1 - 2.kapitola
Dielo nadväzuje na knihy J.K.Rowling o Harrym Potterovi, preto v ňom vystupujú niektoré postavy a námety vytvorené J.K.Rowling. Využíva prostredie čarodejníckeho sveta a Rokfortu a niekoľko postáv.Toto nie je príbeh o Harrym Potterovi preto charakter a počínanie niektorých postáv nemusí byť v súlade s ich počínaním v diele HP.
1. kapitola - Stretnutie
Chladné múry Snapeovho kabinetu osvetľovalo iba niekoľko horiacich sviečok. Z pootvoreného okienka prúdil teplý letný vzduch, police zapratané knihami, elixírmi a prachom, prostredie v ktorom Snape trávil väčšinu svojho času, už po mnoho rokov, prostredie kde bol sám nerušený, so svojimi spomienkami. Na jeho perfektne upratanom stole ležalo niekoľko kopiek prehľadne roztriedených poznámok o elixíroch. Police okolo sa prevažovali množstvom elixírov najrôznejších farieb, chutí a účinkov, jeden vedľa druhého, všetky pekne označené, poukladané podľa abecedy, stojac vedľa seba ako vojaci v zákryte. Jeho milované knihy, ktorým venoval väčšiu časť svojho života, niektoré z nich až príliš nebezpečné pre poctivých čarodejníkov. Nie však pre neho. Nikdy nezabudol na to čím bol, na znamenie na svojej ruke ktoré mu neustále pripomínalo kam patril, za koho ho ešte stále niektorí považujú. Za zloducha s čiernou dušou ktorú raz a navždy zapredal Pánovi zla. Len ťažko bolo uveriť že vysoký muž v čiernom hábite s čiernymi vlasmi a odporom a chladom k väčšine živých tvorov by mohol stáť na strane dobra. Muž s čiernou dušou a čiernymi spomienkami, ten čo zabíjal...ten ktorého sa ľudia boja. Sám o sebe mal len tie najčiernejšie myšlienky, tak ako väčšina jeho kolegov v škole ktorí svoje myšlienky o ňom skrývali za predstieranú úctu a podozrievavé pohľady. Jeho pracovňa bola prázdna, bez farieb. V malom okienku sa mihli krídla havrana. Posadil sa na rám okna a sledoval Snapea spiaceho vo vysokom kresle. Vletel do miestnosti a posadil sa na stôl kde urobil niekoľko krokov a zhodil na zem nádobu s atramentom. Snape sebou trhol a okamžite schytil svoj prútik. Sledoval havrana s nahnevaným výrazom v očiach. „ Vypadni potvora“ snažil sa ho vyhnať. Havran vzlietol a posadil sa na vrch Snapeovej knižnice. Malými očkami ho pozoroval. Snape podozrievavo nadvihol kútiky úst. „ Možno je naozaj len havran“ pomyslel si sledujúc havrana ktorý zletel z knižnice a posadil sa na operadlo jeho kresla. V miestnosti sa zablyslo a v kresle miesto havrana sedela hnedovlasá žena v čiernom hábite podobnom tomu ktorý nosil on. „ Nezmenil si sa Snape, stále si rovnako podozrievavý, no tentokrát si sa nemýlil“ prehovorila žena s miernym úsmevom na tvári. Snape na ňu namieril prútik. „ Kto ste a čo tu chcete!“ zreval na ňu. Rozhodne nemal náladu na rozhovor, a už vôbec nie zo ženou ktorá vletela do jeho prostredia v podobe havrana. „ No tak upokoj sa“ vstala z kresla a podišla k nemu. „ Alyn Woodová“ prehovorila a usmievavo sa pred ním uklonila. „ Woodová? No iste „ uškrnul sa Snape a prestal na ňu mieriť prútikom. „ Boli sme spolu v ročníku Severus, až na to že ja som chodila do Chrabromilu“ dodala a prezerala si jeho pracovňu.
„ Pamätám si na malú Woodovú ktorá hltala knihy, no jej študijné výsledky nedosahovali ani priemer“ povedal výsmešným tónom.“ Tváriš sa ako keby si ty bol ten najväčší frajer v ročníku“ ostro na neho vybehla. „ Ja sa zasa pamätám ako si visel vo vzduchu dolu hlavou, a myslím že to mal na svedomí James Potter, to bolo veľmi zábavne že Severus, aspoň pre mňa teda určite“ dodala uštipačne. Táto poznámka ho rozzúrila, nemal rád keď si musel spomínať na staré časy, ako ho urážal James Potter a iní jemu podobní. Vzal svoj prútik a nahnevane ho na ňu namieril.
„ Prišla si ma sem urážať?! Nechaj si svoje nezmyselné reči a láskavo mi vysvetli čo tu chceš alebo vypadni!“ zreval na ňu. „ Upokoj sa“ usmievavo dodala, nevšímajúc si jeho podráždený výraz. „ Ešte stále si verný Voldemortovi?“ zasmiala sa a pozrela na jeho ľavú ruku kde mal na predlaktí pod hábitom ukryté znamenie zla. „ To nie je tvoja vec“ chladne prehovoril. „ Ak mi ho ukážeš, ukážem Ti ho aj ja“ podišla k nemu a vyhrnula si hábit na ľavom predlaktí kde sa zračilo znamenie zla rovnaké aké mal na ruke aj on. „ Myslím že z nás dvoch si ty tá, čo stojí na tej zlej strane“ chladne dodal sledujúc znamenie na jej ruke. „ Stojím na rovnakej strane ako ty Snape, ešte pred Jeho pádom som sa ho zriekla“ dodala.Snape si ju premeral. „ Zriekla? Teraz sa vrátil a mnoho sa toho zmenilo, myslíš že si dosť silná na to aby si mu čelila? Zdá sa že si za ten čas značne popracovala na svojich schopnostiach, nevedel som že si zveromág“ dodal a dvihol podozrievavo obočie. „ Zabil moju matku, nebola čarodejnica. Niekoľko dní ju mučil kliatbou Cruciatus“ povedala Alyn trpko. „ Keby som to vtedy vedela, nikdy by som sa k nemu nepridala. Teraz už viem na akej strane stojím, hoc moja duša mu z časti vždy bude patriť, je rovnako čierna a skazená ako tá tvoja Snape. Kto bol raz smrťožrút bude ním už navždy“ povedala potichu. „ Vždy máme možnosť výberu“ pristúpil k nej Snape. „ Nie, my nemáme možnosť výberu. Vieš čo robia s takými ako my medzi poctivými čarodejníkmi? Poctivý čarodejník nikoho nezabil ani nespôsobil nikomu žiadnu bolesť tak ako sme to robili my. Máme len možnosť naprávať to, k čomu sme sa vtedy odhodlali, napraviť chyby“ dokončila Alyn. „ Ty to iste poznáš, to že to o tebe ľudia vedia ti bráni nadviazať s nimi hlbšie alebo trvalejšie vzťahy, rovnako ako mne. Sme pre nich rovnaké zlo aké predstavuje On. Rovnaká krv, rovnaká slabosť koluje v žilách každého kto bol kedysi smrťožrútom“ dokončila smutne Alyn.
“ Nepotrebujem žiadne city a už vôbec nepotrebujem aby sa niekto rýpal v mojej minulosti!“ nahnevane dodal. „ Čo tu vlastne chceš?“ zavrčal. „ Áá iste, idem za Dumbledorom. Učím v Durmstrangu transfiguráciu, mala som isté problémy s Karkarovom a Dumbledore mi pomohol, ponúkol mi miesto učiteľky transfigurácie na Rokforte „ usmiala sa . „ Takže ďalšie ohrozenie v podobe bývalej smrťožrútky pre Rokfortských študentov? To bude asi ďalší zo žartov nášho mierne šialeného riaditeľa“ znechutene dodal. „ Ak po tebe ide Karkarov, idú po tebe zrejme aj ostatní a nemyslím že je rozumné aby si tu ostávala a vystavila do nebezpečenstva študentov“ dokončil a podišiel ku krbu. Zamumlal pár viet a prútikom vykúzlil niekoľko iskier a zapálil oheň. „ Kto ti povedal že Karkarov po mne ide? Myslí si že stojím stále na strane Voldemorta a sem do Rokfortu som prišla ako špeh, ty to iste poznáš Snape, robíš to isté“ rozosmiala sa. „ Každý o sebe môže tvrdiť že stojí na tej správnej strane, len ako zistiť kto klame Woodová“ zvýšil na ňu hlas. „ Myslím že ty o tom vieš dosť, Voldemort ťa považuje za jedného zo svojich najvernejších “ podozrievavo na neho pozrela.“ Nemám čas na tvoje nezmysly a teraz prosím opusť moju pracovňu“ povedal chladne, mávol prútikom a dvere pracovne sa otvorili. Alyn Woodová nimi bez slova vyšla a namierila si to rovno ku Dumbledorovi.
„ Vitajte v Rokforte“ začal Dumbledore svoju reč vo Veľkej Sieni plnej študentov. „ Je tu nový školský rok, preto chcem u nás čo najsrdečnejšie privítať prvákov. Rokfortský klobúk vám po večeri vyberie vaše fakulty“ veselo dodal. „ Ďalej chcem upozorniť na zmeny v profesorskom zbore. Tento rok vás transfiguráciu bude učiť slečna Woodová, a profesorka McGonnagalová sa stane mojou zástupkyňou. Profesor Kyle súhlasil s vyučovaním obrany proti čiernej mágii, na 3 mesiace kým sa neodoberie za prácou pre ministerstvo. Profesor Snape súhlasil s mojou ponukou dokončiť vyučovanie obrany proti čiernej mágii za profesora Kylea. „ dokončil. V miestnosti sa ozvali smutné vzdychy. Nikto totiž nechcel byť zo Snapeom ani jednu jedinú hodinu navyše. Väčšina študentov už mávala nočné mory po hodine elixírov. „ Preboha, ďalší predmet ktorý bude viesť ten upír“ ozvalo sa z úst Saemusa Finnigana. Finniganovú poznámku však okrem smejúcich sa študentov zachytili aj uši profesora Snapea. Zlostne si ho premeral, premýšľajúc o tom ako mu za tú poznámku znepríjemní život. „ Ďalej chcem pripomenúť že ministerstvo zaviedlo na škole ďalší predmet - Astrológiu. Práve tento nový predmet vás bude pre tento rok učiť profesorka Olympia Greedová“ vysvetlil Dumbledore a spomedzi učiteľov sediacich za stolom sa postavila plavovlasá mladá žena s úsmevom na tvári. Len čo to priezvisko začul Snape okamžite sa na ňu zahľadel a skúmavo ju študoval. Keď jeho pohľad videla okamžite sklonila hlavu a ruky sa jej nekontrolovateľne roztriasli. „ Nech sa hostina začne“ rozpažil Dumbledore rukami a pred každým študentom i profesorom v miestnosti sa objavili kopy chutne vyzerajúceho jedla. Snape sa bez slova pustil do svojej večere. Očami sledoval Alyn Woodovú ako sa rozpráva s profesorkou McGonnagalovou.
„ Výborne Minerva, len sa spriateľ s tou ženou“ pomyslel si. Bol presvedčený že napriek tomu čo mu Alyn povedala, je stále verná Voldemortovi a do Rokfortu prišla z nečistými úmyslami. Jeho pohľad smeroval aj k Olympii Greedovej. „ Greedová“ pomyslel si. „ Toto nedopadne dobre“ premýšľal ďalej. Spomenul si na svoj ohavný čin ktorý vykonal na príkaz Temného pána keď pred piatimi rokmi zabil Patresu a Jamesa Greedových ktorí sa opovážili vzoprieť Voldemortovi. Pamätal si aj to že vtedy pripravil o rodičov iba dvadsaťročnú Olympiu. Z ustrašeného pohľadu ktorým na neho pozrela mu bolo jasné, že je to tá istá žena ktorú kedysi pripravil o rodinu. Vstal a odišiel od svojho stola smerujúc do svojej pracovne v podzemí hradu. Len čo za sebou zatvoril dvere svojej pracovne, opäť sa otvorili. Stála v nich Alyn. „ Nevedela som že si upír Snape“ schuti sa zasmiala. „ Zdá sa že tu máš ešte lepšiu reputáciu ako som si myslela“ úsmevne dodala. „ Máš tu dosť chladno“ dodala vážne a trela si ruky o seba. „ Ak ste si nevšimli slečna Woodová, žijeme v hrade a niektoré jeho časti sú chladnejšie ako tie ostatné, keď je Vám tu chladno prečo ma nezbavíte svojej prítomnosti a neodoberiete sa do vašich fajnových komnát?“ vyštekol na ňu. „ Žijete v temnote a zime profesor, vy sa takýmto životom za niečo trestáte?“ opýtala sa ho zvedavo. Snapea jej otázka zarazila.To isté sa ho totiž opýtala Elizabeth Jenkinsová keď prišla do Rokfortu, žena ku ktorej choval pocity, ktorá dokázala že na čas zabudol na svoju minulosť, na nenávisť a svet sa pre neho stal znesiteľnejší.
V hlave mu zazneli tie krásne slová ktoré mu vždy hovorievala, ako ho podporovala. Videla ho inač ako všetci ostatní. Ponoril sa do vlastných spomienok, zabúdajúc že Alyn Woodová stála v jeho pracovni.“ Klamala ma, odišla, zabudla...“ vírilo mu v hlave.
„ Tak žena, nevedela som že si schopný myslieť na ženu Snape“ povedala potichu Alyn. Vytrhla ho z jeho utápania sa v spomienkach z minulosti. „ Už nikdy viac sa mi neopováž čítať myšlienky! „ podišiel k nej chytil ju za zápästie a prudko pritlačil k múru. „ Počuješ, už nikdy!“ reval. „ Pusti ma!“ vytrhla sa. „ Čo sa stane ak neposlúchnem ? Zabiješ ma ?“ namierila na neho svoj prútik. Vybral ten svoj a namieril ho na ňu pripravený brániť sa. „ Nebudeš mi hovoriť čo mám robiť a čo nie! Ja sa Ťa nebojím tak ako tvoji študenti, či učitelia tejto školy! Príliš dobre Ťa poznám Snape a dobre viem kde si najviac zraniteľný, pamätaj si to!“ dokončila s nenávistným pohľadom v očiach, zložila svoj prútik a odišla. Snape si unavene sadol do svojho kresla. „ Prekliata ženská“ zanadával.“ ... príliš dobre ťa poznám a viem kde si zraniteľný...“ nieslo sa jeho hlavou to čo mu Alyn povedala. Nemohol prestať myslieť na to, čo tým myslela. Hádam ho sem prišla zabiť? Alebo odhaliť ho pred Voldemortom? Zúrivo krúžil po miestnosti. Otvoril dvere svojej pracovne a smeroval k izbe Alyn Woodovej. Bez klopania otvoril dvere. Alyn si sledujúc cez okno pokojnú prírodu v okolí Rokfortu nevšimla prítomnosť Snapea v jej izbe. Hrdlo jej znenazdajky zovrela mužská ruka. Zovrel jej hrdlo, otočil k sebe a priblížil sa k nej s chladným pohľadom ktorý ju bodal až do hĺbky srdca. „ Dobre ma počúvaj Woodová, ešte jeden výhražný výstup zameraný na moju osobu a potom by sa ti mohlo stať, že dni ktoré tu stráviš budú tvoje posledné„ chladne prehovoril zvierajúc jej hrdlo silným stiskom jeho ruky. V Snapeových očiach sa zračila hrôza. Alyn nepochybovala o tom,že by to bol schopný urobiť. Bol by schopný zabiť ju. „ Pripravil by sa ma rád o život?“ chrapčala. „ Pripravím Ťa o všetko ak ma k tomu prinútiš“ ticho dodal a pustil ju. Prebodol ju svojími čiernymi očami a zmizol za jej dverami. Alyn vyľakane sedela na posteli držiac sa za krk. Jeho stisk cítila ešte dlho po tom čo odišiel. Prvýkrát od smrti jej matky sa bála o svoj život. Snape nepatril k ľuďom ktorí by hovorili do vetra. Vedela si predstaviť že s jeho skúseným ovládaním čiernej mágie a prípravou elixírov by bol schopný zničiť ju s majstrovskou krutosťou.
Severus Snape sedel vo svojej pracovni a študoval knihu o umení čítania myšlienok. Dočítal sa o novom druhu elixíru ktorý dokáže vymazávať myšlienky už po prvom dúšku.“ Čarodejník si stanoví ktoré myšlienky majú byť vymazané. Vymazané myšlienky či spomienky už nie je možné vrátiť“ čítal potichu v knihe. „ Spomienky už nie je možné vrátiť“ povedal potichu, hľadiac na mysľomisu do ktorej si odkladal spomienky na ktoré si nechcel spomínať. Stále tam však boli, provokovali ho aby sa k nim vracal. „ Nie je možné vrátiť to čo bolo....Elizabeth Jenkinsová...“ premýšľal. Opäť sa jeho myšlienky upínali na ženu ktorá pre neho predstavovala svetlý bod v jeho živote. Nebála sa vkročiť do jeho života, priniesť aj jemu trochu radosti. Vždy ju považoval za svoju vrelú a veselú spoločníčku, za človeka ktorý sa o neho zaujímal. Snape jej bol za to vždy vďačný hoc to nikdy nedával najavo. Hrial ho pocit že aj on má na svete niekoho kto ho má trochu rád, že sa netúla svetom sám, aj keď sa mu zdalo že niekedy bol na ňu až príliš hrubý. Otvoril zásuvku stola a vybral z neho jej fotku. Mierne sa usmial.
„ Jedinú vec ktorú si urobila dobre, bolo že si odišla, napriek všetkému, keby si ostala tvoj život by bol ohrozený“ dokončil upierajúc svoje čierne oči na jej tvár. Ak by sa to dozvedel Pán zla, donútil by Snapea zabiť ju, skôr než by zabil jeho. „ Nemohol by som ťa pripraviť o život, Elizabeth“ premýšľal naďalej sledujúc jej fotku. „ Ži svoj život... aspoň ty...“ dodal smutne a odložil jej fotku nazad do stola. Opäť ho zmohli jeho vlastné trpké spomienky, bolestivý oheň ktorý spaľoval jeho vnútro. Odrazu začul z vonku Dumbledoreov hlas. Pootvoril dvere a videl Dumbledorea a Olympiu Greedovú. „ Toto bude vaša pracovňa slečna Greedová, učebňu budete mať na prvom poschodí. Viem že to tu nie je príliš útulné no iné priestory zatiaľ bohužiaľ nemáme prístupné“ vysvetlil Dumbledore a otvoril drevené dvere do miestnosti ktorá sa nachádzala hneď vedľa rozľahlej Snapeovej pracovne. „ To je v poriadku pán riaditeľ“ usmiala sa Olympia a prezerala si miestnosti s kamennými múrmi a množstvom prázdnych políc, s krbom a kreslami. „ Zariaďte si to tu ako chcete“ usmial sa Dumbledore. Snape vyšiel z pracovne a podišiel k pootvoreným dverám do pracovne profesorky Greedovej. „ Á Severus“ usmial sa Dumbledore keď ho zbadal. „ Profesorka Greedová bude mať pracovňu vedľa vašej. Možno by ste jej to tu mohli trochu poukazovať, v tomto podzemí sa neznalý človek ľahko stratí“ dodal Dumbledore a odišiel. Snape stál vo dverách a kamennou tvárou hľadel na profesorku Greedovú. Tá na neho hľadela vystrašeným pohľadom a zakrývala si roztrasené ruky. Veľmi sa ho bála, dobre vedela že to bol on kto zabil jej rodičov. Bála sa, že to isté skôr či neskôr na príkaz Temného pána urobí aj s ňou. Keď však nastupovala do Rokfortu,nevedela že tu stretne práve jeho. Povytiahla svoj prútik aby sa pred ním vedela brániť. „ Hádam sa ma len nechystáte zabiť alebo áno?“ ozval sa Snape ktorý si všimol že drží v ruke prútik. „ O-odíďte“ vysúkala zo seba Olympia. Snape jej prosbu odignoroval a vstúpil do jej pracovne. „ Keď tu chcete ostať mali by ste si zabezpečiť teplé oblečenie. Hlavne v noci je tu naozaj dosť chladno“ dodal a pozrel na ňu. „ Vy máte veľkú smolu že máte pracovňu vedľa tej mojej mám pravdu?“ spýtal sa ľadovo. „ Čo tým chcete povedať?“ spýtala sa prestrašene no svoj prútik mala pripravený. „ Viem čo si o mne myslíte, no pre váš pokoj vás môžem ubezpečiť že vám nehodlám ublížiť“ pokračoval odmerane. „ Neverím slovám vraha mojich rodičov“ vyslovila potichu a mierila na neho prútikom. „ To ani nemusíte“ odvrkol. „To čo sa stalo už nezmením. No vidím že vám naháňam strach... preto by bolo možno lepšie... keby ste tu zotrvali čo možno najkratší čas“ priblížil sa k nej ignorujúc to že na neho mieri prútikom. „ A navyše ma nebaví pozerať sa na osobu ktorá mi pripomína moje poklesky. Preto urobíte najlepšie keď sa mi budete vyhýbať“ dokončil a odišiel. Premýšľal o tom či by ho mohla zdiskreditovať pred kolegami a študentmi v škole a povedať že to bol on kto pripravil o život jej rodičov. „ Nie, tá sa bojí“ pomyslel si a posadil sa do svojho kresla. Obával sa však že ak by niečo povedala,stratí svoj pokojný život Rokfortského učiteľa. Iba Dumbledore vedel že Snape žije dvojaký život. Jeden pokojný, kedy učí na Rokforte a kedy je z neho len neškodný učiteľ a druhý temný a nebezpečný pevne spojený s jeho minulosťou z ktorej niektoré hrozivé detaily ostali ukryté aj pred Dumbledoreom.
2. kapitola-Nevítaná
návšteva
Pri raňajkách sa Snape opäť tváril nakvasene a ignorujúc svoje okolie, pustil sa do obsahu na svojom tanieri. Jeho oči zablúdili k miestu Alyn Woodovej. Jej stolička bola prázdna. Jeho myseľ sa okamžite zaplnila otázkami typu „ Prečo neprišla na raňajky?“. Po raňajkách musel prežiť niekoľko hodín výuky elixírov s hlučnými a nie príliš snaživými študentmi. Za celý deň Alyn Woodovú nestretol. „ Asi sa ma bojí, preto sa mi vyhýba“ pomyslel si.“ Bývala smrťožrútka, tá by sa len tak nezľakla“ protirečil si vo svojich myšlienkach. Sediac v pracovni premýšľal čo sa s Alyn stalo. „ Nie, k tomu sa neznížim“ premýšľal a snažil si vyhovoriť myšlienku ktorá sa mu tisla do mysle. Vstal zo starého kresla a zamieril do Dumbledorovej pracovne. Zaklopal na jeho dvere a vstúpil.
„ Severus, vitajte, ako Vám môžem pomôcť?“ zdvorilo sa opýtal Dumbledore.
„ Prepáčte mi moju opovážlivosť pán riaditel“ začal rovnako zdvorilo Snape. „ Ale dnes som celý deň nevidel slečnu Woodovú, neviete čo s ňou je?“ potichu sa spýtal s rozpakmi v očiach. Sám sa hanbil za to, že sa znížil k tomu, že sa zaujíma o stav nejakej Woodovej. Rozhodne to nebol jeho zvyk pýtať sa na iných. „ Severus, slečna Woodová je asi chorá. Dnes som ju navštívil v jej izbe, mala horúčku a mimoriadne silné bolesti, odporúčil som jej aby sa obrátila na Vás. Iste jej poskytnete elixír od bolesti, ona za Vami nebola?“ opýtal sa prekvapene Dumbledore. „ Nebola“ odpovedal stroho Snape, snažiac sa skryť svoje prekvapenie nad tým čo mu Dumbledore povedal.
Vrátil sa do svojej pracovne a premýšľal o Woodovej. „ Mal by som jej zaniesť aspoň niečo od bolesti“ premýšľal no bál sa vstúpiť do jej izby. Neboli žiadni priatelia, práve naopak on v nej videl nedôveryhodnú osobu, ona v ňom hulváta a hrubiána. Odhodlal sa, vstúpil do svojho krbu, použil latexovú sieť a onedlho sa už jeho hlava objavila v krbe, v izbe Alyn Woodovej. Vystúpil z krbu a videl v posteli bledú ležiacu Alyn. Zháčila sa keď vo svojej izbe videla jeho mužnú postavu s vlajúcim plašťom. „ Čo tu chceš!“ vyštekla. „ Prichádzam v mieri slečna Woodová“ povedal a pokúsil sa o mierny úsmev čo ju však skôr vystrašilo ako upokojilo. „ Pán riaditeľ ma poprosil aby som Vám priniesol niečo na Vašu bolesť“ dodal pokojne. „ Už mi je lepšie nemuseli ste sa unúvať“ odpovedala odmerane Alyn hoci stále cítila silné bolesti hlavy. „ Áno to verím, no bude lepšie ak ma počúvnete a užijete to čo Vám dám. Bolo by zlé keby sme na začiatku školského roku prišli o profesorku transfigurácie z dôvodu Vašej nezmyselnej tvrdohlavosti“ dokončil s uštipačným tónom ktorý mu bol vlastný.
Všimol si pohľad akým na neho Alyn hľadela a spomenul si na incident ktorý sa medzi nimi stal včera. „ Nebojte sa slečna Woodová, neprišiel som Vás otráviť, ak premýšľate práve o tom“ povedal s rukami za chrbtom. Alyn sa nestačila diviť ako jej čítal myšlienky. „ Toto je Helvelov elixír proti akémukoľvek druhu bolesti a tento druhý, elixír zahriatia. Spôsobí že Váš organizmus sa opäť dostane do normálneho fungovania. Navyše som si všimol že ste veľmi bledá, elixír zahriatia to všetko dá do poriadku. Užite ich pred spaním pretože po nich budete spať dlho“ dodal, otočil sa a smeroval ku krbu aby sa vrátil latexovou sieťou do svojej pracovne. „ Profesor?“ prerušil jeho smerovanie hlas Alyn. Snape sa otočil a odmerane na ňu hľadel. „ Ďakujem“ povedala Alyn. Letmo vydvihol kútiky úst a zmizol v krbe spolu so zelenými plameňmi. Alyn sa posadila na posteli. Nečakala od neho také gesto, nečakala že Snape dokáže byť ľudský. Polichotilo jej že ho zaujímala, že prišiel a pomohol. Pred spaním užila oba elixíry a upadla do hlbokého spánku.
Alyn vošla do Snapeovej izby, hľadiac na starý nábytok a nespočetne veľa elixírov na policiach. V jeho izbe cítila vôňu vanilky, podobnú vôňu ako cítila z neho. Otvorila jeho skriňu ktorá ukrývala niekoľko kusov na vlas rovnakých čiernych hábitov a taktiež niekoľko kusov plášťov. Privoňala si k jednému z nich,no v tej chvíli jej opäť hrdlo zovrela mužská ruka. Opäť to bol Snape a so zúrivým výrazom v tvári ju otočil k sebe.
„ Prepáčte mi...“ chrčala. „ Ste príliš zvedavá slečna Woodová“ zúrivo prehovoril stále ju zvierajúc pod krkom. „ Prepáčte, bola to odomňa veľká chyba“ povedala vystrašene keď svoj stisk povolil. „ Máte pravdu, bola to hlúposť“ diabolsky sa uškrnul a tlačil ju k jeho posteli. „ Čo, čo chcete...“ koktala . „ Môžete kričať slečna Woodová ale nezabúdajte že sme v podzemí hradu, tu Váš krik nikto počuť nebude“ dodal, hodil ju na posteľ a začal si rozopínať nohavice. „ Nie, nechajte ma, nieeeeee...“. Alyn sa prebudila. Rázom zistila že to bol iba hrôzostrašný sen, nič iné. Lúče spod závesov jej osvetľovali jej stále bledú tvár. Zobudila sa do príjemného slnečného rána, bez bolestí, Snapeove elixíry zabrali. Napriek tomu že sa jej sníval hrôzostrašný sen, elixíry spôsobili že sa cítila úplne zdravá. Prijala pomoc od človeka, ktorého sa tak veľmi bála, no ktorý jej pomohol dostať sa z najhoršieho, zbavil ju jej bolesti. Sama nevedela prečo sa ho vlastne bojí, veď jej predsa pomohol. Keby chcel mohol ju otráviť, neurobil to. Nevedela definovať to, čoho sa na ňom bála....jeho temnoty, tajomstiev....jeho neznášanlivej povahy, toho že bol smrťožrút.... .V Alyn sa striedalo hneď niekoľko pocitov. Strach z obávaného učiteľa elixírov, majstra jedov, no zároveň aj obdiv nad jeho prácou, vedomosťami, vďaka za jeho pomoc, radostné potešenie z toho že sa o ňu zaujímal.
Lúče krásneho slnka dopadali aj do jeho tmavej izby a naznačovali horúci a slnečný deň. Ležal na veľkej posteli. Ležal a pokojne spal. Jeho tvár osvetľovali lúče slnka ktoré sa predierali cez okná Rokfortského hradu malým okienkom až do jeho izby. „ Ráno“ otvoril oči a posadil sa na posteli. Jeho strapaté čierne vlasy a ešte ospalé oči mu uberali na jeho typickom chladnom výraze. Vstal , otvoril veľkú skriňu a vybral z nej čierny hábit. Áno, ten istý ktorý nosil vždy, no mal ich niekoľko. Akokoľvek žil v izbe sám, mal ju vždy perfektne upratanú, posteľ náležite upravenú, všetko čisté a voňavé. Vždy bol nadmieru pedantný človek. Všetky jeho veci mali vždy svoje miesto a vytvárali tak v izbe dokonalú harmóniu poriadku. Svojími kúzlami si vedel vždy zabezpečiť všetko čo chcel, nikdy v nej nepotreboval zásah ženskej ruky. Nepotreboval ani to, aby ho niekto videl keď spí. Nepotreboval aby niekto videl že pod čiernym hábitom a čiernym plášťom sa skrýva obyčajný človek. Muž, na ktorého ranný pohľad v pyžame vyvolával dojem nevinnosti a sentimentality. Strapaté vlasy, stále ešte rozospaté oči a tenké čierne pyžamo s gombíkmi vyvolávali pocit že sa nejedná o krutého Severusa Snapea.
„ Niekedy rána nebývali takéto“ premýšľal sledujúc cez okno pozemky Rokfortu. Obliekol sa a pripravil do jedného zo svojich šedých dní. Prechádzal chodbami Rokfortu ktoré sa pomaly začínali zaplňovať Rokfortskými študentmi a v ruke držal niekoľko papierov. „Auuu“ zvolal bolestivo.
„ Prepáčte pán profesor, ja-ja som Vás nevidela“ ospravedlňovala sa piatačka zo Slizolinu ktorá do neho znenazdajky vrazila tak že jej učebnice popadali na zem.
„ Slečna Rockwellová“ oslovil ju prísnym hlasom. „ Nabudúce dávajte pozor kde sa pozeráte“ dodal pokojne a podal jej učebnicu zo zeme. „ Dejiny mágie?Hm, myslím že tento druh knihy je pre Vás podstatne ľahšie čítanie ako učebnica prípravy elixírov, keďže Vaše známky z mojich hodín sú viac než žalostné“ dodal s úškrnom na tvári a odišiel. Keď dorazil do Veľkej Siene na raňajky, pohľad na jeho kolegov mu pripomenul že ho čaká opäť jeden ťažký deň. Všetko bolo po starom. Minerva McGonnagalova sedela za stolom a pri jedení čítala knihy o transfigurácii. Venovala mu letmý úsmev a opäť sa venovala čítaniu. Ostatní, ako vždy si ani nevšimli že prišiel. Alebo si to nechceli všimnúť. Sadol si na svoje miesto a pustil sa do jedenia. Na pleci mu zastala čiasi ruka. „ Profesor? Nebude Vám vadiť keď si prisadnem?“ opýtal sa tenký hlas spoza jeho chrbta. „To sa tu nemôžem ani v pokoji najesť. Kto to zasa ...“ pomyslel si a otočil sa na osobu ktorá stála za ním. „ Slečna Woodová, prosím posaďte sa, práve na Vás som čakal“ uškrnul sa. „ Ako sa cítite?“ opýtal sa s predstieraným záujimom.
„ Ďakujem dobre, tie elixíry zabrali, nebolí ma absolútne nič“ povedala s úsmevom a položila ruku na jeho rameno. Snape prestal jesť a vražedne na ňu pozrel. Málokto bol pre neho dosť ušľachtilý na to, aby sa ho mohol dotknúť. Pochopila že si dovolila príliš a stiahla ruku. Sadla si za stôl a bez slova sa pustila do raňajok. Po raňajkách sa obaja pobrali do Dumbledorovej kancelárie. „ Áá Severus, slečna Woodová, som rád že Vás vidím“ začal svoj predhovor Dumbledore. "Ako iste viete na ďalší týždeň sa na Rokforte koná ples. Najlepší študentský pár bude odmenený. Vy dvaja a profesorka McGonagallová budete ako dozor“ dodal. „ Áno pán riaditeľ“ odpovedal znechutene Snape. „ Musím Vás však upozorniť na udalosti ktoré sa stali v minulých dňoch. Z Azkabanu sa podarilo újsť Bellatrix Lestrangeovej a máme odôvodnené podozrenie že sa chystá vyvolať nepokoj v Rokforte. Severus musíte dávať pozor, pridá sa k Vám aj profesor Moody“ dodal znepokojene Dumbledore. „ Áno pane“ prikývol mechanicky Snape cítiac na sebe prekvapený pohľad Alyn Woodovej.
O niekoľko dní sa začal na Rokforte študentský ples. Všetci študenti sa obliekli do slávnostného, dámy do krásnych šiat, páni do oblekov. Severus Snape sa po Veľkej Sieni ovešanej najrôznejšími ozdobami prechádzal vo svojom typickom čiernom hábite a pozeral na usmiate tváre študentov.“Kam si to zasa vliezol Snape“ zamrmlal si pre seba znechutene sledujúc veselú atmosféru okolo. Veselí študenti a zábava narúšali harmóniu a pokoj jeho typického šedého sveta.Medzi dverami do Veľkej Siene zazrel Alyn. Mala na sebe priliehavé čierne šaty zaujímavého strihu.. Snapeove čierne oči sa ňu okamžite upreli . Tváril sa síce ako kus žuly a prostredie jeho srdca bolo možné prirovnať k tuhej zime, no sám musel uznať že Alyn vyzerala očarujúco.Prišla k nemu a on zacítil jej príjemný parfém.„ Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ spýtala sa ho so záujimom keď videla že na ňu hľadí. Ani pri tom nežmurkol. Po chvíli ticha jej odpovedal. „ Ja sa na Vás nepozerám“ odbil ju snažiac sa tváriť odmerane. „ A preto ti to trvalo tak dlho kým si mi odpovedal?“ zasmiala sa sledujúc ho ako všetko zapiera.
„ Premýšľam. A nechajte ma! „ vyprskol a odišiel. Študentský ples sa začal, otvorili ho svojím tancom s partnerkami prefekti všetkých štyroch fakúlt a pridali sa aj členovia učiteľského zboru. Snape sa nevedel pozerať na šťastne vyzerajúce páry. Na neho bolo v miestnosti príliš veľa zabávajúcich sa ľudí. Vyšiel von z Veľkej Siene a prechádzal sa po chodbách Rokfortu, sledujúc čokoľvek podozrivé. Až na niekoľko párov bozkávajúcich sa študentov ktorým za to nezabudol odobrať body a udeliť tresty nenašiel nič nezvyčajné. Do očí mu padlo najnovšie vydanie Denného proroka.
„ Bellatrix Lestrangeová utiekla z Azkabanu. Tá ženská nikdy nebola normálna“ pomyslel si. „ Z Voldemortových stúpencov bola ona vždy tá najkrutejšia, najskazenejšia“ premýšľal sledujúc jej fotku v novinách. Nenávidel ju. Keď si myslela že zradil Temného pána pokúsila sa ho zabiť. Niekoľkokrát ho aj mučila, kúzlom Cruciatus. „ Je šialená, no našťastie aj dosť hlúpa, nepodarilo sa jej ma zabiť“uškrnul sa. „ Severus, všade ťa hľadám, čo tu robíš?“ ozval sa hlas a po jeho ľavici sa objavila Alyn. „ Nehovorte, hádam som Vám len nezačal chýbať alebo áno?“ uštipačne sa spýtal. „Bellatrix Lestrangeová“ ozval sa Snape podávajúc jej noviny s jej fotkou.
„ Áno, myslím že Voldemort chystá niečo veľké“ povedala Alyn znepokojene.
„ Nepochybne je to veľmi inšpiratívna a odvážna žena, nie každý čarodejník dokáže ničiť životy iných s takou chladnokrvnosťou“ dodal ironicky. „ Na druhej strane, pre nás by nebolo veľmi dobré aby sa objavila v Rokforte a už vôbec nie aby sa tu objavila aj s ďalšími smrťožrútmi. Na škole nie je veľa čarodejníkov ktorý by ich vedeli zastaviť. Myslím že to vie iba Dumbledore, Alastor Moody a ja.Snáď možno ešte Vy ale vami si niesom celkom istý“ dokončil neskrývajúc pýchu. „ Mali by sme sa vrátiť do Veľkej Siene. Dumbledore nás už iste hľadá“povedala Alyn. „Choďte, ja si musím ešte niečo zariadiť v mojej pracovni“ dodal a odišiel. Kráčajúc dolu schodami premýšľal čo by sa stalo keby sem naozaj vpadli smrťožrúti. Ich terčom by zrejme bola Alyn. Karkarov ktorý bol v Durmstrangskej škole kúziel riaditeľom, bol smrťožrút a tak im zrejme zreferoval celý ich konflikt a aj pomoc od Dumbledora a Alyn by bola v nebezpečenstve. Napriek tomu že mu povedala že o nej Karkarov nepochybuje, vedel že sa Alyn mýli. „ Karkarov nie je hlupák, iste mu už došlo že ich Alyn zradila a pridala sa k Dumbledorovi“ premýšľal. „ Samozrejme že by som jej pomohol, aj keď má neskutočný talent liezť mi na nervy“ pomyslel si.
Pri jeho pracovni sedela študentka Slizolinu Melanie Wellerová. „ Pán profesor, čakám tu na Vás už asi pol hodinu“ ozvala sa študentka veselým hlasom. „ Môžete mi vysvetliť, slečna Wellerová prečo nie ste na plese s ostatnými?“ spýtal sa Snape s hnevom v hlase. „ Prepáčte, myslela som že tu prídete, a tu budeme mať súkromie pre náš rozhovor“ dodala. „ Čo také chcete so mnou konzultovať že na to potrebujete súkromie?“ spýtal sa nedôverčivo. „ Viete, ja som sa Vás prišla spýtať či by ste ma mimo vyučovania nemohli doučovať elixíry. O dva mesiace je v Londýne medzinárodná súťaž v príprave elixírov, a- a ja by som tam chcela ísť, viete môj otec chce, no.. „ koktala. „Preto by som sa chcela naučiť pripravovať aj tie najzložitejšie elixíry. Naozaj veľmi potrebujem Vašu pomoc“ dokončila. Snape prekvapene dvihol obočie. Chvíľu premýšľal či sa do toho má pustiť a ukrojiť si tak ďalší kúsok zo svojho voľného času. Zvážil však aj to, že Wellerová dosahovala pri výučbe elixírov ako jedna z mála impozantné výsledky. „Slečna Wellerová, ak sa rozhodnem obetovať trochu z môjho vzácneho času vašej výučbe, očakávam od Vás zodpovedný prístup a spoľahlivosť. Iste uznáte že nie každý má pre prípravu elixírov predpoklady“ dokončil chladne. „ Áno to viem, a budem sa veľmi snažiť aby som bola čo najlepšia“ dodala. Snape vošiel do pracovne k polici plnej starých kníh. Niekoľko z nich vybral a vložil ich do rúk študentke. „ Toto si prečítajte. Máte na to týždeň, na ďalší utorok sa hláste po večeri v mojej pracovni“ dokončil a zabuchol jej pred nosom dvere.“ Výborne „ povedala si Wellerová s úškrnom na tvári. V ten večer sa nič zaujímavé nestalo. Smrťožrúti ani Bellatrix Lestrangeová sa na Rokforte neobjavili. Dumbledoreove obavy sa teda našťastie nenaplnili. Aspoň si to teda myslel.
Prešiel týždeň a Snapeove hodiny vyzerali pomerne nudne. Nezaujímavé, žiadne vybuchnuté kotlíky, žiadne narážky na jeho vlasy či hábit, až sám ľutoval že tentokrát nikomu nestrhol body. “ Pán profesor?“ ozvala sa z dverí študentka Wellerová. „ Slečna Wellerová, už som na Vás čakal, prečítali ste si to čo som Vám dal?“ opýtal sa znechutene Snape. Po dlhom a náročnom dni nemal náladu na nikoho a na nič. „ Áno, v skutku zaujímavé čítanie, zvlášť o elixíre pomätenia. Viete mi presnejšie povedať ako funguje? „ spýtala sa s očakávaním. „ Prosím sadnite si“ začal. „ Elixír pomätenia je veľmi silný čarodejnícky nástroj, ktorý po vypití spôsobuje silné pomätenie mysle a pocitov. Po vypití sa človek dostáva do stavu kedy nespoznáva svojích najbližších a je otvorený akýmkoľvek pocitom a myšlienkam. Prakticky ide o omamnú látku ktorá má za úlohu zatemniť myseľ“ začal svoj prednes. „ Vy- viete-kto ho často používal na zatemnenie mysle svojich obetí aby z nich potom dostal informácie. Musím však pripomenúť že pri podaní tohto elixíru komukoľvek, dostanete pozvánku do Azkabanu“ dokončil. Wellerová na neho zízala s nemým úžasom. „ Slečna Wellerová, budem Vám povďačný keď na mňa prestanete tak pozerať“ dodal odmerane. „Prepáčte, len ma nadchlo ako dobre to všetko ovládate“ usmiala sa a povolila si kravatu na uniforme. „ Možno Vás to prekvapí, ale učiteľom som sa nestal len včera“ odpovedal drzo. Zohol do spodnej police pre suroviny na prípravu elixíru ktorý chcel študentku naučiť. Keď sa otočil smerom k nej stála blízko neho so širokým úsmevom. „ Viete, nie je veľa mužov ktorí ovládajú také mocné zaklínadlá a elixíry, takých ako Vy, záhadných a pritom zmyselných“ pritisla sa k nemu. Snape začudovane cúvol a pocítil na svojom chrbte stenu. „ Slečna Wellerová, neviem čo si myslíte že robíte!“ zasyčal. „ Viete, vždy som obdivovala mocných mužov, a slávnych čarodejníkov. Viem že ste boli kedysi smrťožrút, je úchvatné mať odvahu postaviť sa Vy-viete-komu, podraziť ho.“ Dokončila a priblížila sa k nemu. „ Dosť“ zreval Snape.“ To stačí!“ hľadal svoj prútik. Študentka vytiahla ten svoj a namierila ho na neho. Snape bol však rýchlejší.“ Status Transfigurum“ zreval a z jeho prútika vyšľahlo červené svetlo ktoré ju zasiahlo. V tej chvíli zmenila podobu. Zo študentky v Slizolinskej uniforme sa stal iný človek. Človek jemu veľmi známy. „ Bellatrix Lestrangeová!“ povedal zhrozený Snape.
„ Expelliarmus“ namieril na ňu prútik a odzbrojil ju od toho jej. „ Geniálne Snape“ zasmiala sa Bellatrix. „ Vždy si bol veľmi opatrný, preto Ťa náš Pán považoval za jedného z najlepších. No už o chvíľu budeš mať možnosť predviesť, čo Ťa naučil starý Dumbledore, pretože náš Pán sa vrátil a už onedlho to pocítite vy všetci ktorí ste sa odmietli skloniť pred jeho vôľou!“ revala.
„ Čuš!“ zreval Snape a mieril na ňu prútikom. „ Už onedlho sa vrátiš do Azkabanu kde Ťa čakajú dlhé roky v cele a prítomnosť dementorov“ povedal jej arogantne.“ Poviem mu všetko! Poviem mu že ho klameš, že mu niesi verný ako si to o Tebe myslí“ začala sa mu vyhrážať. „ Je to moje slovo proti Tvojmu. Mám jeho dôveru, a veľmi pochybujem o tom že uverí nejakej šialenej poločarodejníčke ktorá za svoje pôsobenie medzi smrťožrútmi neurobila nič čím by ho presvedčila o svojej vernosti“ zasmial sa pobavene Snape.„ Áá Severus tu ste, kde ... „ ozval sa z dverí Dumbledorov hlas. „ Bellatrix Lestrangeová!“ sledoval ju rovnako zhrozene ako Snape. „Pán profesor táto žena použila kúzlo na premenu osoby a dostala sa do hradu ako študentka Slizolinu“ začal Snape. „ Vyvodíme patričné opatrenia a slečnu Lestrangeovú pošleme nazad do Azkabanu. Určite sa tam po nej už zháňajú“ dopovedal a odišiel kým Snape ostal s ňou. „ Severus, vyzeráš príšerne, prítomnosť muklovských deciek ti zrejme nerobí dobre, akosi mi chýbajú tvoje uštipačné poznámky „ zasmiala sa Bellatrix. Snape nereagoval a naďalej na ňu mieril prútikom. Vo dverách sa objavila Alyn.
„ Severus, čo to...“ nedokončila a preľaknuto pozerala na Bellatrix. „ Áááá máš novú milenku?No mával si lepší vkus. Zdá sa že máš záľubu v čarodejníčkach ktoré sa rozhodli zradiť dôveru nášho Pána. Pamätáš ako to bolo minule? Asi by si jej nemal hovoriť čo sa stalo s tvojou predchádzajúcou milenkou“ opäť sa zasmiala. „ Pamätám si ako som Ťa chytil a nechal odviesť do Azkabanu!“ zreval na ňu. „Slečna Woodová, ustúpte na bok!“reval. Snapea jej drzé pomenovanie jeho kolegyňe Elizabeth ako jeho milenky veľmi nahnevalo. Namieril na ňu prútik pripravený zoslať na ňu jednu z neodpustiteľných kliadob. V tej chvíli sa vrátil Dumbledore aj s členmi rádu ministerstva mágie ktorí odviedli Bellatrix nazad do Azkabanu.