17 - 19. kapitola
17. kapitola- Keď zmysly
chradnú a myseľ je slepá...
Nastalo ráno a súťaž v príprave elixírov. Snape sa nemotorne vyhrabal z postele a obliekol sa. V noci sa príliš nevyspal. Ako už bolo u neho zvykom, trápili ho nočné mory z jeho minulosti ktoré zaháňal tak že sa natlačil na spiacu Alicu a celý zbytok noci na ňu hľadel alebo nasával jej vôňu. Sám sebe pripadal čudne keď mu zišlo na um že je na nej akosi príliš závislý. Čo by robil v noci bez nej? Pozeral do stropu ako už toľkokrát predtým? Čítal knihy o čiernej mágií? Utápal sa v myšlienkach z minulosti tak ako to robieval až kým ju nestretol? Našťastie ju mal, ležala vedľa neho. Díval sa na ňu a to mu stačilo. Pripadalo mu to lepšie ako to všetko čo robieval v takýchto situáciách predtým. Jasne si uvedomil že bez nej už nedokáže žiť a že nepretržite vyhľadáva a potrebuje jej spoločnosť. Akokoľvek ho to poburovalo, že mu akási ženská narušila jeho hodnotový systém a obrátila jeho život naruby, nevedel tomu zabrániť.Povedal jej to čo predtým nikdy nikomu nepovedal, ukázal jej svoje znamenie ktoré predtým nikdy nikomu neukázal. Akokoľvek bol Snape stále zlý, krutý a arogantný učiteľ elixírov, obávaný kat študentov ktorých oslovoval rôznymi hanebnými názvami a urážal drzými vetami, človek ktorý nemal v láske takmer nič, Alica sa stala objektom kde sa sústredili všetky dobré stránky jeho osoby. Objektom na ktorého spoločnosť bol odrazu odkázaný. Osobou, ktorá bola jeho Achillovou pätou. Slabosťou, ktorú sa snažil pred svetom všemožne ukrývať, aj keď svojimi činmi občas vzbudzoval dojem že to ukrývať nemôže. Už nežil pre svoje elixíry a knihy, ale pre iného človeka. Potichu odišiel z izby a rútil sa do Veľkej Siene kde sa už rozprávalo niekoľko skupín študentov a učiteľov. „ Pán profesor myslím že dneska to zvládneme“ podišla k nemu perfektne upravená Melanie Wilsonová. „ To záleží len na Vás, ako to zvládnete. Nebudem Vám môcť pomôcť“ odpovedal odmerane Snape. „ A kde budete pane?“ opýtala sa prekvapene. „Tam“ ukázal na miesto vyhradené pre učiteľov. Bolo mu jasné že sa opäť bude musieť hrať na to ako rád vidí všetkých tých ľudí okolo seba. „Profesor Snape aké milé prekvapenie“ dotkla sa ho ženská ruka. Snape sa otočil a prekvapene pozeral na malú tučnú ženu vtesnanú do príliš malého hnedého hábitu. „ Rada Vás znovu vidím“ usmievala sa. Snape na ňu nechápavo hľadel. Nepoznal ju. Rovnako nechápavo na ňu hľadela aj Melanie Wilsonová ktorá stála vedľa neho. „ Kto ste?“ zavrčal. Alison Turnerová, už si spomínate?“ spýtala sa. „ Nespomínam“ zamračil sa. „Pred dvoma rokmi sme sa stretli na súťaži v príprave elixírov v Londýne“usmievala sa.
„ Áááá, no zdá sa že odvtedy ste sa dosť podstatne zmenili“ uškrnul sa narážajúc na jej váhu. Pred dvoma rokmi sa k nemu prihovorila na súťaži v príprave elixírov kde patrila do poroty. Vtedy však ešte bola štíhla. „ No trochu som to prehnala“ urazene odpovedala Alison. „ Opäť ste v porote?“ opýtal sa. „Áno, no aj po súťaži sa tu istý čas zdržím pretože...“ nedokončila. „ Slečna Turnerová nemám chuť ani náladu počúvať príhody z vášho života takže budem rád ak ma toho ušetríte“ drzo ju prerušil. „ Vy sa choďte pripraviť“ rozkázal Melanie Wilsonovej.
„ A vo vlastnom záujme si dobre prezrite inštrukcie ktoré som Vám dal“ dokončil odmerane. Očividne mal jednu zo svojich neznášanlivých nálad. K tomu prispieval aj fakt že sa nerád účastnil podobných udalostí a navyše nemal chuť príliš sa hrnúť do súťaženia keď na tom bola Alica ešte stále dosť zle. Alison Turnerová sa bez slova otočila a urazene odišla. Snape sa posadil na svoje miesto pre učiteľov. Niekoľko prisediacich učiteľov sa k nemu ozvalo no on nejavil ani najmenší záujem o komunikáciu s nimi. „ Profesor Snape“ prisadol si k nemu profesor Alen. „ Slečna Tomarová nepríde?“ okamžite sa spýtal na Alicu. „ Nie“ odpovedal podráždene. „ A môžem vedieť prečo?“ spýtal sa Alen. „ To nie je vaša vec. Musí Vám stačiť to, že sa necíti dobre“ dodal nacvičeným konverzačným tónom. „ Ale to je škoda, tešil som sa že ju znova uvidím“ uškrnul sa Alen očividne s úmyslom provokovať Snapea. Ten na jeho provokácie nereagoval a bez slova dozeral na prípravy na súťaž. „ Musíte uznať že je to úchvatná žena“ pokračoval Alen. „ Čo keby ste ma ušetrili Vaších nezmyselných úvah?“ okríkol ho Snape. „ Podľa vás je nezmysel keď poviem že je výnimočná?“ nenechal sa odbiť. „ Zdá sa že neviete oceniť ženskú krásu pán profesor, to ma neprekvapuje, všimol som si ako hrozne sa k nej správate“ odvrkol Alen. „ Ocením ak sa budete starať o svoje veci“ ozval sa nahnevane no s pokojným tónom Snape. „ Ale to predsa robím, navyše slečna Tomarová je stále ešte voľná takže....“ nedokončil. „ Ja nemám žiaden dôvod na takúto diskusiu“ odpovedal odmerane Snape postavil sa a odišiel skontrolovať študentov. O niekoľko minút sa vrátil a videl Alicu ako sa s ním rozpráva. Vyzerala ešte trochu zoslabnuto no aj tak vyzerala veľmi pekne. Okamžite k nim nakráčal a vzal ju bokom. „ Čo tu robíš?“ zamračil sa na ňu. „ No a kde mám asi tak byť?“ opýtala sa ho prekvapene. „ Máš ležať!“ okríkol ju. „ Ale prestaň je mi dobre“ odvrkla. „ Prečo si sa znovu rozprávala s tým chlapom?“ zlostne prižmúril oči. „ To je absolútne nepriatelné, máš ležať, navyše ťa tu niekto otrávil a ty sem znovu prídeš a navyše sa bavíš s takým slizkým .....“ začal zlostne. „ Ale no tak prestaň s tým“ zakrývala si uši rukami.
„ Nezakrývaj si uši!“ okríkol ju a chytil jej ruky aby ich dala dole. „ Nikdy ma nepočúvneš a tak to potom dopadne že....“ pokračoval. „ Prestaň s tým preboha, nie som dieťa aby si ma musel kontrolovať“ zašepkala mu keď videla že sa na nich pozerá niekoľko študentov. „Keby som ťa nekontroloval tak tu už nie si!“ zasyčal na ňu. „Ty ma rád kontroluješ a to sa netýka iba ochrany môjho života. Tie tvoje majetnícke sklony ma už vážne začínajú....“ okríkla ho no nedokončila. „ Počúvaj ma“ chytil ju za rameno a pritiahol ju k sebe . „ Pokiaľ si tu budeš to musieť zniesť“ zašepkal nahnevane. „ Au pusti ma“ mykala sebou. „ Nie“ potichu odpovedal a nemienil ju pustiť zo svojho pevného zovretia. „A nesnaž sa mi odporovať“ zašepkal. Alica sebou prestala mykať.
„ Ak si myslíš že ti dovolím aby si svojím nezmyselným konaním ohrozila svoj život tak sa veľmi mýliš“ pokračoval. „ Je to môj život!“ okríkla ho „ A pusti ma!“ snažila sa mu vytrhnúť. Snape ju pustil. „ Lenže mne na tvojom živote záleží a akokoľvek ťa to nezaujíma budeš ma musieť znášať!“ okríkol ju. „ Somár!“ revala a pozrela na svoje červené rameno za ktoré ju prudko zdrapil. „ Protivná bosorka“vrátil jej to. „ Si tvrdohlavá a neústupčivá“ dopovedal a pobral sa nazad do Veľkej Siene kde sa medzitým začala súťaž v príprave elixírov. „ Dokážem sa o seba postarať aj sama Snape!“ revala a nasledovala ho. Snape si bez slova sadol na svoje miesto medzi učiteľov. Alica si sadla do hľadiska a sledovala celú súťaž. Trvalo to päť hodín kým študenti splnili všetky súťažné úlohy. Severus Snape si niekoľkokrát všimol Alicu ako o niečom tuho premýšľa a nesleduje okolité dianie. Svoju pozornosť však upieral skôr na študentov. Po niekoľkých minútach sa ozval predseda poroty a vyhlásil že práve Rokfort sa stal tohtoročným šampiónom v príprave elixírov. V celej Veľkej Sieni vypukla obrovská radosť doprevádzaná následným spevom, delobuchmi a oslavami. Mnoho ľudí obkolesilo aj samotného profesora Snapea a gratulovalo mu k úspechu jeho zverencov v súťaži. Snape sa snažil tváriť že sa tomu teší no do mysle sa mu v tej chvíli vryl pohľad na Alyn Woodovú ako sa rozpráva s Alicou. Pokúšal sa dostať z davu ktorý ho obkolesil. Nebolo mu to dovolené. Videl iba Alicu ako z Veľkej Siene odchádza. „Ona plače“ pomyslel si keď hľadel na jej zdesený a uplakaný výraz keď odchádzala.
„ Ona plače“ povedal potichu a pokúšal sa predrať z davu. Keď sa mu to podarilo okamžite pribehol k Alyn. „ Čo si jej povedala?!“schytil ju. „ Čože? Ja som jej nepovedala vôbec nič“ pokývala hlavou. Snape s ňou viac nestrácal čas aj keď vedel že mu zrejme nehovorí pravdu. Okamžite si to namieril k Alicinej izbe. Otvoril dvere a poobzeral sa po izbe. Bola prázdna, všetky jej veci zmizli. Otvoril skriňu a tá bola tiež prázdna. Nechápal čo sa deje. Okamžite si to namieril do svojej pracovne aj do svojej izby. Nikde ju však nenašiel. Prišiel k Dumbledorovi no ani ten ju nevidel ani o ničom nevedel. Zúfalo prehľadal celý hrad. Každú miestnosť aj celé Rokfortské pozemky dokonca aj Temný les. Vrátil sa do svojej pracovne a zdrvene sa posadil do svojho kresla. Stalo sa to, čoho sa bál. Odišla. Chvíľu smutne hľadel do prázdna no potom si všimol list na malom stolíku pri stene. Vzal ho, otvoril a prečítal:
Severus, musela som odísť. Nemôžem ti povedať kam, pretože by si ma išiel hľadať. V tejto chvíli ti ani nemôžem povedať prečo, no vec že keď sa to dozvieš zistíš že som urobila dobre. No jedno ti povedať môžem, keď sa niekedy budeš cítiť zle, a budeš si myslieť že už nevládzeš čeliť životu, spomeň si že v diaľke existuje niekto kto na teba myslí a kto ťa miluje. Dúfam že toto vedomie zmenší tvoj žiaľ z môjho odchodu.
Položil dopis a bez slova hľadel do prázdna. Mĺkvo sa posadil do svojho kresla. „ Prečo...“ povedal potichu. Cítil že ho zvnútra zabíja pocit ktorému nevie čeliť. Žiaľ z jej odchodu. Nevedel prečo, nevedel kam, nevedel či sa ešte niekedy vráti, nevedel nič. To že odišla, bez slova ho opustila, ho veľmi zasiahlo. Pripustil si to, pretože sa už viac nedokázal pretvarovať ani sám pred sebou. Všetko pre neho odrazu stratilo zmysel. Vošiel do svojej izby a ľahol si na posteľ. Zaspal. O niekoľko minút sa dvere jeho izby otvorili a stála v nich Alyn Woodová. „Prepáč mi to, ale ty si len môj“ povedala potichu. Podišla k nemu a začala nad ním potichu vyriekavať latinskú kliadbu. Z vrecka svojho hábitu vybrala fľaštičku s červenou tekutinou. „ Elixír pomätenia. Toto ti pomôže aby si ma miloval“ zlovestne sa uškrnula a očarovanému Snapeovi ho dala vypiť. Mal zatvorené oči a nevnímal takmer nič, ani to že mu dala vypiť elixír pomätenia ktorý mu úplne pomýlil jeho súdnu myseľ a spôsobil že sa dostal do stavu kedy Alyn vôbec nespoznával. Chvíľu ho nechala ďalej spať. Po chvíli sa vrátila a posadila sa na jeho posteľ. „Severus“ zatriasla ním. Snape otvoril oči a hoc pred ním sedela Alyn Woodová jeho očarovaná myseľ okamžite videla Alicu.
„ Ty si neodišla..“ slastne zatvoril oči. „...ty si neodišla...si to naozaj ty?“opakoval.
„ Neodišla som“ odpovedala Alyn a zlovestne sa pri tom uškŕňala. „ Teraz už budeš môj, či chceš alebo nie“ pomyslela si. „ Isteže som to ja, Severus“ sklonila sa k nemu. „ Už ma nikdy neopúšťaj......milujem ťa....“ zašepkal a otvoril oči. Očarovaný a rozcítený Snape pred sebou videl nežne sa usmievajúcu Alicu a rozprával slová ktoré by inak nikdy nepovedal. „ Nie, už ta nikdy neopustím“ šepkala.
„ Bál som sa že si odišla, že ťa už nikdy neuvidím.......“ zašepkal a pritúlil sa k nej svojím telom. Elixír pomätenia spôsobil že videl čo chcel vidieť. Miesto Alyn videl Alicu ako sa nad ním skláňa. Elixír pomätenia však spôsobil, že nebol schopný postaviť sa z postele. Ochromil jeho telo, oslabil jeho myseľ a zmysly. Alyn Woodová účinky elixíru okamžite využila. Zamkla dvere a vyliezla na ležiaceho Snapea očarovaného jej kliadbou a elixírom pomätenia, ktoré spôsobili že dal voľný priebeh svojím dlho potláčaným pocitom. Jeho vždy súdna a rozvážna myseľ bola úplne potlačená. „ Čo to robíš...“ zašepkal keď videl čo robí a ako sa skláňa bozkávajúc ho na krk. „ Miluj sa so mnou Severus...“ vzrušene mu šepkala do ucha. „ Nie....“ odpovedal potichu nevzpierajúc sa jej bozkom. „ To nemôžeme......ja som to sľúbil....nemôžem to urobiť ...“ odpovedal jej so zavretými očami. „ Ale môžeš, môžeš .....veď už tak dlho to chceš...a ja to chcem tiež....“ šepkala a rozopínala mu hábit. „ Nemôžem......ty vieš že chcem..vieš ako veľmi po tebe túžim..ale nemôžem“ ležal na posteli, stále sa však nevzpierajúc tomu že ho Alyn bozkávala a rozopínala mu hábit. Hovorila z neho posledná rozumná časť ktorá mu v mysli ešte ostala. Alyn sa postavila a nahnevane na neho hľadela. Mala pocit že jej plán stroskotal. „ Kam ideš?.....neopúšťaj ma.....nechoď nikam, chcem byť s tebou....“ ozval sa potichu so zatvorenými očami. Bol úplne odovzdaný, bez svojich mravných zásad a pravidiel ktorých sa vždy striktne držal. Vyzeral ako keby sa mu sníval len krásny sen. Alyn sa uškrnula a opäť sa k nemu pritúlila.
„ Aj ja chcem byť s tebou“ zašepkala mu a začala ho bozkávať. Cítila ako sa pod ňou chvel. Elixír pomätenia spôsobil, že mu jeho súdnu myseľ úplne opantala láska a túžba po Alici. Spôsobil že odrazu stratil všetky zábrany aj svoje rozumné a vždy zodpovedné správanie a konanie. Elixír pomätenia v ňom vyvolal výbuch pocitov ktoré v sebe predtým vždy potláčal. Počula jeho rýchly dych. Cítila ako jeho telo pod ňou vzrušivo reaguje. Rozopla mu hábit a prešla po nahej hrudi.“ Miluj sa so mnou Severus..veľmi po tebe túžim“..šepkala mu. Ovládla úbohého Snapea ktorý nakoniec podľahol svojím predstavám. Vzrušene ju k sebe privinul. Nežne ju vzal do náručia, zvalil ju zo seba a ľahol si na ňu. Jeho ruky jej nežne a cielene rozopínali hábit a jeho pery bozkávali celé jej telo. „ Tak dlho som po tebe túžil...“ šepkal jej. Nechal sa unášať pocitmi ktoré v sebe tak dlho potláčal a ktoré si nikdy nechcel ani pripustiť. Prvý raz ukázal svoju ľudskú stránku.
„ Aj ja ta milujem“ usmievala sa pod ním Alyn. Viac nepotreboval počuť. Vzrušene sa tisol k jej nahému telu pod ním a nechal sa unášať sladkým vedomím že žena s ktorou sa miluje je Alica. „Si taká krásna...milujem ťa....milujem...“ šepkal jej.O niekoľko minút na ňu unavene klesol a držal ju vo svojom objatí. „ Tak veľmi ťa milujem Alica...ani si to nevieš predstaviť...ja sám to nedokážem prijať...“ šepkal jej. Alyn cítila odpor k tomu že ju volal Alica, no zároveň sa cítila milovaná, v bezpečí. Videla Snapea ktorý sa k nej takto nikdy nesprával ani počas ich jedinej spoločne strávenej noci. Nikdy k nej nebol tak nežný, nikdy jej nerozprával také krásne slová. Odtiahol sa od nej a unavene si ľahol na posteľ vedľa nej. Po chvíli zavrel oči. „ Bolo to krásne“ pritúlila sa k nemu a šepkala. Zovrel ju vo svojom náručí. Rukou ju hladil po vlasoch.
„Nikdy ťa nenechám odísť....potrebujem ťa...potrebujem aby si bola so mnou“ zašepkal hľadiac na ňu očarovanými očami. Pevne ju držal v objatí a za nič na svete ju nemienil pustiť. Do niekoľkých minút zaspal. Alyn si vychutnávala jeho nahé telo ku ktorému sa tisla a ktoré mala opäť možnosť bozkávať. Ležala na jeho hrudi a po chvíli aj ona zaspala.
Nastalo ráno. Snape sa zamrvil cítiac že na ňom leží pre neho ešte stále Alica. Účinok elixíru dávno pominul. Mal zatvorené oči a jemne ju hladil. Pri myšlienke na to, čo sa včera stalo sa jeho tenké pery mierne pousmiali.Len čo oči otvoril naskytol sa mu otrasný pohľad. Na jeho hrudi ležala Alyn Woodová. „ Preboha“ zháčil sa a okamžite ju zo seba prudko zhodil. Alyn sa zobudila. „ Čo robíš v mojej posteli Woodová!!!“ zreval po nej a prikryl svoje nahé telo. „ No čo asi...včerajší večer bol úžasný“ uškŕňala sa. „ Ako si sa sem dostala! Čo robíš v mojej posteli!!!“ reval.
„ To je dlhý príbeh, povedzme že ťa tak zmohol jej odchod že si ma potreboval“ zlovestne sa usmievala. „ To nie je pravda! Čo si mi urobila???!!! Ty nie si tá ktorú si pamätám!!“ pokračoval. „ Ale áno som to ja“ uškŕňala sa. V Snapeovi sa okamžite nahromadilo množstvo zlosti. Bolo mu jasné že ho nejakým spôsobom očarovala. Na nič nečakal a okamžite na ňu aplikoval svoju pozoruhodnú slovnú zásobu aby ju čo najviac ponížil. „Gratulujem, ponúkla si sa mi ako pravá špinavá štetka...“ dodal nebezpečne a díval sa na ňu pohľadom plným odporu a hnusu. „ Teraz už môžeš vypadnúť!" okríkol ju. „ Upokoj sa“ povedala potichu Alyn ktorá pred jeho hnevom zacúvala. „ Vypadni!“ reval. Vzal prikrývku a zauzlil si ju okolo pása. Vzal jej šaty a hodil jej ich do rúk. Hrubo ju chytil za rameno a násilne odtiahol k dverám. „ Počkaj veď nie som oblečená“ odporovala. „ To ma vôbec nezaujíma! Vezmi si svoje šaty a vypadni!“ zreval po nej a vyhodil ju pred dvere svojej izby ktoré potom zamkol. Vrátil sa a ľahol si nazad na posteľ. Premýšľal ako je to možné. Ako ho očarovala? Ako to len mohol urobiť? To čo mu pripadalo ako krásny sen vystriedala krutá realita. Obliekol sa. Bez slova sa pobral na hodinu obrany proti čiernej mágii s piatakmi Chrabromilu a jeho neobľúbeným Potterom. Len čo vošiel do triedy každý stíchol. Snape študentom podával množstvo úloh a prác. Niekoľkým z nich aj tresty,samozrejme nezabudol obrať o body Pottera a Weasleyho a niekoľkokrát im zopakovať že sú neschopní. Z učebne dokonca vyhodil Nevilla Longbottoma. Po prvej hodine s ním sa po škole roznieslo že je riadne nahnevaný čo sa odzrkadlilo aj v jeho ďalších hodinách kde bez mihnutia oka likvidoval študentov množstvom práce, úloh, oberaním bodov a nezmyselnými trestami. Takto prešlo niekoľko dní a Snape bol stále podráždený, nahnevaný a nie príliš komunikatívny. Po čase sa roznieslo aj to že Alica Tomarová z Rokfortu odišla. Niektorí si mysleli že odišla kvôli Snapeovi. Uvažovali nad tým na základe toho že ich niekoľkokrát videli hádať sa. Snape bol mĺkvy nekomunikoval takmer s nikým. Každý večer sa zatváral do pracovne kde opravoval práce študentov alebo čítal knihy o mágii.
18. kapitola –Neistota
Prešiel mesiac a na Rokforte sa nezmenilo nič. Snape bol stále krutý, neľudský a podráždený. Prispel k tomu aj fakt že Alison Turnerová sa stala jeho asistentkou. Pokúšala sa mu to oznámiť už pri ich prvom stretnutí keď ju drzo odbil. Následne na to sa mu to snažila niekoľko krát povedať bez toho aby ju zbytočne prerušoval krikom alebo drzými poznámkami. Snape bral tento fakt veľmi ťažko. Nebol zvyknutý, aby sa s niekym musel deliť o svoju výučbu či o svoju učebňu elixírov. Dennodenne s ňou musel tráviť množstvo hodín a počúvať jej podľa neho, nezmyselné reči. Sedel vo svojej pracovni a premýšľal o Alici. Stále ho bolelo že ho opustila, stále nevedel prečo odišla, svoj žiaľ utápal v nevyčerpateľnej práci. Akokoľvek sa s ním Alison Turnerová snažila spriateliť príliš sa jej to nedarilo. Venoval sa opravovaniu prác študentov. Po chvíli však vo svojom kresle zaspal. Zobudil sa o dve hodiny a chystal sa opäť pokračovať v opravovaní prác keď na papieri pred ním zbadal nakreslené znamenie ktoré mala Alica na svojom drieku. Znamenie ich rodu. Snape na to chvíľu šokovane hľadel. Zdvihol sa a pribehol k Alison Turnerovej sediacej za stolom v miestnosti ktorá bola z jeho pracovňou predelená dverami. „ Slečna Turnerová to ste nakreslili vy?“ ukázal jej papier so symbolom. „ Nie prečo?“ opýtala sa. „ Nevideli ste aby niekto vchádzal do mojej pracovne? pýtal sa. „ Nie určite nie stalo sa niečo?“ pokrútila hlavou. Snape jej neodpovedal, ani jej nemienil nič vysvetľovať a vrátil sa do svojej pracovne. „Alica“ pošepol keď sledoval znamenie na papieri. Zacítil jemnú vôňu kvetov. Vôňu ktorú cítil vždy z nej. „ Bola tu“ pomyslel si.
„ Ale čo by tu robila?“ pokrútil hlavou. Akokoľvek to nechápal čosi sa v ňom pohlo. Konečne po dlhom čase o nej niečo vedel. „Ste v poriadku?“ ozvala sa Alison stojac medzi dverami. „ Bola tu.... “ podišiel k nej a ukázal jej papier zo znamením.
„ Severus ja viem že vám tá žena veľmi chýba ale ja som tu nikoho nevidela“ pokrútila hlavou. „ Nemuseli ste ju vidieť“ odvrkol. „ Už by ste na to všetko asi mali zabudnúť pretože vás to úplne pripraví o rozum“ snažila sa mu pomôcť Alison. „ Nie! To nikdy! Nemienim vymazať ani jednu jedinú spomienku!“ zavrčal. „ Takto sa len trápite“ odporovala. „ Takto mám aspoň spomienky ktoré mi po nej ostali“ odpovedal potichu.
„ Severus mám pocit že celá táto situácia vám už prerastá cez hlavu“ ozvala sa Alison.
„ Starajte o svoje veci!“ vyštekol . Alison sa okamžite vrátila za svoj stôl. Sadol si za stôl a sledoval znak na papieri. „Kde asi teraz si“ pomyslel si. „Aaaaaaaaaa“ odrazu sa z pracovne Alison Turnerovej ozval strašný krik. „ Čo tu jačíte Turnerová?!! okríkol ju, hľadiac na ňu ako stojí na stole. „ Je tam myš!!“ kričala a ukazovala na podlahu. Pozrel sa na podlahu a zbadal po nej pobehovať bielu myš. „Vy asi máte niečo s očami keď ste si ešte nevšimli že sme v podzemí hradu. Dá sa čakať že tu sú aj myši“ uškrnul sa.
„ A navyše ste myslím už dosť stará na to aby ste vedeli že sa Vás tá myš bojí viac ako vy jej“ pokračoval ironicky. „ To ma nezaujíma! Vezmite ju odtiaľ“ kričala Alison.
„ Vingardium Leviosa“ vyslovil Snape a namieril na myš svoj prútik. Myš sa pomaly vzniesla do vzduchu a priletela až do jeho ruky. „ Asi by ste sa mali presťahovať do príjemnejších priestorov keď Vás vyľaká aj takýto hlodavec“ arogantne pokračoval držiac bielu myš vo svojej ruke. „ Nechajte si tie Vaše poznámky!“ okríkla ho a zliezala zo stola. „ Vidím že u vás sa vďaky človek nedočká“ ohrnul pery. „ Možno by som ju mal zasa pustiť čo myslíte?“ drzo sa uškŕňal a sklonil sa aby myš pustil. „ Nie, neopovážte sa! Vezmite si ju do Vašej časti pracovne. Koniec koncov na takéto druhy živočíchov ste už zvyknutý pán profesor“ snažila sa o úctivý tón. Snape ju prebodol smrtiacim pohľadom a vrátil sa do svojej pracovne. Položil myš na svoj stôl. Čakal že sa okamžite rozbehne a niekam sa schová. Na jeho počudovanie ostala pokojne sedieť na mieste kde ju položil. „ Zvláštne“ pomyslel si. Posadil sa za stôl a doopravoval práce študentov. Skončil o dve hodiny a biela myš na jeho stole tam stále bola. Sedela na jednom mieste a sledovala ho červenými očkami. „ To by stačilo, zmizni odtiaľto!“ chytil ju za chvost a hodil na zem. Myš sa okamžite rozbehla do jedného z temných kútov jeho pracovne. Vstal a odišiel do Veľkej Siene aby sa navečeral. Po večeri mieril nazad do svojej pracovne keď v jednej z opustených chodieb zbadal Nevilla Longbottoma ako sa rozpráva s osobou v čiernom plášti a s kapucou na hlave. Z tej postavy videl iba dlhé čierne rovné vlasy ktoré trčali z kapuce. Podávala mu akúsi knihu a chvíľu sa rozprávali. Podľa útlej postavy usúdil že osoba pod kapucou je žena. Sledoval celý ich rozhovor. Po chvíli videl ako osoba odchádza. „ Longbottom!“ zreval na Nevilla cez pol chodby. „ Môžete mi vysvetliť čo robíte v tejto časti hradu?“ podišiel k nemu a prepaľoval ho prísnym výrazom. „ No ja....e...“ koktal Neville. Snape bol učiteľ ktorého sa vždy najviac bál. „ Prestaňte s tým a začnite rozprávať!“ prudko ho chytil za hábit. „ To bola moja kamarátka, priniesla mi jednu knihu“ vysúkal zo seba Neville. „ Zaujímavé“ dvihol obočie Snape. „Ukážte mi ju“ rozkázal a Neville mu podal knihu. „ Obrana proti čiernej mágii, blokovacie kúzla“ prečítal názov knihy. „ Myslíte si že toto Vám pomôže? Vy Longbottom ste neschopný naučiť sa základné kúzla z druhého ročníka“ arogantne sa škeril. „ No ona mi s tým trochu pomáha“ povedal roztrasene Neville. „ Naozaj? Na zajtrajšej hodine Vám dám možnosť predviesť nám čo Vás naučila“ odpovedal pobavene a vrátil mu knihu. Otočil sa a bez slova odišiel. Smeroval ku Dumbledoreovi. „ Volali ste ma pán riaditeľ?“ spýtal sa unavene Snape.
„ Áno Severus poďte“ usmial sa Dumbledore. „ Mám pre Vás skvelé správy“ dodal riaditeľ. Snapeove unavené oči okamžite zbystrili pozornosť a podpriemerná srdcová frekvencia sa okamžite zdvojnásobila. Dúfal, že mu riaditeľ povie niečo o Alici. „ Severus za dva dni pôjdeme do Londýna. Čaká Vás tam udelenie jedného významného ocenenia“ pokračoval Dumbledore. V tej chvíli Snape vystrúhal jeden zo svojich znechutených výrazov a jeho nálada poklesla hlboko pod bod mrazu . „ Kráľovská čarodejnícka akadémia sa rozhodla oceniť troch ľudí za ich prínos do umenia mágie, a vy ste medzi nimi“ usmieval sa Dumbledore. „ To bude nejaký omyl“ ohradil sa Snape. „ Žiaden omyl. Budete ocenený za váš prínos do oblasti výroby elixírov. Porotu veľmi nadchli vaše výsledky a objavy zamerané na štúdium vplyvu mesačných fáz na účinky elixírov potlačujúcich vlkodlačie prejavy. Veria, že pomocou vaších objavov a poznatkov o chvíľu objavíme elixír ktorý dokáže úplne vyliečiť človeka- vlkodlaka“ dokončil úsmevne Dumbledore. Očividne bol na Snapea veľmi hrdý. „ Ale veď to bolo už tak dávno“ pokrútil hlavou Snape. Na tieto poznatky prišiel pred rokom preto ho udivovalo že sa mu má dostať toľkej pocty práve teraz. „ Nikdy nie je neskoro. Buďte pripravený odísť do Londýna. Pozajtra ráno odchádzame. Ja, vy a môžete si zo sebou zobrať doprovod ak chcete“ dokončil Dumbledore. „ Je tam moja prítomnosť nutná pane?“ spýtal sa unavene. Nikdy nemal rád podujatia kde sa mu dostávalo prílišnej pozornosti. Taktiež vedel že sa bude musieť celý večer tváriť milo a komunikovať s pozvanými hosťami. Najviac mu však vadilo že sa bude musieť slávnostne obliecť a svoj milovaný hábit bude musieť nechať v izbe. Taktiež ho netešila myšlienka že sa okolo neho bude združovať množstvo novinárov ktorí si ho budú chcieť vyfotiť. „ Samozrejme Severus, je to veľká česť pre Vás a samozrejme aj pre našu školu“ usmieval sa Dumbledore. Snape prikývol a bez rečí odišiel.
Na druhý deň sa Neville ponáhľal na hodinu obrany proti čiernej mágii. Mal hrôzu z toho že ho Snape bude chcieť vyskúšať. Do učebne vbehol asi minútu pred tým ako do nej vletel Snape. „ Nalistujte si stranu 512., Magické znaky a symboly“ začal svoj prednes . „Od dávna používali čarodejníci na šifrovanie svojej mágie rôzne znaky, symboly a kódy. Symboly vyjadrovali väčšinou určité druhy sily či energie, vzťahy medzi sebou, či vzťah čarodejníka k danej sile. Niektoré z nich dodnes slúžia ako magické symboly pre ochranu,bezpečie či zdravie. Používali sa skôr v minulosti keď ešte ľudia verili tomu že ich daný symbol dokáže ochrániť pred silami zla“ pokračoval. V tej chvíli dvihla ruku Parvatti Patillová. „ Čo chcete slečna Patillová?“ spýtal sa odmerane. „ Čo je toto pán profesor?“ spýtala sa a ukázala na znak vo svojej knihe. „ To je znak pre drevo. V minulosti ľudia verili v silu štyroch najmocnejších pozemských živlov. Dávali ich do súvisu s ľudským telom a dušou. Zem a drevo znamenali telo čarodejníka. Oheň jeho srdce, voda jeho čistú myseľ a vzduch jeho životnú energiu. Čarodejník ktorý dokáže vo svojom tele uchovať harmóniu týchto štyroch elementov dokáže realizovať a ovládať mágiu najvyššej zručnosti. V histórii je iba jeden známy prípad čarodejníka ktorý niečo také dokázal“ dokončil a spomenul si pritom na Alicu a jej vznešený rod.
„ Akokoľvek, okrem magických symbolov do dnes existujú symboly ktoré slúžia výlučne na identifikáciu. Sú to symboly mocných aristokratických rodov podľa ktorých príslušníka takéhoto rodu spoznáte, alebo aj znak Rokfortu a jeho štyroch fakúlt alebo koniec koncov aj znamenie Vy-viete-koho. Zbytok si prečítate v knihe a urobíte si z toho aj poznámky“ dokončil a posadil sa za katedru. „ Kto z vás by sa s nami rád podelil o svoje úchvatné vedomosti?“ opýtal sa ironicky a obzeral sa po triede pripravený niekoľkých študentov vyskúšať. Jediná z triedy sa hlásila Hermiona Grangerová.
„ Nikto? Aké prekvapujúce...“ postavil sa a prechádzal sa po triede ignorujúc Hermionu. „ Longbottom!“ vykríkol po Nevillovi a zastavil sa pri ňom. Neville na neho vystrašene hľadel. „ Postavte sa!“ zreval po ňom.
„ Čo keby ste sa s nami podelili o vaše nevídané čarodejnícke umenie?“ pobavene sa ho spýtal. „ Chudák Neville“ zašepkala Hermiona Parvatti Patillovej. „ Bez poznámok Grangerová!“ okríkol ju Snape. Následne na to podrobil Nevilla podrobnému skúšaniu najrôznejších blokovacích kúziel. Na svoje počudovanie zistil že Neville už nie je taký babrák akým býval. Všetky kúzla zvládol, vedel dokonca aj tie ktoré ešte nevedeli ovládať podľa Snapea, šikovnejší študenti. Veľmi ho prekvapilo ako veľmi sa Neville zlepšil. Na druhej strane ho to aj rozrušilo a nahnevalo pretože mu nemohol nič vytknúť ani ho obrať o body za neschopnosť. Hodina skončila a študenti okamžite opustili učebňu. „ Pán Longbottom“ ozval sa Snapeov ľadový hlas od katedry. Neville na neho chvíľu prestrašene hľadel a potom pred neho predstúpil. „ Je mi záhadou tento Váš nevídaný vzostup v obrane proti čiernej mágii keď ste donedávna nevedeli ani tie najjednoduchšie kúzla. Môžete mi to nejako vysvetliť?“ spýtavo sa neho hľadel Snape. „ No, ako som už povedal, pomáha mi s tým kamarátka“ odpovedal vystrašene Neville. Snape bol učiteľ pred ktorým mal obrovský rešpekt a ktorého sa aj bál kvôli jeho neznášanlivej povahe a temnej minulosti. „ Aká? Ako sa volá?“ opýtal sa. „ No, ona nechce aby som o nej niekomu hovoril a...“ nedokončil. Snape mu skočil do reči. „ Pán Longbottom ak sa tu nachádza študentka ktorá naučila obranu proti čiernej mágii na takejto úrovni aj študenta Vaších...ehm kvalít, mal by som o nej vedieť. Takáto osoba je prísľubom pre budúcnosť a jej umenie a vedomosti by mali byť rozvíjané. Takže to meno prosím“ pokračoval ľadovo. „ To bola Alica“ sklonil hlavu Neville.
„ Longbottom! Ešte jedna takáto hlúposť a budete tu do konca roka čistiť krby!“ zvrieskol. Neville sa zatriasol. „ Alica Tomarová z Rokfortu odišla pred vyše než mesiacom!“ reval ďalej. „ Ja..ja neklamem pán profesor, to bola ona, už dlho mi s tým pomáha. To ona mi vtedy priniesla tú knihu“ vysúkal zo seba. „ Longbottom, ak mi klamete výjde Vás to veľmi draho“ nebezpečne sa k nemu priblížil. „ Môžete ísť“ dokončil potichu. Neville sa okamžite pobral von z učebne. Snape chvíľu sedel za svojou katedrou a nemohol uveriť tomu čo mu Neville povedal. „ Bola tu? To nemôže byť pravda“ pokrútil hlavou. Chvíľu nemo hľadel asi meter pred seba. „ Ona bola tu, dala si námahu aby sa stretla s tým hlupákom Longbottomom, ale mňa nevyhľadala“ postavil sa a prudko zasunul stoličku na ktorej sedel. Mieril do Veľkej Siene na obed.
„ Prečo ma nevyhľadala? Možno zistila to čo sa stalo s Alyn..... nie ako by sa to mohla dozvedieť...možno jej to povedala Alyn...“ premýšľal keď prechádzal Rokfortskými chodbami zaplnenými študentmi. Vošiel do Veľkej Siene a sledovaný študentmi si to mieril priamo k učiteľskému stolu. „ Jedno je isté, nechce sa so mnou stretnúť. Ale prečo veď ...“ „ Turnerová! Sedíte mi na mieste!“ zreval po Alison keď dorazil k učiteľskému stolu a videl ju sedieť na mieste kde vždy sedával on. „ Prepáčte už odchádzam“ reagovala pokojne Alison. Mávla prútikom a nechala zmiznúť tanier aj príbor ktorým jedla a uvoľnila Snapeovi miesto. Ten sa posadil a pustil sa do obsahu na svojom tanieri ktorý sa pred ním v tej chvíli objavil. Vracal sa do svojej pracovne keď zbadal ako sa z učebne elixírov valí modrý dym. Okamžite sa išiel pozrieť čo sa tam deje. V tej chvíli zbadal ten najotrasnejší pohľad vo svojom živote. Jeho prvotriedne zoradené knihy v policiach, podľa abecedy poukladané a označené elixíry, jeho predtým lesknúce sa kotlíky a ostatné pomôcky na prípravu elixírov, všetko bolo špinavé od čiernych sadzí. Jeho nablýskaná katedra ktorá sa zjavne nenachádzala na svojom obvyklom mieste bola špinavá a zaprataná surovinami na prípravu elixírov. Veľký stôl vedľa nej , ukrytý pod rôznymi druhmi surovín od Mandragory až po Hadie oči, ktoré zjavne slúžili len na to, aby ho pokryli súvislou vrstvou špiny a neporiadku privádzali Snapea do stavu zúrivosti. Ruky s dlhými prstami vyčnievajúce spod čiernych rukávov sa zavreli v päsť a tenké pery sa skrivili do nahnevaného výrazu. Čiernym očiam pohľad na pravú stranu miestnosti nerobil dobre. Pozreli sa naľavo. Kedysi perfektne vyleštený a umytý veľký kotlík sa týčil na stojane pod ktorým horel neprimerane veľký oheň a menil lesklý povrch kotlíka na neidentifikovateľný druh čiernej spáleniny. Vnútri odporne zapáchajúca zelená bublajúca tekutina. V tej chvíli sa Snapeovi zatmelo pred očami a srdcová frekvencia sa blížila k predinfarktovým hodnotám. Zaostril pohľad a vedľa kotlíka videl malú bacuľatú postavu. Snapeov hnev sa prejavil a jeho pery sa skryvili do nepravidelného tvaru, ústa pootvorili ukazujúc nahnevane zaťaté zuby. Kto sa opovážil takto mu zdevastovať jeho milovanú učebnu??“ Turnerová!!! Čo to tu robíte!!!!“ reval keď videl že je to práca jeho asistentky, malej bacuľatej dámy Alison Turnerovej. „ Čo ste to urobili s mojou učebňou!!! kričal a bleskovo k nej prikráčal.
„ Takto vyzerá keď sa používa profesor“ dodala pokojne Alison a vhodila do kotlíka zelenú vňať. „ Nechajte si tú iróniu!!!! Kto Vám dovolil používať moje veci?!!“ reval so zúrivým výrazom v tvári. „ Už tu učím dosť dlho takže to niesú len Vaše veci ale aj moje“ odpovedala stále pokojne. „ Vy ste mi kompletne zničili učebňu Turnerová!!!!“ kričal po nej. „ Upokojte sa dám to do poriadku“ odpovedala. „ Turnerová máte hodinu na to aby ste to tu uviedli do pôvodného stavu“ zmiernil svoj hlas. „ Čo to tu vlastne robíte?“ zasyčal. „ Zľahčujúci elixír, potrebujem ho na zajtrajšiu hodinu s prvákmi“ odpovedala. „ A to je dôvod prečo ste mi zdevastovali učebňu?“ spýtal sa pokojnejšie. „ Prestaňte s tým! Už som Vám povedala že ju dám doporiadku“ okríkla ho. „ To Vám aj radím!“ okríkol ju nazad. „ Navyše, toto má byť zľahčujúci elixír? arogantne sa spýtal a pobavene hľadel na obsah v kotlíku ktorý danému elixíru zjavne nezodpovedal. „ Áno, len nemôžem prísť na to prečo je taký riedky“ odpovedala nevšímajúc si že sa jej vysmieva. Snape sťažka vydýchol a prevrátil očami. „ Pretože ho robíte zle Turnerová. Vy neviete čítať?“ opýtal sa pobavene. „ Viem čítať!“ okríkla ho. „ Zjavne neviete, keď nie ste schopná ani si poriadne prečítať prípravu zľahčujúceho elixíru. Keď ste tam pridali Múčne červy mali ste to presne dve a pol minúty miešať, čo ako jasne vidím ste neurobili“ začal pobavene nevšímajúc si že ho Alison prebodáva smrtiacim pohľadom. „Toto je esencia z červeného salamandra, používa sa na zhusťovanie. Ale to by ste ako členka poroty v súťaži elixírov mali vedieť však áno. Pokiaľ to neviete alebo máte okrem čítania problémy aj s počúvaním a pamäťou, tak si to radšej napíšte nerád by som Vám to znovu opakoval“ pokračoval pobavene ukazujúc jej fľaštičku s tekutinou.
„ Dajte to sem!“ okríkla ho a vytrhla mu fľaštičku z ruky. „ Navyše okrem toho že zjavne neviete čítať, ste aj hlúpa keď pripravujete zľahčujúci elixír pod takýmto veľkým plameňom a v takomto veľkom kotlíku. A aby toho nebolo málo budete ešte aj úplne neschopná keď bez mojej pomoci neviete pripraviť zľahčujúci elixír ktorý sa učia pripravovať študenti prvých ročníkov. Očividne Vám elixíry v praxi nič nehovoria však áno slečna Turnerová“ ukončil svoje jedovaté poznámky. „ Tak dosť! Prestaňte s tým! Musíte ma stále urážať?“ okríkla ho. „ Nemusím ale keď vidím že kvôli tomuto ste zničili moju učebňu nič iné mi neostáva“ pobavene ju odbil. Alison na neho len vražedne zazrela a nereagovala na jeho uštipačné poznámky. Snape sa posadil za svoju katedru a vybral študentské práce aby ich ohodnotil. V učebni bolo ticho. Po chvíli si opäť všimol pobehujúcu bielu myšku ktorú naposledy vyhodil zo svojej pracovne. Pozrel na Alison a zlovestne sa uškŕňal. Postavil sa a kráčal k malému stvoreniu na zemi. Na jeho počudovanie ani tentokrát pred ním neutiekla. Ostala pred ním stáť a pozerala na neho malými očkami. Akoby čakala kedy ju vezme do svojej ruky. Snape sa sklonil a vzal myšku do ruky. „ Slečna Turnerová, máte tu spoločnosť“ uškrnul sa a podišiel k nej. „Aaaaaaaaa“ ozval sa strašný výkrik. „ Okamžite s ňou choďte preč!“ kričala a prudko zacúvala. Nemohla v sebe potlačiť hrôzu z hlodavcov. „ Myslela som že ste ju už dávno zabili!“ okríkla ho. „ Ja nemám žiaden dôvod robiť niečo také“ odmerane odpovedal. Posadil sa za katedru s myškou v ruke. Položil ju na stôl. Chvíľu sa na ňu díval. Myška chvíľu cupitala po jeho stole no potom mu vyliezla na ľavé predlaktie a tam ostala sedieť. Snape na ňu zdesene hľadel. Nevedel prečo, ale toto mu pripomínalo Alicu, vždy ho chytala za ľavé predlaktie. „ Čo ak je to ona? A snaží sa mi niečo naznačiť“ premýšľal hľadiac na bieleho hlodavca na jeho ruke. „ Nebuď paranoidný, veď je to hlúpa myš!“ premýšľal ďalej a zhodil ju zo stola. „ Severus?“ ozvala sa Alison. Snape spýtavo dvihol hlavu. „ Nemohli by ste mi s tým pomôcť? Ja už vážne neviem čo s tým ďalej“ zúfalo pokrútila hlavou. „ To je div...“ pobavene sa uškrnul.
„ Máte pravdu, o elixíroch toho viem veľa teoreticky, no v praxi viem máloktorý pripraviť“ sklonila smutne hlavu. „ Toto môžete vyhodiť“ povedal a mihol hlavou na jej kotlík s tekutinou. „ Začneme odznova“ zavelil. „ Už ste pripravený na odchod do Londýna?“ spýtala sa Alison. „ Niesom“ odvetil. „ Je to veľká pocta“ usmiala sa. „ Je to veľký nezmysel“ odvrkol. „ Väčšina ľudí by sa tomu potešila. Veď to musí byť úžasné“ pokračovala zasnene. Snape na ňu podráždene pozrel. „ Naozaj? Tak tam chodťe miesto mňa“ dodal. „ Keby som mohla tak idem“ uškrnula sa. „ Už ste si vybrali nejaký doprovod okrem Dumbledorea?“ spýtala sa opatrne. „ Aký doprovod? Idem sám“ odbil ju ľadovo. „ Mala som na mysli partnerku Severus“ poučila ho. „ Povedal som že idem sám“ zopakoval podráždene.
Nastal nový deň a Snape musel s Dumbledoreom odísť do Londýna. Väčšina školy sa tomu potešila pretože im na celé dva dni odpadli všetky jeho hodiny. Po Rokforte sa okamžite roznieslo že Severus Snape odchádza do Londýna pre ocenenie za svoju dlhoročnú prácu. Snape sa prebudil s príšernou nervozitou z toho že bude v stredobode pozornosti nespočetného množstva ľudí. Obliekol si hábit na slávnostnú príležitosť a pre istotu vypil elixír ktorý mal dať doporiadku jeho nervozitou rozochvený žalúdok. Jeho slávnostný hábit sa od jeho obyčajného príliš nelíšil. Bol celý čierny posiatý gombíkmi, no vyzeral oveľa elegantnejšie a vznešenejšie. Strih a materiál hábitu z neho robili elegána čo však narúšalo jeho tradičný temný imidž. Na chvíľu sa prehol. Cítil ako sa mu búri žalúdok už pri predstave že pôjde do spoločnosti snobov a zazobancov Anglicka. Nikdy nepatril medzi spoločenských ľudí, vždy bolo pre neho prijateľnejšie niekam sa zavrieť a čítať si knihu. Vzal si všetky potrebné veci a sledovaný udivenými pohľadmi študentov na chodbách ktorým ešte stihol odobrať niekoľko bodov za ich hlúpe pohľady, blížil sa ku Dumbledoreovi. O pol hodinu sa obaja presunuli do Londýna. Tam sa im okamžite dostalo prílišnej pozornosti. Pri vstupe do hotela kde boli ubytovaní ich novinári Denného Proroka zaplavili množstvom otázok. Snape ktorý s nimi nemienil komunikovať sa okamžite zatvoril do svojej izby a tak to bol Dumbledore ktorý sa novinárom venoval. Večer sa obaja pobrali do prepychovej budovy Kráľovskej čarodejníckej akadémie. Len čo sa objavili medzi čarodejníckou smotánkou, Snapea okamžite obkolesilo množstvo snobov, zazobancov a zbohatlíkov alebo iných učiteľov dekorovaných rádmi, vyznamenaniami a oceneniami rôzneho druhu a kvality. Pod náporom otázok si v istej chvíli pripadal ako zapáchajúca mršina ktorú ohlodáva množstvo hladných supov. Po pätnástich minútach, len čo sa zbavil prvej vlny dotieravcov pokúsil sa nájsť si nejaké miesto kde by nebol príliš na očiach. „ Tamto je krásny temný kút“ pomyslel si keď zbadal slabo osvetlené miesto v sále. Na nič nečakal a okamžite sa tam presunul v domnení že bude mať pokoj. „ Severus, aké milé prekvapenie“ ozval sa ženský hlas len čo sa Snape do temného kútu postavil. Otočil hlavu a videl pred sebou stáť blonďavú ženu. „ Čo tu robíš Narcissa?“ opýtal sa prekvapene. Pohľad na manželku Luciusa Malfoya mu nerobil dobre. „ Bola som pozvaná. Môj otec je člen kráľovskej akadémie“ dodala namyslene. „ Ako sa má Lucius?“ spýtal sa odmerane. Po tom čo sa stalo na Rokforte a Malfoy bol v nemocnici o ňom viac nepočul. „ Je na tom zle“ dodala úsmevne s tónom ktorý nasvedčoval tomu, že zdravotný stav jej manžela ju absolútne netrápi. Narcissa bola smrťožrútka. Vždy bola verná Temnému pánovi rovnako ako Lucius a celá ich rodina. Snape ich manželstvo nikdy nechápal. Narcissa bola namyslená a samoľúba žena ktorá sa rada obklopovala mužmi z vyšších vrstiev a svoju prílišnú snobskú znudenosť zaháňala rozsiahlymi nákupmi vo vychytených obchodoch v Londýne. Lucius bol chladnokrvný vrah so záľubou v zneucťovaní a týraní muklovských žien. V tej chvíli si spomenul na to ako ho kedysi Malfoy prinútil na cintoríne zneuctiť Alyn. Jeho tvár sa skryvila do nahnevaného výrazu.“ Nebude ti vadiť keď budeš vdova Narcissa, však nie?“ spýtal sa potichu no s nebezpečným tónom keď o tej hroznej noci premýšľal. „ Určite nie. Naopak...keď zomrie, ja ako Dracova matka zdedím podstatnú časť majetku Malfoyovcov“ uškrnula sa. „ Ak sa ho zbavíš...urobíš tým vlastne len dobrý skutok“ huckala ho Narcissa. „ Pre teba to nebude žiaden problém Severus“ koketne k nemu pristúpila. Znechutene na ňu pozrel. „ A čo ty? Máš niekoho vo výhľade?“ spýtala sa ho zvedavo. Snape sa zachmúril keď mu došlo že sa pýta na jeho osobný život. „ Nemám“ zavrčal. „ No ale to je škoda, možno by si sa už konečne mal oženiť“ zasmiala sa Narcissa. Sama vedela že je to nerealizovateľná záležitosť. „ Nepotrebujem aby ma niekto oberal o moju slobodu“ dodal a odišiel. Vrátil sa k Dumbledoreovi ktorý bol dekorovaný modrým a príšerne prezdobeným klobúkom ktorý mu ladil s jeho hábitom. Začal sa slávnostný ceremoniál na ktorom ocenili troch ľudí za ich prínos pre mágiu. Okrem Snapea a jeho poznatkov a objavov vo vývoji elixíru ktorý na dlhý čas potlačoval všetky vlkodlačie prejavy u človeka, boli medzi ocenenými ešte ďalší dvaja páni. „ Vážené dámy a páni“ ozval sa predseda Kráľovskej čarodejníckej komisie Brutius Heyl, závalitý chlapík vtesnaný do bieleho strapcovitého hábitu.„ Dovoľte mi privítať Vás v budove Kráľovskej čarodejníckej akadémie“ pokračoval. „ Dnes večer oceníme troch veľkých čarodejníkov, ktorí sa pre svoje objavy, prínosy a poznatky navždy zapíšu do čarodejníckej histórie ako jedineční ľudia ktorí prispeli k rozvoju mágie v Anglicku ale i vo svete“ pokračoval predseda.
„ Dovoľte mi, oficiálne ich privítať medzi nami“ dodal a rozstvoril malú tenkú knihu. „Profesor Patricius Deyle, za objavenie nových druhov bilokácie a premeny osoby. Pán Deyle dokázal že bilokácia nie je iba rozdvojenie osoby- teda schopnosť čarodejníka nachádzať sa na dvoch rozličných miestach v rovnakom čase, ale že je to schopnosť duplikovať svoju osobu aj na tri a štyri rozličné miesta v rovnakom čase“ dokončil predseda. V sále sa ozval potlesk a na pódium vystúpil dlhovlasý muž v bledomodorom čarodejníckom fraku a v klobúku. „ Andrew Hastings z inštitútu pre vedu,výskum a čarodejnícke vzdelávanie, za objav premieňacieho kúzla Acontario ktoré čarodejníkovi umožnuje akúkoľvek vec premeniť na jej protiklad“ dokončil. Opäť sa ozval potlesk a na pódium vystúpil usmiaty plešatý muž v modro-čiernom hábite a motýliku na krku. „ Profesor Severus Snape, objavil vplyv fáz mesačného svitu na protivlkodlačie elixíry. Objasnil vplyv fáz mesiaca na ich účinky, ktoré zahŕňajú dlhodobé vymiznutie všetkých vlkodlačích prejavov u človeka. Som si istý že s týmito poznatkami onedlho dokážeme vytvoriť elixír ktorý vylieči čarodejníkov postihnutých touto temnou vlastnosťou“ dokončil. Ozvalo sa tlieskanie a na pódium vyšiel nakvasený Snape. Predseda Kráľovskej čarodejníckej komisie všetkým trom oceneným pánom odozdal mávajúce krištáľové krídla na miniatúre honostnej budovy Kráľovskej čarodejníckej akadémie. V tej chvíli sa všetci traja stali objektom fotoaparátov novinárov. Snapea z toľkých bleskov rozboleli oči. Len čo ich prestali fotiť zišiel z pódia a s kyslým výrazom sa opäť zašil do svojho tmavého kúta. Mal trochu problémy so zrakom, blesky fotoaparátov ho oslepili natoľko že väčšinu svojho okolia videl v bielej hmle. Pošúchal si oči. Niekoľkrát zažmurkal a popozeral sa po miestnosti zaplnenej zabávajúcimi sa ľudmi. Biela hmla sa stratila no všetko videl rozmazane. Zaostril zrak na ženu vo višnových šatách a pohárom šampanského v ruke ako na neho pozerá a ktorá sa prílišne podobala na Alicu. Dívala sa na neho, pozdvihla pohár a dala mu najavo že si pripije na jeho počesť.„ To snáď nie je možné“ pomyslel si. Videl ju rozmazane a nebol si istý či je to ona. Zatvoril oči a po niekoľkých sekundách sa jeho zrak dal doporiadku. Otvoril ich a pozrel na ženu ktorá k nemu už bola otočená chrbtom a odchádzala z miestnosti. Snape sa za ňou okamžite vybral. Nedošiel ďaleko keď ho zastavil kolektív profesorov z iných čarodejníckych škôl. Gratulovali mu k jeho výnimočnému objavu zatiaľ čo Snape pozeral na chrbát a vlasy odchádzajúcej ženy. Nebol si však istý či to bola skutočne Alica alebo iba jeho vidina. V tej chvíli sa ku skupine usmiatých profesorov ktorú doplňoval premýšľajúci Snape pridal aj Dumbledore. Snape ho vzal nabok. „ Pane, nevideli ste tu niekde Alicu Tomarovú?“ spýtal sa potichu. „ Nie, čo by tu robila?“ spýtal sa Dumbledore. „ Mal som taky pocit že ju vidím...“ dodal vážne. „ Asi sa Vám to len zdalo. Všimol som si že odkedy učíte elixíry aj obranu proti čiernej mágii ste stále unavený. Nechcete si ísť trochu odpočinúť?“ navrhol mu Dumbledore. „ To bude asi najlepšie, vrátim sa do hotela“ skonšatoval Snape a unavene sa poohliadol po miestnosti.
Prišiel nový deň a dve modré oči sa upínali na článok v Dennom prorokovi o včerajšej veľkej udalosti odovzdávania cien Kráľovskej čarodejníckej akadémie, no takisto aj na článok ktorý bol veľmi znepokojivý. Modré oči sa priblížili k názvu článku a čítali ho:
Rokfortský mág Severus Snape ocenený rádom Kráľovskej čarodejníckej akadémie za objavenie vplyvu mesačných fáz na účinky protivlkodlačích elixírov.
Modré oči sa presunuli k ďaľšiemu článku hneď vedľa fotografie troch ocenených.
Nepokoje na odovzdávaní cien Kráľovskej čarodejníckej akadémie. Desivý útok smrťožrútov na niekoľko členov predsedníctva. Ministerstvo príjma opatrenia.
„V skutku znepokojivé že?“ ozval sa mužský hlas. „ Znepokojivé by to bolo keby som tam ostala“ ozval sa hlas patriaci Alici. Držala v rukách noviny a čítala čo sa dialo v Kráľovskej akadémii keď odtiaľ sama odišla. „ Dúfam že Severus je v poriadku“ dodala s obavami. „ Neboj sa určite je. Myslím že ten sa o seba dokáže postarať“ ozval sa opäť mužský hlas. „ Ako si tým môžeš byť istý Etienne? Tu píšu že jedného z komisie vraj na smrť uďobali havrany“ ozvala sa Alica. „ Keby sa mu niečo stalo už by to bolo v novinách. Nepíšu tam kto zo smrťožrútov sa tam ukázal?“ spýtal sa Etienne. Etienne bol postarší muž s bielymi vlasmi ktorý sa živil predajom zaručene pravých francúzskych čarodejníckych predmetov v jednej zo zabudnutých čarodejníckych ulíc Londýna a dočasne aj prenajímaním izieb vo svojom dome kde sa práve nachádzala aj Alica. „ Nie, to tu nepíšu“ pokrútila hlavou a podala mu noviny. Mala veľké obavy.
19. kapitola - Návrat
Snape a Dumbledore sa do Rokfortu vrátili poobede. Okamžite sa stali terčom zvedavých otázok. Každý už čítal o incidente ktorý tam vyvolali smrťožrúti. Snape sa bez zbytočných rečí presunul do svojej pracovne. Len čo otvoril dvere videl vo svojom kresle sedieť Alyn Woodovú. „ Čo tu ty chceš!“ vyštekol. „ Ako si sa mal v Londýne?“ spýtala sa pobavene. „ Neviem prečo sa na to pýtaš keď si tam bola tiež“ odpovedal pokojnejšie. „Aký to malo zmysel vytvoriť tam takýto incident?!“ okríkol ju. „ Pán chce niečo čo máš ty, mal si veľké šťastie že sme ťa tam nenašli“ dodala výhražne. „ To vy ste mali šťastie“ priklonil sa k nej a nebezpečne na ňu hľadel. „ Tie havrany boli tvoja praca?“ spýtal sa odmerane. „ Presne tak“ prikývla pobavene. „ No samozrejme nikoho iného by nenapadla taká hlúposť. Myslím že každému hneď došlo že je to tvoje dielo“ uškrnul sa. „ Ale? A prečo?“ spýtala sa uštipačne. „ Havran je mrchožrút, priťahuje ho smrť a rozklad. Presne tak ako teba a tú tvoju zvrátenú myseľ“ dodal odmerane. „ Aký si zrazu vnímavý“ zasmiala sa.“Pokiaľ viem aj tvoja zvieracia podoba je podoba havrana“ zasmiala sa. „ Vstaň z mojho kresla“ ozval sa nebezpečne. „ Nie“ uškrnula sa. Snape sa k nej prirútil a prudko ju z kresla vytrhol. „ Neprovokuj ma...lebo zabudnem na to že si žena...a potom uvidíš akým spôsobom ti ublížim...“ pristúpil k nej a silno ju držal za zápästie. „ Na to si už dávno zabudol pokiaľ viem“ zasyčala a drgla do neho. „ Hmm....aká odvážna“ prehodil takmer nepočuteľne. „ Uvidíme aká budeš odvážna teraz Alyn“ uškrnul sa a v jeho pracovni sa v tej chvíli objavilo množstvo hadov rôznych veľkostí. „ Preboha“ Alyn zacúvala. Hadov sa vždy veľmi bála.Vyvolávali v nej neopísateľnú hrôzu tak ako u väčšiny ľudí. „ Prestaň s tým!“ okríkla ho. Snape s rukami za chrbtom stál bez pohnutia. „ Prestaň! Daj ich preč!“ kričala a hady okolo nej sa začali kopiť a obtáčať sa jej okolo nôh. „ Severus preboha...“ začala plakať. Okolo pásu sa jej obtočil jeden veľký had a vyceril na ňu dve zuby. „ Prosím....“ šepkala prežívajúc smrtiací strach a hrôzu, premýšľajúc o tom že toto je jej koniec. Snape podvihol kútik svojích pier a všetky hady rázom zmizli. Alyn ostala ležať na zemi a na smrť vystrašená na neho hľadela.
„ Tak stačilo ti to alebo mám pokračovať?“ spýtal sa s ľadovým pokojom. Alyn na neho zdesene hľadela a okamžite odišla z jeho pracovne.
Neďaleko, v inej časti hradu sa v tej chvíli stretla Alica s Nevillom Longbottomom.Chvíľu sa rozprávali o kúzlach a o tom ako Snape vyskúšal Nevilla ešte predtým než odišiel do Londýna. „ Pozri Neville, toto je elixír učenia. Keď ho vypiješ pred hodinou zo Snapeom, všetko čo si potom prečítaš budeš dobre ovládať, môže ti to pomôcť pri výučbe a pri zlepšení známok, navyše sa nedá zistiť že si ho užil“ zasmiala sa Alica a podala mu fľaštičku s ružovou tekutinou. „ Ďakujem si veľmi milá“ odpovedal skleslo Neville. „ Čo je ti Neville si v poriadku?“ pýtala sa usmiata Alica zahalená v čiernom plášti a s veľkým čiernym klobúkom na hlave z ktorého trčali dlhé čierne vlasy. Výrazné líčenie a čierno-fialové šaty pod plášťom naznačovali že Alica je iná.
„ Pýtal sa na teba Snape“ sklonil hlavu Neville. Alica zvážnela. „ Čo sa pýtal?“opýtala sa. „No videl ako si mi doniesla knihu a pýtal sa ma kto to si, donútil ma povedať pravdu aj keď vyzeral že tomu príliš neverí“ začal Neville. „ Prepáč, ja viem že si chcela aby nikto nevedel že tu si“ pokračoval smutne. „ To nič Neville, profesor Snape si to určite nechá pre seba“ reagovala Alica s vážnou tvárou. „ Ale to horšie bude keď sa začne pýtať prečo som odišla“ dodala. „ A prečo si vlastne odišla?“ spýtal sa Neville. „ Ak by som ostala začali by sa tu diať príšerné veci, no obávam sa že pre moje dôvody profesor Snape nebude mať pochopenie“ pokračovala. „Niesom si istá ako príjme to kde som celý ten čas bola a čo som robila“ sklonila smutne hlavu. „ To ti teda nezávidím“ zašomral Neville. V tej chvíli ich z neďalekej temnoty sledovali dve čierne oči. Premeriavali si Nevilla Longbottoma a osobu v čiernom plášti. Veľmi dobre vedeli kto sa pod ním nachádza.
„ Neville keby sa Snape pýtal tak si ma tu nevidel jasné? Odvtedy čo som ti doniesla tú knihu som tu nebola. To mu povieš“ začala Alica. Odrazu sa za ňou zjavila o hlavu vyššia čierna postava. „ A nechcete mi to povedať vy slečna Tomarová?“ ozval sa chladný hlas. Alica v tej chvíli stuhla ako kus ľadu. Vedela že za ňou stojí Snape a v tej chvíli nevedela čo má robiť. Či sa otočiť a pozrieť sa mu do očí alebo utiecť. No uvedomovala si že útek by nebol tou najlepšou alternatívou pretože Snape by ju okamžite zastavil kúzlami. Pomaly sa k nemu otočila a spod klobúka na neho hľadela prenikavými modrými očami. Ich pohľady sa na chvíľu stretli. Ten jeho bol však plný hnevu. „ Môžete ísť Longbottom“ potichu povedal stále hľadiac na Alicu. „ Prepáč“ zašepkal Neville a odišiel. Snape na ňu prísne hľadel. Konečne ju videl, po takej dlhej dobe. V tej chvíli si jasne uvedomil že je iná, vyzerala trochu staršie a mala čierne vlasy, no stále vyzerala veľmi krásne. Bez slova pozeral do jej očí. „ Severus ja...“ začala. „ Mlč“ zašepkal Snape. Chytil ju za ruku a ťahal ju do svojej pracovne ktorá už bola prázdna kedže Alison Turnerová sa pobrala do skladov pre ďalšie suroviny na elixír. Vstúpili do jeho pracovne. Mlčky si sadol za stôl. Sadla si na stoličku oproti nemu.“ Prečo?“ znela jeho prvá otázka. Sledoval ju a a z jeho tváre bolo ľahko čitateľné že sa v ňom hromadí hnev. „ Severus ja som musela odísť, ak by som tu ostala začali by sa tu diať hrozné veci. Navyše keby som tu ostala, ty by si tu už v tejto chvíli nemusel sedieť“ začala. „ Ja sa o seba dokážem postarať!Ak si si to nevšimla ty si tá ktorá potrebuje pomoc!“ zreval na ňu. „ Čo si myslíš že si urobila tým svojím nezmysleným odchodom?! Uvedomuješ si vôbec aké to mohlo mať pre Teba následky?! kričal. „ Severus hlavne sa upokoj“ ozvala sa Alica. „ Ticho!“ zreval a udrel päsťou po stole. „Ty mi nehovor čo mám robiť! To poviem ja tebe! A nemienim sa upokojiť!“ okríkol ju. „ A už vôbec nie po tom čo si odišla bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez ničoho“ pokračoval. Alica videla že Snape je zúrivý. „Uvedomuješ si vážnosť toho čo si urobila?? Ak by ťa dostali smrťožrúti zabili by ťa bez mihnutia oka! Uvedomuješ si to vôbec?!!“ zúrivo sa postavil. „ Áno uvedomujem si to, ale nemohla som tu ostať a chrániť môj život na úkor životov ľudí ktorí tu žijú alebo na úkor toho tvojho“ sklonila hlavu. „ Ak by som tu ostala smrťožrúti by sem prišli a malo by to zničujúce následky na nás všetkých, pochop to. To mi jasne povedala aj Alyn Woodová, preto som radšej odišla ako by som mala vystaviť do nebezpečenstva tvoj život alebo život kohokoľvek iného“ pokračovala potichu. „ Ja chápem len to že si urobila najväčšiu hlúposť keď si odišla. Vyše mesiaca si ma nechala žit v neistote!A Woodová ťa klamala, bola to len zámienka aby si odišla a aby som nevedel čo s tebou je či žiješ, kde si.... Ak si chcela odísť mala si mi to povedať“ stíšil hlas. „ Nie! Toto nie je tvoj boj. Nedovolím ti aby si riskoval život pre niečo čo sa ťa netýka!“ okríkla ho. „ Ty sa ma týkaš viac ako si myslíš!“ pokračoval Snape. „ Uvedom si že sama sa tomu nemôžeš postaviť“ prudko vydychoval. „ Ja viem..... ja to predsa viem“ odpovedala potichu. „ Kde si celý ten čas bola?“ opäť sa posadil za svoj stôl.
„ Doma“ začala. „ Bola som v mojej krajine, kde som sa učila čiernej mágii“ sklonila hlavu. Vedela že toto sa mu nebude páčiť. „ Zbláznila si sa?“ podáždene prižmúril oči. „ Ty sa silou mocou chceš stať tým kým som ja? Chceš upadnúť do tej mučivej temnoty ktorá s čiernou mágiou súvisí?!“opäť ju okríkol. „ Nie, naučila som sa ovládať to, už niesom nerozvážna ako predtým. No bola som nútená to urobiť, pre moju ochranu“ pokračovala. „Stretla som sa s ním Severus“ pokračovala potichu. Snape na ňu len šokovane hľadel. „Pokúsil sa ma zabiť, ale to sa mu nepodarilo“ uškrnula sa. „ Prečo takto riskuješ svoj život Alica....to predsa..“ nedokončil. „ Pretože mi nič iné neostáva. Nedá mi pokoj kým nezomrie jeden z nás“ pokračovala. „ Prečo si sa vrátila na Rokfort? Bola si aj tu, v mojej pracovni mám pravdu?“ spýtal sa pokojnejšie. „ Áno bola, nechávala som ti znamenia, aby si vedel že som v poriadku“ usmiala sa. „ Myslel som si to. Biela myš, aj to si bola ty?“ spýtal sa. „ Áno, veď si predsa vedel že sa chcem naučiť transfiguráciu, bolo mi jasné že ti dôjde že som to ja“ usmievala sa. „ Áno, bolo mi to jasné keď si mi vyliezla na ľavé predlaktie. Táto časť môjho tela sa nikomu nepáči tak ako tebe“ uškrnul sa. „A čo v Londýne?“ spýtal sa. „Nemohla som si predsa nechať újsť takú udalosť“ zasmiala sa. „ Aj keď som rada že som odtiaľ po chvíli odišla po tom čo tam vpadli smrťožrúti by som tu už nemusela byť“ dodala. „ Etienne mal pravdu keď hovoril že si v poriadku“ usmiala sa. „ Prečo si tam išla? A kto do čerta je Etienne?“ nanevane sa spýtal. „ Chcela som ťa len vidieť“ odvrkla. Po chvíli sa jeho tvár zmenila na ľadovú. Zaujal ho pohľad na prsteník jej ľavej ruky. Mala na ňom zlatý prsteň ktorý vyzeral ako obrúčka. Sťažka prehltol. „Ty si vydatá?“ potichu sa spýtal a zdesene na ňu hľadel.
„ Nie, to je prsťeň mojej mamy, je len otočený“ uškrnula sa a otočila prsteň na tu správnu stranu. V tej chvíli mu spadol zo srdca obrovský kus kameňa. „ Prečo ho nosíš otočený?“ spýtal sa. „ Pretože tak to má byť“ podišla k nemu, sňala si prsteň a ukázala mu ho. Prsteň ktorý pozostával z obrúčky a malého honostného zámku medzi dvoma postavami. „ Tento prsteň sa v našej rodine dedil z generácie na generáciu, nosili ho všetky ženy. Kým boli slobodné nosili prsteň otočený. To im malo priniesť šťastie a ochranu. Keď sa žena vydala tak prsteň otočila. Môj otec ho pre mňa celé roky schovával. Bol ukovaný pred vyše 600 rokmi v mojej vlasti. Keď sa žena vydala otočila prsteň na správnu stranu na znak symbolu že ona je kráľovná, jej manžel kráľ a domov ktorý spolu vytvoria kráľovstvo. To jediné mi ostalo ako pamiatka na to kto som....“ dokončila a z jej očí sa vykotúľalo niekoľko sĺz. Snape k nej pristúpil a nežne ju chytil za ruku.“ Stále je rovnako poverčivá“ pomyslel si a mierne sa pri tom pousmial. „ Keď sa niekedy vydám, tak ho otočím, už nebudem potrebovať jeho šťastie. Budem mať manžela, môjho kráľa a kráľovstvo kde budem šťastná“ usmiala sa cez slzy. „ Ak tam v ten deň budem, zariadim pre teba šťastie. Nebudeš sa už takto trápiť“dodal súcitne a nežne ju pohladil po líci. „ Ja asi nemôžem byť šťastná, mojím osudom nie je milovať niekoho či šťastne žiť“ rozplakala sa. Nežne ju objal. „ Neplač Alica.....neplač“ pohladil ju po vlasoch. „ Až sa toto všetko skončí, už mi ťa nikto nevezme, ani osud nie“ zašepkal a uprel na ňu svoje čierne oči. Alica sa pousmiala. „ Čo sa dialo tu kým som tu nebola?“ spýtala sa. „ Množstvo vecí, no musím ťa sklamať lebo Lucius Malfoy sa z toho nakoniec dostal“ začal potichu. „ A ešte jedna vec...“ sklonil hlavu. „ Stalo sa niečo?“ spýtala sa.“ Bude lepšie ak sa to dozvieš odomňa skôr ako ti to povie Woodová“ sťažka si vydýchol. Vedel že to čo jej povie ju zraní. „ Ona to všetko pripravila, donútila ťa odísť aby si jej nestála v ceste ku mne. Keď si odišla, tak ma očarovala, neviem čo mi urobila ale...“ nedokončil. Nevedel ako pokračovať. „ „Ale?“ dvihla obočie Alica. „ ...neviem ako to urobila asi mi dala vypiť elixír pomätenia..neviem..no miesto nej som videl teba a...“ snažil sa pokračovať. „ No a ?“ pokrútila hlavou. „ ...a potom ma zviedla...“ dodal potichu. „Čo ?“ vysúkala zo seba a sadla si na stoličku. „ Ty si s ňou niečo mal?“ spýtala sa ho s podráždeným výrazom. „Pochop to, ona ma očarovala a ja som videl Teba, keby som vedel že je to ona tak to nikdy neurobím“ vysvetlil. Odrazu mu chýbal jeho tradičný ľadový pokoj s ktorým veci riešil.
„ Ohavne využila to čo k tebe cítim... urobila to kvôli tej svojej hlúpej márnivosti,žiarlivosti a pýche“ pokračoval.
„ Takže...no dobre...“ Alica nevedela čo má povedať snažila zbaviť počiatočného šoku.
„ No veď bola tvoja milenka tak čo sa divím však áno...“ zlostne prižmúrila oči. „ Nebola moja milenka... pozri mne sa to nehovorí ľahko a nemusíš mi veriť ale chcem aby si to vedela odomňa“ zvýšil hlas. „ A chcem aby si vedela že keby to bolo za iných okolností a ja by som si jasne uvedomoval že vedľa mňa je ona, tak by som to neurobil“ pokrútil hlavou a stíšil hlas.“ No ja si to celé pamätám s tebou. Uvedomil som si čo sa stalo až keď som ju videl ráno ležať v mojej posteli“ dokončil. „ No, je riadne prešibaná“ uškrnula sa Alica. „ Naozaj si to pamätáš so mnou?“ podišla a pritúlila sa k nemu. „Aké to bolo?“ pošepkala mu. „ To bolo to najkrajšie čo som kedy prežil...až do chvíle kým som sa ráno nezobudil a nezistil ako to vlastne je“ odpovedal potichu. „Môžeš si to pozrieť v mojej mysli ak mi neveríš“ ozval sa. Pozrela do jeho čiernych očí. „ Verím ti, no udivuje ma že si bol schopný to urobiť aj keď poznáš veštbu“ uškrnula sa. „ V tej chvíli som o tom nepremýšľal“ pokrútil hlavou. „ Bol by si schopný urobiť to znovu?“ usmievala sa a tlačila ho na gauč. „ Akokoľvek je to zaujímavá myšlienka a moja odpoveď je jednoznačne pozitívna, musím ťa upozorniť aby si bola rozumná“ zašepkal rozumne. „ Prečo máš čierne vlasy?“ spýtal sa a odstúpil od nej. „ Keď som odišla tak som ich zmenila“ usmiala sa. „ Môžem ich zmeniť nazad ak sa ti napáčia“ uškrnula sa. „No celkovo vyzeraš akosi inač“ pokrútil hlavou keď videl že je výrazne nalíčená a oblečená do čierno-fialových šiat. Čierne vlasy jej dodávali nádych mysticity a zla. Takáto premena sa mu nepáčila pretože Alica odrazu vyzerala ako jedna zo smrťožrútok. No aj napriek svojmu desivému imidžu bola stále veľmi pekná. „ No som iná“ uškrnula sa. „ Aaa Slečna Tomarová vitajte nazad“ ozval sa priateľský hlas od dverí. Stála v nich Alison Turnerová s mechom plným surovín. „ Dobrý deň“ usmiala sa Alica. „ Som rada že ste sa už vrátili“ usmiala sa Alison a položila mech na zem. „ Možno na mňa profesor Snape už teraz konečne prestane kričať za každú hlúposť“ uškrnula sa. Snape ju pozoroval podráždeným výrazom. „ Nechajte si tie poznámky Turnerová!“ okríkol ju. „ A vráťte sa k svojej robote lebo Vám ho dám pripraviť od začiatku“ pokračoval a mihol hlavou ku kotlíku s elixírom. „ No, ako sa zdá, váš príchod nič nezmenil“ pokojne sa usmiala Alison a smerovala ku kotlíku nevšímajúc si podráždeného Snapea. „ Prečo si na ňu taky zlý?“ Alica podišla k Snapeovi a potichu sa ho opýtala. „ Pretože je úplne neschopná“ odmerane odpovedal. „ Priniesli ste dračie šupiny?“ spýtal sa Alison. „ Nie nevedela som ich tam nájsť“ odpovedala. „ Vidíš? Je neschopná“ pozrel na Alicu. „ Možno by som ich tam našla keby ste si tam raz za čas urobili poriadok!“ okríkla ho Alison.
“ Zaujímava výhovorka. Možno ste ich len nevideli, nebolo by to prvýkrát. Asi by bolo lepšie keby som Vás premenil na kozu, možno by ste potom boli užitočnejšia“ odvrkol a odišiel pre dračie šupiny.“ No to je hulvát“ pomyslela si Alison. „ Načo potrebujete dračie šupiny?“ spýtala sa Alica a podišla ku kotlíku. „ Na zľahčujúci elixír, potrebujeme ho na hodinu s prvákmi“ usmiala sa Alison. „ Alison, chcem sa vám za Severusa ospravedlniť“ pristúpila k nej Alica. „ To je v poriadku za ten čas som si už na to zvykla. Ale kým ste tu neboli bolo to príšerné občas sa správal ako blázon, keď neučil zatvoril sa do pracovne a s nikým nekomunikoval, raz po mne dokonca hodil svojími papiermi“ šepkala Alison. „ No snáď to už bude lepšie“ usmiala sa Alica. V tej chvíli začula z rohu učebne hluk. Pozrela na pohybujúci a trasúci sa predmet zakrytý čiernou látkou. „ Čo to je?“ spýtala sa Alica. Alison podišla k predmetu a stiahla z neho látku.
„ Svetlonosy“ odpovedala pozerajúc na malých mužíčkov s lucerničkami ktorí sa pokúšali dostať von z klietky. „ Sú dnes trochu podráždení“ zasmiala sa Alison. „ Sú milí, na čo ich máte?“ spýtala sa Alica sledujúc mužíčka ako na ňu zavrčal. „ Profesor Snape ich používa pri obrane proti čiernej mágii“ odpovedala Alison. V tej chvíli zámok na klietke povolil a zdivočení malí mužíci sa rozleteli po celej učebni. „ Preboha ako sa dostali von? Pomôžte mi ich pochytať“ zakričala Alison. „ No dobre ale čo chcete aby som ..aaaaaaaaaa“ nedokončila. Traja mali mužíci chytili Alicu za vlasy a vyleteli z ňou do vzduchu. „ Everte ......“ Alison nebolo dovolené zoslať na nich kliadbu. Zúriví mužíci jej zobrali prútik a začali demolovať a zhadzovať predmety z políc. „ Auuu robte niečo!“ kričala Alica ktorú vo vzduchu držalo niekoľko z nich. „ Nemám prútik“ kričala Alison ktorá sa medzitým stala terčom uhryznutia jedného zo svetlonosov.
„ Imobilus!!!“ ozval sa Snapeov hlas od dverí. Mužíci prestali poletovať a nehybne padli na zem. Pustili Alicu ktorá sa nepríjemne narazila o stôl. „ Čo to tu robíte?!“ nahnevane sa spýtal aplikujúc na nich svoj prísny pohľad. Mávol prútikom a všetci mužíci sa vrátili nazad do klietky. „ Menšia invázia svetlonosov profesor“ ozvala sa Alison držiac sa za ruku kde ju uhryzol jeden z nich. „ To vidím. Tým že ste ich odkryli a vystavili svetlu ste ich riadne podráždili, tá čierna látka tam nie je pre zábavu slečna Turnerová“ odmerane odpovedal. „Au“ bolestivo sa zdvihala Alica. „ Tie potvory by ste mali asi lepšie zamykať“ povedala Snapeovi. „ Sú neškodní ak vieš ako sa k nim máš správať“ pozrel na klietku a zakryl ju čiernou látkou.
„ Nesmieš sa na nich kričať ani ich zaháňať kliadbou pretože sa stane to čo pred chvíľou“ uškrnul sa. V ruke držal fľaštičku s dračími šupinami ktorú podal Alison.
„ Musím ísť za Dumbledoreom, uvidíme sa neskôr“ povedala Alica a vyšla z učebne. Mierila k Dumbledoreovi. Zaklopala. „ Vstúpte“ ozval sa jeho hlas. „ Dobrý večer pán riaditeľ“ pozdravila Alica. „ Slečna Tomarová, myslel som že ste odišli nadobro. Mali sme o Vás veľké obavy. Kde ste boli?“ spýtal sa vážne. „ Bola som doma, musela som odtiaľto odísť. Keby som tu ostala vystavila by som do nebezpečenstva životy všetkých čo tu žijú“ začala Alica. „ Vážim si Váš prístup slečna Tomarová, ale mali ste nám povedať kam pôjdete“ pristúpil k nej Dumbledore. „ To som nemohla urobiť, pretože Severus by ma chcel hľadať“ pokračovala. „ Pane, v mojej vlasti som sa naučila vysokému umeniu čiernej mágie. Ja viem že to nie je najlepšie a poctivý čarodejník by sa to učiť nemal, ale ja nemám na výber“ pokračovala a sklonila hlavu. „ Stretla som sa s ním, pokúsil sa ma zabiť, no vtedy sa mu to nepodarilo. No môžem povedať že už onedlho sa objaví aj tu a rozpúta tu peklo ktoré si ani neviete predstaviť pán riaditeľ. Chcela som Vám to povedať aby sme na to boli pripravení a varovali ostatných. Neviem či dokážeme uchrániť študentov, naše rodiny, všetkých. Neviem či mu dokážem čeliť“ posadila sa na malý gauč. „ Nerobte si starosti slečna Tomarová, vy ste mocnejšia a šikovnejšia než si myslíte. Dovolím si tvrdiť že mocnejšia ako on. Nepodliehajte vášmu strachu, pretože ten Vám zväzuje ruky a zapĺňa myseľ. Vy ste veľmi múdra žena Alica, na niekoho kto má pred sebou ešte skoro celý život. Nikto z vašej rodiny sa nikdy nevzdal, bojovali s ním až do konca, vždy“ pousmial sa Dumbledore. „No musíte sa obklopiť ľudmi ktorým veríte, nesmiete byť sama“ pokračoval Dumbledore. „ Neviem či tu mám ostať. Mám starosti o Severusa“ povedala smutne. „ Severus sa o seba dokáže postarať, verte mi, prežil toho už dosť“ uškrnul sa riaditeľ. „ Áno ja viem, ale nikdy sa nestretol s tým čo mu hrozí teraz. Pán zla vie že ho zradil, už vie že ho zrádzal celé tie roky ktoré tu učil. Neviem či to Severus vie, možno len niečo tuší. Keď som sa s ním stretla vošla som do jeho mysle a videla som tam príšerné veci. On ho teraz hľadá a chce ho zabiť pane“ dokončila. „ Toto su vážne veci slečna Tomarová, mali by ste mu povedať čo mu hrozí, príjmem všetky opatrenia na to aby sme pred ním ochránili Rokfort a naších študentov. Choďte, mal by to vedieť“ zašepkal Dumbledore. Alica z jeho pracovne odišla a mierila k Snapeovi. Zaklopala do jeho pracovne. „ Ďalej“ ozval sa nevrlý hlas. Otvorila dvere a videla ho sedieť za jeho stolom a čítať študentské práce. Dvihol hlavu a chvíľu na ňu hľadel. „ Čo ti je? Ty si plakala?“ spýtal sa. „ Musím ti niečo povedať“ začala vážne. Snape sa oprel vo svojom kresle a pohodlne si založil ruky na svojom páse. „ Počúvam“ reagoval. „ Nepovedala som ti všetko “ pokračovala potichu. Udivene dvihol obočie. „ Keď som sa stretla s Voldemortom, nahliadla som do jeho mysle a videla som tam príšerné veci“ pokračovala ďalej. Snape iba nemo počúval. „ Už vie že si ho zradil, že si ho zrádzal celé tie roky. Teraz ťa hľadá a... a bude ťa chcieť zabiť“ sklonila hlavu. „ Môže sa o to pokúsiť, no ja mu to nehodlám uľahčiť. Voldemort už dlho vie že som ho zradil Alica, no doteraz neurobil nič, nepokúsil sa ma zabiť a myslím že vie prečo to neurobil“ odpovedal potichu. „ Prečo myslíš že to doteraz neurobil?“ spýtala sa. „ Nie je vhodné aby som ti to teraz hovoril, je to minulosť. Minulosť ktorá mu však bráni postaviť sa mi“ dokončil potichu. Postavil sa a podišiel k nej. „ Neobávaj sa, mne sa nič nestane“ pohladil ju po vlasoch. Z jej očí sa predrali von ďaľšie slzy. Postavila sa a s uslzenými očami na neho hľadela. „ Na tomto mieste som ťa videla zomrieť....“ rozplakala sa a obzrela sa po jeho pracovni. „ Ak zomrieš prosímťa vezmi ma zo sebou, nechcem tu byť sama“ plakala a vrhla sa na neho. Pevne ho držala. „ No tak upokoj sa, možno len chcel aby si to videla, aby si sa bála. Aby mohol využiť tvoj strach“ chlácholil ju a vyslobodil sa z jej zovretia. „ Nemôžeš veriť ničomu čo vidíš Alica, ani keď to vidíš v jeho mysli, ver mi“ zašepkal jej do ucha. „ Čo ak sa ti niečo stane?“ vzlykala. „ Nič sa mi nestane, neboj sa. Predsa by som ťa tu nikdy nenechal“ zašepkal. Alica sa chytila za hlavu. „ Poď“ povedal potichu Snape a nechal ju ľahnuť si na gauč v pracovni. „ Príšerne ma bolí hlava“ pošúchala si čelo. Vzal svoj prútik a priložil ho na jej čelo. Vyslovil niekoľko tichých slov. „ Lepšie?“ odtiahol prútik. Alica sa na neho zadívala a jej bolesť sa rázom stratila. „ Áno, ako si to urobil?“ pokrútila hlavou a posadila sa. „ To je také malé kúzlo“ záhadne sa pousmial. Postavila sa. Čierny hábit na jej postave sa Snapeovi veľmi páčil. Gombíky na hrudi rozopnuté, decentne odhaľujúce to čo mala z veľkej časti skryté pod šatami. Tento pohľad v ňom prebúdzal jeho vlastnú fantáziu. Odrazu sa nemohol zbaviť myšlienky na ňu ako na mníšku provokujúco prehnutú cez kostolnú lavicu s vystrčeným zadočkom. Pri tejto myšlienke sa zaškeril. „ Čo ti je?“ spýtala sa Alica keď tento jeho pohľad videla. „ Ostaň tu“ pošepkal a radšej jej o svojej poburujúcej myšlienke nepovedal. „ Kám ideš?“ spýtala sa Alica. „ Musím pripraviť cvičenia na zajtrajšiu obranu proti čiernej mágii“ dopovedal a zatvoril za sebou dvere.