15. - 16. kapitola
15. kapitola – Iný svet
Po piatich hodinách strávených na metle sa konečne dostali tam kam smerovali. Na Slovensko. „Kde to sme ?“ spýta sa Snape len čo stojí nohami pevne na zemi v zabudnutej uličke očividne veľkého mesta. Obzerá sa. „Sme v Bratislave, to je hlavné mesto“ odpovie Alica len čo zosadne z metly. „ Tu sme mali prísť?“ spýta sa Olympia. „ Nie,pôjdeme na vidiek, toto je iba zastávka. Má tu byť ten človek ktorý mi povie o dedičstve“odpovie Alica. „Pôjdeme medzi muklov“dodá a len čo to Snape začuje hneď ho strasie. Vystúpia z uličky na veľké námestie lemované staršími ale aj vysokými, mrakodrapy pripomínajúcimi budovami zhotovené z rôzneho materiálu. Snape sa okamžite rozhliada po okolí, po nápisoch na budovách ktorým však nerozumie. „ Hmmm je to skoro ako v Londýne“uškrnie sa Olympia. „ Súhlasím“ozve sa Snape. „Nehovorila si že to tu je iné?“spýta sa hľadiac na Alicu. „ Je, ale až keď prídeme na vidiek, mestá sa od tých anglických príliš nelíšia“ pokračuje. Na uliciach sa pohybuje množstvo ľudí, uponáhľaných, s kufríkmi, taškami, rodiny s deťmi. „Prejdeme do čarodejníckej štvrte“odpovie Alica a vedie ich do ďaľšej uličky. Pristaví sa pri tehlovej stene na ktorú zaklope. Stena sa rázom stane priesvitnou a objaví sa v nej akási hlava. „ Nechaj nás prejsť Ed“ ozve sa Alica smerom k plešatej hlave modrého neznámeho tvora. „ A oni?“ ozve sa tvor. „ Angličania“ odpovie Alica po slovensky.“Čo tu chcú? „ozve sa nedôverčivo druhá rovnako modrá a plešatá hlava ktorá sa vynorí spoza steny. „ Prišli so mnou, sú to čarodejníci“odpovie Alica. Modré hlavy tvorov sa stiahnu a stena sa rozostúpi. „ Tak ideme“ Alica sa na nich usmeje a vstúpi. Obaja ju nasledujú, Snape opäť už so svojím tradične nedôverčivým výrazom v tvári. Po chvíli sa ocitnú na ďaľšom rozľahlom námestí ktoré veľmi zreteľne pripomína čarodejnícky svet. Po uliciach sa pohybuje množstvo ľudí v čarodejníckych hábitoch a klobúkoch, množstvo škriatkov, čarodejníckych tvorov a iných bytostí. Nachádza sa tam aj množstvo obchodníkov predávajúcich elixíry, predmety, škriatkov, bludičky a iné tvory. Celým námestím sa nesie ruch doprevádzaný hlasmi rozprávajúcich sa čarodejníkov a klopkaním nôh o kamenné chodníky lemované zelenými kermi pripomínajúcimi hlávkovy šalát. „ Je to tu pekné“ Olympia sa usmeje. Snape si prezerá okolité obchody s čarodejníckymi predmetmi, konkrétne sa zastaví pri obchode s elixírmi a hľadí do výkladu. „Čo to je?“spýta sa a pozrie na Alicu. „ Obchod s elixírmi, chceš sa ísť pozrieť dnu?“spýta sa. Snape nemo prikývne. „ Stretneme sa tu, pôjdem sa pozrieť tam“ ozve sa Olympia a ukáže na obchod s cukrovinkami naproti. Alica na Olympyine slová prikývne a vkročia do obchodu s elixírmi. Obchod je rozľahlý a pekne zariadený, všetky police sa prehýbajú ampulkami a bankami s elixírmi a s rôznymi surovinami na ich prípravu. Snape sa po policiach obzerá a je rád že názvy elixírov sú písané aj v latinčine, tak aspoň vie o čo sa jedná. Napriek tomu si v policiach všimne niekoľko elixírov ktoré nepozná, o ktorých dokonca ani nečítal vo svojích knihách. Jeden z nich vezme do ruky. „Tieto nepoznám...ako to že ich nepoznám?“ozve sa potichu no mierne podráždene keďže doteraz si myslel že svoje remeslo ovláda dokonale. „Ani nemôžeš...v Anglicku sa nepredávajú“odpovie Alica hľadiac na elixír v jeho ruke. „ Čo to je?“ pozrie na ňu. „Altera mille, v preklade tisíc bozkov“usmeje sa Alica. „ Je to elixír ktorý je istým druhom elixíru sympatii či príťažlivosti. Ten kto ho užije má k dispozícii tisíc bozkov ktoré môže dať komukoľvek, aj mnohým ľuďom, a ten dotyčný ich príjme s radosťou a láskou“ usmievavo vysvetlí Alica. Snape na ňu chvíľu hľadí. „ Zaujimavé....a tento?“ do druhej ruky vezme druhý elixír. Pozrie na ampulku. „ Aeterum hoc foedus“prečíta názov. „Toto je veľmi špecifické“odpovie Alica. „ V preklade – večný tento zväzok, je to elixír ktorý u nás zabezpečuje potvrdenie láskyplného alebo milostného zväzku medzi mužom a ženou, potvrdzuje tento zväzok oficiálne tak, že dvaja ktorí ho spolu vypijú sú do smrti spojení pocitmi, myšlienkami a napríklad láskou. Je to niečo ako svadba cez elixír“odpovie pobavene. „ To je ....zaujimavé....“odpovie suchopárne Snape a uznanlivo prikyvuje hlavou lemovanou čiernymi vlami ktorých končeky sa mu dotýkajú pliec. „Nenapadlo by ma že budem niekedy rozprávať o elixíroch práve tebe“ Alica sa zazubí a Snape mračivo zvraští obočie. „Nemôžem vedieť všetko..“ zašomre si pre seba a vezme všetky elixíry ktoré ešte nepozná. Nemôže si dovoliť neobozmámiť sa s novými druhmi. „ Zmeň si peniaze ak to chceš kúpiť“ odpovie pobavene Alica. Snape prikývne mavne prútikom a svoje peniaze zmení na inú menu, vezme si asi osem rôznych fľaštičiek. Kráča ďalej keď si všimne ďaľšiu miestnosť kde poletuje niekoľko elixírov s krídlami. „ Začína sa mi to tu páčiť..“ozve sa a nespúšťa z nich oči. „ Poď“ ozve sa Alica ale Snape na ňu takmer ani nereaguje. „ No tak poď ešte sa sem vrátime“ usmeje sa Alica. „Ale počkaj...kedy , kedy sa sem vrátime ?“ Snape sa mračí a evidentne nechce odísť. Alica sa zazubí a chvíľu jej obvykle drsný Snape pripadá ako malé dieťa v hračkárstve. „Budeme mať na to čas“ odpovie. „Nie, nebudeme „odpovie rázne Snape a je si takmer istý že Alici sa už nebude chcieť navštíviť obchod znovu niekedy neskôr. „ Mala som ti čo ukázať..“odpovie Alica a zamračí sa. „Tak si ostaň počkám vonku“ dodá a odíde. Snape prikývne a okamžite nakráča do miestnosti s lietajúcimi elixírmi. „ Prajete si pane?“ ozve sa k nemu v slovenčine akýsi malý muž s natočenými fúzami. Snape chvíľu hľadí a nevie čo sa ho spýtal. „ Prepáčte, hovoríte po anglicky?“ zašepká sa s náručou plnou elixírov. Muž sa usmeje namieri si na ústa prútikom, očaruje sa akýmsi sivastým dymom a potom prútik zloží. „Isteže, naše kúzla nám dovoľujú hovoriť v akejkoľvek reči“ odpovie muž po anglicky. „ Prajete si pane ?“spýta sa znovu. „ Čo to je ?“ spýta sa Snape a ukáže na poletujúce elixíry. „ Ach to sú všedné typy elixírov, zažívacie, meniace, všehodžúsy a rôzne iné...“odpovie muž. „Skúšame na nich novú metódu spôsobu používania elixírov. Sú inteligentné“ odpovie s hrdosťou muž a Snape iba počúva. „ Sú natoľko inteligentné že na nich môžete rozprávať a oni sa budú riadiť vašimi hlasovými pokynmi bez použitia kúziel“ pokračuje muž. „Oslovte ich a oni sa samé otvoria, vylejú, začnú lietať, meniť farbu, účinkovať...“ pokračuje muž. Snape na to so záujimom hľadí aj keď si odrazu so svojími bohatými vedomostami o elixíroch pripadá nezaujímavý vedľa toho čo mu hovorila Alica alebo tento muž. „Prakticky to uľahčí prácu a manipuláciu s nimi“ odpovie potichu a nespúšťa z nich oči. „Presne tak“muž prikývne. „Ste Angličan?“spýta sa. „Áno“ prikývne Snape. „ Tak potom vás možno budú zaujímať tieto druhy“ odpovie muž a zatiahne ho k opačnej polici. „Tieto su anglické, pre Angličanov, pripravené Angličanmi“ muž sa rozosmeje a Snape na neho iba nechápavo hľadí. „Ehm prepáčte“odpovie trochu trápne muž a pošúcha si natočené fúzy. „Chcel som tým povedať že tu u nás nájdete aj elixíry pre cudzincov, aj keď Angličania sem chodia zháňať elixíry pre uväznenie duchov „dopovie muž. „Uväznenie? Prečo by som mal väzniť ducha?“ spýta sa Snape. „Nuž, nie všetci duchovia sú prívetiví, tieto sa používajú ak s nimi vo vašej domácnosti máte problémy a vaše kúzla na nich nefungujú. Prakticky ich uväzníte do fľaštičky. Alebo sa potom nájdu aj rôzni špekulanti ktorí potrebujú odstrániť duchov zo starých domov, alebo duchov ktorí strážia niečo tajné alebo cenné“ dopovie muž a podá Snapeovi jeden elixír. „ Vyhnete sa tak chaosu, strate vecí, zničenému nábytku a ujme na zdraví“ muž sa zazubí. „Ehm..zaujímavé“ zašepká Snape a pridá ho k ostatným ktoré si hodlá kúpiť. „Vezmem si tieto..a jeden litejúci“ ukáže ktorý z najnovšieho druhu inteligentných elixírov chce. Muž prikývne a okamžite mu všetky elixíry pripraví do balíčka ktorý previaže stuhou. Snape sa skloní aby si balíček vzal keď ho muž zastaví. „Počkajte, náš obchod vám zabezpečí odvoz tovaru bez toho aby ste ho museli niesť“ odpovie muž a na balíku sa rozprestrú krídla. Balík začne poletovať a mávať krídlami. „ Bude vás nasledovať“ dopovie muž s úsmevom. „Hmmm ďakujem“odpovie Snape a hľadí ako vedľa neho plachtí krabica previazaná stuhou s logom obchodu. „Tak tu si“ozve sa vo dverách Alica. „Už som si myslela že si sa rozhodol prenocovať tu“ dodá pobavene. „Už idem“ ozve sa Snape a kráča k nej nasledovaný balíkom s krídlami.“Oóó“ Alica sa zazubí keď vidí lietajúci balík a tento pohľad jej príde nadmieru komický.Vrátia sa nazad na ulicu kde už stojí Olympia a napcháva sa akýmsi druhom koláča s ružovou penou. Len čo zbadá Snapea s lietajúcou krabicou vedľa hlavy nahlas sa rozosmeje no po chvíli sa začne dusiť prežúvaným koláčom. Snape sa hneď znechutí . „ Kúpila som to tam, je to božské“odpovie Olympia pobúcha si po hrudi a vloží si do úst ďaľšie sústo. „ Olypmia ale nemala by si toho jesť tak veľa bude ti zle...“ odpovie Alica a sama veľmi dobre vie o čom hovorí. „ Nebude, zo sladkostí mi nebýva zle“odpovie úsmevne Olympia. Snape sa začne tváriť nanajvýš otrávene a s výrazom „ste mi všetci ukradnutí“ začne premýšlať o elixíroch ktoré kúpil a o tom ako je možné že ich nepozná, že o nich nikdy nikde nečítal. Uvedomí si že aj Anglicko má svoje hranice a tam kde žijú iní ľudia sa vyskytujú aj veci a predmety pre neho dosiaľ nepoznané. „Nechcete?“ozve sa Olympia smerom k Snapeovi a natiahne k nemu ruku s koláčmi. „ Vaša prítomnosť mi bohato stačí“odbije ju s podráždeným výrazom Snape. „Môžeme ísť?“spýta sa Olympia ignorujúc ho.
Po polhodine sa dostali do Falsfatskej banky kde sa stretli s vysokánskym mužom. „Vitajte čakal som na Vás“podal Alici ruku s dlhými prstami. „Dobrý deň“pozdravila sa Alica v slovenčine aj keď muž hovoril po anglicky. Všetci traja sa posadili. „ Som veľmi rád slečna Tomarová že ste sa vrátili, je mnoho vecí o ktorých nie ste informovaná“odpovie muž. „ Akých vecí?“ spýta sa Alica. „ Vaši rodičia Vám zanechali majetok, rozsiahlu čiastku v našej banke a taktiež niekoľko panstiev“ dokončí. Len čo muž dopovie posledne slovo pred každým z nich sa zjaví šálka čaju. Alica pozrie na Snapea a Olympiu a potom nazad na muža z banky. „Ale ako je to možné? Ja o tom neviem, kto sa o to stará?“ pokrúti hlavou. „Chápem že je to pre vás nové, no leží pred vami obrovský majetok o ktorý sa musíte starať“podá jej niekoľko zvitkov pergamenov obsahujúcich množstvo informácii o tom aké dedičstvo jej prináleží. „ V našej banke je na vaše meno vložená naozaj štedrá čiasta“pokračuje muž keď na neho Alica pozrie. „ Navyše ste po vašej rodine zdedili množsto pozemkov, od hôr, cez lúky až po statky, nehovoriac o Vindstonskom zámku ...aj ten vám patrí“dopovie muž. Alica na neho šokovane hľadí. „Ale..nevedela som...rodičia mi nič nepovedali“nechápe. „Zjavne k tomu mali dôvod“odpovie tajomne muž.“ Vaše meno sa teší veľkej popularite, iste ale uznáte že kde je popularita tam je množstvo problémov a nebezpečenstva“pokračuje a pozrie na Snapea pri slove nebezpečenstvo. Snape na ňu pozrie a sám vie o čom muž hovorí.“ Vaše bohatstvo pozostáva hlavne z chovu vzácnych čarodejných tvorov, vzácnych druhov rastlín na niekoľkých farmách na severozápade krajiny, a z banskej ťažby“vysvetľuje muž. Alica sa na chvíľu zamyslí a čosi jej začne dávať zmysel. „ Nemôžeme sa na to ísť pozrieť?“spýta sa. „ Ale iste“odpovie muž. „Nasledujte ma k prenášadlu“dopovie a všetci štyria sa vyberú k veľkej soche erbu banky ktorej sa chytia. Po chvíli sa ocitnu na rozľahlej zemi obsahujúcej lúky, aj lesy, nádherne kopce aj skaly. „ Toto sú Vindstonské pozemky“ odpovie muž. „ Vaše panstvo siaha až k tým bralám“ muž ukáže na ďaleké skaly. „ Pôjdeme ďalej“ odpovie a len čo to vyriekne ocitnú sa na akejsi zemi kde sa okolo upínajú obrovské skaly s otvormi. „Toto sú Vindstonské bane“odpovie muž a ukáže na mužov ktorí z baní vychádzajú držiac čakany. „Okrem typických surovín sa tu nachádzajú aj početné ložiská mesačnej skaly, ktoré ako iste viete sú významnou a veľmi vzácnou prísadou do elixírov pre transfiguráciu osoby, protiupírskych elixírov, alebo iných substancií“ pokračuje muž a Snapea napadne že do toho akosi príliš vidí.V mysli ho okamžite nazve amatérom do elixírov. Okrem mužov sa tam nachádzajú aj špinaví škriatkovia ktorí vyvážajú zeminu.„Ďalej sú hlavným producentom železnej rudy, striebra a zlata, druhé, Pelventonske bane na druhom konci sú významným producentom diamantov“vysvetlí muž a opráši si od prachu svoju žiarivo bielu košeľu s motýlíkom trojuholníkového tvaru. Snape sa na mužov zahľadí a je mu úplne jasné že sú to jednoduchí, obyčaní ľudia, muklovia. Pozrie sa na jedného z mužov ktorí tam stoja, Je oblečený honosne, má na sebe značne drahý hábit a v ruke drží prútik. Snape okamžite zváži že je to čarodejník ktorý na nich podľa všetkého dohliada. „ Kto to je?“ spýta sa nahlas a a mihne hlavou k mužovi.Vôbec sa mu nepáči že vidí čarodejníka a muklov na jednom mieste ktorí o sebe navyše vedia. „ To je pán Flickwick, je zodpovedný za chod baní, chcete sa s ním zoznámiť?“ spýta sa muž a pozrie na Alicu ktorá je z toho všetkého trochu nesvoja.“ Áno“Alica prikývne. Prídu k mužovi. „ Toto je slečna Tomarová“ozve sa muž. Rubius Filckwick ako sa muž celým menom volá, okamžite zbystrí pozornosť. „ Je mi cťou slečna, poznal som vaších rodičov“ muž sa galantne ukloní a pobozká ju na ruku. „ Aj mne, a ďakujem vám za všetko čo tu robíte“Alica sa poobzerá. „ To sú mojí priatelia, Severus Snape a Olympia Greedová, učitelia z anglickej Rokfortskej čarodejníckej školy“ukáže na nich. „ Madam je mi cťou“ muž sa pred Olympiou ukloní. „ Pane, veľa som o vás počul“ pozrie na Snapea. Ten sa zamračí a nevie či to ma chápať ako kompliment, alebo o ňom počul iba v súvislosti so smrťožrútmi. „ Mali by sme sa vydať na hrad, s ktorým susedia statky a kde sa chovajú vzácne tvory a rastliny“odpovie. Pri slove vzácne rastliny sa Snapeovi okamžite pootvoria oči a začne premýšľať že určite uvidí mnoho vecí ktoré ešte nevidel. Jeho hlava sa však rázom plní množstvom otázok ktoré chce položit Alici. „Môžem s tebou hovoriť osamote?“ prikráča k nej a pozrie na muža z banky dávajúc mu najavo aby odišiel. „ Pôjdem dopredu, iba ma nasledujte“ reaguje muž keď videl Snapeov neprijemný pohľad. Keď ho videla Olympia radšej sa k mužovi pridala a o niekoľko krokov vpredu sa začali rozprávať. „ Ako to že tam pracujú muklovia a sú tam aj čarodejníci a škriatkovia? Veď to je porušenie tak dlho ukrývaného sveta čarodejníkov“ spýta sa pohoršene Snape. „ Alica sa usmeje. „Len v Anglicku to tak je“odpovie. „ Moja rodina zamestnávala muklov celé stáročia“odpovie. Snape znechutene hľadí. „ Na ťažkú prácu, na asistentské úlohy, komorníkov, slúžky, rozumieš?“ spýta sa. „ Je to podivné“Snape sa mračí keďže nie je zvyknutý na niečo také. „ Už chápem ten tvoj pozitívny vzťah k muklom“odpovie znechutene. „Prečo sa mračíš?“spýta sa vážne Alica. „ Nemám rád keď je okolo mňa veľa ľudí“odpovie kyslo. „ A nemám rád ak ich je veľa okolo teba“ dodá. „ Narážaš na ten hrad kde ideme? Veď aspoň máme kde bývať“ Alica odpovie aj keď ju Snape už nepočúva a ide dopredu. Alica ho nechá ísť, otočí sa a opäť hľadí na pozemky ktoré jej patria. Dvihne hlavu a hľadí na oblohu. Trochu zneistie keď jej obrovské kopovité oblaky začnú pripomínať tvár Voldemorta. Prestrašene na to hľadí. Snape sa otočí a hľadí na ňu, prikráča k nej nazad a nechápavo na ňu pozrie. „ Č-čo to je?“ Alica ukáže na oblohu kde sa v oblakoch ukazuje tvár Voldemorta. „ Neviem“odpovie Snape a rozhorčene na to hľadí. „Tu ma nikto nenájde však nie?“ spýta sa Alica a prestrašene hľadí na Snapea. „Veľmi rád by som ti povedal že nie, ale myslím že to nie je možné...“odpovie potichu Snape. Alica smutne skloní hlavu a do očí sa jej nahrnú slzy. „Poď“ jemne ju zaťahá za hábit. Alica vykročí. Po niekoľkých minútach kračania po zelenej zemi zbadajú asi 50 člennú skupinu ľudí oblečených do smiešnych krojov, ženy s objemnými sukňami s rázporkom až k bedrám. Nachádza sa tam aj niekoľko väčších stanov a karavanov, uprostred horí oheň. Snape sa zahľadí na dvoch mužov ktorí si navzájom pohadzujú veľké množstvo nožov a ani jeden im nespadne na zem. Niektorí z nich spievajú a hrajú na hudobných nástrojoch. Vedľa ohňa tancuje niekoľko mužov so ženami veľmi rytmické a nadmieru vášnivé tance. Všimne si aj starú ženu za stolom ktorá si vykladá karty, rovnako tak si všimne vešteckú guľu vedľa nej a okamžite si spomenie na Sybilu Trellawneyovú. Hľadí hlavne na ženy ktoré vášnivo tancujú, vrtia bokmi a hýbu sa do rytmov nástrojov na ktorých hrajú muži. Potom si všimne mužov s fakľami v rukách ktorí z úst chrlia oheň. „ Kto sú to ? Cirkusanti?“ pozrie na Alicu a nazad na skupinu ľudí. „ Nie „odpovie Alica. „ To sú cigáni Severus“ odpovie. „Čo to je ?“ Snape na nich skúmavo hľadí. „ Muklovský národ ktorý kočuje všade na svete“ vysvetlí. „ Vidím že sa vedia baviť naozaj zaujímavo“odpovie Snape a skúmavo na nich hľadí pretože niečo také ešte nevidel. „ Sú to kočovníci, žijú v karavanoch a stanoch a kočujú po svete, sú to veľmi vášniví ale hlavne skvelí tanečnící a hudobníci“ pokračuje vo vysvetľovaní Alica. „A ako vidím začali sa učiť aj umeniu čarodejníkov“ Snape pozrie na ženu ktorá si vykladá karty. „ Áno, možno ťa to prekvapí keďže sa jedná o muklov, ale práve cigáni sú vynikajúci veštci a nie len z kariet „odpovie Alica. „Nejako sa živiť musia..“odpovie pohŕdavo Snape a hľadí na nich ako sa zabávajú. „Pôjdeme ďalej“odpovie Alica a zaťahá Snapea za rukáv.
O hodinu sa ocitnú na hrade. Snape si okamžite prezerá jeho interiér a ľudí ktorí sa v ňom nachádzajú, väčšina z nich čarodejníkov, no vonku pred hradom s ohradami s podivnými zvermi videl aj obrov a škriatkov. Sám musí zhodnotiť že hrad je veľkolepý a žije na ňom množstvo ľudí. Alica sa okamžite stane terčom zvedavosti ľudí naokolo, ktorí sa k nej okamžite prirútia a na všeličo sa jej pýtajú. Olympia padne za obeť duchom ktorí ju okamžite obkrúžia a pýtajú sa na jej pôvod. Snapea každý ignoruje ako keby jeho temnota naháňala strach všetkým ľuďom a báli sa k nemu priblížiť. Kráča pomalým krokom a sleduje okolie. V hrade je neuveriteľný život, čarodejníci, škriatkovia, obrovia, dokonca aj niekoľko muklov sa mihlo na chodbách. Na stenách obrovské obrazy s usmiatými ľuďmi, niekoľko duchov prechádzajúcich stenami. Dokonca má pocit že v tom tmavšom kúte zbadal aj čarodejníka o ktorom by určite povedal že je to upír. Zastaví sa a hľadí na neho. V tej chvíli ho za ruky a následne za ramená chytia dve ženy s vlasmi vyčesanými do akého si druhu strapatého účesu, ktoré vyzerajú úplne rovnako. Jedna za jednu ruku a druhá za druhú. Snape ostane stáť a nedôverčivo na nich hľadí. Jedna zo žien na neho prehovorí v jazyku ktorému on sám nerozumie. Nevie ako im to vysvetliť a tak nepovie nič. Žena sa pousmeje a po chvíli na neho prehovorí v angličtine. „Vitajte na hrade“lahodne sa na neho usmieva. Druhá žena zavesená na jeho pravom ramene si neodpustí niečo o mocných mužných rukách a usmieva sa na neho.“Volám sa Andrea“ ozve sa prvá a zažmurká mihalnicami. „A ja som Ester“ doplní ju druhá a usmieva sa. Snape si ich opäť nedôverčivo premeria a keď pozrie na ich tváre, oči, na ich oblečenie je mu úplne jasné že má vedľa seba dve víly. Rovnako tak tomu nasvedčuje aj ich správanie. „ Čo vás privádza na tento hrad?“spýta sa jedna zo žien a hladká mu pri tom ruku. Snape neodpovie nič a porozhliadne sa po najrýchlejšom spôsobe úniku z pazúrov dvoch koketných víl. „ Hmm ty si akýsi mĺkvy že?“spýta sa druhá keď vidí že nič neodpovedal. „Prepáčte“ozve sa Snape a vymámi sa z chapadiel ktoré mu zaťažovali obe jeho ramená. Trochu ho strasie, pridá do kroku aby sa priblížil k Alici, aj keď pre množstvo ľudí ktoré ju obkolesilo sa mu to príliš nedarí. Ďalej sa už nepohne, zamračí sa pričom od seba odoženie niekoľko vedľa stojacich ľudí a čaká. Alica si jeho výraz všimne a po chvíli k nemu prikráča. „Prečo sa mračíš?“spýta sa . „ Môžeš mi vysvetliť kedy sa skončí toto divadlo?!“vyprskne na ňu. „Len ma vítajú nemusíš hneď kričať“ odpovie potichu Alica keď vidí že na nich hľadia ľudia. Po chvíli k nim priletí duch neuveriteľne tučnej ženy. „ Ach vitajte nazad slečna Tomarová, pamätám si Vás ešte ako malé dievčatko“usmeje sa žena. „ A koho ste to priviezli, no teda...“ pokračuje a prekvapene hľadí na Snapea ktorému sa v tvári mihá zlosť a najradšej by na toho ducha vyslal nejakú kliadbu. „ Musíte na neho hovoriť po anglicky, nerozumie vám“usmeje sa Alica. „ Ach preboha, prišli ste nás sem zmárniť?“ zháči sa duch ženy a rozpráva na neho v angličtine. „Prosím?“ Snape sa zatvári mimoriadne kyslo. „ Vaši ľudia sem chodia poľovať na duchov!“ duch po ňom začne kričať. „ Ja nie“ precedí cez zuby Snape a má pocit že o chvílu asi niekomu nepekne ublíži. „ Tsss, u vás Angličanov človek nikdy nevie“ odpovie žena. „ Človek?“ Snape má v tvári pobavený úškrn keď počúva ducha ktorý o sebe hovorí ako o človeku. „ Ste neznesitelný, Angličan!“ odpovie žena a odletí preč. „Nevšímaj si ju, ona je večne nespokojná“odpovie Alica. „ To vidím“zamrmle Snape s vražedným výrazom v tvári. „Poď niekoho ti predstavím“vezme ho za ruku a ťahá kamsi do podzemia hradu. „ Počkaj...počkaj!“ Snape sa vzoprie. „Láskavo mi vysvetli kam ma ťaháš“ odpovie a je vidieť že nemá náladu na žarty a že celé to okolie hradu aj s ľuďmi mu nie je po vôli. „Predstavím ti človeka od ktorého by si sa mohol naučiť množstvo nových vecí, to on ma naučil chápať čiernu mágiu“vysvetlí Alica a ťahá ho ďalej. Vstúpia do obrovskej a rozľahlej miestnosti, všade naokolo je množstvo políc s elixírmi. Snapeovi sa zdá že je ich toľko že by ich napočítal aj niekoľko stotisíc. „Marius...“ ozve sa Alica keď sa k nej otočí vysoký starý muž s krátkymi bielymi vlasmi, začínajúcou plešinou a dlhou bielou bradou ktorý sa na nich díva cez okrúhle okuliare. „ Alica..“nadšene sa ozve muž hovoriaci podivnou angličtinou. „ Dieťa....“ obíjme ju. Alica sa otočí na Snapea. „ To je Marius, môj učiteľ, učil ma už od malička, rozpráva trochu podivne pretože je pôvodom z Nemecka ale zvykneš si“ usmeje sa. „ Koho si priviesť?“ spýta sa muž v angličtine a Snapeovi je jasné že anglický jazyk nie je jeho silná stránka. „ Aiiiii temný čarodejník...“ odpovie Marius a zahľadí sa na Snapea. Ten jeho poznámku odignoruje pretože už si zvykol že každý z Alicinho okolia hneď spozná že je smrťožrút. No aj napriek tomu sa na neho nepekne zamračí aby mu dal najavo že nehodlá trpieť takéto poznámky.“Vám snáď niečo vadí?“ spýta sa arogantne Snape a nebezpečne k nemu pristúpi. „ Nic, nic „pokýve rukami Marius.“ Žádné slofo nehofor“pokračuje. „ Né obrazek na ruke ti dá moc temného, ale to jako sa chováš, jak mysliet na svet, jak uživať své vjedomosti“odpovie zmierlivo Marius a Snape aj keď mal trochu problém pochopiť jeho slová vedel že má pravdu. Nie jeho znamenie na predlaktí ho činí smrťožrútom, ale to ako sa správa a ako svoju moc využíva. „Já vím kto sté, take nemusíte nicoho hovoriť, já budu priatel s člověkem ako vy“odpovie. „ Vy sté Severus Snape, já znám vaši práci, také váš elixír mám, i ten dobrý i ten zlý“usmeje sa Marius. Snape sa poobzerá po obrovskom množstve elixírov, naozaj je ich nespočetne veľa. „ Vy ste Marius Telfer, najväčší zberateľ elixírov na svete..mám pravdu?“Snape dvihne obočie a premýšľa koľkokrát čítal o zberateľských úspechoch toho muža. „ Máte priatel, tady byt má zbierka, moc veľa elixíry v nej byť nebezpečné, a možo i také keré nepoznáte“odpovie Marius. „ Vaša zbierka je naozaj závidenia hodná, ale nepredstavoval som si že Telferova zbierka vyzerá takto“odpovie Snape a opäť sa poobzerá. „ Sem moc rád že tady sté, i vy i ona, také mám však pocit že tady nebudete jeden temný čarodejník“odpovie Marius a Alica sa trochu zamračí. „ Ako to myslíš?“spýta sa ho. „ Vím prečo si tu, i prečo je tu Severus, také však musíte být opatrný, moc lidi o vás vje“odpovie. „ Taki On“odpovie Marius a Alica sa trochu zháči. „ Ja neviem zabrániť tomu aby nás nenašiel“odpovie potichu Snape. „ Poušívaj rozum,Severus, tak jako vždy né?“ uškrnie sa Marius. „Pôjdeme?“Alica sa otočí na Snapea a ten iba prikývne. Výjdu na prvé poschodie a vkročia do rozľahlej izby ktorá je nádherne zariadená. „ Kto tu býva?“spýta sa Snape. „ Ja a ty ak chceš“ usmeje sa Alica keď do jej izby napochoduju jej kufre. „ Nemôžeme tu ale ostať navždy“ Snape sa zamračí. „Neostaneme, len dovtedy kým to bude nutné“odpovie Alica. „ Ty môžeš ostať, vlastne by to bolo pre teba lepšie...“začne potichu Snape a skloní hlavu. „ Ja sa ale musím vrátit do Anglicka bezpodmienečne“dopovie a upraví si hábit. „ Ja pôjdem s tebou“ Alica k nemu pristúpi. „Nemusíš..nežiadam ťa o to..“odpovie zachmúrene Snape. „ Ale ja chcem“odpovie Alica a zadíva sa mu do očí. Opäť na neho aplikuje svoj šarm. Jej modré oči sa začnu meniť na žlté, zelené a hnedé. „Prečo to....“hypnoticky na ňu hľadí. „.....robíš?“ spýta sa potichu Snape. „Mali by sme ísť spať je neskoro“ zašepká mu Alica. „ Dobre“ Snape na ňu prestane hľadieť a skloní hlavu. „ Nechám ťa, ja si niečo nájdem...“zamrmle otočí sa a chce ísť k dverám. „ Kam by si išiel?“ Alica ho chytí za hábit. „Nechceš tu ostať?“spýta sa ho rovno a bez okolkov.Snape sa k nej otočí s podivným výrazom a vďaka polodlhým čiernym vlasom z ktorých mu niekoľko tenkých pramienkov padne do tváre vyzerá veľmi bledo. „Ostanem ak vieš čo robíš...“odpovie potichu a prenikavo na ňu hľadí čiernymi očami. „Ty tu so mnou nechceš ostať?“ pritúli sa k nemu a šepká. „Myslím že na túto otázku poznáš odpoveď...“ odpovie jej.„Takže ostaneš“ Alica sa usmeje a zatiahne ho k posteli. Snape ju pri posteli zastaví a začne prudko bozkávať, jemne ju sotí na posteľ. „Vždy som vedel že ťa nebudem chcieť mať iba raz...“ zašepká a vydvihne ju na posteli vyššie na vankúš. Začne jej vyzliekať oblečenie keď Alica trochu znervoznie a snaží sa rukami prekryť svoj hrudník. „Ty sa predomnou ešte stále hanbíš?“Snape sa uškrnie. „Trochu“zašepká Alica s podivným úsmevom. „Ale to predsa nemusíš...si krásna.. najkrajšia akú som kedy videl....“šepká jej keď cíti že sa začala akosi chvieť. Alica ho nechá aby ju bozkával a pri tejto jeho vete ju napadne jedna otázka ktorú sa ho hodlá pri prvej možnej príležitosti opýtať. Snape na chvíľu so všetkým prestane a odtiahne sa. Bez akéhokoľvek slova na ňu skúmavo hľadí. „Čo sa deje Severus?“spýta sa Alica a vytrhne ho z jeho premýšľania. „Iba ma napadá jedna vec...“ zašepká jej a skloní sa nad ňu. „Aká ?“spýta sa Alica. „Ako je vôbec možné, že sa mi oddá žena tvojej úrovne?“spýta sa jej. „Ako je vôbec možné že mi dovolí sprevádzať ju, že ma trpí vo svojom živote. Mňa, človeka ktorý disponuje a ponúka samé zlé veci. Pri mne sa ti stalo už mnoho zlého, ale aj tak si nikdy neodišla...“ pozerá na ňu veľkými čiernymi očami plnými otázok. „Prečo k sebe púšťaš človeka ktorý patrí k tým ktorých najviac nenávidíš? Ktorí ťa pripravili o rodinu? Nikdy som to nechápal ...“pokračuje a pokrúti hlavou. „Ale ty predsa nie si smrťožrút, aj keď ich správanie ti stále ostalo...ale ty si..proste iný...“ odpovie mu Alica a zahalí sa prikrývkou. „Ty si iný, nie si skazený a zlý ako oni...“Alica pokrúti hlavou. „Ale bol som“oponuje Snape. „Stále som, len ty ma v týchto sitáciach nevidíš. Videl som tvoj pohľad, ako si sa na mňa dívala keď ťa vtedy z cintorína priviedli do môjho domu, priamo do mojej izby“ Snape skloní hlavu. „Ale Severus vtedy som si myslela že...“ Alica nedokončí.“Ja viem“ Snape ju preruší. „Ale aj tak....v tebe vyvolávam strach keď si myslíš že nie som na tvojej strane...“dodá. „Ach nie, tak to nie je...“odpovie Alica. „Ja ti to nevyčítam, viem čo som...“odpovie Snape a hľadí jej do očí. „Ale pokúšam sa, zmeniť to,aby si sa na mňa dívala ako na človeka ktorého sa v žiadnom prípade nemusíš báť. Aj keď sama vidíš že sa mi to príliš nedarí“odpovie jej Snape. „Severus...niekedy mám pocit...že sa ti páči keď sa ťa bojím...“odpovie opatrne Alica. „Máš pravdu...niekedy áno...“Snape prikývne. „Musíš pochopiť ako som žil celý svoj život, a že toto je pre mňa všetko nové, preto ma to udivuje že si schopná zapliesť sa z mužom ako ja.....veď ja som tvoj úplny protiklad“ dodá a snaží si udržať tvrdý výraz. „ Ale protiklady sa predsa priťahujú nie ?“Alica sa usmeje. „Som rád že sa stalo to všetko čo sa stalo,pretože inač by som ťa nepoznal...a dnes by som už možno nežil..“zašepká Snape s depresiou v hlase. „Ale tak nehovor“Alica sa k nemu pritúli ako mačka. „Každý z nás má život vo svojích rukách, a iba na tebe záleží ako s ním naložíš..“ zašepká mu. „Ty si veľmi podivný človek Severus, veľmi jednoduchý...“šepká mu. „ Mocný muž ktorého sa väčšina ľudí bojí, muž s dvoma tvárami, dobrou...a tou zlou...a mne sa páčia obe“ pokračuje šeptom Alica a pozrie na neho.Chytí ho za ľavé predlaktie. „Človek schopný nesmiernej lásky no i nesmiernej krutosti, muž natoľko vznešený a rešpektovaný že aj Temný pán má rešpekt. Muž ktorý si jedným pohľadom dokáže podriadiť každého okolo seba“ trochu sa pousmeje. „Ty si veľký človek Severus..aj keď si to nepripúšťaš...“ pokračuje. „Môj otec by povedal, že si sa stal „mocným“ ktorý nezvládol svoju moc a pridal sa na tú zlú stranu. Ale určite by ťa zaradil medzi „mocných“, medzi čarodejníkov s obrovskou mocou pred ktorými sa ostatní chtiac-nechtiac skláňajú“ dopovie Alica a Snape na ňu iba so záujimom hľadí.
16. kapitola – Jedna musí
zomrieť...
Snape stojí na cintoríne plnom smrťožrútov. „ Neprajem si aby sa jej ktokoľvek dotýkal rozumieš!!“ reve po Červochvostovi. „ Ale ja im nemôžem rozkázať môj pane...“kľačí Červochvost. Obzrie sa a v diaľke zbadá Alicu, obrovského smrťožrúta a Alyn Woodovú. „ Máme ju Severus“ ozve sa k nemu víťazoslávne Alyn. „ Čo si to urobila ty potvora ?!!“ chytí ju pod krk keď vidí Alicu v povrazoch. Alyn niečo zachrčí a začne sa brániť rukami. Snape ju rukou prudko odhodí až tak, že Alyn spadne na zem a udrie sa. Chvíľu sa zdvíha zo zeme. „ Myslela som že budeš rád“odpovie držiac sa za krk. „ Pusti ju“ Snape kráča k Alici a smrťožrútovi ktorý na neho pozerá. „ Hovorím.....“nebezpečne k nemu pristúpi. „.....pusti ju...“zopakuje a prepaľuje ho čiernymi očami. Smrťožrút ju bez rečí pustí. „Vypadni....a dávaj si pozor aby si toto už viackrát neurobil, podliehaš mne nie jej, takže nabudúce si radšej premysli na akej strane stojíš. Nepotrebujem zradcov ktorí ma nepočúvajú.....“ vražedne na neho hľadí a mieri mu prútikom na hlavu . „Prepáč Severus už sa to nezopakuje“smrťožrút skloní hlavu a snaží sa nedívať na Snapeov výraz. „Ak budem musieť zabijem vás všetkých ktorí ma nepočúvnete...maj to na pamäti“prútikom sa mu agresivne dotkne spánku. Smrťožrút iba hľadí do zeme a potom radšej odíde. Alyn na neho zazerá. „ A čo sa týka teba“ prikráča k nej a kruto ju chytí za vlasy. „Aaaaaau“ Alyn zakričí keď ju začne ťahať o niekoľko krokov ďalej. Po chvíli ju pustí. „Prečo si taký krutý Severus?!“ vyštekne na neho. „ Myslím že som ti naposledy povedal niečo o tom aby si jej dala pokoj“precedí cez zuby. „ Aaaaaa takže teba to ešte neprešlo?“Alyn sa zlovestne uškrnie. „ Výborne, aspoň viem ...kde si zraniteľný...čo ti môžem vziať“ šplechne mu do tváre. „ Ty sa mi vyhrážaš?“ postaví sa k nej zoči voči. „ Len to skús. Ruka sa mi neroztrasie predtým než ťa zabijem“ vražedne na ňu zazerá a Alyn trochu ustúpi. V tej chvíli sa z oblohy vznesie čierny dym a na chladnej zemi sa zhmotní Voldemort. „ Zabi ju!!!“ zakričí. „Avada Kedavra!“ zreve Alyn a namieri prútikom na Alicu. Okamžite ju zasiahne zelené svetlo kliadby a padne na zem mŕtva. „ Nie...“ zašepká Snape a chce sa k nej rozbehnúť. V tej chvíli sa pred ním ocitne množstvo ľudí v čiernych hábitoch ktorý mu v tom zabránia. „Nie...“zopakuje znovu keď sa cez nich snaží predrať. Nepodarí sa mu to. Iba sa díva na to, ako sa pri jej tele zhmotia dvaja pracovníci z ministerstva mágie a vezmú jej telo preč. Celá myšlienka sa rázom zmaže a nahradí ju myšlienka o tom ako sedí vo svojej Rokfortskej pracovni a hľadí na Dumbledorea. „ Je mi to ľúto Severus“ Dumbledore na neho hľadí veľmi zničene. „ Pomsta ale nič nevyrieši, nevráti nám jej život“ pokračuje Dumbledore. Snapeovi sa do očí nahrnú slzy a tak si radšej prekryje oči rukou aby sa nemusel hanbiť pred Dumbledoreom za to ako veľmi ho jej smrť bolí. „ Veď mi ani nedali jej telo....aby som ho mohol niekam....pochovať...“odpovie a zlomí sa mu hlas, nie je schopný pokračovať ďalej a na tvár si priloží aj druhú ruku. „ Ja viem“ Dumbledore k nemu prikročí a podporne ho chytí za plece. „ Pomsta nám ju ale nevráti, ona by nechcela aby si im ublížil a urobil tak ďalší ohavný skutok...ty sám to veľmi dobre vieš...“dopovie Dumbledore. V tej chvíli sa Snape zobudí na posteli, strhne sa, posadí a prudko vydychuje. Okamžite očami vyhľadá Alicu a keď vidí že spokojne leží vedľa padne mu zo srdca obrovský kameň. Cíti ako rýchlo mu v hrudi bije srdce. V tvári má veľmi nervózny až preľaknutý výraz, ako keby veril že ten sen sa jedného dňa splní. Nakloní sa nad ňu a chvíľu na ňu pozerá. Pozrie na hodiny ktoré ukazujú pol piatej ráno. Opäť sa nakloní nad Alicu, ľahne si za ňu a rukou ju obíjme. Pritlačí sa k nej a trochu zúfalo hľadí kamsi za ňu. „ Nesmiem o teba príst....za žiadnu cenu....“pomyslí si a v očiach má zrazu hnev. „ Za žiadnu....aj keď to bude znamenať že všetci ostatní zomrú....“zopakuje si v mysli a začne premýšľať o tom, že mu je milšie pripraviť ich o život než aby mu ju mali vziať. Sám si je vedomý toho že by bol schopný páchať tie najhoršie zverstvá len aby ju nestratil. Že odstráni zo sveta každého kto sa pokúsi vziať mu ju. V mysli sa mu rozvinú myšlienky o tom ako by to urobil. Kruto si začne predstavovať ako im ublíži ak sa o to pokúsia, ako mu za to zaplatia ak ho pripravia o jedinú vec na svete ktorú miluje. Premýšľa o tom, o krutostiach ktoré by napáchal ak by sa to stalo, bez ľútosti, bez morálky, bez milosti.“Nieeeeeeee!!!“ ozve sa strašný Alicin výkrik. Alica sa prudko posadí na posteli a drží sa za hruď. „Nie..“zopakuje a trochu zmätene hľadí aj na Snapea. „Iba sa ti niečo snívalo“odpovie jej Snape. „ Ruku!“ vykríkne Alica, vrhne sa mu po ľavej ruke, vyhrnie rukáv a hľadí na znamenie zla. Snape ju nechá ale nechápavo na to pozerá. „Nie je tu...bol to iba sen“odpovie Alica keď mu rukou prejde po znamení. „ Ehm, čo to robíš?“spýta sa Snape keď na to hľadí. „ To bol iba sen..“odpovie Alica, vydýchne si a položí sa nazad na vankúš, bez toho aby mu odpovedala. „Nie je tu...nie je..“pokračuje ako keby sa sama upokojovala. „Radšej sa pokús zaspať odpovie Snape, postaví sa a začne sa obliekať do svojho hábitu. „Ruku...“ Alica znovu vyletí z postele a vrhne sa mu po ľavej ruke, opäť pozrie na znamenie. „Ach...toto znamenie..“zamyslene na to pozerá.“Môže byť že ho niekto nemá a je smrťožrút?“spýta sa Alica. Snape trochu nechápavo hľadí prečo sa ho na to pýta.“Nie, ale nie vždy je viditeľné..pozeraj sa..“odpovie jej priloží si na znamenie prútik a známenie rázom zmizne. Alica na to skúmavo pozerá. „Vráť sa tam“odpovie na jej mlčanie a ukáže na posteľ. „Ja sa pôjdem prejsť okolo hradu, skontrolujem či je všetko...v poriadku.“ zašepká a odíde. Vykročí na chodbu a chvíľu premýšľa ktorým smerom sa má vybrať. „ Potrebujete niečo pane?“ ozve sa k nemu mladá žena v služobníckej zástere a okamžite vidí že je to obyčajná muklovská žena, žiadna čarodejnica. „ Áno“pristúpi k nej. „ Ako sa ide na pozemky?“spýta sa. Žena položí posteľné prádlo ktoré niesla v rukách a vysvetlí mu cestu von z hradu. Snapea trochu prekvapí ako dokonale ovláda angličtinu. Len čo mu to žena vysvetlí priskočí k nim zelená žaba obrovských rozmerov priamo pred Snapea. Ten na ňu nedôverčivo hľadí. Žaba sa odrazu postaví na zadné nohy a začne vyspevovať opernú pieseň, tóny ťahá až do neuveriteľných výšok. Snapeove ústa sa údivom otvoria keď na to hľadí a chvíľu ani nevie čo by mal na to divadlo povedať. „Frank nechaj si to“ napomenie ho žena s prádlom. „ Prepáčte...“pozrie na Snapea. „ Rád sa predvádza pred cudzími ľudmi“odpovie. Snape iba mlčky prikývne a s podivnym výrazom sa vydá cestou ktorú mu ukázala. Kráča chodbami keď za sebou niekoľkokrát začuje tenké hlasy a akýsi jemný smiech. Otočí sa a nedôverčivo si prezrie okolie no nikoho nevidí. Zamračí sa a chce ísť ďalej keď sa dvere z boku otvoria a dovnútra ho stiahnu štyry ženské ruky. Snape šokovane hľadí na dve víly rovnakého vzhľadu s ktorými sa už stretol. Čo chcete ?! Kam ste ma zatiahli?!“zavrčí na nich. „ To uvidíš“ odpovie jedna a pritúli sa k nemu. Snape veľmi dobre vie že víly sú stvorenia nadmieru lstivé a veľmi koketné, hrajú sa na ženy a zvádzajú mužov, preto si už na začiatku ako ich videl prvýkrát pomyslel že si na nich musí dať pozor a nepodľahnúť ich kúzlu. Druhá žena sa na neho nalepí z druhého boku a obe ho sotia na okrúhle lôžko s voňavými vankúšmi v podivne začarovanej izbe. „Nechajte ma hlupane!“ zavrčí. „Pšššt“ jedna z víl sa koketne zasmeje sadne mu na kolená a prst pritlačí na jeho pery. „Len sa uvoľni...“odpovie druhá a povalí ho na posteľ zatiaľ čo prvá na neho vylezie. „ Nie nechajte ma!“ kričí a vzpiera sa. „Ale no tak Severus..“ ženy sa nežne usmievajú a okamžite na neho aplikujú svoj neuveriteľný šarm. Snape prestane kričať a okamžite sa na nich očarovane zahľadí ani nevníma že mu čosi rozoplo gombíky na hábite a aj nohavice. Pozrie na seba prekvapene. „Nie..nie!“ „ zakričí znovu a vílu zo seba zhodí. Okamžite sa postaví a začne sa obliekať. „ Nám neodoláte vážený profesor Snape..“ odpovedia obe víly rovnako. „ Myslím že odolám, ja mám rád iba ženy, žiadne napodobeniny ktoré sa na nich iba hrajú“ odpovie so zrejmým úmylom uraziť ich. Veľmi dobre vie že víl sa veľmi dotýka keď im niekto povie že nie sú ženami. „Ale Severus...“jedna z víl ho začne ťahať za ruku nazad k okrúhlej posteli. „ Nepribližujte sa ku mne!“ zavrčí stále ešte nezapnutý a namieri na ne prútik. Vražedne pozrie a rýchlo odíde z miestnosti von. Vonku sa oprie o stenu a rýchlo si zapína hábit mierne očarovaný ich šarmom. „Čo to bolo.....“ šomre a prudko vydychuje. „Odkiaľ sa ide von..“poobzerá sa mierne nervózny aby ho tie dve ešte náhodou nenašli znovu, potom by im už odolať nemusel. „Odtiaľ....“ ozve sa k nemu mimoriadne hrubý chrapčivý hlas a chlpatá ruka s pazúrmi odetá v akejsi čiernej handre ukáže na východnú chodbu. Snape sa mierne zdesí keď vedľa seba zbadá dvojmetrovú bytosť odetú v čiernej tkanine s kapucou na hlave,ktorá odhaľuje iba dlhý zvierací nos a ostré zuby, kúsok tváre zvieraťa s hnedými chlpami. Chvíľu nevie čo má povedať a ani veľmi nevie na koho sa díva. „ Už sme sa stretli,videl som vás, keď ste prišli na hrad...“ pokračuje tvor. „ Vy ste.......vlkodlak?“ zašomre potichu Snape a snaží sa mu mierne nahliadnúť pod kapucu do tváre. „Presne tak, volám sa Leyto, von sa dostanete tadiaľ“ znovu ukáže na východnú chodbu. „Ako to že....rozprávaš?“spýta sa Snape so záujimom keď sám doteraz vedel že vlkodlaci v ich zvieracej podobe sú nadmieru nebezpečné a veľmi primitívne bytosti.Vidí že je to vlkodlak preto mu viac odmietal vykať. „ To nikto nevie...moja premena bola iná ..ako u ostatných vlkodlakov“ Leyto zachrapčí a zloží si kapucu. Snape mierne ustúpi keď sa díva na chlpatú vlkodlačiu hlavu s poriadnými zubami. „Nemeníš sa nazad na človeka ? Máš iba zvieraciu podobu?“spýta sa Snape a podozrievavo si ho premeriava. „Presne tak, už veľa čarodejníkov sa to snažilo zistiť...prečo je to tak...prečo som iný..“ zašepká vlkodlak a s akousi žiadostivosťou si Snapea obzerá. „ Môžeš byť na hrade?“Snape dvihne obočie keď ho napadne že Leyto vydesil aj jeho a to je už na podobné ohavnosti zvyknutý. Nevedel si predstaviť ako reagujú normálni ľudia. „ Cez deň nie, ale teraz ešte všetci spia...“ vlkodlak zachrapčí, pomalým pohybom si prehodí kapucu nazad na hlavu a čudesným krokom s mierne skrčenou postavou odkráča. Snape ostane mierne šokovane stáť a pýta sa sám seba čo ho ešte čaká, čo všetko ešte na tomto hrade nevidel. Vystúpi von z hradu keď neďaleko uvidí ako čosi vychrlilo k oblohe obrovský prúd ohňa. Pomaly kráča k tomu miestu a prezerá si pritom okolie kde nikto nie je. Pristúpi k veľkému plotu vedúcemu k riedkemu lesu. Kráča pustým lesom keď zrazu vidí ako neďaleko pred ním horí časť stromov. Podíde bližšie a vidí v obrovských ohradách dvoch drakov pričom jeden z nich chrlí oheň. Okolo nich vidí niekoľko mužov. Jeden z mužov si Snapea všimne a prikráča k nemu. „ Dobré ráno pane“ zdvorilo sa pozdraví. „ Prečo ste hore tak skoro?“spýta sa rovnako zdvorilo. „Čo je toto všetko?“spýta sa Snape. „Výcvik drakov pane“odpovie muž. „A taktiež ich cez noc nechávame aby sa trochu preleteli“ukáže na oblohu kde sa nachádzajú ďalší štyria draci.“Vy tých drakov cvičíte?“Snape sa zatvári udivene pretože o tom nikdy nepočul. „Áno, na ochranu pozemkov pred nepriateľmi, iste.....ehm....viete čo mám na mysli“ odpovie muž a nepatrne pozrie na Snapeovo ľavé zápästie. Snape si to všimne a prebodne ho vražedným pohľadom. „ Ja jej nechcem ublížiť do čerta!“vyprskne na neho. „ Ale to my vieme pane, prepáčte“muž skloní hlavu. „Ste čarodejník?“spýta sa Snape. „ Áno pane“prikývne muž. „Už ste sa niekedy stretli so smrťožrútmi?“spýta sa znovu. „ Ešte nie“odpovie muž. „ Mali by ste sa na to pripraviť“odpovie Snape s kamennou tvárou. „Vy snáď niečo viete? Ak áno nesmiete to tajiť. Alica je patrónkou tohto všetkého čo vidíte, a môžete si byť istý že nikto z nás nedopustí aby jej bolo ublížené“ vyhŕkne muž ako keby sa Snapeovi vyhrážal. „ Tu sa nachádza veľké množstvo mocných mágov, a ani smrťožrúti ani Voldemort nie sú nezničiteľní, sú to len ľudia“dopovie muž. „ Ako to vy viete ak ste ho nikdy nevideli?“ spýta sa arogantne Snape. „ Keď ho uvidíte, potom budete mať právo hovoriť o tom či je to človek alebo nie“ dopovie vražedne. „ Prežil smrteľnú kliadbu, to myslím hovorí za všetko“dopovie a prebodne ho nebezpečným pohľadom. Pomaly kráča preč, keď si na pozemkoch všimne obrovské podlhovasté skleníky vydávajúce žlté svetlo. Zmení smer a prikráča k nim. Do jedného z nich vojde a hľadí na nespočetné množstvo rastlín, sadeníc a všeliakých pohybujúcich sa predmetov. „Tu sa musia pestovať tie vzácne rastliny“napadne ho keď si to prezerá. Natiahne ruku k jednej z rastlín ktorá sa na neho díva štyrmi očami. Rastlina otvorí ústa a okamžite sa mu prisaje na ruku. Snape rukou zamáva aby ho rastlina pustila no nič sa nestane. Rastlina sa drží ako pijavica.“ Do čerta...“hľadá svoj prútik druhou rukou. „Môžem vám pomôcť?“ ozve sa ženský hlas. Snape sa otočí a s rastlinou omotanou okolo ruky hľadí na červenovlasú mladú čarodejnicu s klobúkom ohnutým do boku a podivne zafarbenými očami. „Ehm..“nevie čo povedať pretože mu je jasné že urobil hlúposť keď sa tej rastliny dotkol. „ Vy neviete že v skleníkoch sa nesmiete ničoho dotýkať?“spýta sa červenovlasá žena a dvihne obočie. „Ukážte pomôžem vám“odpovie vezme mu ruku, namieri na rastlinu prútik vyšle akýsi malý blesk a rastlina mu z ruky odpadne. „Ehm...prepáčte“ zašomre Snape s obrovskou neochotou. „ To bola našťastie iba Hlivnatka „usmeje sa žena a Snape iba nechápavo hľadí. „ Pozrite sa na vašu ruku, ako vám pomohla“dodá žena. Snape pozrie na svoju ruku a vidí že oproti tej jeho druhej vyzerá zdravšie, sviežejšie a jeho koža vyzerá mladšie. „Hmmm zaujímavé“ skonštatuje. „Dovoľte mi aby som sa predstavila volám sa Talisa Gottová“pokračuje s úsmevom žena. „Som hlavnou pestovateľkou vzácnych druhov rastlín na tomto panstve“dodá a podá mu ruku s dlhými nechtami namaľovanými na červeno. „Ehm ja som Sev...“ Snape sa chce predstaviť tiež keď ho žena preruší. „Ja viem kto ste, videla som ten chaos keď ste prišli“ uškrnie sa Talisa. „ Ale nečakala som že muž ako vy zavíta aj do mojích skleníkov“ usmieva sa a Snapeovi je čudné že na neho od začiatku hovorí po anglicky. „Ako to myslíte muž ako ja?“zamračí sa na ňu. „Vy ste jeden zo smrťožrútov, ktorí ako vidíte u nás nie sú veľmi populárny“odpovie Talisa. „A navyše nepoznám smrťožrúta ktorého by zaujímali rastliny“dodá. „Ale mňa áno som učiteľ elixírov“odporuje Snape. „Tak to je iné...“ Talisa si ho skúmavo prehliadne a detailne si prezrie jeho čierny hábit s veľkým počtom gombíkov a rovnako tak aj na biely kúsok košele ktorý mu trčí pri krku a spoza rukávov hábitu. „Na čo sa tak dívate?“ zavrčí Snape. „Prepáčte, ale v tomto oblečení vyzeráte trochu ako nejaký kňaz, viete ten biely kúsok košele vytvára dojem ako keby to bol kňažský...“ Talisa nedopovie keď vidí Snapeov likvidačný výraz. „Prepáčte, nechcela som byť zvedavá“ Talisa skloní hlavu a nervózne si pošúcha ruku. „Vy sa venujete herbológii?“spýta sa Snape. „Správne, vyštudovala som ju“odpovie Talisa. „Chcete vidieť čo tu pestujeme ?“spýta sa aby zahnala nepríjemnú situáciu a Snape iba nemo prikývne. „V poriadku tak ma nasledujte a radšej sa ničoho nechytajte“povie pobavene Talisa. Snape prikývne a nasleduje ju. „Toto sú tropické rastliny“ Talisa ukáže na plazivé porasty ktoré sa ťahajú do neuveriteľných výšok. „Pochádzajú z močiarov a keď okolo nich prechádzate mali by ste si dať pozor na to aby vás nepohltili alebo nestiahli do dier v ktorých rastú“ pokračuje vo výklade. Snape sa pozrie na obrovské krátery ktorých sa ťahajú rastliny. „ Toto určite poznáte“Talisa sa zastaví pri malom hnedom koreni ktorý vyzerá ako malý mužíček. „To je Mandragora“odpovie Snape. „Správne, ale nie tá obyčajná, táto je samozrejme rovnako nebezpečná ako tie ostatné a jej krik vyvoláva veľmi nepríjemné problémy ale táto sa navyše aj pohybuje a správa ako....ako lesný mužíček, je to veľmi špeciálna odroda a navyše sa používa v elixíroch proti otravám. Hovorí sa že po jej pridaní má elixír trojnásobne silnejšie liečivé účinky ale ja som to neskúšala tak neviem či je to pravda“ odpovie a pustí mužíčka z klietky. Ten začne okamžite pobehovať po polici a vykrikovať podivné slová, potom vyskočí aj na Snapea a odtrhne mu jeden gombík. Ten sa okamžite zamračí a strasie ho zo seba. „Ešte sme neprišli na to ako krotiť ich správanie“ dodá pobavene Talisa keď vidí že mu odtrhol gombík. „ Bolo by zaujímavé vidieť čo by robil ak by ho chcel niekto použiť do elixíru“odpovie Snape a Talisa sa veselo zazubí. „O tom radšej ani nepremýšlam“ dodá a vráti mužíčka do klietky. „Sú dosť nebezpeční preto ich držíme v klietkach“ pokračuje Talisa. Snape ju počúva keď na stehne ucíti mierne hryzenie ktoré sa mu presúva až niekam k zadku. Pozrie na seba a vidí že sa do neho zahryzlo niekoľko rastlín so zubami a fialovými očami. „ Berte si tú prekliatu burinu!“ kričí a snaží sa ich zo seba dať dole. „ Nekričte...na nich sa nesmie kričať“ odpovie Talisa. „Ako nemám kričať...au..“ zdesené hľadí na to ako sa mu rastliny presúvajú k inkriminujúcemu miestu kde sa telo delí na pravú a ľavú nohu. „ Len pokojne, nemykajte sebou“odpovie Talisa a pobavene vezme dlhšiu palicu s malými štetinkami. Priblíži ju k rastlinám a tie sa na ňu okamžite upnú a nechajú Snapea. „Čo to bolo?“ Snape sa mračí. „ Divý ženšen“uškrnie sa Talisa. „Majú radi mužov preto sa na nich obvykle upínajú“ dodá a začne sa smiať. „Veľmi smiešne“ zašomre Snape so zlosťou v tvári. Pozrie na jeden z rohov v skleníku a vidí na bidle sedieť podivného tvora. Chvíľu premýšľa či sa jedná o rastlinu alebo zviera. „Hmmm neľakajte sa to je Octopodophilus“ odpovie Talisa a hľadí na tvora s perím ktorý vyzerá ako papagáj no z jeho tela vybiehajú zelenkasté výčnelky podivne strapatej rastliny. „Čo že to je ?“Snape pri tom názve zvraští obočie. „Nemá iný názov iba latinský, je to druh živočícha ktorý podporuje rast naších rastlín“odpovie Talisa a pohladí tvora po hlave. „ Nie je to rastlina ?“spýta sa Snape. „Nie je to niečo ako vták, ale naozaj iba z časti, z časti vylučuje zelené riasy ktoré podporujú rast rastlín ktoré si vyžadujú špeciálnu výživu“vysvetlí Talisa zatiaľ čo sa jedno zo zelených listnatých ramien natiahne k Snapeovi a skúsi ho pohladiť po líci. Snape sa odpudivo odtiahne.„Radšej už pôjdem, pretože v týchto vaších skleníkoch to nie je..príliš bezpečné..“zašomre. „A ten váš chobotopapagáj je rovnako nepríjemný...ako všetko ostatné naokolo“povie znechutene, nadradene sa obzrie okolo seba a vykráča von.„Dovidenia Severus“ Talisa mu veselo zakýva a naďalej sa tvári pobavene. Snape sa ešte niekoľkokrát ohliadne a kráča do hradu. „Toto je naozaj podivná krajina, koketné víly, nebezpečné rastliny, muklovia žijúci spolu s čarodejníkmi....“ šomre.Vkročí do izby a hľadí na Alicu. Je spotená a prudko sebou v posteli hádže. Očividne sa jej sníva nejaký zlý sen. Snape ňou jemne zatrasie. „ Nieeeee!!!“ Alica sa prudko posadí na posteli a vydesene hľadí držiac sa za hruď. „ Niečo sa ti snívalo“odpovie upokojujúcim tónom. „ Alyn...“ vysúka zo seba Alica a do očí sa jej nahrnú slzy. Snape okamžite zbystrí pozornosť. „Čo je s ňou?“zamračene sa spýta. „ Snívalo sa mi že ma zabila na Voldemortov príkaz“ odpovie prestrašene Alica. Snape výrazne pootvorí oči keď mu dôjde že presne rovnaký sen sa sníval aj jemu. „Čo je? Prečo tak hľadíš?“ spýta sa Alica. „ Pre nič“ Snape okamžite vystrúha kamenný výraz jemu vlastný aby neprišla na to že sa mu snívalo to isté a že fakt že sa to snívalo jemu i jej nie je iba taká náhoda. Sám veľmi dobre vie čo sa deje. Aké varovanie sa k nim dostalo od niekoho kto sa im snaží pomôcť. „ Čo mi tajíš?“ Alica sa rázne postaví z postele. „ To isté sa snívalo mne“odpovie Snape a Alica na neho preľaknuto hľadí. „ Ona niečo chystá ..určite..“ odpovie. „ Je to možné...“prikývne zamyslene Snape. „ Čo má znamenať ten sen? Ako sa nám môže snívať jedna rovnaká vec, v jednu rovnakú noc, Severus to nie je normálne“ Alica začne panikáriť. „ Upokoj sa, je dobre že sa nám to snívalo, je to varovanie“odpovie Snape a posadí ju nazad na postel. „ Aké varovanie? Od koho?“ spýta sa Alica a opäť sa postaví. „Niekto sa nás snaží varovať“odpovie potichu Snape. „ Ale kto?“ spýta sa Alica. „ Neviem to s istotou preto to tu radšej nebudem rozoberať“odpovie rezervovane aj keď vie kto by to tak mohol byť.“Nezáleží na tom kto to je..“odpovie a prikročí k nej. „Dôležité je že viem čo mám urobiť....“ odpovie a začne si baliť pár vecí. „ Čo máš urobiť?Kam chceš ísť?“ Alica zdesene hľadí. „ Musím navštíviť.....Dumbledorea“odpovie Snape a nehľadí jej do očí. „ Idem s tebou..“odpovie Alica a začne si baliť aj ona svoje veci. „Nie!“ rázne odpovie Snape až sebou Alica trhne. „Ostaneš tu, tu si veľmi dobre chránená, okolie je plné čarodejníkov ktorí sú pripravení pomôcť ti ak by to bolo nutné, nehovoriac o tom že hrad je veľmi dobre chránený drakmi. Nenájdeš vhodnejšie miesto pre svoju ochranu“vysvetlí potichu Snape. „Ako to ty vieš?“ Alica šokovane hľadí. „Proste to viem a hotovo tak ma počúvaj!“ zvýši na ňu hlas. „ Ostaň tu, tu si v bezpečí nemôžeš ísť so mnou“ chytí ju za plecia. „Ale...“Alica zo seba vydá takmer nemé slovo. „ Počúvni ma“Snape na ňu prenikavo hľadí. „Dobre“odpovie poslušne Alica. „ A načo ideš za Dumbledoreom ?Kedy sa vrátiš? „spýta sa. „ Prídem dnes večer..najneskôr v noci, potrebujem sa ho na niečo opýtať“odpovie a opäť na ňu prestane hľadieť. „Dávaj si pozor Severus..“ Alica na neho vydesene hľadí. „Kde máš gombík?“pozrie na jeho hábit na ktorom jeden gombík chýba. Snape sa zamračí.“Odtrhla mi ho Mandragora“zašepká a pripada si hlúpo ako keby hovoril nejaký nezmysel aj keď je to pravda. „Mandragora?“ Alica dvihne obočie. „Dobre radšej sa už ďalej nepýtam na to ako ti Mandragora odtrhla gombík....“ dodá. „ Čo ak sa...“ ani tú vetu nedopovie a čosi neviditeľné ju udrie o stenu, svietnik z nočného stolíka sa zodvihne zo vzduchu a prudko letí priamo smerom k Alicinmu bruchu. „Preboha!“ Alica zakričí a okamžite sa uhne. Svietnik sa ohromnou silou zabodne do steny. Alica sa šokovane zosunie po stene na zem „Čo to bolo...?“vystrašene dýcha. „Auuuu“ zastoná keď pocíti ako jej čosi prerezalo zápästia z ktorých sa okamžite začne valiť krv. Snape na to šokovane hľadí a okamžite k nej pribehne, pretrhne obliečku periny na dve kusy a obmotá jej obe zápästia, pričom jej na rany tlačí svojími rukami. Poobzerá sa po izbe, elixíry ktorými by jej pomohol rany zaceliť má v kufroch. Len ťažko by ich v tejto situácii mohol hľadať. Alica upadne okamžite do šoku a začne pomaly blednúť. „Toto nie je dobré..“zašepká Snape a vezme ju do náručia. Ešte predtým jej však obe zápästia poriadne stiahne látkou. Vyletí z izby a kráča do pracovne Mariusa Telfera. Po ceste si všimne hodiny ktoré ukazujú sedem hodín ráno. „Nech je tam....“ prebehne mu mysľou keď si pomyslí že by ho tam nenašiel. Sám nevie kde má Telfer izbu. Vkročí do miestnosti kde Telfera videl prvýkrát a vidí starého muža. „Musíte mi pomôcť“okamžite sa k nemu ozve a položí Alicu na gauč. „ Čo sa jej stať?“spýta sa Marius a šokovane hľadí na Alicine ruky. „Niekto sa jej snaží ublížiť, musíte jej podať elixír na tie rany „odpovie „ Isté, isté“odpovie Marius a okamžite hľadá elixír ktorý jej dá vypiť. Po niekoľkých minútach sa jej rany zacelia. „ Ako sa stať?“ spýta sa Telfer a ukáže si na zápästia. „Niekto jej pomocou kúzla prerezal zápästia a zaútočil na ňu svietnikom“odpovie nahnevane Snape. „Kto to byť?“ spýta sa Marius. „Postarajte sa o ňu, ani na chvíľu ju nespustite z očí kým sa nevrátim počujete?“ Snape k nemu prikročí a chytí ho za hábit. „ Dobrá, rozumim Severus, okej ja dať pozor, ty neboj“prikývne Marius. „Kam ísť?“spýta sa. „Zariadim aby sa to viac neopakovalo, dajte na ňu pozor, nevzďaľujte sa od nej, ona vám verí, preto ste človek ktorý by mal byť teraz s ňou. Dávajte pozor“ Snape ho ešte raz varuje. Marius iba mĺkvo prikývne a hľadí na odchádzajúceho Snapea. Ten vyletí z hradu a premýšla o tom že jej musel klamať o tom že ide za Dumbledoreom. „Prepáč, ale ak by som ti povedal kam idem nesúhlasila by si“pomyslí sa a privolá svoju metlu. Veľmi dobre si uvedomuje kto stojí za tým že sa im tento sen sníval, kto im poskytol varovanie, kto naznačil vinníka ktorý sa Alici pokúsi ublížiť a taktiež aj to kto stojí za útokom na ňu.
O päť hodín neskôr sa objaví v Anglicku priamo v Kranwalle. Hrad je akýsi pustý nie sú tam ani študenti, ktorí sú zrejme na prázdninách. Snape nepozorovane vkročí do pracovne Flaviusa Fretcha, nekromancera a učiteľa transfigurácie na Kranwallskej škole. Nenájde ho tam a tak smeruje k jeho izbe. Prudko otvorí dvere a ostane stáť tvárou v tvár bielovlasemu mužovi s nemenným výrazom a priesvitne žltými očami. „ Čakal som vás“ ozve sa Flavius. Snape vstúpi a zatvorí dvere. „Prečo ste to urobili?“ spýta sa. Veľmi dobre vie že to bol práve Flavius Fretch ktorý vnikol do ich mysle a nechal im tam tento sen, varovanie pred nastávajúcou hrozbou. Bol si absolútne istý že nikto iný okrem Temného pána by toho nebol schopný, iba nekromancer, majster legilimencie. „ Bola to moja povinnosť“odpovie Flavius. „ Vaša povinnosť je ochrániť Alicu pred osobou ktorú som vám ukázal“pokračuje a hľadí na Snapea. „ Čo o nej viete?“ Snape na neho nedôverčivo hľadí pretože ju nazval tak familiarne „Alica“. „To čo ste videli, dal jej pokyn aby ju zabila. Na vás je aby ste ju odstránili skôr ako to urobí“odpovie Flavius a prezerá si ho priesvitnými očami. „Prečo ona?“spýta sa Snape premýšľajúc o tom že to bude musieť urobiť. „Myslím že sa chce Voldemortovi zapáčiť“odpovie Fretch. „Prečo sa snažíte Alicu ochrániť? Čo z toho máte?!“ Snape na neho takmer až vyštekne. „ Je to veľmi zaujímavá žena pán profesor..“odpovie Flavius a začne sa prechádzať. „ Radšej sa postavím na jej stranu ako na stranu porazeného“odpovie tajomne. „Ako to myslíte?“ spýta sa Snape. „ Vy ani len neviete čoho všetkého je schopná“ Flavius na neho pozrie tajomným pohľadom. „ Môžete mi veriť že je silnejšia ako Voldemort. Taktiež je to ale veľmi krehká a zraniteľná bytosť“pokračuje. Snape už nepovie nič a z jeho izby okamžite odíde, vkroči do svojej pracovne a vezme z nej malú ampulku. Do niekoľkých minút hrad opustí. V hlave má iba jeden smer, jednu jedinú osobu, jeden jediný zámer. „Neveril by som že to niekedy urobím práve tebe...“ kráča a hľadí na malú ampulku. „A ty by si nikdy nebola verila...že toho budem schopný...“pokračuje v premýšľaní. Po polhodine sa zjaví pred jedným z domov v nie príliš bezpečnej štvrti Londýna. Kúzlom si otvorí už tak zamknuté dvere. Porozhliadne sa po vnútri domu . Vstúpi do spálne a hľadí na posteľ a oblečenie poukladané na nej. Z kúpeľne začuje prúd vody. Po chvíli z nej výjde čiernovlasá žena v uteráku s predklonenou hlavou s mokrými vlasmi. Len čo sa opäť napriamí príšerne sa zľakne. „Severus!“ chytí sa za hruď. „Čo tu robíš?“ spýta sa. „ Chcel som ťa vidieť Alyn“odpovie Snape s kamenným výrazom. „A rozprávať sa s tebou“dopovie a obe ruky má vo vreckách.“ A- a o čom?“Alyn sa spýta trochu bojazlivo a koktavo ako keby vedela pre čo prišiel. „Najprv sa obleč“ odpovie Snape.“Ja by som si to ale najradšej vyzliekla“ začne sa na neho koketne usmievať. „ Nemám náladu na zábavu takže si to ušetri a choď sa obliecť“ precedí cez zuby Snape. „ Dobre“ odpovie trochu urazene Alyn, vezme si veci a vráti sa do kúpeľne. Snape ostane stáť v jej spálni, obe ruky si začaruje kúzlom,akýmsi žltým svetlom ktoré mu na rukách vytvorí neviditeľnú ochrannú vrstvu, potom otvorí elixír s tekutinou a trochu z nej si vyleje na ruky. Zatvorí ampulku a čaká, ruky však už do vrecká nevloží.Pozrie na prázdnu ampulku. „ Cutanae veneum“ prečíta názov. „Toto zabezpečí tvoj bezbolestný koniec. Je mi to ľúto, ale ona mi je všetkým..., zabije ťa tvoja hlúpa pýcha a tvrdohlavosť. Mohla si žiť ak by si od toho dala ruky preč ako som ti hovoril“ pomyslí si a skryje ampulku „ O čom chceš hovoriť?“ spýta sa opatrne Alyn len čo sa vráti. Pozerá na neho veľmi opatrne, takmer sa až neodváži vzhliadnúť. „ Myslím že vieš pre čo som prišiel“odpovie s vražedným tónom Snape. „Viem kde ste, kde sa nachádzate!“ zasyčí odrazu Alyn keď pochopí, že Snape už vie o tom čo sa stalo Alici a odstúpi od neho. Snapeovi sa potvrdí jeho názor že to bola Alyn ktorá sa dnes pokúsila ublížit Alici. „Pssst, nekrič...“priloží jej prst k perám.Prst ktorý bol nasiaknutý jedom. „Ja som ti predsa neprišiel nič vyčítať“ vezme jej ruky do tých svojích a tuho ich uchopí. Sám veľmi dobre vie že Cutanae veneum je druh jedu ktorý človeka smrteľne otrávi hneď pri dotyku s pokožkou, v prípade že nie je ochránená kúzlom. Chvíľu jej tak ruky zviera aby jed účinkoval. „Severus..“Alyn na neho prekvapene hľadí. „Myslela som že ťa to ešte neprešlo..“zamračí sa. „Čo máš na mysli?“ spýta sa Snape a tvári sa nechápavo len aby si jej ruky udržal. „ Myslela som, že to čo si k nej niekedy cítil ťa ešte neprešlo“ odpovie Alyn a trochu sa jej začne rozmazávať pred očami. „ Máš pravdu neprešlo, stále ma to ešte neprešlo akokoľvek ti to môže pripadať podivné“odpovie Snape a pustí jej ruky. „ Práve preto som tu, jej život mi je cennejší ako ten tvoj. Iste si spomínaš na nedávne udalosti v ktorých máš prsty, je preto jasné že jedna z vás musí zomrieť, a ty si môžeš skúsiť tipnúť kto to bude...“ hľadí ako vrah keď sa Alyn začne motať a nakoniec padne na posteľ. „ Ty jeden....sviniar..“Alyn zo seba vydá poslednú hlásku a naposledy vydýchne. „ Ja som ťa varoval že sa to stane ak jej ublížiš. Ťažko ti bolo vysvetliť čo ťa čaká ak neprestaneš pchať nos do cudzích vecí...“odpovie a pristúpi k jej telu. Rukou jej zatvorí viečka očí. „ Tam kde si teraz je ti lepšie...“odpovie ľahostajne, vkročí do kúpeľne a umyje si ruky. Potom z jej domu odíde.