Najčastejšie choroby
Choroby v dôsledku parazitov:
U psov je popísaných viac ako 200 pôvodcov ochorení. Väčší dôsledok majú parazity na šteňatách, kde napadnutie môže vyvolať vážne zdravotné problémy, ale často sa vyskytujú aj u zvierat dospelých a aj u psov vo vyššom veku. Parazity predstavujú každodenný problém a chovateľ môže proti nim účinne preventívne zasiahnuť.
1. vonkajšie parazity
B L C H Y, sú najčastejšie vonkajšie parazity psov. Vyskytujú sa vo zvýšenej miere koncom leta až začiatkom jesene. Blchy možno vidieť na psoch aj v ostaných ročných obdobiach, sú rozšírené po celom svete. Pes je hostiteľom 6-tich druhov bĺch a príležitostne na ňom môžu parazitovať aj ostatné z viac ako stovky rôznych druhov. Blchy nielenže dráždia psa saním krvy a môžu vyvolať rozsiahle kožné zmeny až alergické dermatitídy, ale hlavne sú medzihositelom pásomnice psej. Jedna blcha nakladie za život až 500 vajíčiek, z ktorých sa v prachu rodia larvičky, ktoré sa živia rôznymi organickými zbytkami a môžu skonzumovať aj vajíčko pásomnice. Vajíčka pásomnice sa v blche vyvíjajú na nakazenia schopné larvy. Pri odstránení bĺch je preto nevyhnutné urobiť aj očistu celého okolia umytím a dezinfekciou a zároveň prevenívne odčerviť psa.
V Š I, sú parazity, ktoré sa spolu zo svojím vývojovým štádiom-nymfou-živia krvou svojho hostiteľa. Vajíčka vší-hnidy, sú pevne prichytené v srsti. Vši sa objavujú najčastejšie v zimných obdobiach a sústreďujú sa okolo očí a telových otvorov. Na rozdiel od bĺch sa pohybujú pomaly.
K L I E Š T E, predstavujú typicky sezónneho parazita, vyskytujúceho sa v teplom období roka. Larvy a nymfy kliešťov sajú obvykle na menších stavovcoch, ale môžu sa objaviť aj u psov a iných hostiteľov-človek. Najčastejšie napadnuté oblasti na tele, sú oblasti z jemnou pokožkou na bruchu, krku, za ušami, v medzinoží... Pri silnom napadnutí, môže byť aj 380 kliešťov, čo môže spôsobiť až ochrnutie. Kliešte sú nebezpečné, pretože prenášajú veľa chorôb, napríklad lymskú boreliózu. Pokial je kliešť zle odstránený, pretrhnutý a v koži zostane hlavička, môže spôsobiť svrbenie, alebo zápal. K odstráneniu kiešťa je dobré použiť špeciálnu pinzetu. Preventívne môžeme použiť púder, zásyp, špeciálne obojky postreky a pod.
S V R A B, vyvoláva podla druhov pôvodcov prašivinu, alebo ušné zápaly. Vo vrchných vrstvách kože vytvárajú kľukaté chodbičky, na ktoré telo reaguje vznikom svrbivého zápalu s typickými chrastami. Liečba svrabu je obťiažna. Vyžaduje si ostrihanie srsti a dôkladný kúpel v špeciálnom veľmi toxickom prípravku.
D E M O D E X C A N I S, je mikroskopický kožný parazit, ktorý je bežne rozšírený u mnohých psov a nespôsobuje žiadne problémy. U jedincov zo zníženou imunitou, alebo u šteniat spôsobuje nesvrbivý červený až načernalý zápal kože a vypadávanie srsti. Zápal sa rýchlo šíri do okolia. Vzniká ložisko, ktoré pri infekcii s baktériami rýchlo zhnisá a vzniká bolestivý a svrbivý zápal kože, ktorý sa ťažko a zdĺhavo lieči.
2. vnútorné parazity
T O X O P L A Z M Ó Z A, je ochorenie pri ktorom je pes, ronako ako človek iba medzihositelom, a preto pes nemôže vylučovať cysty trusom.V tele psa sa po nakazení vytvárajú buď rýchle sa množiace pseudocysty, alebo cysty trvalé, ktoré sa môžu prejaviť zápalom svalov, plúc, ochorením srdca, alebo zápalom čriev. Usadzujú sa aj v mieche a modzgu a závažný je aj prenos cez placentu plodu. Toxoplazmózu možno zistiť iba z trusu svojho konečného hostiteľa-mačky, u psov sa môže zistiť len vyšetrením krvy na prítomnosť protilátok. Psy sa rovnako ako človek môžu nainfikovať buď skonzumovaním surového mäsa a tepelne nespracovaných vnútorností nakazených zvierat. Treba dodať, že zo zeminy na záhrade nakazenej oocystami toxoplazmy, sa možno nakaziť aj po dobe dlhšej ako rok.
P L O C H É Č E R V Y, patria k parazitom, z ktorých najčastejšie sa vykytuje pásomnica. V našich podmienkach sú postihnuté nielen mláďatá, ale aj dospelé a staré psy. Spozorovať odchádzajúce články možno v truse, alebo okolo konečníka psa. Psy majú často zvýšenú chuť do žrádla a napriek tomu chudnú. Srsť je matná a vypadáva, niekedy majú bolestivé kŕče sprevádzajúce hlienovitú a riedku stolicu, môžu byť aj malátni. Existuje množstvo rôznych druhov pásomníc, odlušujúcich sa veľkosťou aj tvarom. Liečba všetkých druhov pásomníc je veľmi jednoduchá, prostredníctvom preparátov, ktoré pôsobia proti oblým a plochým červom.
O B L É Č E R V Y, sú oblé parazity, medzi najznámejšie z nich patria škrkavky a tenkohlavci.
Škrkavka psia, je najčastejší parazit. Skoro každé narodené šteňa je už infikované larvami škrkaviek. Škrkavky žijú v tenkom čreve, živia sa črevným obsahom a pri masívnom napadnutí šteňaťa sa nachádzajú aj v žalúdku a na začiatku hrubého čreva. Veľké množstvo škrkaviek ohrozuje zdravie šteňaťa nielen vylučovaním toxínov, ale aj priamo hrozí pretrhnutie čriev. U dospelých psov sa dostávajú larvičky do celého tela, kde sa možu zakukliť a zostávajú schopné nakaziť zviera aj niekoľko rokov. V čase, keď je sučka kotná, sa pôsobením hormónov larvičky uvoľňujú a cestujú cez placentu do čriev šteniatok, odtial bezprostredne po pôrode putujú do plúc, kde prekonaju poslednú vývojovú fázu. Larvy, ktoré u súk kolujú v krvných cievach sa môžu dostať aj do mlieka a po dobu 2-3 týždňov sú vylučované mliekom. Kombináciou obidvoch ciest sa stane, že vo vrhu je nakazených 95% šteniat. Preto je nevyhnutné prvé odčervenie urobiť v 10-14 dňoch šteňaťa a opakovať odčervenie po dvoch až troch týždňoch . Existujú rôzne lieky. Takže môžme použiť zakaždým iný druh a prostredníctvom iných účinných látok v každom lieku, dosiahnuť účinnejšie odstránenie tohto nepríjemného a častého parazitu.
Tenkohlavec líščí, je malý vlasovitý parazit slepého a hrubého čreva. Spôsobuje striedavé hnačky s prímesou kvy a chudnutie. Pretože tenkohlavci nabodávajú črevo, strata kvy vedie často k chudokrvnosti a u mladších šteniat môže spôsobiť úhyn.
Infekčné choroby:
Infekcia je prienik vírusov, baktérií.. do organizmu. Pes je chránený proti infekcii vznikom imunity, ktorá je buď vrodená, alebo získaná-najčastejšie vakcinácia. Choroba je výsledkom nedostatku protilátok.
1. vírusové ochorenia:
Parvoviróza: vysoko nákazlivá choroba postihujúca celý organizmus, najviac tráviacie ústrojenstvo. Zvracanie s prímesou kvy, typická hnačka, výrazné odvodnenie, ktoré môže vyústiť v šok organizmu. Parvoviróza je postrachom chovateľov príznakom je taktiež apatia a nechutenstvo, s celkovými psychyckými príznakmi. Percento úhynu mladších zvierat je vysoké.
Psinka: je najznámejšie vírusové ochorenie psov, ktoré sa šíri kvapôčkovou infekciou. Najviac postihuje šteňatá vo veku 3-6 mesiacov. Jej priebeh je pomalší než u parvovirózy. Má štádiá: postihnutie dýchacích ciest, postihnutie organizmu, postihnutie nervovej sústavy.
Koronaviróza, Rotaviróza: má podobný priebeh ako parvoviróza, ale z menším úhynom. Prízakom, ktorý je najcharakteristickejší je kašovitá stolica s prímesou krvy.
Psinkový kašel: je vysoko nákazlivé akútne ochorenie dýchacích ciest s typickými záchvatmi kašla. Spôsobuje ho vírus parainfluenzy. Záchvaty sú lahšieho charakteru a odoznejú po cca 10 dňoch.
Infekčný hepatitis: je infekčné ochorenie "psinkového komplexu". Postihuje ladviny aj črevá a niekedy sa objavuje jeho očná forma.
Besnota: je akútne vírusové ochorenie postihujúce celý organizmus aj nervový systém. Je prenosné na človeka. Besnota nie je liečiteľná a vždy končí úhynom chorého jedinca. Prejavy sú výrazné - slinenie, agresivita alebo plachosť, kŕče, ochrnutie a úhyn.
2. bakteriálne ochorenia:
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce, patrí koliková infekcia, leptospiróza, borelióza a tetanus. Chovatelia často podceňujú tento druh ochorenia, napriek tomu že spôsobujú mnohokrát zlyhanie dôležitých častí organizmu, resp. ich poškodenie.
3. hubové a plesňové ochrenia:
Plesne a huby - spôsobujú veľmi časté ochorenia kože, či už povrchové, alebo postihujú vnútorné orgány aj celý organizmus. Ochorenie je prenosné nielen na zvieratá, ale aj na ľudí, predovšetkým na deti. Kožné zmeny sa najčastejšie objavujú v srsti na hlave, krku a končatinách. Srsť na postihnutom mieste vypadáva, alebo sa láme. Liečba ja náročná, zdĺhavá a musí byť odborná. Lieky majú aj vedľajšie účinky.