Rozhovor: Paramore
12. 05. 2009 11:00
Kapela Paramore navonok pôsobí veľmi vyrovnane, bez ohľadu na zvýšenú aktivitu zo strany médií. Nie len že s tým nemá žiaden problém, dokonca sa toľkému záujmu teší, čo značne dáva najavo vo svojom drsnom a surovom debutovom albume „All We Know Is Falling“.
I napriek tomu je ich debutový album na takú mladú kapelu prekvapujúco zrelý. V úvode albumu púta pozornosť pieseň „All We Know“ hlavne vďaka tempu, ktoré strieda hĺbku a emo vsuvky. Josh skromne hovorí o vzniku piesne;
„Tú pieseň sme v skutočnosti urobili naozaj rýchlo. V podstate bola napísaná v priebehu týždňa. Mal som pripravený úvodný riff a predstavil som ho Hayley, ktorá na ňom ďalej pokračovala a takto to vlastne celé vzniklo.“
Oh, dynamický proces v akcii, že?
„Áno, presne tak.“
Od čias, keď sa Paramore prvýkrát zjavili, bezpochybne v mnohých smeroch narástli. Druhý album „Riot“ zvýrazňuje ich rozsiahli hlasový potenciál. Využili o mnoho viac zadných vokálov a atmosférické prvky chorálov, čím doplnili Hayleyin rastúci, mocný a úderný rozsah. „Born To This“ perfektne vykresľuje tento nárast, čo vedie Jeremyho ku konštatovaniu;
„Áno, myslím si, že týmto albumom sme všetci hudobne vyrástli. Hlavne Hayleyine vokály a Zakove bicie, krásne vystupujú.“ Josh konkrétnejšie a s entuziazmom rozpráva o „Born To This“.
„Ide o fanúšikov. Vďaka nim sme boli v pozícii, z ktorej sme mohli vydať druhý album. Týmto spôsobom im ďakujeme a odkazujeme, že ich stále potrebujeme, aby nás hnali vpred.“
Najlepší track podľa Paramore je „Misery Business" - pretože je zúrivý a energický. Na tvorbe sa účastní každý zo štvorice. Hlavne v prípade druhého albumu pridali všetci štyria kúsok z vlastného ja.
„Väčšinu času najskôr píšem hudbu a potom ju vezmem k Hayley. Jeremy a Zak vedia piesni dodať dynamiku a tým ju doformujú. Počas tvorby skutočne nemáme veľa hádok či nezhôd, takisto máme všetci radi podobnú hudbu a navzájom si dôverujeme.“
Táto dôvera sa napríklad ukázala i tak, že Jeremy v pokoji prenecháva slovo Joshovi, prikyvuje hlavou a so všetkým súhlasí, ako by chcel dodať len: „Áno, presne to som chcel práve povedať.“
Dostávame sa k diskusii o lenivých zvykoch ohrozujúcich kapely, ktoré sú považované za alternatívny rock. Niektoré z týchto počinov spadajú do kategórie, do ktorej často klesajú aj opojené indie kapely. Vyzerá to asi tak, že jedna kapela potápa druhú za účelom vyšvihnúť sa. Môžu druhú skupinu neznášať tak veľmi, že by boli schopní urobiť to? Jeremy bez váhania odpovedá: „Jednoznačne existujú kapely, ktoré nemáme radi, ale uvedomujeme si, že sú aj ľudia, ktorým sa páčia.“
Josh objasňuje situáciu. Ako príklad používa kapelu Hinder a jej obeť Thursday. „Hinder si vedia urobiť srandu z kohokoľvek, no majú ľudí, ktorí im píšu piesne, zatiaľ čo Thrusday si piesne tvoria sami. Ako povedal Jeremy, iné kapely sa do nás navážajú, ale my sa snažíme nereagovať, lebo veď by sme vyzerali ako hlupáci.“
A čo očakávanie, ktoré má Paramore od svojich koncertov? „Chceme, aby ľudia odchádzali s dobrými spomienkami a boli inšpirovaní, alebo v prípade, že hrajú v kapele, aby boli motivovaní a šli si za svojím. Chceme, aby si z našich koncertov vzali to, čo si my berieme od kapiel ako Mute Math. Ich živé vystúpenie je úžasné.“
Zlosť v piesni „Misery Business“ je taká nákazlivá možno aj práve kvôli tomu, že sa nezrodila z nenávisti a že nie je priamo podmienená konkrétnou osobou. Je to hnev kontrolovaný, spôsob, akým vypustiť frustráciu, ale zároveň nie je ani príliš deštruktívny. Paramore vyrástli do kapely, ktorú mladí na jednej strane rešpektujú, no na druhej sa môžu aj bezpečne vyblázniť.