti
a ty chceš odísť s ľútosťou zo sveta
v diaľke počuješ smiecha
posledného jednorožca
Keď posledný mesiac je postavený
nad poslednou hviezdou rána
a budúcnosť je minulosťou
dokonca bez posledného zúfalého varovania
Vtedy pozri na oblohu kde medzi oblakmi
sa cesta vytvára
Pozri a uvidíš ako tam žiari
posledný jednorožec
Raz sa mi snívalo, že som bol motýľom, a teraz neviem, či som Čuang-c´, ktorý sníval o tom, že bol motýľom, alebo som motýľ, ktorý sníva o tom, že je Čuang-c´.
V deň, keď nastala moja premena, bolo to, akoby mi v tele začala prúdiť nová krv. Vzduch má vtedy takú zvláštnu vôňu; neustále vás na každom kroku sprevádza zmes fialiek, škorice i klinčekov a keď zavetríte, celé vaše zmysly opantá príjemný závan sladkej vanilky. Prameň, z ktorého pijete, vás prekvapí slabulinkou chuťou lesných jahôd a farby vôkol sú tak sýte, že máte pocit, akoby ste boli súčasťou slávneho impresionistického obrazu. Je to tým, že vaše zmysly nadobúdajú nové rozmery; chuť, sluch, čuch... To všetko je natoľko intenzívne, že ste zozačiatku úplne ohúrení a nie ste schopní robiť nič iné, iba nehybne ležať v tráve a vnímať... Vnímať zvuky z veľkých diaľok, roj tisícok rozličných vôní či malinovú pachuť v ústach. To všetko je tak nové a neobyčajné, že nečujne ostávate ležať na mieste a premýšľate, že ak vôbec existuje raj na Zemi, ocitli ste sa v ňom práve teraz... Prvých pár hodín v koži jednorožca je skôr úsmevných a humorných zároveň. Kým si konečne zvyknete, že máte štyri nohy, nie dve, zakopnete najmenej o desať kameňov, pretože... Ešte stále nie ste schopní prijať fakt, že kráčate po štyroch! Deň mojej premeny bol jedným z mojich najšťastnejších; život jednoducho nadobúdal iné rozmery a odmenou mi bol neskutočný pocit slobody. Predstavte si, ako stojíte na najvyššom vrcholku hory a hľadíte dole do siahodlhého údolia. Pred vami sa rozprestiera nekonečný priestor ihrajúci dúhovými farbami, vidíte prepletajúcu sa sieť striebristých potôčikov a zdola vás zdravia pestré kolóny všakovakých kvetov. Horizont postupne nadobúda všetky kolority sveta a obklopuje vás taký svieži vzduch, že sa stačí iba nadýchnuť a vaše vnútro sa rozžiari čistou energiou. Toto nie je raj - toto je vaša myseľ. Ak ste jednorožcom, svoj život žijete vo svojej mysli a tvoríte si vlastnú realitu. Nemajte strach – je v nej neobmedzený priestor a môžete v nej žiť tisícky životov súčasne. Vymyká sa to vášmu chápaniu? Predstavte si napríklad, že ste v jeden okamih na viacerých miestach naraz – verte mi, ony to skutočne dokážu! Jednorožce ako komunita sú zvláštne tvory: milujú jeden druhého, ale vzájomne si doprajú dostatok voľnosti. Komunikujú skrze myšlienok, a hoci rozumejú ľudskej reči a ovládajú všetky jazyky sveta, iba málokedy skutočne prehovoria – jednoducho to nepotrebujú. Pamätám sa na ich privítanie; premenená na jednorožca som vkĺzla do hlbokého lesa a neúnavne som kráčala až tam, kam už nesiaha ľudská civilizácia – k prameňu zvanom Azhi Dahaka. Tu sa tieto čarokrásne bytosti pravidelne stretávajú, aby si navzájom odovzdávali svoje nadobudnuté skúsenosti. V okamihu, ako som sklonila hlavu k prameňu, obklopili ma zo všetkých strán a hľadiac na mňa hlbokými modrými očami, zdravili ma spanilým úklonom. Bola som jedným z nich. Tieto bájne bytosti nepoznajú zlo, závisť ani zášť. Každé ráno s radosťou putujú na vrcholky hôr, aby privítali východ slnka a večer sa tam opäť vracajú, aby svojou prítomnosťou vzdali hold svitu mesiaca. Tam, kde sa ich kopýtka dotkli mútnych vôd, tie okamžite spriezračneli a tie najpraobyčajnejšie kamienky v nich zažiarili ako najkrajšie drahokamy sveta. Pred ich silou i čistotou sa musí skloniť každý jeden démon a ustúpi aj ten najhorší – démon materializmu. Ten, kto okúsi zázračný prameň a čo i len na okamih sa premení na túto nádhernú bytosť, získa zvláštnu schopnosť. V čase premeny nachádza odpovede na všetky otázky, pretože jeho vedomie sa prepojí s vedomím ostatných jednorožcov. Ony to nazývajú kolektívno-progresívnym vedomím. Vyvetlím vám to. Predstavte si, že presne viete, koľko kvetov kvitne na lúke, koľko hviezd je na nebi či koľko krokov musíte spraviť, kým prejdete na vrchol hory – bez toho, že by ste to počítali... Predstavte si, že viete, kto za vami stojí, hoci ho nevidíte, a viete, v akom pomere použiť prísady do elixíru neviditeľnosti, hoci vás to nikto neučil. Pretože... Jednoducho... To viete. Jednorožce vidia do budúcnosti, ale neodhaľujú ju – vedia totiž, že všetko, čo sa deje, deje sa pre dobro nás všetkých a nie je v ich záujme odkrývať nevypovedané. Nepociťujú potrebu ovplyvňovať chod vesmíru; ich cieľom je žiť každým okamihom, dýchať, milovať a prijímať všetku tú nádheru, ktorá im bolo daná. Svojou skromnosťou, čistotou a láskou k životu si získali srdce stvoriteľa, a hoci nič neočakávajú, patrí im celý svet. Teraz je mi občas neuveriteľne smutno, pretože tie dva nádherné dni, čo som strávila ako jednorožec, vo mne zanechali hlboké a intenzívne spomienky. To, čo som vám vyrozprávala, je iba drobná kapitolka z ich fascinujúceho života; to ostatné však pomlčím... A raz... Vari jedného dňa, keď to budem najmenej čakať, moja duša opustí toto telo a ja, letiac ku hviezdam, splyniem v jedno s celým vesmírom... A vrátim sa... Ktovie... Možno v podobe tohto prekrásneho zvieraťa...