29. - 30. kapitola
29. kapitola – Luciferan
„ Ehm je tu niekde kúpeľna ?“spýta sa opatrne Alica a pozrie na svoje väzenské handry. „Iste, je tam“odpovie Jane a ukáže na dvere. „Pripravím ti nejaké svoje šaty, ktoré by ti mohli byť dobré“pokračuje Jane a Alica na to iba súhlasne prikývne. Vojde do kúpeľne, vyzlečie sa a pustí na seba sprchu. Pozrie na seba, na doráňanú, špinavú pokožku zbavujúc sa nečistôt. O niekoľko minút sa zabalí do uteráka a zbadá vojsť Jane. „Toto by ti mohlo byť dobré“odpovie Jane a položí pred ňu sivasté korzetové šaty s dlhým rukávom. Alica si ich oblečie a pobavene na seba hľadí v zrkadle. „Tak toto je skvelé“ zasmeje sa keď vidí ako jej korzet nadvihol a zväčšil prsia. „Ďakujem“usmeje sa Jane. Alica sa usmeje tiež a smeruje za Snapeom s mokrými vlasmi. Potichu otvorí dvere a hľadí na Snapea ako nadvihol látku na svojej rane a niečo si tam ešte prikladá. „Čo to robíš?“spýta sa Alica. Snape ani nedvihne hlavu a ďalej sa venuje svojej rane. „Mením obväzy“ odpovie. Alica si potichu sadne na posteľ a hľadí. „ Je potrebné urobiť to , rana sa potom oveľa rýchlejšie hojí keď...“ Snape dvihne hlavu a okamžite mu do očí udrie Alicino poprsie v korzete. „Hmmm“ začudovane na to hľadí. Potom dvihne zrak a pozrie jej do očí. „Čo si to so sebou urobila?“spýta sa tichým hlasom. „To mi dala Jane“zasmeje sa Alica. „Je to veľmi pekné“odpovie Snape a znovu jej pozrie na hruď, no iba na veľmi malú chvíľu, aby náhodou nebol nevhodný. „Koho je to dom?“spýta sa Alica. „Bývala tu Jane, ešte predtým keď sa nasťahovala do môjho domu“odpovie Snape. „Tento dom nikto nepozná, tu nás nikto nenájde“dodá. „Ako vedela že sem prídeme?“spýta sa Alica. „Je tu už dva týždne..“odpovie rezervovane Snape a uhne pohľadom. „Ale neodpovedal si“pokračuje Alica. „Keď som bol vo väzení mal som istý plán,ktorý sa tohto domu týkal ale to je už bezpredmetné“odpovie Snape. „Povedz mi to“ reaguje Alica. „Nie, je to minulosť“Snape sa zamračí a očividne o tom nechce hovoriť. „No fajn, ako vždy mi nič nepovieš“ Alica sa zamračí. Snape zvraští obočie. „Keď som bol vo väzení, poslal som jej správu o tom aby sem prišla. Pred časom som chcel...“ Snape skloní hlavu. „....utiecť, nájsť ťa a uniesť ťa sem,aj proti tvojej vôli, bolo mi to celkom jedno či by si chcela alebo nie“ znovu na ňu pozrie s pomerne ľadovým pohľadom. „ Uniesť?“Alica dvihne obočie. „Potom som to vzdal, uvedomil som si že nemám právo naďalej ti ničiť život a k niečomu ťa neustále nútiť, nevedel som kde si a čo sa s tebou stalo...“pokračuje a zvraští obočie. „Preto si chcel všetko skončiť?“spýta sa Alica keď si spomenie na to, ako videla jeho myšlienky o tom, že by vo väzení ukončil svoj život. „ Áno, nemal som tam čo robiť,nemal som tam pre čo žiť..“odpovie Snape s neobvykle tvrdým výrazom. „Ja ti verím že to muselo byť ťažké, stačí vidieť ako vyzeráš“odpovie Alica. „Len neviem, aké sú tvoje plány teraz..“pokračuje Snape s nedôverčivou tvárou. „Nebudem ťa nútiť aby si tu ostala“ dodá tvrdo. „Môžeš odísť ak chceš...“ odvráti zrak. „ Prišla som kvôli tebe do väzenia, teraz ťa tu predsa nenechám“ Alica sa zasmeje sa sadne si bližšie k nemu. „ A navyše je tu stále hrozba od smrťožrútov a od dnes aj od ministerstva“povie Alica. „To áno..nejako to vyriešime „odpovie Snape. „Musíš sa pozbierať, ja nemám silu čeliť tomu všetkému keď budem vidieť že ty si slabý. Ty si nikdy nebol slabý...“ pokračuje Alica. „Nie som slabý!“ Snape sa zamračí. „ Už nikdy nebudem slabý!“precedí cez zuby a rukou ju k sebe pritiahne na znak svojej razancie. „Som stále rovnaký, už nikdy sa neopováž povedať že som slabý..“ precedí cez zuby a pustí ju. Alica sa bojazlivo stiahne.„Nijaká slabosť...nijaká závislosť“ zašepká a prenikavo hľadí. „Nijaký smútok...ani žiadne zlé myšlienky, nebudem sa viac skrývať pred tým čo ma čaká, či odídeš alebo nie, či ma opustíš alebo nie...prežijem všetko...počuješ??Všetko!“ pokračuje nebezpečne. „Nebudem sa viac skláňať, obviňovať ani trápiť! Nedovolím viac aby zo mňa nejaké hlúpe city urobili blázna!“vyprskne. „Nepotrebujem ich ...“ dodá a znovu od nej odvráti pohľad. Alica sa po chvíli mlčania usmeje. „To som rada, si taký akého som ťa poznala“pohladí ho po tvári. „Severus...nepoznám vôľovo silnejšieho človeka ako si ty, tvoja vôla je neodbytná, nič ju nezmení čokoľvek už chceš, je to vždy to, čomu sa ostatní jednoducho musia podriadiť...ja som ťa pre to vždy obdivovala, pre tú tvoju neodbytnosť a razantnosť“ pritúli sa k nemu. „ Presne tak a nechoď ku mne, som špinavý“ zamrmle Snape a jemne ju od seba odsotí. „Dobre, oddýchni si Severus áno?“ozve sa Alica. „Ja pôjdem..“dodá. „Nie..“odpovie Snape a chytí ju za ruku. „Ostaň tu...“zašepká. „Nie musíš si oddýchnuť a vyspať sa, ja pôjdem dole, potom sa na teba prídem pozrieť“odpovie Alica a mierne sa usmeje. „Ostaň tu...“zašepká Snape a trvá na svojom, drží ju za zápästie pravou rukou obmotanou v špinavej handre až ku dlani. „Čo máš s rukou?“spýta sa Alica. „Nič“Snape pokrúti hlavou. „A prečo ju máš zamotanú?“Alica dvihne obočie.“Lebo chcem“odpovie Snape a uhne pohľadom. „Tak sa pozriem..“ odpovie mu Alica a začne mu handru od dlane až k lakťu odväzovať. „Nie! Nedovolil som ti pozrieť sa na to! Tak to nechaj!“ vyprskne Snape a Alica sa opäť stiahne a trochu bojazlivo hľadí. „ Ja...“ nevie čo má povedať. „Chcela som ti len pomôcť“ zašepká a sklopí zrak. „Chcela si uspokojiť svoju zvedavosť...“zavrčí Snape. „Prepáč, ale ja som ti naozaj chcela pomôcť, nevidím rada ak nie si v poriadku...“ povie rezervovane Alica a prstami sa mu dotkne ruky. Snape sa zamračí a neochodne k nej ruku posunie. Alica na neho nedôverčivo pozrie a veľmi opatrne začne obmotávať starú handru. „Len čo tak urobí zbadá na jeho ruke červené zapálené rany v tvare čísla 1120. Ľútostivo pozrie. „Čo to je ?“spýta sa ho. Snape sa chvíľu tvári kyslo a nechce sa mu to vysvetľovať. „Označenie väzňa“ odpovie stroho. „Označenie ?Takto?? To ti to číslo nemohli dať na oblečenie?“spýta sa Alica. „A ja som číslo nemala“ povie. „Mám číslo pretože som už bol niekoľkokrát trestaný!“ odpovie Snape zvýšeným hlasom. „Ale prečo...to ti ho na ruku nebodaj vypálili?“spýta sa Alica a dotkne sa toho. Snape bolestivo ruku stiahne a nič neodpovie. „Prečo to urobili?!“spýta sa nazúrene Alica. „ Vedenie väznice má veľku záľubu v týraní väzňov, prečo myslíš že som tak dlho nejedol?!“ Snape sa zamračí. „Dobre, prepáč...“odpovie Alica a skloní hlavu. „Oddýchni si...ja pôjdem dole, prídem sa na teba pozrieť a to čo máš na ruke, myslím že ty sám najlepšie vieš čo s tým urobiť ...“ dokončí Alica a odíde z izby. Nepozorovane prejde cez kuchyňu až k predsieni domu, vezme si kabát a tak aby ju Jane nevidela odíde z domu. Cez hlavu si prehodí kapucu a kráča tmavým lesom. „ Vždy je lepšie mať väčšinu na svojej strane, aj keď veriť sa nedá nikomu..“zašepká si pre seba. Poobzerá sa po ulici a potom sa odhmotní preč. O niekoľko minút sa zjaví v Šikmej uličke a zastaví sa pri jednom z hostincov. Čaká a sleduje postavy čarodejníkov mihajúce sa pred ňou. „Som rád že si prišla...“ prikráča k nej o dve hlavy vyšší muž v čiernom plášti s kapucou, podobný tomu čo má Snape. „Kde budeme mať súkromie ?“spýta sa Alica. „Nasleduj ma“odpovie muž s vstúpia do hostinca. Vedie ju hore schodami do jednej z izieb. Alica vstúpi a svoj prútik drží v ruke keď zbadá v izbe ešte ďalšie dve postavy. Zloží si kapucu z hlavy a otočí sa na muža ktorý zatvorí dvere. Muž si zloží kapucu tiež a je zreteľne vidieť že je to Igor Karkarov. „ Sme radi že si prišla..“ozve sa jedna z postáv, zloží si kapucu a odlahí blond vlasy. „Narcissa začnem ja...“ozve sa k nej Igor. „ Je nevyhnutné aby sme sa porozprávali o tom čo bude ďalej...“ pokračuje Igor a pozrie na Alicu. „Máte záujem zničiť temného pána nie ?“spýta sa Alica. „Presne tak“ Narcissa prikývne a prikráča k nim. „ Môže to urobiť Severus, alebo ty...“pokračuje. „ Alebo my všetci „doplní ju Igor. „Ak tomu dobre rozumiem vy sa chcete pridať na moju stranu?“Alica dvihne obočie. „Ja nie som smrťožrútka a ešte donedávna ste boli jedni z tých, ktorí ma chcel zabiť..“ pokračuje nedôverčivo. „Bolo to v období keď sme počúvali Voldemorta, ale nikto z nás nemá záujem ubližovať ti, bola to jeho vôľa“odpovie Narcissa. „Ale čo...tak odrazu?“ spýta sa uštipačne Alica. „ Sme ochotní pridať sa na tvoju stranu, každý vie že sa Voldemortovi vyrovnáš, vie to aj Snape, preto sa ťa drží, aj keď musím povedať že s tým, že ťa vydával za svoju milenku nás naozaj oklamal..“odpovie odmerane Igor. „Nezradili sme Severusa aj keď sme to mohli urobiť, mohli sme Voldemortovi povedať kde ste...“pokračuje Narcissa. „Ako mám vedieť že ste to neboli vy ? Kto ich poslal na Vindstonské pozemky? Zomreli tam moji priatelia!!!“vyprskne Alica. „Olympia“odpovie rázne Igor a mračí sa. „Stojíme za Snapeom...“pokračuje Narcissa. „ A ak chceš, môžeš s nami rátať aj ty, Voldemort vie kde si“ dodá opatrne. „Aká zmena, vo vašom správaní, viem že to vie, označil ma znamením. Vie o tom, mohol by ma zabiť kedykoľvek, ale nič sa nedeje....“ Alica k nim nedôverčivo prikročí a rukou si potľapká po ľavom predlaktí kde má simulované znamenie zla. „Som čistá krv...bojíš sa že ti ukradnem dušu?“pokračuje s tajomným výrazom a prenikavo hľadí na Narcissu. Narcissa preglgne a sklopí zrak. „Vieme čo dokážeš, bojí sa toho aj Snape...“ ozve sa Igor. „Severus sa ničoho nebojí..“ preruší ho okamžite Alica sebavedomým tónom. „Ani mna nie, ani Voldemorta nie“ dodá „To preto mi ponúkate pomoc?“spýta sa ich. „Severus vám povedal že ak budem chcieť vezmem si vašu dušu tak ako to s vami robil Voldemort však áno?“pokračuje. „Povedal, ale my sme to vedeli, všetci čistokrvní čarodejníci to vedia, to preto sú mocnejší ako iní...“odpovie Narcissa. „Ak proti nepriateľovi nechceš bojovať, tak sa s ním spoj proti inému nepriateľovi..“prikráča k nim ďalší muž v smrťožrútskom hábite. „ Nemusím vám veriť, tvoja sestra Bella je mu oddaná a aj Nitara, prečo je tvoj názor iný?“spýta sa nedôverčivo Alica a pozrie na Narcissu. „Moje sestry nevedia kto si ty a akú máš moc, sú ešte mladé a naivné...“odpovie Narcissa. „Bella je zaslepená jeho vplyvom, a Nitara..tá ťa nenávidí...“ pokračuje Narcissa. „Záleží nám na Severusovi...“dodá. „ A ako sa zdá, tak tvoje slová počúvne“zašepká a prikráča k Alici. „ Postavíme sa na tvoju stranu, my aj mnoho ďaľších ktorí Voldemorta zradili, na tvoju a na Snapeovu stranu“preruší ich Igor. „Ale na jeho strane ste boli aj doteraz nie ?“spýta sa Alica. „Áno, ale Snape o tom nechcel ani počuť, skús ho presvedčiť ty, nemôže újsť tomu čo je, aj keď sa tak veľmi snaží...“ pokračuje Igor. „Má ale na výber nechať si teba a ostať medzi nami, bez konfliktov“dokončí. „Ty ho presvedčíš aby medzi nami ostal, a my sa postavíme na tvoju stranu“navrhne Igor. „Takže dohoda ?“Alica dvihne obočie. „Viete čo vám urobí Severus keď sa dozvie že tu som? Keď sa dozvie čo mi ponúkate?“pokračuje a Narcissa s obavami pozrie na Igora. „On sa o mňa s nikým deliť nebude ale to vy veľmi dobre viete „pokračuje so zlovestným úškrnom Alica. „Vy veľmi dobre viete, že Severus ma bude chrániť aj pred vami, zabije vás ak zistí čo ste mi navrhli, že chcete ovplyvňovať jeho život a rozhodnutia prostredníctvom mňa, že sa miešate do jeho života...„ vysvetlí Alica.“ Neurobí nič keď ho presvedčíš“odpovie Narcissa. „ Ja ho presvedčím a vy budete na mojej strane, bez ohľadu na to či to Severus bude chcieť alebo nie?“ spýta sa Alica. „Hmm ak to urobíte, môžem byť veľmi zhovievavá a štedrá k tým ktorí si svoju loajalitu uchovajú, aj keď viem že teraz sa rozprávam s Voldemortovými zradcami“ pokračuje Alica. „Štedrá?“Igor dvihne obočie. „Čo ponúkaš?“spýta sa. „Čokoľvek chcete, zlato, peniaze, slávu, moc, ženy...“ odpovie tajomne Alica a s úškrnom hľadí pretože vie, že smrťožrúti materiálne a povrchné veci priam milujú. „Vaša loajalita voči mne ale bude neotrasiteľná“ dodá. „Majú tvoje slová aspoň nejakú váhu?“spýta sa nedôverčivo Narcissa. Alica na ňu pozrie. „Opýta sa smädný či je voda pitná?“ spýta sa jej potichu so sebavedomým úškrnom, dávajúc jej najavo že nemá inú možnosť ako veriť. „Myslím že nemáte na výber nič iné ako veriť mi...“pokračuje. „V poriadku“ Igor na to prikývne. „Dohoda platí“ dodá. „Ak ju porušíte, sama sa postarám o to, aby ste za to veľmi draho zaplatili..rozumiete ?“Alica arogantne dvihne obočie. „To platí aj pre teba..“odpovie výhražne Igor.„Neporušíme“odpovie urazene Narcissa. „To nevieme, máte okolo seba veľa zvedov, napríklad tvoje sestry...“ pokračuje znechutene Alica a odíde z izby von. Výjde z hostinca s odhmotní sa nazad do domu v lese. Snape stojí pri okne a cez poodhrnutú záclonu hľadí ľadovým výrazom ako sa zhmotnila pred domom a kráča do dverí. Alica vstúpi a zbadá ho v obývačke. „Severus?“spýtavo hľadí na Snapea v čistom hábite s rozopnutými gombíkmi odhaľujúc tak kúsok tkaniny ktorou ma obviazaný hrudník. „Myslela som že spíš...“pokračuje a opatrne zo seba vyzlečie kabát. „Ako vidíš tak sa zotavujem veľmi rýchlo...“odpovie mierne odmerane Snape a nedôverčivo na ňu hľadí. „Nechcela by si si aj ty oddýchnuť ?Musíš byť unavená“pokračuje narážajúc aj na to, že bola preč z domu. „Áno pôjdem“odpovie Alica a milo sa na neho usmeje. „Kde si bola ?“spýta sa Snape vetu, ktorú mal na jazyku už odkedy ju videl zhmotniť sa pred domom. „Bola som... za Filiusom Doresom“odpovie neisto Alica. „Aha...“reaguje Snape a prísne hľadí. „A tá pravdivá verzia znie ako ?“spýta sa arogantne dávajúc jej najavo že jej neverí.“V poriadku Severus bola som si vybaviť pár vecí“odpovie Alica a založí si ruky na prsiach. „Aké veci?“spýta sa Snape. „ To ti teraz nesmiem povedať ale neskôr ti to poviem“odpovie úprimne Alica. „Takže neskôr...“Snape začne prikyvovať a z tváre mu nemizne jeho prísny výraz. „ Je v tom nejaký muž?“spýta sa na rovinu. „ Ach preboha nie“ Alica otravene pretočí očami. „Tak prečo mi to nepovieš?“spýta sa prísne Snape. „Pretože na to nie je vhodný čas, poviem ti to keď bude“odpovie Alica a chce si ísť ľahnúť. Snape ju chytí za zápästie, potiahne nazad k sebe a zdravou rukou chytí za bradu. „Strácam trpezlivosť....“precedí cez zuby a pevne ju drží.“Ak zistím že za tebou niekto lezie, budeš mať tak pár minút na to aby si ho varovala pred tým čo mu urobím...“ zašepká jej nebezpečne a prísne hľadí. „Iste Severus neboj sa, s tebou by sa nikto do konfliktu dostať nechcel a preto ma všetci oblukom obchádzajú so zatvorenými očami“odpovie mu Alica, vyslobodí sa a prejde mu rukou po tvári. Potom odíde a ľahne si do postele. O niekoľko minút zaspí. Aj ju zmoril pobyt vo väzení či zdĺhavý a náročný útek z neho. Snape sa po dvadsiatich minútach dívania sa cez závesy von oknom a premýšlania o tom, kde bola rozhodne ísť za ňou. Pomaly otvorí dvere a prikráča k posteli kde Alica leží . Posadí sa na posteľ vedľa nej tak aby ju nezobudil a mlčky hľadí. „Konečne mám možnosť dívať sa na teba, dlho, nepretržite...“ pomyslí si, natiahne k nej ruku a pohladí ju po vlasoch. Nakloní sa nad ňu a nechá ruku medzi jej vlasmi. „Chcel som ťa takto vidieť, už som ani nedúfal že ťa raz nájdem v mojej blízkosti, dokonca priamo v mojej posteli....“ premýšľa ďalej a medzi prstami jej pošúcha niekoľko vlasov. „ Si iná ako predtým než sme sa videli naposledy, si silnejšia, odhodlanejšia, odvážnejšia..“zašepká na ňu ako keby jej to chcel povedať. „ Ale pri tom veľmi nežná a krehká, ktorá si zaslúži aby som pre ňu stratil hlavu. Veľmi sa hnevám pre to, že ti neviem povedať čo pre mňa znamenáš, nemôžem ti to povedať...“premýšla ďalej. „Na tom sa nič nezmenilo...aj keď som ti povedal že viac nie si mojou slabosťou...“ trochu podvihne kútiky pier do veľmi mierneho úsmevu. Nakloní sa k nej a chvíľu má pocit že ju pobozká, dotkne sa jej pier ktoré mu tak dlho chýbali. „Už veľmi dlho som necítil nič pekné...“zašepká priblíži k nej svoju tvár a úplne z blízka sa na ňu díva. „Tie nekonečné mesiace ktoré som strávil vo väzení som myslel každý deň na to, čo sa stane keď ťa uvidím. Racionálne si predstavujúc to že budeš moja hneď ako opustím múry väznice, že možno znovu pocítim to čo cíti šťastný človek...“ pošepká a skláňa sa nad ňou ako upír nad svojou obeťou. „Myšlienky o tebe, o tom čo sme prežili mi dávali silu prežiť všetko, nepríjmať potravu, nepodliehať svojmu smútku z odlúčenia, nepotrebovať nič iba svoju myseľ a myšlienky v nej“ pokračuje a hladí ju po vlasoch. „ Myšlienky o tom, že raz odtiaľ výjdem a znovu sa stretneme, myšlienky o tom že ťa potrebujem vidieť a stratiť svoju súdnu myseľ, uniknúť z tmavého sveta kde žijem, prísť o rozum pri pohľade na tvoje telo tak, ako už toľkokrát predtým a znovu podľahnúť nesmierne silnému pocitu ktorý vo mne napriek všetkému pretrváva a ktorého sa nemienim vzdať. Vzdať sa tej obrovskej túžby po tebe...“ pokračuje vo svojej mysli. „Premýšlam o dni keď sa toto všetko skončí...“ zašepká jej a rukou sa jej mierne dotkne brucha. „Veci sa potom zmenia...“ dodá. Alica sa zamrví a pootvorí oči. „Severus čo mi to tu šepkáš?“spýta sa v polospánku. „To nič, len spi“ zašepka jej Snape a prikryje ju až po krk. Vezme si jednu knihu a pomaly z izby odíde. Posadí sa dole v obývačke a knihu otvorí. Začíta sa do nej premýšľajúc, že by sa mal vrátiť k príprave svojích milovaných elixírov keď si vedľa neho sadne Jane. „Vyšli ti tvoje plány Severus?“spýta sa Jane. „Viacmenej“ odpovie Snape hľadiac do knihy. „Vyšiel som z väzenia, stretol som ju, no to čo ma znepokojuje je fakt, že si urobila veľké problémy na ministerstve“ pokračuje a pozrie na Jane. „ Povedala by som že vy obaja ste rovnaký. Vieš Severus, Alica nie je až taká dobrá ako vyzerá“ odpovie Jane. „Ako to myslíš?“spýta sa Snape a zvraští obočie. „ Neviem, občas mám pocit že to aká je, že to na teba iba hrá, že je oveľa silnejšia a mocnejšia ako sa zdá“ pokračuje Jane. „Nie“ Snape ju preruší. „Je mocnejšia ako ty, aj ako ja, jej problém je že svoju moc nevie ovládať tak ako by to bolo vhodné“ odpovie jej a znovu hľadí do knihy s názvom „Aristokratické rody“. „ Ja viem, ty ju poznáš určite lepšie“ pokračuje Jane. „Čo bude keď sa jedného dňa tieto veci skončia ?“spýta sa. „Bude to iné, možno odídem, ju vezmem tiež...“pokračuje Snape. „Čo to čítaš ?“spýta sa Jane. Snape knihu nadvihne aby videla jej názov. „Hmm oboznámuješ sa s tým čo ti do života prinesie aristokratka ?“spýta sa Jane a zaškerí sa. „Nie“odpovie Snape a zamračí sa. „Ale to by si mal, ak by si s ňou mal dieťa, na svete by bol jeden z najmocnejších čarodejníkov na svete“ pokračuje Jane. Snape zapľasne knihu a mračivo na ňu pozrie s výrazom hovoriacim niečo o tom, že to absolútne nie je jej vec. „Nepozeraj sa tak na mňa“ Jane pokrúti hlavou. „Ty by si nechcel mať vznešeného potomka? V žilách by mu prúdila z polovice aristokratická krv“ zašepká mu Jane. „Jedného dňa by to dieťa bolo vládcom všetkých ľudí aj smrťožrútov, pretože Alica je spomedzi aristokratov posledná, samozrejme okrem Voldemorta ale všetci vieme že ten deti nikdy mať nebude“ zasmeje sa Jane. „A Flaviusa Fretcha...ale ten tiež nie..“ pomyslí si Snape a myšlienka o tom, čo Jane hovorí ho na chvíľu úplne pohltí. „Bol by jediný, najmocnejší, potomok aristokrata, len mi nepovedz že by si to dieťa nechcel...“pokračuje zlovestne Jane a uškŕňa sa. „Nie..“odpovie Snape a mračí sa aj keď mu myšlienka ktorú povedala stále vŕta v hlave. Došlo mu, že ak by s ňou mal dieťa, bolo by najmocnejším spomedzi čarodejníkov, s na polovicu čistou krvou. „Prestaň s tým!!!Ja nebudem mať žiadne deti!! Nemám rád deti!!“ vyprskne Snape svojím tradičným tónom premýšľajúc o rodine ako o niečom čo sa ho netýka. „Tak o tom porozmýšľaj, mohol by si veľmi veľa získať Severus, a čas sa ti už kráti..“ odpovie Jane. „Jej ale nie, je od teba o 10 rokov mladšia...“ pokračuje Jane ďalej s provokačným tónom. „Hovorím aby si s tým prestala!“ Snape ju okríkne a postaví sa. „To čo urobím je moja vec!“ zavrčí. „Neprosil som ťa o rady!!“ reve a tvári sa pobúrene premýšľajúc že by od nej dieťa chcel aj keby bolo úplne obyčajné. Alica zíde dolu schodami a rozospato hľadí. „Prečo sa tu hádate?“spýta sa ich a obaja stíchnu. „ Len sme si niečo vysvetľovali“ odpovie mračivo Snape. „Ale počuť je to až hore“ odpovie Alica a sadne si do kresla , zapne televíziu. „Ale porozmýšľaj...“ ozve sa ešte Jane. „Neprovokuj ma...“ zavrčí Snape. Pozrie na televíziu a zbadá tam Ritu Skeeterovú, anglickú reportérku ako hovorí o hromadnom úteku väzňov z Azkabanu. O chvíľu medzi zverejnenými fotografiami zbadá aj svoju podobizeň, nie však Alicinu. „Prečo tam nie som aj ja ?“spýta sa Alica a pozrie na Snapea. „Neviem“ Snape pokrúti hlavou. „Čo budeme robiť teraz?“spýta sa Alica znovu. „Sme hľadaní, nesmieme sa veľmi ukazovať, v prvom rade musíme počkať kým to všetko okolo úteku utíchne“ odpovie jej. „Na čas ostaneme tu“ dodá. Alica sa zarazí a iba hľadí pred seba. „Naše problémy sú smrťožrúti ktorí podliehajú Voldemortovi a na druhej strane aj ministerstvo so všetkými čarodejníkmi ktorí tam pracujú“ pokračuje Snape. „Bude ťažké pohybovať sa na uliciach“pokrúti hlavou. „Povieme to aspoň Dumbledoreovi“ povie Alica. „To môžeme, zajtra ho kontaktujem“odpovie Snape a hľadí na to, že Alica je zamyslená „Nepovieš mi kde si bola ?“ začne znovu Snape. Alica sa na neho zamračí. „Mám starosti Severus“ odpovie vyhýbajúc sa tak odpovedi. „Aké?“spýta sa Snape. „Stále myslím na to, čo sa stalo vo väzení“ zašepká Alica. „Na tú podivnú vec..“ dodá zamyslene. „Prečo sa to stalo?“spýta sa a pozrie na Snapea. „Ak by som to vedel tak ti to vysvetlím“odpovie jej Snape. „ Mám obavy, stretli sme sa z démonom, pamätá si prinajmenšom teba keďže si bol zapletený do toho všetkého čo sa tam dialo“ pokračuje šeptom Alica. „No a?“spýta sa Snape. „Démon si pamätá Severus, čo ak sa vráti? Nájde nás?“spýta sa Alica. „Nehovor hlúposti, aj na Kranwallskom hrade bol nejaký démon a zbavili sme sa ho, nevrátil sa“odpovie Snape. „Možno máš pravdu, ale aj tak..“odpovie Alica a pokrúti hlavou. „Naozaj mi nechceš nič povedať ?“spýta sa Snape a dvihne obočie. „Nie“odpovie Alica. „No len aby potom nebolo neskoro“povie Snape nebezpečne. „Severus, tak sa nehnevaj, ja ti to potom poviem neobávaj sa“ozve sa Alica a prikráča k nemu. „Budem čakať“ odpovie jej Snape a z výšky na ňu hľadí čiernými očami. „Je hlboká noc..“ozve sa Jane a ukáže na hodiny ktoré ukazujú dve hodiny po polnoci. „Mali by sme ísť spať..“ povie a odoberie sa do svojej izby. „Pôjdeme“ Alica na to prikývne a vyberie sa hore schodami nasledovaná Snapeom. Vstúpi do izby s posteľou na ktorej Snape ležal. „Je tu iba jedna posteľ?“spýta sa Alica. „No a ?“ozve sa Snape a opiera sa o zatvorené dvere. „Ako budeme spať?“spýta sa Alica. „Spolu“odpovie jej Snape a nespúšťa z nej hladné čierne oči. „Severus čo je ti? Čo sa na mňa tak pozeráš?“ Alica sa zamračí lebo ten jeho pohľad jej je nepríjemný. „Nič..“povie Snape a mykne plecom. Prejde k posteli a sadne si, pocíti v hlave podivnú bolesť a tak ňou trochu zatrasie. Dokonca až má pocit ako keby v mysli počul akýsi šepkavý hlas. Znovu pozrie na Alicu ktorá mlčky stojí a pozerá na neho. Snape sa postaví a prikráča k nej. „Toto je prvá noc čo ťa vidím, po veľmi dlhom čase...“zašepká jej a rukami jej pohladí plecia stále počujúc v mysli akési hlasy nevnímajúc ich v domnení, že sa mu iba niečo zdá. „Vieš aké boli moje noci vo väzení?“spýta sa jej. „Asi nie veľmi príjemné...“ odpovie Alica, odstúpi a sadne si na posteľ. „To rozhodne nie, potreboval som teba....“ odpovie jej a kráča za ňou, zastaví sa pri posteli a v tvári ma stále veľmi podivný výraz až je z neho Alica nesvoja. „ Skôr si mal potrebu telesného kontaktu...“ odpovie mu Alica. „ Telesného kontaktu?“ Snape dvihne obočie. „Možno...“ poznamená. „Možno ju mám aj teraz...“povie mimoriadne odvážne a hľadí na ňu bez žmurknutia sledujúc ako zareaguje. Alica chvíľu nevie čo povedať. „Nemusíš nič hovoriť...“ozve sa znovu Snape veľmi podozrivým hlasom. „Nebudem od teba žiadať čo nechceš, zatiaľ....“ prehliadne si ju. „....sa ovládam..“povie a pozrie opäť do jej očí. „Severus si nejaký čudný“ ozve sa Alica a ľahne si radšej na polovicu postele z druhej strany. „Čudný?“spýta sa Snape a ostane stáť na mieste cítiac stále veľmi podivnú bolesť a hlas vo svojej hlave. Hlas ktorý mu šepkal aby to urobil, aby sa s ňou miloval či ju dokonca znásilnil bez ohľadu na to či to ona bude chcieť alebo nie. „Nie!“ zvýši hlas keď sa mu táto myšlienka v hlave premietne a ustúpi od postele. Alica dvihne hlavu. „Čo nie ?“spýta sa ho. Snape na ňu zíza a nič nehovorí. „Nič...“povie a pretrie si oči. „Spi...“ odsekne rozkazovačným tónom a sadne si sa svoj kúsok postele. „Nečakaj na nič...urob to...“ ozve sa mu v hlave syčivý hlas. „Nie!“ Snape znovu vykríkne a postaví sa premýšľajúc ža sa s ním niečo veľmi podivné deje. „ Urob to, vieš že aj ona to chce...“ ozve sa znovu hlas. Snape sa oboma rukami chytí za hlavu. Alica sa otočí a čudne hľadí. „Čo je ti? Je ti zle ?“ spýta sa. „Nie len ma bolí hlava, spi a o nič sa nestaraj..“ odpovie jej odmerane.
O dve hodiny sa Alica zobudí, pozrie na Snapea ktorý spí vedľa nej. Posadí sa a chytí sa za hlavu. „Čo sa mi to sníva..?“spýta sa sama seba a začne mať akýsi podivný pocit strachu. Pozrie sa po tmavej izbe, odhrnie závesy a hľadí na to ako vonku zúri búrka. Nevidí nič iba okolité stromy ktoré sa ohýbajú pod náporom vetra a kvapôčky vody stekajúce po okne. Začne sa trochu triasť a cíti strach, znovu sa pozrie po izbe a prehodí si cez seba deku z postele, cítiac nesmiernu zimu. „Severus..“ zašepká tenkým bojazlivým hláskom aby Snapea zobudila. Ten však naďalej spí. Alica sa pozrie znovu von oknom a paranoidne sleduje či tam niekoho neuvidí. Sama nevie prečo sa tak čudne cíti. Pošúcha si spánky na hlave v ktorých zacíti ostrú bodavú bolesť. „Démon vie....“ ozve sa v jej hlave tichý syčivý hlas, Alica sebou trhne a rýchlo sa poobzerá po izbe hľadajúc zdroj čudesného hlasu. Stojí pri okne držiac na sebe deku a prudko dýcha cítiac ako sa jej rozbúchalo srdce. Nohy sa jej začnú nekontrolovateľne triasť, schytí svoj prútik a mieri ním všade po izbe. O niekoľko sekúnd na to sa v jej hlave ozve tichý smiech rovnakej osoby. „Démon to vie...“ ozvú sa slová. „ Č-čo to je ?“ spýta sa Alica sama seba a nekontrolovateľne sa trasie, v očiach sa jej objavia slzy. „Démon vie čo si myslíš....“ znovu sa ozve šepkavý hlas. „Výjdi...von....výjdi von...“ opakuje hlas. Alica roztrasene pozrie na Snapea a aj keď sama nevie prečo, nezobudí ho. Otvorí dvere a výjde von z izby. „Výjdi von...on to vie...“ šepká jej hlas v hlave. Alica otvorí dvere domu a výjde von do dažďa. Chvíľu tam stojí a je od dažďa celá mokrá keď sa pred ňou v podobe červeného dymu zhmotní dvojmetrová postava s rohami, červenými šupinami a ostňami po svojom tele. Len čo to Alica uvidí, panicky ustúpi a strachom zo seba nevydá ani hlásku. Všimne si, že v celom lese okolo je hrobové ticho, nepočuť ani najmenší pohyb zvierat. „ Démon vie....“ tenké pery ktoré tvor má sa pohnú a vyslovia slová mimoriadne hrubým hlasom. „Nechaj ma..“ zašepká roztrasene Alica a cúva mieriac na neho prútikom. Tvor k nej prikráča s nohami s kopytami. „Démon vie...démon vie...“ začne opakovať a schytí Alicu pod krk. Alica svoj prútik okamžite upustí a schýti jeho mohutnú ruku ktorou ju drží pod krkom .Démon sa pri tom len zlovestne zasmeje a prudko ju stíska. Alica lapá po dychu a chrčí. „ Pred démonom neutečiete...“zavrčí na ňu a stále ju prudko drží. Vycerí špicaté zuby a privonia si k nej. „Démon vie.....“zašepká a oblizne jej líce dlhým mazľavým jazykom. „Že si mala zomrieť v hrade...“ dodá a rukou sa jej zaryje do brucha. Okamžite jej urobí v bruchu obrovskú krvácavú dieru a vopchá jej do brucha celú ruku zlovestne sa pri tom smejúc. „Nieeeee“ Alica bolesťou vykríkne a chytí sa za brucho cítiac ruku a pazúry démona.
„Alica“ ozve sa mužský hlas. Alica pootvorí oči a vidí všetko rozmazane keď jej do očí padá dážď. „Poď vezmem ťa..“ ozve sa znovu mužský hlas, Alici sa obraz zaostrí a vidí ako sa nad ňou skláňa Snape a berie ju do náručia. „Čo si to tu robila ...“ zašepká Snape pokrúti hlavou a odnesie ju celú mokrú a špinavú od blata do domu, vykročí hore schodami a donesie ju až do izby. Položí ju na deku na posteli. Alica niekoľkokrát zažmurká očami. „Tak počuješ?“ spýta sa Snape a chytí jej tvár. „Bolo to tu...“ ozve sa Alica. „Čo tu bolo? Čo si robila vonku? Našiel som ťa tam ležať v bezvedomí“ pokračuje Snape a prehliadne si ju že má na krku stopy po dusení a na páse trochu krvi. „ Bol tam ten démon z väzenia, volal ma von, chcel ma zahrdúsiť, vopchal mi ruku do brucha...tu..“ Alica začne rozprávať a pozrie si na brucho na svoje oblečenie na ktorom má v oblasti brucha trochu krvi a škrabancov pod roztrhanými šatami. „Urobil mi veľkú ranu..“zašepká a hľadí že na bruchu nič okrem škrabancov nemá. Snape na ňu s obavami hľadí. Alica na neho pozrie, keď vidí že jej brucho je v poriadku. „Nechápem..., veď som to cítila. Cítila som ako ma chcel zadusiť, cítila som ako mi vrazil ruku do brucha, ako som krvácala..“ povie vystrašene. „Našťastie ti nič nie je, okrem týchto stôp po škrtení..“zašepká Snape a prejde jej prstom po krku. „Neviem čo sa tu dialo..“ povie trochu neveriacky Snape keď hľadí na jej krk. „Ale mala si ma zobudiť“ povie a kúzlom ju zbaví blata a vysuší jej šaty. „Ja som to hovorila, že tá vec si nás zapamätala“ povie Alica a posadí sa s vystrašeným výrazom. „Povedala si, že si to zapamätalo mňa, ale zaútočilo to na teba“ reaguje Snape. „Naozaj neviem o čo tu ide a prečo to tu bolo“ ozve sa Alica a znovu si ľahne. „Nemysli na to...“povie Snape. „Severus poď sem ku mne..“ zašepká Alica a mierne zvodne na neho pozrie. „ Obíjm ma...“zašepká, keď sa Snape na posteľ posadí. „Prosím..“dodá šeptom a trochu čudnými očami sa na neho díva. Snape si za ňu ľahne a zovrie ju v náručí, pritúli sa k nej. Alica hľadí pred seba a v očiach sa jej zablysne. Trochu zlovestne sa uškrnie, otočí hlavu a pozrie na Snapea. Otočí sa k nemu úplne, zvalí ho na chrbát a sadne si na neho. Vidí že Snape chce niečo povedať a tak mu na pery položí prst. „Pssst“ zašepká a druhý prst si položí k perám. Skloní sa a začne ho bozkávať. Snape jej okamžite opätuje náklonnosť a rukami jej prejde po chrbte. „Severus..“ Alica trochu zastoná jeho meno a zavrie oči. Snapeovi sa prekvapením oči až pootvoria, pretože take niečo by od nej vôbec nečakal. Alica ho prestane bozkávať a sediac na ňom sa na neho díva a mierne zlovestne sa uškŕňa. Snape trochu nechápavo zvraští obočie a díva sa na ňu. „Preboha!“ zvýši hlas a Alicu zo seba zhodí keď zbadá že sa jej samovoľne zmenila tvár na inú no potom hneď zmenila naspäť. Rýchlo sa postaví a hľadí na Alicu ktorá ostala ležať na posteli ako jej sčervenali oči. „To bude mať na svedomí ten démon, je iná, nie je to ona...“ napadne ho a okamžite sa chopí svojho prútika pripravený brániť sa. Prirúti sa k nej „Vyzleč sa!“ okríkne ju a násilne je roztrhá korzetové šaty. Len čo to urobí na jej chrbte zbadá ako keby vyrezaný nápis. „ Possesio daemonici Luciferanus“ prečíta a okamžite odstúpi. „Majetok démona Luciferana..“preloží vetu z latinčiny a šokovane hľadí. Alica zavrtí hlavou a potom sa za ňu chytí. „Au...čo sa tu deje ? Strašne ma bolí hlava..“ zašepká a posadí sa na posteli držiac sa za hlavu. Snape stojí opodiaľ a nedôverčivo hľadí či je to naozaj ona. Potom k nej prikráča a položí jej ruku na chrbát, prstom sa jej dotkne brady aby vzhliadla a dívala sa na neho. „Hmm sú v poriadku, nevidím ten zvláštny výraz ktorý si mala...“ pošepká, keď sa jej díva do očí ktoré sa mu zdajú úplne normálne, bez začervenania. „Čo sa tu deje ?“spýta sa potichu Alica a pozrie na svoje roztrhané šaty. „Myslím že to má na svedomí ten démon, vedela som to Severus..“ zašepká Alica. Snape sa pozrie do desivého ticha a tmy obklopujúcej izbu. „ Možno máš pravdu...“ povie potichu a pozrie na okno. Nahliadne cez neho na okolie domu v ktorom zbadá mihať sa niekoľko postáv. „Do čerta...našli nás aurori“ zavrčí Snape a vezme svoj prútik. Alica pozrie na tmavé vysoké postavy ktoré sa kývu z jednej strany na druhú a pohybujú sa neprirodzeným spôsobom. „To nie sú aurori Severus..“ zašepká vystrašene Alica. „To sú upírodlaci“ dodá. „Ako by sa sem dostali? V celom Anglicku upírodlaci nežijú, držali ich len v Azkabane „ odpovie Snape. „Myslím že je to práca toho démona, musíme okamžite zamknúť dvere aj okná, nesmú sa dostať dnu“ zašepká Alica a snaží si napraviť šaty. Snape prikývne a okamžite z izby vybehne aby všetko pozamykal. „Jane !!!“ skríkne k izbe kde by mala byť Jane, no nikto z nej nevýjde. Len čo všetko kúzlami pozamyká, vykročí nazad hore schodami a vbehne do jej izby. Ostane šokovane stáť a dívať sa. Alica pribehne za ním a rovnako ako on, aj ona ostane zdesene stáť. „Pane bože...“ zašepká a do očí sa jej nahrnú slzy. Obaja sa dívajú na Jane obrátenú dolu hlavou a priviazanú za jednu nohu o luster so zvesenými rukami. Snape k nej pomaly prikráča a pozrie na ňu, nahmatá jej pulz. „Je mŕtva, ale nevidím žiadne stopy po tom čo ju zabilo..“zašepká. „Počuješ?“ Snape sa otočí na Alicu ktorá sa díva na zrkadlo. Pozrie na zrkadlo a okamžite zbadá krvavý nápis. „ Démon vie...“ Alica sa roztrasie keď sa pod nápis začnú vpisovať ďaľšie krvavé písmená. „ Na rozkaz temného mága bude pretvorený, premenený...“ prečítajú vetu. „Čo to je ?“ spýta sa Alica roztrasene. „ Jane je v polohe obráteného kríža, to je symbol diabla Severus...“ zašepká Alica. „Odíďme odtiaľto, ten démon je tu“ zúrivo ho začne ťahať za hábit. „Prestaň“ Snape sa zamračí a zabráni jej aby ho ťahala. Vezme ju do obývačky aby sa na mŕtvu Jane nedívala a posadí ju na gauč. „Neboj sa“ zašepká jej a premýšľa kam by mohli ísť. „ Démon vie,na rozkaz temného mága bude pretvorený, premenený..“ Alica si v mysli zopakuje to čo si prečítala. „Čo to asi môže znamenať?“ spýta sa. „Kto bude premenený? Ten démon?“ spýta sa Alica. „Neviem ale niečo podobné sme čítali aj vo väzení v Prosarových spisoch o živom kameni“ odpovie Snape. „Na rozkaz temného mága...“ zašepká Alica a pozrie na Snapea. „Bude premenený...hmmm pretvorený...“ šepká ďalej a snaží sa pochopiť význam slov. Z vonku sa ozvú výkriky a kvílenie rovnaké aké počuli vo väzení. Alica sa pozrie von oknom a zbadá tam množstvo upírodlakov so svietivými očami. „Nemôžeme ísť von...“ zašepká keď na dvere niekto zaklope. Kvílenie okamžite prestane. „K-kto to môže byť? O chvíľu bude svitať...“zašepká Alica. Snape sa pohne k dverám aby ich otvoril. „Zbláznil si sa ?!“ Alica sa na neho vrhne aby mu v tom zabránila. „Vonku je plno upírodlakov!“ skríkne. „A vôbec, kto už by sa vedel pohybovať medzi upírodlakmi?“spýta sa vystrašene a drží ho za hábit. „Neboj sa len sa pozriem kto to je, tak pusť...“ povie Snape tichým hlasom a Alica ho pustí. Pristúpi k dverám a pomaly ich otvorí v ruke zvierajúc svoj prútik. Len čo dvere trochu poodchýli nižšie zbadá šľachovitú ruku s prútikom. Dvihne hlavu a díva sa do mŕtvolne bledej tváre. „Vy ?“ zamračí sa na osobu. „Môžem ďalej ?“ozve sa tichý mužský hlas. Snape dvere pootvorí a prehliadajúc si okolie a upírodlakov medzi stromami v lese vzdialenom iba niekoľko metrov. Do domu vstúpi osoba v čiernom plášti s kapucou. Vyzlečie si plášť a odhalí biele dlhé vlasy a chudú postavu. „Profesor Fretch...“ ozve sa Alica keď spozoruje že prišiel Flavius Fretch, Voldemortov brat. „A-ako to že vám neublížili?“spýta sa bojazlivo hovoriac o upírodlakoch. „ To je veľmi jednoduché slečna Tomarová, so mňa cítia smrť, tak sa nepriblížia..“ zašepká priškrteným hlasom Fretch zatiaľ čo Snape dvere zatvorí a zamkne. „Čo tu chcete? Ako zasa viete kde sa nachádzame ?“zamračí sa Snape. „Z vaších myšlienok „odsekne Fretch. „Vy obaja ste teraz utečenci a hľadajú vás..“ Fretch začne hovoriť keď ho Snape drzo preruší. „Tak na to vám kašlem, my tu máme oveľa závažnejšie starosti!“ zavrčí Snape a postaví sa pred Fretcha. „Aké?“spýta sa Fretch. „Prenasleduje nás démon“ odvetí Alica. „Démon?“ zopakuje Fretch a jeho tvár prvýkrat po veľmi dlhej dobe nadobudne nejaký výraz. „Áno už odkedy sme ušli z väzenia..“ odpovie Alica a ukáže si na krk na modriny ktoré jej démon urobil. „ Povedzte ako ho môžeme..ehm...zabiť ?“spýta sa Alica. Snape sa tvári nadmieru kyslo, pretože si opät pripadá ako vzduch. „Je ťažké zabiť démona ale to vy, slečna Tomarová veľmi dobre viete“odpovie Fretch. „To áno..ale čo máme robiť ?“spýta sa Alica. „Existuje človek ktorý to dokáže...“ odpovie Fretch a sadne si. „Bolo by to veľmi dobré, pretože my máme obrovské problémy napadol mňa a zabil Jane...“ odpovie smutne Alica. „Kto je Jane ?“spýta sa Fretch. „Správkyňa môjho domu, práve teraz sa nachádza v hornej izbe zavesená dolu hlavou ako kus mäsa, chcete si ju ísť obzrieť a pokračovať vo vaších úchvatných dedukciách na základe faktov ?“spýta sa ironicky Snape. „Nie“ odpovie Fretch. „ Môžem vás vziať za človekom ktorý vám pomôže...“ dodá. „Za kým ?“spýta sa Snape. „Je to palatinus“ dodá Fretch a Alica nechápavo hľadí. „Kto ?“zvraští obočie. „Čarodejník špecializujúci sa na démonické bytosti, ale neviem o tom aby sme na území Anglicka nejakých mali. Podľa dostupnej literatúry posledný Palatinus odišiel z nášho územia na sever pred 60. rokmi „ vysvetlí Snape učene. „To je pravda pán profesor“ Fretch prikývne. „Ale medzitým sa doba zmenila a niekoľko z nich sa vrátilo aj do Anglicka. Skrývajú sa však pretože rovnako ako vy...“ pozrie na Snapea. „Aj oni sú pre tunajšie ministerstvo nepohodlnými osobami vzhľadom k tomu čo vedia a čomu sa venujú...“ dokončí. „Jedného poznám „ pozrie na Alicu. „Zavediete nás za ním ?“spýta sa Alica. „Áno ale až zajtra večer, buďte pripravení odísť o deviatej „zašepká Fretch. „V poriadku budeme“ Alica prikývne. „Dovtedy by ste si mali oddýchnuť a zotaviť sa „ pokračuje Fretch a smeruje k dverám sledujúc Snapeove obviazané rebrá aj Alicin krk. „O tých upírodlakov sa postarám „ dodá a odíde dverami von z domu. „Severus poďme si ľahnúť...aj keď už bude svitať, musíme sa poriadne vyspať...“ ozve sa Alica a Snape prikývne. „Čo s Jane ?“spýta sa skleslo Alica a vystúpi na schody. „Zajtra to dáme do poriadku, teda neskôr“ odpovie potichu Snape a postrčí ju pred seba dopredu. Vkročia do izby a Alica sa zvalí na posteľ. Snape sa na ňu chvíľu díva potom si sadne vedľa a skloní sa nad ňu. „Vieš že som s tebou už strašne dlho nebol sám ?“ zašepká jej. „Boli sme sami doteraz“ Alica sa mierne usmeje. „Myslel som fyzicky..“ zašepká Snape a uhne pohľadom. „To určite áno, bol si vo väzení“ pokračuje Alica. „Aj keď tvoja priateľka Nitara ti tam určite robila spoločnosť“ pokračuje Alica. „Ako vieš že bola vo väzení?“Snape dvihne obočie. „Niekoľko ľudí ktorí ju nemali radi ju tam nechali zavrieť“ odpovie pohŕdavo Alica. „Včetne teba ?“spýta sa Snape a rukami ju pohladí po pleciach. „ Presne tak, tebe to nebodaj vadí?“spýta sa Alica. „Nie, urobila si dobre“ zašepká Snape a skloní k nej hlavu. „Ľahni si..“ zašepká jej a jemne ju strčí na posteľ. „Severus čo ak sa niečo stane ?“spýta sa Alica keď vidí ako sa na ňu díva a čo chce. „A čo by sa stalo?“spýta sa Snape a z ľahka si na ňu ľahne. „ Tá vec zabila Jane, ešte teraz je jej mŕtvola v...“ Alica nedokončí. „ Vieš, zastávam názor...“ ozve sa Snape, skloní sa k jej krku a privonia si k nej keď ju preruší. „Že keď sme tu my dvaja sami, nepríde sem žiaden démon ani nič iné, pretože vtedy keď sme tu sami , a teraz dobre počúvaj čo poviem... všetko ostatné prestáva existovať“ zašepká jej veľmi tichým hlasom a Alica na neho hľadí veľkými modrými očami. „Môžeme zastaviť čas, uzavrieť naše okolie kúzlami, manipulovať realitou....nič sa nestane...“ zašepká jej a hľadí prenikavým pohľadom.
30. kapitola – Palatinus
Nastane ráno a do malej izby sa dobíjajú slnečné lúče. Alica leží v posteli a sleduje oblohu von oknom. Je čistá, bez najmenšieho mráčika, slnko veselo osvetľuje celú izbu ako keby sa v noci ani nestalo to čo sa stalo. Ako keby sa ani nestretli s démonom a nezaplatila za to životom nevinná osoba. „Aký nádherný pokoj...“ pomyslí si Alica a hľadí na krásne modrú oblohu von z okna. Dokonca má pocit že v okolitom lese počuje šum zverov či štebot vtákov. „Je to ako keby sa tým niekto pokúšal niečo zakryť že ?“ ozve sa odrazu Snapeov hlas a Alica sebou od ľaku trochu mykne. Otočí sa na Snapea. „Ale si ma vystrašil „ zašepká a hľadí na neho ako leží na boku s jednou rukou pod vankúšom. Čierne vlasy neposlušne rozstrapatené, malá časť tváre zaborená vo vankúši a skúmavé čierne oči ktoré ju študujú. „Čo myslíš že tento pekný deň znamená?“spýta sa Snape. „Čo by mal? Je to obyčajný deň“ odpovie Alica. „Zdá sa ti to normálne po tom, čo sa tu dialo v noci ?“spýta sa Snape. „Je to trochu divné“ Alica mykne plecom a chce vstať. „Nie..“ zašepká Snape, chytí ju za ruku a stiahne k sebe. „Nechoď preč...“ zašepká a odhrnie jej z tváre prameň vlasov. „Budeme celý deň v posteli?“Alica dvihne obočie a trochu sa zazubí. „Áno, a večer sa vyberieme za tým človekom o ktorom hovoril Fretch“ odpovie potichu Snape s rovnako študujúcim výrazom. „Už nechcem ležať...“ odpovie mu Alica a vyslobodí sa od neho keď sa podoprie o jeho do čierneho hábitu odeté ramená a hruď ležiacu na posteli. „S tebou sa človek nijako nedohodne že ?“ Snape si neodpustí pozámku a hľadí na ňu trochu vyčítavo keď na pootvorenom okne pristane sova s listom v zobáku. Snape na to nedôverčivo pozrie, postaví sa a napraví si pokrčený hábit. „Čo to môže byť ?“spýta sa Alica. „To neviem ale nepáči sa mi to, nikto predsa nevie že sa ukrývame tu“ zašepká Snape a vezme list. „ Nikto okrem Flaviusa Fretcha Severus“ doplní ho Alica. „Samozrejme ten má náramný talent starať sa neustále do vecí ktoré sa ho netýkajú „ odpovie kyslo Snape. „Vieš predsa prečo to robí, tak to otvor“ dodá Alica. Snape prikývne a list otvorí, začne čítať:
Príďte dnes do môjho domu. Žiaden strach nikto o vás nevie.
Albus Dumbledore
„Čo od nás môže chcieť Dumbledore ? A ako vie že sme tu?“spýta sa Alica. „Povedal by som, že mu to povedal jeho dobrý priateľ Flavius Fretch, no to čo môže chcieť,hmm neviem ale napáči sa mi to „zahundre Snape. „Mali by sme sa pripraviť na všetko „ zašepká. „Pôjdeme tam Severus“ Alica začne prikyvovať a Snape na ňu len nerozhodne pozrie. O necelú hodinu sa z domu odhmotnia a objavia sa za Dumbledoreovým domom. Nepozorovane vstúpia do domu kde uvidia stáť Dumbledorea v striebornom hábite. „Vitajte“ začne stroho Dumbledore. „Prečo ste nás zavolali pán riaditeľ ?“spýta sa Alica. „Prosím, už nie som žiaden riaditeľ, poďte“ zašepká Dumbledore a dovedie ich do svojej obývačky kde uvidia v kresle sedieť muža v modrom hábite s podlhovastou palicou v jednej ruke, takou akú nosili kedysi druidi a s prútikom v druhej ruke. „Kto to je ?“spýta sa Snape Dumbledorea. Alica na muža iba prenikavo hľadí. „To je palatinus, ktorého ste očakávali. Flavius má isté neodkladné povinnosti súvisiace s jeho prácou“vysvetlí Dumbledore a Snapea okamžite napadne že asi išiel zháňať nejaké mŕtvoly pre oživenie. „Palatinus...“zašepká Alica a prikráča k mužovi ktorý sa v tej chvíli postaví. Alica na neho neprestajne hľadí. „Ste palatinus ?“spýta sa ho. Muž k nej prikráča a ukáže pred Alicu chrbát pravej ruky na ktorom svieti malé znamenie, akési čudné písmená. Alica na to šokovane hľadí. „Svätý muž...“ zašepká kľakne si pred mužom a pobozká mu chrbát ruky. „Čo to do čerta robíš?!“ napomenie ju Snape, keď vidí čo urobila. Len čo to Alica urobí znovu sa postaví a s nádejou v očiach hľadí na muža. Potom sa otočí späť na Snapea. „Severus, toto je stredoeurópsky kalusár a svätý muž...“ zašepká Alica potichu aby pred ním Snape tak ostro nerozprával. „ No a čo ? Mňa nezaujíma kto to je! To sa pred ním musíš klaňať?!“ vyprskne Snape. „ To je stará tradícia zdedená v rodoch aristokratov pán profesor“ ozve sa muž. „Všetci aristokrati vedeli čo sa patrí. My sme pre nich boli spásou, vierou a čistotou po dlhé stáročia“ dodá a ukáže symbol na svojej ruke. „Preto sa pred nami klaňajú“ dodá. „ Je to prejav úcty voči čarodejníkovi a jeho skúsenostiam. Ale tieto tradície dodržiavajú iba spoločensky dobre vychovaní čarodejníci“ dokončí muž a vyčítavo pozrie na Snapea. „Pred žiadnym človekom sa klaňať nebudem „odpovie odmerane Snape dávajúc mu najavo že nemá v úmysle urobiť to čo Alica. Muž sa na neho trochu zamračí. „Severus správaj sa k nemu milo, on nám môže pomôcť zbaviť sa toho démona“ zašepká Alica. „Ako?“spýta sa Snape. „ Je to kalusár“ odpovie Alica a ukáže na znamenie na chrbte ruky muža. „ Tento muž dokáže démona aj zabiť, v strednej Európe sa bežne vyskytujú pri rituáloch vyháňania diabla“ vysvetlí Alica. „Myslel som že ste palatinus“ ozve sa Snape a pozrie na neho. „Aj to „muž prikývne. „Kalusár a palatinus je takmer to isté, existujú tam iba veľmi drobné rozdiely no obe zručnosti pomáhajú ľuďom zbaviť sa démonov, vysvetliť prečo vás démon prenasleduje „vysvetlí muž. „Ako sa voláte ?“spýta sa Snape a majetnícky pritiahne Alicu k sebe. „ Silverius „ odpovie muž. „A ďalej ?“spýta sa Snape. „Severus, kalusár má obvykle iba jedno meno“ zašepká mu Alica. „Jedno?“Snape dvihne obočie. „Majú svoje pravé meno ale to nikomu nehovoria, zvolia si iné ktorými ich ľudia oslovujú, nie je slušné pýtať sa na ich pravé meno“zašepká Alica. „V poriadku“odpovie podráždene Snape a tvári sa ešte podráždenejšie keď vidí, ako sa muž na Alicu neprestajne díva. Alica na neho pozrie a nechápavo hľadí. „Prišiel si po vás...“ ozve sa muž. „Prosím?“Alica dvihne obočie. „Démon. To vy ste dôvod prečo vás nenechá na pokoji...“ pokračuje muž. „Ako to ?Prečo?“spýta sa Alica. „Kúsok z neho je vo vás...“pokračuje muž a Alica napäto počúva. Snapea napadne, že na tom niečo pravdy môže byť, keď videl ako sa odrazu zmenilo jej správanie. „ Poďte“ pokračuje muž a natiahne k nej ruku. Alica k nemu pristúpi. Muž jej priloží ruku na hruď presne na srdce a nechá ju tam. „Ty jeden odporný...“ Snape sebou okamžite trhne smerom k nim keď to vidí. „Severus...“ Dumbledore ho chytí za plece a pridrží aby nikam nešiel a muža neprerušoval. Muž oči zatvorí a chvíľu nastane úplné ticho. Alica iba stojí a čaká čo sa bude diať. Po chvíli muž oči otvorí a ruku zloží. „ Démon menom Luciferan...“ povie muž s úplnou istotou. „ Potrebuje vás zničiť tak ako mu to bolo povedané, prikázané...“ pokračuje šeptom muž a Snape so záujimom pristúpi. „ Kto mu to prikázal?“spýta sa. „ Nikto vás nenapadá profesor Snape ?“spýta sa ho Silverius. „Voldemort ?“spýta sa Alica a hľadí na to ako muž prikývol. „On si podmanil démona...“ zašepká zhrozene Alica. „ Predal mu svoju dušu, za to, aby vás našiel a zabil, alebo priviedol, možno je on sám tým démonom....to neviem“ Silverius pokrúti hlavou. „Predal?“Snape neveriacky dvihne obočie. „Sľubil, možno prijal démonické telo, využívajúc tak jeho vlastnosti, pri zručnostiach akým muž ktorého ste nazvali menom Voldemort disponuje. Tí najmocnejší čarodejníci, aristokrati, sú schopní prijať telo démona a manipulovať ním podľa vlastnej potreby“ Silverius sa opraví. „Musíte ho zničiť „ ozve sa Alica so strachom. „To nebude ľahké“ Silverius pokrúti hlavou. „Ale ak sa to podarí, budete mať v rukách obrovskú výhodu“ pokračuje. „Akú?“spýta sa znovu Snape. „Viete čo sa stane pán profesor ak svoju dušu sľúbite démonovi?“spýta sa Silverius a Snape nič nepovie iba hľadí. Nikdy by predsa pred cudzím človekom nepriznal že niečo nevie. „Ak démonovi sľúbite dušu, v jeho tele sa vytvorí dutý kameň, niečo ako kryštáľ do ktorého potom bude môcť vašu sľúbenú dušu uväzniť. Priamo do svojho tela“ vysvetlí Silverius. „Z nej čerpá silu, múdrosť, šikovnosť a lstivosť“ pokračuje. „No a ? Nechajte si tie reči a prejdite k veci nech tu nie sme celý deň!“zavrčí Snape. „Ak démon zomrie, kryštál môžeme vybrať a človeka ktorý dušu sľúbil do neho uväzniť“ dopovie. Snape šokovane pozrie na Alicu a tá na neho rovnako tak. „Severus to znamená že...“ zašepká Alica. „Že ak by sme mali ten kameň, teoreticky by sme do neho mohli Voldemorta navždy uväzniť, zbaviť sa ho..“zašepká Snape. „Presne tak“ preruší ich Silverius. „Kúsok z démona je vo vás, nechal ho tam aby sa mohol vrátiť a dokončiť čo začal. Pomocou vás ho teda môžeme vyvolať a zahubiť“ pokračuje. „Ako ?“spýta sa Alica. „To už nechajte na mňa“ odpovie Silverius. „Buďte pripravená dnes presne o polnoci“ zašepká. „Musíte prísť do Blackvernskej katedrály“ pokračuje. „Na to zbúranisko ?“spýta sa ironicky Snape, keď ho napadne že múry starej Blackvernskej katedrály už ledva stoja. „Áno na to“ odpovie Silverius úplne vážne. „Pre nás je to sväté miesto no démoni sa tam zdržujú“dodá. „Uvidíme sa tam“dokončí a smeruje k dverám.“Počkajte, prečo ma ten démon nechal ? Prečo ma nezabil? Nesnívalo sa mi to však nie ? Keď prišiel tej noci , do domu v lese..“ povie Alica. „Nesnivalo, ale ani to nebolo skutočné, démon vás pokúša, vytvára vo vás predstavy ktoré vás bolia a zraňujú, no neublížia vám dovtedy kým im sama neuveríte, pokúša sa ovplyvňovať vašu myseľ a správanie, prihovára sa vám. Uvidíme sa na dohodnutom mieste, buďte presní“ vysvetlí Silverius, vezme si svoju palicu a odíde. „Prídeš tam Albus ?“spýta sa Snape. „Samozrejme, uvidíme sa tam, pred polnocou“ Dumbledore prikývne. Snape na neho iba nemo kývne a nasledovaný Alicou z jeho domu odíde. Obaja sa odhmotnia nazad do starého domu v lese. Snape vojde do domu a bez akéhokoľvek náznaku slova smeruje do hornej izby .„Čo si o tom myslíš Severus ?“spýta sa Alica a vykúzli v krbe oheň len čo do izby vkročia. „ Démon vie....“ Snapea napadnú slová ktoré videl napísané v izbe kde našli Jane. Zvraští obočie a jeho tenké pery sa k sebe silno pritisnú. „ Démon vie, že na rozkaz temného mága, bude premenený, pretvorený...“ premieta si v hlave napísané slová a nevníma ani Alicu. „ Bude pretvorený,možno uväznený....do kameňa,On, Voldemort....“ zašepká Snape hľadiac pred seba do prázdna. „Čo? Čo si to tam šepkáš ?“znovu ho preruší Alica. Snape na ňu pozrie. „Myslím že tá vec ktorá zabila Jane...“ ozve sa Snape a sadne si na posteľ. „Ten démon?“spýta sa Alica a pozrie na neho. „Myslím že sa nám to snažil povedať...“ odpovie Snape. „Čože ?“Alica nechápavo pokrúti hlavou. „ Bolo tam napísané, na rozkaz temného mága bude pretvorený, premenený....“ zopakuje Snape. „Hovoril o Voldemortovi, o tom že ho môžeme uzavrieť do kameňa, premeniť, chcel nám to povedať aby sme to urobili...“ zašepká Snape. „Severus tá vec sa ma pokúsila zabiť, prečo by nám chcel pomáhať démon? Démon človeku nikdy nepomáha, nerobí nič z čoho by sám nemal úžitok“ odpovie Alica. „Možno by mal úžitok, keď to tam napísal musel vedieť, že Voldemorta uväzníme len vtedy ak on zomrie a dostaneme z neho ten kameň. Možno si prial zomrieť...“ odpovie Snape. Alica sa pobavene zasmeje. „Severus ty si blázon, hovoriš o démonovi“ dodá pobavene. „Navyše zabil Jane, nerobil by to ak by nám chcel pomáhať“ pokračuje. „V prvom rade je to démon, plní priania svojho pána ktorým je teraz Voldemort, to ale neznamená že ich plní rád, možno to nechce robiť...“ odpovie Snape premýšľajúc. „Na rozkaz temného mága....to tam bolo napísane“ dodá. „Severus zachádzaš do krajností. Démon nie je človek, je to bytosť ktorá sa zaujíma iba o to, aby nazbierala čo najviac duší a predĺžila si tak svoju vlastnú existenciu a je mu jedno čo za to robí, démon pochádza z pekla, nemusí sa báť že sa do neho dostane pre svoje ohavné činy“ rozpovie Alica. „Možno máš pravdu...“ odpovie Snape a skloní hlavu, no stále viac premýšľa o tom čo tie slová znamenajú. „Vieš je mi ľuto Jane...“ ozve sa Alica smutne. „A viem že aj tebe aj keď sa tváriš že nie...“ dodá a pozerá na neho. Snape dvihne hlavu no nič na to nepovie. „Nepriala by som jej takú smrť...“ dokončí Alica a z oka jej vypadne malá slza. „Nerozprávajme sa o tom“ ozve sa Snape s prekvapivo ľadovým tónom. „Ale ja som..“ začne Alica. „Hovorím aby si o tom nerozprávala, ty si mi nerozumela?!“ okríkne ju Snape a mračí sa. „Dobre..“odpovie s trochu čudným hlasom Alica. „Pôjdem dole, urobím niečo na jedenie skôr ako pôjdeme večer preč...“ dodá postaví sa a pomaly odíde, keď vidí že Snape sa tvári neobvykle citrónovo a nehodlá s ňou rozoberať tému ohľadom smrti Jane. Snape ostane sedieť a hľadí pred seba do prázda. „ Na rozkaz temného mága.....“ pomyslí si na napísané slová. „ Kto by to tak mal byť ? „ spýta sa sám seba a ako prvé ho napadne práve on sám. „Nie ja nie, ja predsa neviem ako to urobiť...“ zašepká a nesúhlasne pokrúti hlavou. Jeho premýšľanie preruší domový škriatok ktorý sa zhmotní v izbe. Snape sa postaví a pobúrene na neho hľadí pripravený okamžite mu ten drzý príchod vytmaviť. „ Noviny pre pána, od pána Dumbledorea“ zašepká škriatok, poctivo sa ukloní a podáva Snapeovi noviny. Ten si noviny vezme a počká kým škriatok neodíde. „Prečo mi do čerta posiela noviny ?“pomyslí si a noviny roztvorí. Prelistuje niekoľko strán keď sa zapozerá na jeden z článkov.
Po hromadnom úteku väzňov ministerstvo mágie príjma opatrenia
Po nedávnom incidentne v Azkabanskom väzení kedy po nevysvetliteľných udalostiach utieklo 78 väzňov, rada starších spolu s hlavným konzulom ministerstva mágie odvolali čerstvo menovaného ministra mágie Filiusa Connelyho z funkcie. Dôvodom pre takýto čin bol podľa Thomasa Gippsa, hlavného čarodejníckeho konzula pre justičné záležitosti, fakt že novozvolený minister Filius Connely ktorý bol do funkcie menovaný iba pred niekoľkými dňami po záhadne zosnulom exministrovi mágie bol radou starších obvinený z aktivít so smrťožrútmi. Po dôkladnom preskúmaní bol minister obvinený z plánovania úteku väzňov s ktorými mal byť podľa svedkov vopred dohodnutý, no taktiež aj zo zneužívania moci, týrania Azkabanských väzňov vo svojej vtedajšej funkcii ako riaditeľ a sudca Azkabanského väzenia či odsúdenia nevinných ľudí do väzenia na základe vlastných antipatií a na základe vôle toho- koho meno netreba vyslovovať. Medzinárodná čarodejnícka verejnosť čoraz viac poukazuje na záhadné konanie a nejastnosti medzi zástupcami Anglického čarodejníctva.
Snape článok dočíta a šokovane sa díva. „Hmm no ale pre nás to nič neznamená, robia si poriadok iba medzi svojími...“ zamyslí sa. „Anglické čarodejníctvo je prehnitejšie ako si medzinárodná verejnosť myslí...“ pomyslí si. „Alica...si jeden veľký problém...“zašepká so zamysleným pohľadom. „Takže po tom čo Alica zabila starého ministra, dosadili tam toho smrťožrútskeho hlupáka ktorý nechal zabiť Albiusa...“ spomenie si na väzňa, ktorý sa v cele vedľa neho obesil z beznádeje a ukrutného hladu. Sám dobre vedel, že pre riaditeľa ani správcu Azkabanu nebol pohodlnou osobou a tak ho chceli nechať zomrieť hladom. Zamračí sa keď ho napadne že to isté chceli urobiť s ním, ako nejedol dva dni predtým ako sa im podarilo utiecť. „Neprial by som si myslieť na to, že sa jedného dňa budem chcieť vrátiť k obyčajnému učeniu elixírov“zašepká trochu nostalgicky, keď si predstaví že keď učil, takéto problémy nemal. „ Bol to lepší život, toto zašlo príliš ďaleko..“ zašepká a pošúcha si rukou opačné plece na ktoré mu okolo krku dopadajú končeky havraních vlasov. „Muselo to takto dopadnúť...“zašepká znovu a sadne si do kresla, premýšľajúc že v tej dobe ani len nevedel koľko vecí ešte v mágii nepozná, že nikdy predtým presne nevedel čo je to démonická bytosť. „Až sa toto všetko skončí, vrátim sa do školy, ak budem môcť“ pomyslí na to že je pre verejnosť stále ešte hľadaným zločincom. „Vrátim sa, s Alicou alebo bez nej..“ zatvári sa tvrdo a ohrnie spodnu peru, ani náhodou si nepripúšťajúc fakt že by sa mu mohlo niečo stať ak sa postaví Voldemortovi. „Musím sa vrátiť..“ skloní hlavu a spomenie si na svoje milované elixíry ktorým za celú tú dobu, odkedy ho prenasledujú tieto problémy ani na pár sekúnd nedal priestor. Zamyslí sa a spomenie si aké to bolo keď učil na Rokforte, spomenie si na Alyn Woodovú. „Alyn..“ tenke pery sa pohnú a vyslovia jej meno. „Bola si...vynimočná žena..“povie hľadiac pred seba. „Aj keď si často nepoznala, kde je tvoje miesto“ pomyslí si a pokrúti hlavou. „Nechcel som aby to zašlo tak ďaleko, ale ty si mi nedala na výber...“zašepká tvrdo. „Ale ani ty si možnosť výberu nemala..“ povie a trochu sa mu zalesknú oči keď si spomenie ako ju na cintoríne znásilnil pred zrakmi ostatných smrťožrútov. Chytí sa za čelo a prekryje si oči. Táto spomienka ho veľmi zabolí. „Prečo o nej premýšľaš?“ozve sa Alica stojaca vo dverách. „Nemôžem?“spýta sa Snape a postaví sa z kresla aby mu nevidela do tváre. „Chcel by si aby tu bola...“ zašepká sklamane Alica. „Chcel...“Snape prikývne. Alica odvráti pohľad. Potom na neho však pozrie že stojí so sklonenou hlavou otočený chrbtom. Prikráča k nemu a pozrie na jeho bledú tvár s náznakmi smútku. „Čo je ti Severus ?“spýta sa Alica, keď vidí ako Snape vyzerá. „Nič...“odpovie tvrdo Snape. „Vidím že niečo ti je, môžeš mi to povedať...“ zašepká Alica a pošúcha ho po pleci. „Nechcem si spomínať na bolestivé spomienky..“zašepká Snape a odvráti zrak. „Ale už si si predsa spomenul, vidím ako sa tváriš. Niečo s Alyn?“spýta sa Alica. ´“Áno“odpovie Snape a vloží si ruky do vrecák. „Nepovieš mi to?“spýta sa Alica starostlivo. „Nechcem aby si si myslela že som odporný chlap...“odvrkne Snape aj keď nevie, či si to už Alica náhodou nemyslí. „Ja si to predsa nemyslím a ani si to nikdy nebudem myslieť, veď ťa poznám..“ chlácholí ho. „Nepoznáš ma, nevieš aký som bol predtým...“odpovie jej ľadovo Snape. „Tak mi to povedz“ povie Alica. „ Musel som dokázať svoju vernosť...“pošepká skľúčene Snape a pokrúti hlavou. „Znásilnil som Alyn, na cintoríne priamo pred zrakmi smrťožrútov som to urobil...“ dodá šeptom a hľadí smutne do jedného smeru. Alica zbledne a chvíľu nevie čo má povedať iba na neho šokovane hľadí. „Pamätám sa ako sa chcela brániť a ako plakala, ako sa na mňa dívala a ako tam potom ostala ležať celá dobitá. Vyzerala ako handrová bábika...“ povie Snape a znovu ho spomienky zabolia, tvári sa mimoriadne previnilo a skľúčene. Alici príde zle, len čo si to predstaví a nemôže uveriť že by bol niečoho takého schopný. „Prečo?“spýta sa ho priškrteným hlasom. „Nemal som na výber, smrťožrút nikdy nemá na výber...“ odpovie jej Snape a stále hľadí do jedného smeru. Alica mu znovu položí na plece svoju roztrasenú ruku. „Ja viem že to ľutuješ...“ povie mu slabým hláskom. „Chcel by som jej to znovu povedať..“ povie Snape a zachmúri sa, zvraští obočie. „Viem že áno Severus, ja viem že si mal ťažký život ale teraz si už iný...“pokračuje chlácholivo Alica. „Nehovorme o tom „ povie Snape mračivo. „Dobre ako chceš“ odpovie mu Alica trochu opatrne no so súcitom. Trochu sa od neho odvráti a urobí pár krokov vzad. Snape k nej prikráča a chytí ju rukou pod bradu aby na neho pozrela. „Aj keď bola aká bola, svojim spôsobom som ju potreboval..“ zašepká. „Rozumiem“ odpovie Alica a trochu sklamane sklopí zrak, pretože sa jej nepáči ako o nej Snape hovorí. „Nerozumieš...“ozve sa znovu Snape a dvihne jej hlavu k sebe.“Jednoducho sa mi páčil pocit že som s ňou mohol robiť to, čo som chcel, to čo s tebou nemôžem...“pokračuje. „To je výčitka?“Alica arogantne dvihne obočie a odstúpi. „Nie“ odpovie ľadovo Snape. „Hovorím o tom čo vo mne vyvolávala ona a čo ty. Veľmi rád by som zažil znovu to, čo vyvolávala práve ona..“ pokračuje Snape. Alica sa zatvári kyslo. „Tak to ma mrzí že sa nesprávam ako tie tvoje štetky ktoré sa od teba z radosťou nechajú mlátiť a potom ti ešte aj vbehnú do postele „ precedí cez zuby Alica a hľadí na neho nebezpečným pohľadom, rázom ju prejde všetok súcit. Snape nadvihne kutik pier. „Vidíš? O tom hovorím. Ona bola odovzdaná, bez názoru, bez odporu, nemala charakter...“zašepká a pritlačí Alicu k stene. „Ale ty nie...“šepká a prenikavo na ňu hľadí. „Ty si...“prezrie si ju. „Silná a drzá, taká ktorá sa nepodriadi po jedinej vyhrážke či facke, hmm taká...“šepká . „Ktorej chcem neustále dokazovať že nie je silnejšia ako ja, ktorú by som rád naučil poslušnosti, pretože mám rád odovzdanosť....“zašepká vzrušene a trochu prudšie ju chytí pod bradu. Alica sa zľakne a chytí mu ruku. „To by si neurobil..“zašepká trochu vystrašene, keď vidí jeho pohľad a má pocit že k nej chce byť hrubý. „Nie...“zašepká jej Snape no stále ju drží. „Ale chcel by som to urobiť, no to čo k tebe cítim mi v tom bráni. Bráni mi to vidieť ťa ako svoju milenku a správať sa tak k tebe, bráni mi vidieť to na čo som bol celé tie roky zvyknutý, na hrubú rozkoš, násilnú a povrchnú...“ Snape dokončí s nebezpečným výrazom. „Pusti ma Severus...“zašepká Alica a pomaly mu ruku od seba odsunie keď vidí, že Snape si to nechá a neprotestuje. Pomaly sa od neho začne odsúvať. „Neboj sa..“zašepká jej Snape a znovu sa k nej pritisne. „Veď ti predsa nejdem ublížiť...“ pokračuje mierne syčivým hlasom. „Chcem si ťa len trochu užiť...“ dodá. „Tak ako sa hľadí na milovanú ženu, nie na milenku, nič nasilu.....“dopovie a pritisne si čelo o to jej. „Severus ja viem..“ Alica začne hovoriť a trochu sa odsunie. „...čo máš na mne rád a vážim si to..“pokračuje a znovu sa trochu odsunie pretože takýto desivý Snape jej naháňa hrôzu. „Ale musíš dbať trochu aj na to čo chcem ja....“povie a Snape sa okamžite začne tváriť kyslo ako najžltejší citrón. „Rozumiem“odpovie jej trochu odmerane. „Vrátim sa dole, mám tam rozrobené veci...“ povie Alica , trochu sa na neho usmeje a odíde s pocitom že teraz s ním sama v izbe ostať nechce. Snape na ňu hypnoticky hľadí až kým neodíde a mlčky ostane stáť v strede izby s veľmi kyslým výrazom v tvári.
Alica stojí v kuchyni a pripravuje niečo pod zub keď sa dvere domu otvoria a vstúpi do nich Igor Karkarov aj s Narcissou. „Čo tu robíte!“ zasyčí potichu Alica keď ich zbadá. „Vítame Snapea von z väzenia“ ozve sa uštipačne Igor a Narcissa sa vedľa neho pobavene škerí. „Drž zobák a vypadni! Severus je hore!“ zašepká nahnevane Alica a prikráča k nemu keď sa jej zdá že rozpráva veľmi nahlas. „ Nerozčuľuj sa“ ozve sa Narcissa. „Určite budeme nápomocní, teraz keď vás hľadajú je každá pomoc dobrá, zvlášť pre Severusa, smrťožrúti chcú vedieť kde sa nachádza“ dodá Narcissa. „Ako viete že sme tu?“Alica sa mračí a nechá všetko tak. „Poznali sme Jane, vedeli sme že tu bývala“ odpovie odmerane Igor. „Odídte“ zavrčí Alica. „Nie, máme dohodu „ odpovie tvrdo Igor. „Dohoda znie že tu budete keď vás budem potrebovať tak vypadnite! „ zavrčí Alica. Igor sa k nej priblíži schytí ju za hábit a mierne agresívne pritiahne k sebe. „Dohoda znie že budeme spolupracovať, aby sme zničili Voldemorta“precedí cez zuby a vražedne na ňu hľadí. „ Navyše sme neprišli za tebou“ dodá výsmešne. „Rýchlo si zvykni na našu spoločnosť ak chceš našu pomoc..“ dodá a stále ju drží za hábit. „ Tak čo sa tu deje....“ ozve sa odrazu Snape stojaci na schodoch a vražedne na všetkých zazerá. Igor, Alica aj Narcissa na neho pozrú. Snape zíde dole po schodoch a pristúpi k Igorovi. „Pusti ju...“precedí cez zuby a nebezpečne pozrie na Krakarova. Ten Alicu pustí. „Čomu vďačím za vašu návštevu?“spýta sa ironicky a pozrie na Alicu či je v poriadku. „ Čomu? Museli sme vedieť čo s tebou je keď sme sa dopočuli že si ušiel, a že ušla aj ona, aká náhoda že ste ušli spolu že?“ spýta sa uštipačne Igor. Snape k nemu prikráča s ľadovou tvárou. „Niečo sa ti nepáči ?“spýta sa nadradene a dvihne obočie. „ Ehm Severus..“ ozve sa Narcissa a vkročí medzi nich aby uvoľnila situáciu a napätie. „Naozaj sme chceli vedieť kde si a čo s tebou je, chcú to vedieť aj smrťožrúti a prišli sme aj pre iné...“ dodá. „ Pre iné?“spýta sa Snape. „Pre čo?“dvihne obočie. „Nepovieš mu to ?“spýta sa Narcissa a pozrie na Alicu. „Čo mi máš povedať ?“spýta sa nedôverčivo Snape a tiež pozrie na Alicu. Alica znervoznie a zamračí sa na Narcissu. „Takže počuvam ťa...“Snape prikráča k Alici. „Má s nami dohodu“ odpovie Narcissa. „Dohodu?“spýta sa Snape a prekvapene hľadí. „ Budeme na jej strane, pomôžeme jej uchrániť sa pred Voldemortovými ľuďmi, ak nám pomôže zbaviť sa ho“ pokračuje Karkarov. „Hmm akí ste odrazu ochotní...“ zašepká ironicky Snape, no je jasne vidieť že v tvári sa mu mihá nebezpečný výraz. „Vždy je to niečo za niečo. Sľúbila že ťa presvedčí, aby si sa nás nezriekal. Aby si ostal tým čo si“ dokončí Igor.“Niekto ti musí otvoriť oči Severus!“ zvýši hlas. „Ty??“ Snape sa na Alicu otočí. „Ty si im sľúbila že ma presvedčíš aby som ostal tým čo na svete najviac nenávidíš? Aby som patril medzi ľudí ktorí zabili tvoju rodinu a pokúsili sa zabiť aj teba ?“ spýta sa Snape so zvrašteným obočím a mimoriadne prísne hľadí. Alica preglgne. „Áno, ja viem že ty iný nebudeš Severus a aj keď hovoríš iné, ja viem že tento svet máš rád...“ povie opatrne Alica. „Ako dobre ma odrazu poznáš...“ zašepká Snape ironicky a z tváre mu nemizne nebezpečný výraz. „Ty nemáš ani potuchy čo chcem a čo mám rád..“zašepká jej nebezpečne a Alica bojazlivo cúvne. „Takže tvoj plán sa ti podaril Igor ? Mňa potrebujete na to aby ste sa zbavili Voldemorta a ju tiež...“ pozrie na Karkarova. „Ale potrebuje aj ona vás? Čo ste jej povedali ?Že ju ochránite? Že jej pomôžete ?“spýta sa Snape a kráča k Igorovi aj k Narcisse stojacej vedľa neho. Narcissa drgne do Igora keď vidí ako sa Snape tvári. „Takže dostanete čo chcete, zbavíte sa Voldemorta, zbaví vás ho ona“ pokračuje nebezpečne. „Áno bude to výhodné pre obe strany“ odpovie Igor. „Tak pre obe strany...hmm..ona zariskuje svoj život, ja tiež a čo dáte do stávky vy dvaja ?“zastaví sa a vražedne na nich pozerá. Igor ani Narcissa nevedia čo povedať. „Pozri Severus...“ začne Narcissa. „Čuš...“preruší ju Snape ráznym no tichým hlasom. Narcissa stíchne a dotknuto na neho pozrie. „Voldemort je pre vás najväčšia hrozba? Kto vám ale zabezpečí že po jeho smrti sa vám už nič nestane ? Že vám už nič nebude hroziť?“spýta sa výhražne dávajúc im najavo že je pokojne schopný skoncovať s nimi ak to bude nutné. Narcissa vystrašene pozrie na Igora ktorý Snapea prepaľuje vražedným pohľadom. „ Asi by ste mali ísť..“ ozve sa Alica. „Veľmi správny postreh..“ Snape prikývne a nespúšťa z nich oči plné zlosti. „Naše záležitosti si ešte doriešime“ dodá nebezpečne. Igor aj Narcissa radšej opustia dom. Alica nervózne stojí a hľadí na Snapea, že sa netvári príliš prívetivo. Snape sa k nej otočí a bez slova, prepaľujúc ju nebezpečným pohľadom k nej prikráča. Schmatne ju prudko za ramena a Alica od ľaku trochu skríkne. „Vysvetli mi ako ťa mohla napadnúť taká neuveriteľná hlúposť...“zašepká nebezpečne Snape a pozerá jej do očí. Alica sa mu do očí nedokáže dívať a tak svoj pohľad sklopí. „Ako ťa mohlo napadnúť že oni by ti chceli pomôcť?“mračí sa na ňu. „Severus ja predsa nehovorím že im verím, ale oni aj my chceme to isté, na ten čas môžeme spolupracovať“ odpovie Alica. „Oni sa ťa držia lebo vedia že inak by sa Voldemorta sami nezbavili. Čo to nechápeš zneužívajú ťa!!“ Snape zvýši hlas. „Si hlúpa ak si myslíš že oni by ti pomohli, že by ťa ochránili...“pokračuje syčivým hlasom. „Nestačím sa diviť tomu aká si naivná, ani to všetko čo si prežila ti neotvorilo oči...“trochu pohŕdavo na ňu pozrie. Alica zmätene zažmurká očiami a trochu sa jej zatočí hlava. „Čo je ti?“Snape svoj hlas stlmí. „ Neviem..“ odsekne Alica a zatmie sa jej pred očami. „Čo sa deje ?“spýta sa s obavami Snape a chytí ju za plecia. „Poď si ľahnúť“ dodá a dovedie ju na gauč kde ju uloží. Alica si ľahne a chvíľu sa díva na strop. „Lepšie ?“spýta sa Snape. „Hlava sa mi krúti stále Severus“odpovie Alica. Snape ju pohladí po vlasoch a trochu ustarostene zvraští obočie. „ Ten muž mal pravdu..“ zašepká Alica. „Čo tým myslíš?“spýta sa Snape. „Palatinus mal pravdu že ten démon, že kúsok z neho je vo mne, aspoň niečo, myšlienka..“zašepká Alica stále hľadiac do stropu. Snape iba mlčky hľadí. „Stalo sa to len nedávno keď sem prišiel, pršalo.. a on prišiel, volal ma von,potom si ma našiel ty...“pokračuje šeptom Alica. „A odvtedy sa niečo zmenilo...“ trochu usmeje. Snape na to šokovane hľadí, na jej tvár, na jej veľmi podivný úsmev. „ Teraz je niečo temné vo mne...“ Alica na neho pozrie. „Môžem to cítiť, ťahá ma to do hrobky v Čiernom lese ...“zašepká. Snape okamžite schytí pergamen a ceruzu a jej slová zapíše. „ Počujem myši na povale domu, ich kroky mi znejú ako dunenie, počujem zvery ktoré sa mihajú okolo...“ pokračuje Alica a Snape to všetko zapisuje. „Žije vo mne ako druhá duša, tá čo mi hovorí že nemám počúvnuť tú svoju, ktorá sa snaží pohltiť moje telo..“ pokračuje Alica a hľadí na Snapea. „Videla som jeho svet Severus...“Alica sa posadí a chytí Snapea za predlaktie. „ Je červený, plný chudých ľudí, ktorí sa na mňa dívajú. Plný podobných tvorov, lietajúcich ako on sám, vyzerajú úplne všetci rovnako...“ pokračuje šeptom. „Je tam množstvo kameňov ktoré väznia duše, všetky ktoré už nazbieral...“ dokončí Alica a znovu si ľahne. „Necháva vo mne neuveriteľné silné pocity. Niekedy mám pocit že môžem všetko na svete Severus, že nič pre mňa nie je prekážkou, vidím myšlienky ktoré mi nepatria, miesta na ktorých som nikdy nebola, ku ktorým ma chce zaviesť...“ pokračuje šeptom. Snape to všetko do bodky napíše a sám začne veriť že dotyčný démon, o ktorom Alica hovorí sa ju pokúša pripraviť o zdravú myseľ. „Musíme ťa toho čím skôr zbaviť...“pohladí ju po líci a nakloní sa nad ňu. „Ešte vydrž o štyri hodiny už pôjdeme a ten muž ťa toho zbaví“ pokračuje a sadne si za ňu. Pritúli si ju k sebe a zovrie ju rukami. „Snaží sa mi niečo povedať...“ Alica pokrúti hlavou a uvelebí sa v jeho náručí. „Ale ja neviem čo, nerozumiem slovám ktoré hovorí..“ povie trochu nešťastne. „To nič, hlavne sa upokoj“ zašepká Snape a pohladí ju po vlasoch. „Prečo sa mi to stalo Severus? „spýta sa Alica s očami plnými očakávania, že sa jej dostane odpovede. „Pretože si výnimočná...“zašepká jej Snape. „ Ja už nechcem byť výnimočná...“ povie skleslo Alica a zaborí mu tvár do hábitu na pleci. Snape sa na chvíľu zamyslí nad tým čo povedala a stále viac je presvedčený o tom, že démon o ktorom hovoria sa im pokúša pomôcť napriek tomu že mu jeho súdna myseľ hovorí že niečo také nie je možné. Pozrie na pergamen, na slová ktoré napísal. „...ťahá ma do hrobky v Čiernom lese...“ prečíta v mysli slová na papieri ktoré nechápe. „Niečo nám chce povedať, niekam nás zaviesť...určite...“ pomyslí si a položí papier na stôl.