19. - 20. kapitola
19. kapitola – Ten čo je vždy
s nami...
Prejdú dva dni a na hrade sa začnú prípravy na večierok v podvečer Všetkých svätých. Hrad sa mihal rôznymi druhmi farebných girlánd a lampášov, farebných stúh a iných ozdôb. Každý jeho obyvateľ sa pripravoval na dôstojne oslávenie sviatku. Snape svoje uplynulé dva dni strávil skúmaním elixírov ktoré si zaobstaral a taktiež aj študovaním kníh Alicinho otca či premýšľaním o vhodnom úkryte pre elixír večného života. Alica sa venovala kontrolám pozemkov či návšteve v ohradách s hipogryfmi či inými tvormi spolu s Olympiou. Snape sedel v starej pracovni Alicinho otca keď sa ozvalo zaklopanie. Do miestnosti vstúpila Olympia spolu s Alicou. „Prišiel si na niečo nové ?“spýta sa Alica len čo vojde. „Nie „odpovie Snape a nepekne pozrie na Olympiu, aby jej dal znovu jasne najavo, že jej prítomnosť mu prekáža. „Ach Severus, mal by si to už nechať tak, dnes pôjdeme na cintorín a večer bude zábava“povie Alica a Snape iba znechutene hľadí. „Dobre“povie odmerane a Alici sa zdá že ho snáď niečo trápi. „Čo je Severus ?“spýta sa Alica a podíde k nemu. Olympia ostane stáť pri dverách a v tvári má podivne ľadový výraz. „Nič, je mi dobre“ odpovie odmerane Snape. „Nie, to nie je pravda“ Alica sa zamračí. „Hovorím že mi je dobre“ zopakuje Snape s ostrejším tónom. Alica nekompromisne vyberie prútik. „To uvidíme“ odpovie a Snape vidí že mu chce nahliadnuť do hlavy no iba sedí a nič nepovie. „Legilimens“ zvolá Alica a okamžite mu nahliadne do hlavy. Snape zatvorí oči keď začuje akýsi ženský hlas rozprávajúci po latinsky, no napriek tomu zo svojej hlavy Alicu nevyženie. Má pocit, že dotyčný hlas ktorý počuje vyslovuje akúsi kliadbu. Začne pociťovať obrovskú potrebu dostať Alicu von z hlavy a zistiť kto sa ho snaží zakliať. Sám nevie čo to je, či iba hlas v jeho hlave, či hlas Aliciných myšlienok a tak neurobí vôbec nič. Ženský hlas vychádzajúci z pomedzi dvoch mäsitých pier patrí práve Olympii, ktorá stojí pri dverách, mieri na neho prútikom a vyslovuje akúsi kliadbu. Snape sa tvári neuveriteľne bolestivo a má zatvorené oči. Nevidí ani Olympiu ani nič ostatné, počuje iba jej hlas. „Nie....nie!“ zvýši hlas, Alica sa vráti opät do miestnosti a neuveriteľne prudká sila ju od neho odhodí do steny. Okamžite si udrie chrbát a zletí na zem. Snape otvorí oči. „Nie!“ skríkne na celú izbu a hľadí na Olympiu ktorá svoj prútik už medzitým ukryla. Alica sa bolestivo zviecha. „Au...čo to so mnou robíš...Severus?...“ zašepká. „ To som nechcel...prepáč ...to som nechcel...“Snape k nej prikráča s obavami v tvári. „Mal si mi povedať keď si nechcel, aby som sa ti dívala na myšlienky“Alica vyčítavo hľadí. „Ale to som nebol ja, ja som tvojej legilimencii neodporoval...neviem...čo sa stalo..“ Snape bezradne pozerá a pokrúti hlavou.Pozrie na Olympiu ktorá stojí tak, ako ju videl predtým ako zatvoril oči. Alica sa drží za rameno. „Počul som nejaké ženské slová a potom sa to stalo“vysvetlí jej a pomôže jej vstať. „Dobre, pre svoje vlastné bezpečie sa už radšej nebudem snažiť nahliadnúť ti do mysle“odpovie Alica a odvráti sa od neho. „Ale ja som to naozaj nechcel“Snape sa zamračí a pozrie na Olympiu ktorá ma v tvári podivne pokojný výraz. „Alica..“ Snape k nej pristúpi a rukami ju chytí za plecia. „Auu“ Alica bolestivo skríkne a odtlačí ho od seba. Pozrie na svoja plecia kde ju chytil a vidí ako jej čosi rozožralo hábit a nepekne popálilo aj pokožku. „ Severus...“ Alica šokovane zacúva. Snape si pozrie na ruky no nič nezvyčajne nevidí. Pozerá s nechápavým výrazom. „Ja...to som nechcel...neviem čo to je..“povie bezradne a zúfalo. „ Čo ti je ? Ty sa mi snáď pokúšaš ublížiť?“spýta sa Alica a hľadí si na popálené miesta na pleciach. „Nie...“odpovie zúfalo Snape s pokrčenou tvárou. „Ale zdá sa že áno, tak sa na to pozri“Alica sa zamračí. „Poď , povedz Mariusovi aby ti to ošetril, zdá sa že profesor Snape.....sám nevie čo robí “odpovie Olympia a berie preč Alicu ktorá sa šokovane díva na Snapea. „ Nie, ja som to nechcel...“ odpovie zúfalo Snape keď sa mu dvere pred nosom zavrú. Skloní hlavu a nevie čo sa to deje. Pozrie si na ruky „ Nahliada mi do mysle..“ pošepká mysliac Voldemorta, keď niekoľkokrát pocítil ako sa mu snaží dostať do hlavy. „Žeby to spôsobilo práve toto?“pýta sa sám seba a cítí sa previnilo, aj keď nevie prečo sa to stalo a nemal v úmysle ublížiť jej.“Predsa by som ti neublížil.... „šokovane šepká a posadí sa do tmavého kresla. Rukami si prekryje tvár a sám nevie čo sa to s ním deje. Zodvihne sa a smeruje do pracovne Mariusa Telfera. Otvorí dvere. „Alica“osloví ju a len čo na ňu pozrie, z dreveného podstavca sa dvihne socha chrliča a napáli to priamo na Alicu. Tá sa stačí iba uhnúť a socha sa s obrovským rachotom rozbije o stenu. „Severus!“ Marius ho okríkne. „Nechať ju! Lebo ja musieť použiť kúzla!“ povie výhražne. „Ale ja jej predsa nechcem ublížiť, ja to nerobím!“povie zúfalo no zároveň nahnevane Snape a hľadí na Alicu krčiacu sa pri zemi. Vražedne zazrie na Olympiu a sám nevie prečo má taký pocit, že v tom má prsty. Hľadí na jej tvár a zdá sa mu akási spokojná, iná ako obvykle. „Kto to robí?“Alica sa dvihne zo zeme. „Ja neviem....neviem to..možno Voldemort niekoľkokrát mi už nahliadol do hlavy“odpovie jej. „Nevedieť očarovať na diaľku, žiaden čarodejník nevedieť očarovať na diaľku, iba keď použiť symbol zla. Vidieť niekde symbol zla ?“spýta sa Marius. „Nie“odpovie skleslo Snape. „Ver mi...ja sa ti nesnažím ublížiť aj keď to tak teraz asi nevyzerá...veď prečo by som ťa chránil ak by som ti chcel teraz ublížiť?“pokračuje Snape a znovu pozrie na Olympiu. „Alica niekto sa ti prostredníctvom mňa pokúša ublížiť,ja neviem ako, niekto chce aby si sa ma bála,aby som pri tebe nebol..“pokračuje. „ Ako máme vedieť že je to pravda ?“Olympia arogantne dvihne obočie. „ Tebe nikto nič nehovorí!“ Snape ju okríkne a Olympia na neho iba nenávistne hľadí. „Môžeme sa porozprávať o samote ?“Snape stíši hlas a opatrne prikráča k Alici. „Dobre...“odpovie rovnako opatrne Alica a bez slova kráčajú do jej izby. Snape ju nechá vojsť, vojde tiež a zatvorí dvere. „Musíš mi veriť, nikdy by som ti neublížil, neviem to vysvetliť ale môžem ti to odprisahať že ja to nerobím. Niekto chce aby si ma neznášala, aby si sa ma bála alebo...aby si si myslela že ti chcem ublížiť“povie Snape a skloní hlavu. „Je to čudné Severus“odpovie mu potichu Alica. „Aj ja som počula ten ženský hlas....niekto ťa chcel asi zakliať...možno to bol Voldemort „pozerá na neho. „Možno...ale musíš mi veriť“Snape na ňu pozrie. „Teraz sa nič nedeje“povie Alica a poobzerá sa. „Skús sa ma dotknúť“dodá. Snape opatrne natiahne ruku a prstom sa jej dotkne ruky. „Nič, nič sa nedeje“zašepká a chytí jej celú ruku. „Čudné, keď sme sami nič sa nedeje“povie Alica a Snapea opäť napadne myšlienka o Olympii. „Asi máš pravdu, niekto nás chce naozaj rozdeliť“pokračuje Alica. „Možno ak by si ma zbil tak by mali dušu na pokoji, ale..na druhej strane by sme ich oklamali a oni by si mysleli že to majú vyhraté...alebo on..neviem kto to robí“povie Alica. „Čo tým myslíš?“Snape sa mračí. „ Nemôžeme to predstierať? Jedna modrina na tvári a možno sa dozvieme kto sa tak veľmi zúčastňuje na tom aby nás rozdelil, takí ľudia sa zvyknú prezradiť keď majú pocit že im plán vyšiel“Alica sa uškŕňa. „Nepáči sa mi, kam sa uberá naša diskusia“ odpovie naškrobene Snape a mračí sa. „To mi snáď chceš povedať aby som ťa udrel?“zavrčí. „Áno, iba tak aby som mala modrinu a oni budu vidieť od čoho to je, zistime kto v tom má prsty“povie Alica. „Ty si sa zbláznila?! Čo to máš za nápady?!“Snape zvýši hlas. „Severus takto to zistíme, preboha tak nebuď taký suchár, je to dobrý nápad“odpovie Alica. „ Nie, tak to nie, v žiadnom prípade ťa nebudem mlátiť!“ zavrčí na ňu. „Ale aké mlátiť, veď iba jednu facku aby som mala stopu chápeš?Pozri presne tu, iba taka slabá a hneď sa mi tu vždy urobí modrina, stačí ak sa niekde iba slabo udriem “Alica začne intrigovať a ukáže si na miesto na tvári. „Pre teba to nemôže byť taký problém“ zloží si ruky do vrecák od hábitu. „ Tak to si vyhoď z hlavy, neudriem ťa len preto že si dostala taký neuveriteľne šialný nápad“ Snape sa neuveriteľne mračí. „Fajn Severus tak keď to nezistíme, raz príde deň keď ma zabije nejaká stolička alebo váza , budeš spokojný?“Alica sa zamračí. „Tak udri ma ty zbabelec!“ zavrčí na neho. „Nie!“ Snape ju okríkne. „Prestaň toto je absurdný nápad“pokračuje. „Udri ma !“ Alica vykríkne a vytne mu poriadnu facku aby ho vyprovokovala. Snape sa zamračí a pošúcha si tvár. „ Môžeš ma biť koľko chceš, aj tak to neurobím!“ vyštekne na ňu. „Fajn!“ odpovie Alica. „Tak keď ma niekde uvidíš ležať mŕtvu bude to tvoja chyba“odpovie nahnevane a obráti sa mu urazene chrbtom.“To ťa snáď mám kopnúť medzi nohy aby si sa rozhýbal?“vyprskne Alica a otočí sa k nemu nazad . Snape šokovane dvihne obočie a rukami si mierne prekryje inkriminujúce miesto. „Nie“zamračí sa na ňu. Okamžite ho napadne, že Alica má veľmi detské ak nie priam až šialené nápady. „ Veď sú aj iné spôsoby ako to urobiť“odpovie Snape ktorý sa ešte stále drží za líce. „Hmm to teda bola facka...“ zašomre keď ho to miesto ešte stále bolí. „Aké?“Alica dvihne obočie. „Neboj sa zistíme kto to robí..“pošepká Snape a premýšla že to mohla byť aj Olympia, vždy ho predsa nenávidela a neváhala by ak by mala šancu očierniť ho pred Alicou aby mu tak ublížila.
Poobede sa väčšina obyvateľov hradu pobrala na Vindstonský cintorín. Snape iba mlčky nasledoval Alicu a vnímal okolo seba nostalgické až mrzuté okolie padajúceho lístia a holých stromov. Priblížili sa k bielej hrobke, akému si pohrebnému monumentu v ktorom boli pochovaní Alicini rodičia. Každý z čarodejníkov k hrobke položil kytičku a zapálil niekoľko sviec.Niektorí z nich pridali aj niekoľko obálok recitujúcich slová o spomienkach na zosnulých. Snapea okamžite napadlo, že to museli byť zaujímaví ľudia keď stále existuje toľko ľudí ktorí sú im oddaní, ktorí sem prídu aby si uctili ich pamiatku. Pozrie na Alicu a vidí v jej tvári mierne strápený a ubolený výraz. Premýšľa aké by to bolo, keby tak za svojími rodičmi smútil aj on. Keby niekedy prišiel a zapálil na ich hrobe sviečku. Nikdy to neurobil, nikdy im neodpustil to že z neho urobili odporného, neľudského a krutého muža bez pocitov, že mu nedali normálny život taký ako mali iní. Nechcel si pripomínať ľudí ktorí mu zničili život a uvrhli ho do temnoty služobníka Temného pána aj keď to boli jeho rodičia. „Severus“ z jeho premýšľania ho vytrhla Alica a Snape na ňu iba s podivne chladným výrazom pozrel. Nemenným, trochu strápeným, uvažujúcim o svojom krutom osude, o tom čo mu bolo dané, čo mu nebolo dovolené urobiť. „Pôjdeme, vrátime sa na hrad“odpovie Alica a pohne sa vpred. „A títo?“spýta sa Snape a hľadí na niekoľko mužov ktorí pri hrobke ostali. „ Ostanú tu, v tento deň sa tu potuluje množstvo podivných tvorov ktoré by chceli znesvätiť hrob mojích rodičov“odpovie Alica keď ju Snape začne nasledovať. „Prečo to robia?“spýta sa. „Kto vie“Alica mikne plecom. „Niekto si možno myslí, že ich mŕtve telá alebo kosti by im pomohli k lepšiemu životu, možno k väčšej moci“odpovie Alica. „ Hmm boli to naozaj výnimoční čarodejníci, hlavne tvoj otec takže to celkom chápem aj keď je to nechutné“odpovie Snape so znechuteným výrazom v tvári. Pozrie na Olympiu a vidí ju ako si ho nedôverčivo prezerá. Zamračí sa a pozrie opäť na Alicu, vezme ju za zápästie a pridá do kroku aby boli vpredu sami. „Všimla si si, že teraz sa už nič nedeje?“zašepká Snape. „Všimla, ten kto mi chcel ublížiť a hodiť to na teba to asi vzdal. Videl že verím tebe, a že sa mu zrejme nepodarí poštvať nás proti sebe“zašepká nazad Alica. „Súhlasím, myslím že to vzdal“ zašepká Snape a otočí dozadu hlavu na Olympiu. „Myslím, že teraz bude nasledovať niečo iné...horšie..“ zašepká a opäť pozrie na Alicu. O polhodinu sa objavia nazad na hrade. „Čo bude nasledovať ?“spýta sa Snape a nasleduje Alicu do jej izby. „Večierok“výhlási Alica s úsmevom a začne si chystať šaty. Snape sa s mrzutým výrazom posadí. „Ale no tak Severus, ja viem že nemáš rád večierky, ale tento bude fajn“ozve sa Alica keď vidí ako sa Snape tvári. „To nie je kvoli tomu večierku“odpovie Snape. „A kvôli čomu?“spýta sa Alica a nechá všetko tak. „Mám obavy,ten človek to vzdal ale neviem čo bude nasledovať teraz...musím ťa strážiť...niečo sa určite stane..“ šepká Snape. „Nebuď paranoidný, hrad je plný skvelých čarodejníkov, čo by sa stalo?“odpovie mu Alica otázkou. Snape iba hľadí do prázdna a chytí sa za ľavé predlaktie. Mierne bolesťou skriví tvár keď ho začne znovu páliť. „Alica,niekto z nich je na hrade...smrťožrút...alebo niekto kto im podlieha“zašepká Snape a drží sa za ľavé predlaktie. „Ako to vieš?“spýta sa Alica. „Znamenie ma páli odkedy sme sem prišli, pálilo ma aj v Kranwalle ale oveľa menej, teraz je to oveľa horšie“odpovie Snape. „Voldemort ťa volá?“spýta sa Alica. „Nie“Snape pokrúti hlavou. „ Páli ma preto že je blízko nás niekto, kto mu evidentne podlieha, je to akoby..“nedokončí a ďalej hľadí do prázdna. „ Akoby čo?“Alica s napätím počúva. „Akoby to bol nejaký tieň ktorý nás prenasleduje, smrťožrút ktorý z nás nespúšťa oči, niekde sa tu ukrýva a sleduje nás, možno to bol on kto sa nás pokúšal rozoštvať“zašepká Snape a odtiahne ruku keď sa mu zo znamenia pustí krv. „Preboha Severus!“ vykríkne Alica keď to vidí. „Čo sa to deje?“pozerá mu na ruku. „To nič..neboj sa...občas krváca keď som dlho v bezprostrednom kontakte s iným smrťožrútom“odpovie Snape a vyberie si niekoľko elixírov aby si vzniknutú ranu na predlaktí ošetril. Vyhrnie si rukáv a ranu na znamení Temného pána si ošetrí a obviaže tenkou látkou. „To sa ti stáva často?“spýta sa Alica keď na to hľadí. „Keď som dlho so smrťožrútmi“odpovie mierne odmerane Snape a obväzuje si predlaktie. „Bolí to?“spýta sa Alica. „Trochu áno, ale nič na čo by som už nebol zvyknutý“odpovie odmerane Snape a zhrnie si rukáv hábitu, potom si svoje ruky vloží do vrecák. „Hmm, obleč sa a priprav sa na večer“odpovie Snape a vykročí von z jej izby. Chodiac po hrade sleduje všetky prípravy na večierok a množstvo uponáhľaných ľudí. Zahne do bočnej chodby aby nebol tak na očiach. Predsa len bol vždy radšej niekde v tme a ústraní ako medzi toľkými ľuďmi. Spomalí a kráča po slabšie osvetlenej chodbe sledujúc obrazy na ornamentálne zdobených stenách, ktoré sa mu zdravia v jazyku ktorému nerozumie a veselo mu kývu. Kráča a podlieha svojím myšlienkam o tom, že sú niekým sledovaní. Niekým kto ich sleduje už dlho, od príchodu do Kranwallského hradu až sem, smrťožrút, možno niekto koho pozná. Zastaví sa keď v jednej z chodieb kolmých na tú v ktorej sa nachádza zbadá ženu s blond vlasmi v tichom rozhovore s elegantne oblečeným mužom. S mužom, ktorého videl stáť v hrade, o ktorom by prisahal že je to upír. Ukryje sa za veľkú sochu orla s rozprestretými krídlami a sleduje ich z úctivej vzdialenosti. Ešte predtým sa však porozhliadne, aby zistil či nie je niekým sledovaný. Keď zistí, že je v chodbe okrem nich dvoch sám, opäť hľadí na nich. Hľadí na bledého muža v elegantnom kabáte s kravatovou mašľou uviazanou do košele s vysokým golierom. „Upír..“ napadne ho opäť a je si úplne istý že ten muž je upír. Pohľadom prejde aj na ženu s blond vlasmi ktorá k nemu stojí chrbtom. Hľadí na muža ktorý z vrecka vyberie malú ampulku s podivnou tekutinou a podá ju žene. Niečo povie, potom sa otočí a neprirodzeným krokom sa po chodbe smerom od Snapea presunie preč. Snape naďalej hľadí na ženu a keď sa žena otočí,okamžite zbystrí zrak. „Greedová“ napadne ho keď zbadá že je to Olympia. „Ale čo si to od neho zobrala?“sleduje Olympiu ako hľadí na ampulku a vkladá si ju do vrecka. „Tá je v poslednej dobe veľmi čudná“pomyslí si a nepozorovane sa od sochy stiahne a kráča chodbou preč. „Čo to asi dostala.....elixír?“premýšľa. Okamžite si spomenie na to, že vtedy, keď sa okolo Alice diali tie podivné veci ktoré chcel niekto zvaliť na neho, bola pri tom vždy Olympia. „Aj vtedy keď mi Alica vošla do mysle...bola tam...prisahal by som že ten hlas patril jej....“premýšľa a začína cítiť voči Olympii akési paranoidné výčitky. „Čo keď to bola ona? Hmm nie bola aj na cintoríne a nič sa nedialo....možno to vzdala...“protirečí si v myšlienkach. „Ale Greedová by sa k smrťožrútom nikdy nepridala, veď sme jej zabili rodinu sme to najhoršie čo pozná. Ten čo nás sleduje je smrťožrút...“pokračuje v premýšľaní a chytí si ľavé predlaktie, keď vstúpi do hlavnej siene hradu kde je všetko už nádherne pripravené. „Je takmer vylúčené aby to bola ona“pomyslí si keď hľadí na množstvo škriatkov a služobníkov pripravujúcich jedlo a všetko občerstvenie na dlhé biele stoly s obrusmi až k zemi. Celá sieň žiari noblesou a eleganciou. O ôsmej hodine sa v sieni zídu všetci obyvatelia hradu. Snape sedí na mieste ktoré bolo pre neho predom pripravené, vľavo susediace s Alicou a vpravo s Mariusom Telferom. Vzliadne a vidí ako sa k nemu blíži Telfer ktorý vyzerá veľmi podivne. „Severus, pekný večer žé?“ usmeje sa Marius a posadí sa vedľa. „Ehm, čo to máte na sebe?“spýta sa s pokrivenou tvárou Snape, keď vidí že má na sebe akési biele handry ako keby z pavučiny. „ Múj kostým né?“ povie Marius a usmeje sa. Snapea napadne, že Alica nehovorila nič o kostýmoch alebo si aspoň nepamätá aby to od nej počul. „Sem duch vidité, Sir Kraslochvil , tudy byt jeho portrét“ pokračuje Marius a ukáže na muža v obraze. „ Zomrieť v boju o tento zámek, pred dvesto rokmi, odvtedy tu byt na hrade ale ja ho dnes nikde nevidit“pokračuje Marius a rozhliadne sa či tohto ducha neuvidí. „ Každý musí mať kostým?“spýta sa znechutene Snape. „Né, iba ten čo chcé, jaký váš kostým? Upír né? Drácula?“ Marius sa veselo smeje a hľadí na Snapeov čierny hábit, o trochu viac slávnostnejší ako ten jeho všedný. „Nemám kostým“odpovie nevrlo Snape s mimoriadne nakvaseným výrazom.“Ale to byt jako Drácula“pokračuje Marius. „ Alica nemať kostým, ale možo vyzerať ako jej matka keď byť mladá“pokračuje Marius keď vidí ako vstúpila Alica v nádherných šatách s holým chrbátom. „Vidíš? Móc pjekne“povie Marius a ukáže na Alicu. Snape na neho iba podivne zazrie. Porozhliadne sa a všade okolo vidí množstvo čarodejníkov buď v kostýmoch alebo v slávnostnom oblečení. Mnoho z nich ani nepozná, starých aj mladých, mužov aj ženy. Alica sa dostaví na svoje miesto a sadne si vedľa Snapea. „Severus čo sa tak tváriš?“ laškovne do neho rýpne lakťom. „Vyzeráš veľmi pekne“odpovie jej Snape a prehliadne si ju. Len čo to dopovie, všetci hostia sa postavia a začnú lyžicami štrngať o svoje poháre. Alica sa zodvihne a prednesie oficiálnu úvodnú reč. Pri jej rozprávaní k hosťom po slovensky sa Snapeovi zdá, že by si na tej reči polámal jazyk alebo by sa ho musel učiť minimálne pár rokov. Len čo Alica skončí v sieni sa ozve potlesk a všetci hostia sa posadia k svojím miestam a pustia sa do chutne vyzerajúceho jedla. „Dobrú chuť“ usmeje sa Alica a tiež sa posadí pred svoj tanier. Snape na ňu mierne hypnoticky hľadí a rád by jej povedal čo videl na jednej z chodieb. „Jedz Severus“ Alica sa usmeje a pošúcha ho po pleci. „ Iste..potom ti niečo musím povedať“ odpovie chladne Snape a chopí sa svojho príboru. Začne jesť z taniera pred sebou a sleduje ako sa v sieni rozpútala búrlivá debata medzi hosťami za stolmi. Potichu sa naje a potom čaká kým sa naje aj Alica. „Móc dobré“ pochvaľuje si Marius a pošúcha si mierne vyklenuté bruško. „Čo bude teraz?“ spýta sa Snape. Alica sa iba usmeje a hodí pohľadom na prednú stenu siene kde sa objaví orchester oblečený v oblekoch, s hudobnými nástrojmi a jeden dirigent trpasličích rozmerov s cylindrom na hlave. „Vitajte vážení hostia, začína sa tanečná časť večierka“ vyhlási dirigent a okamžite dáva pokyny hudobníkom aby hrali valčík. Znovu sa ozve potlesk a mŕtvolne bledý Snape má pocit že tej noblesy je na neho akosi príliš. Vystrúha mierne vydesený výraz keď sa medzi stolmi objavia čašníci v bielych uniformách a rukaviciach podávajúci nápoje a rôzne druhy chuťoviek. „Nie je to trochu prehnané?“spýta sa mierne znechutene, keď vidí tú maškarádu. „No chceme tento deň osláviť tak ako sa patrí“odpovie Alica a mikne plecom aj keď sama si pripadá ako medzi nejakými snobmi. Len čo hudba začne hrať, desiatky hostí sa postavia a prejdú aj so svojími polovičkami na tanečný parket. „Sú tu všeliakí vážení čarodejníci, a tamto je ....“Alica nedopovie keď vidí Snapea ako sa zahľadel do diaľky. „Čo?“nechápe. „To je Rita Skeeterová“odpovie znechutene Snape a vrhne pohľadom po žene s natočenými blond vlasmi a výrazne narúžovanými perami. „Kto to je ?“spýta sa Alica. „Novinárka , z Anglicka, bola na Rokforte keď sa organizoval trojčarodejnícky turnaj, čo tu robí?“ Snape sa mračí. „Ja neviem Severus, média sem majú prístup ale neviem čo tu robí ona“ Alica pokrúti hlavou. „Nechcem si ani pomyslieť na to, ako to dopadne keď ma zbadá, celý večer sa jej nezbavím“ pokračuje Snape. „Neboj sa Severus je tu veľa hostí, nemusí ťa zbadať“odpovie Alica a postaví sa. „Kam ideš?“Snape zvraští obočie. „Prišli priatelia môjho otca,musím ich privítať, hneď sa vrátim“odpovie Alica a smeruje k dverám do siene. Okamžite sa obíjme s ľuďmi ktorí prišli a úsmevne sa rozprávajú. Snape si chvíľu pripadá odstrčený, ale vie, že Alica je známa preto jej to akosi nikdy nevyčítal. „Alica ahoj!“ usmieva sa na ňu mladá žena. „ Madeline, vitaj, som rada že ste prišli“odpovie Alica. „Z Anglicka nám to dalo dosť práce, ale sme tu“odpovie Madeline. Madeline Pobersová ako sa žena celým menom volá, bola dcérou Tobiasa Pobersa známeho anglického herbológa s ktorým Alicin otec spolupracoval. „Ako sa máš ?Čo máš nové? Krásne šaty odkiaľ ich máš?“Madeline na ňu sype jednu otázku za druhou. Mladá hnedovlasá žena so znamienkom nad perou sa na ňu usmieva a čaká na odpovede. „Mám sa fajn ja som práve...“Alica ani nedopovie keď jej roztopašná Madeline skočí do reči. „Počula som že si sem priviedla Severusa Snapea“pokračuje Madeline a žmurkne na ňu. „Áno je tu, prečo?Ty ho poznáš?“spýta sa prekvapene Alica. „ Ach bože iste že áno, veľa som o ňom čítala, a raz som ho videla na udeľovaní cien Kráľovskej Čarodejníckej Akadémie“rozpovie Madeline. „Môj otec ho učil herbológiu, vždy hovoril že v tej dobe nebolo bystrejšieho študenta, hovoril že Snape bol geniálny v elixíroch a čiernej mágii“pokračuje Madeline a mierne sa rozplýva. Alica trochu čudne hľadí a radšej to nekomentuje, pretože Madeline veľmi dobre pozná. Veľmi dobre vie, že je to mierne snobská žena, so snobskými spôsobmi ktorá ale príliš veľa inteligencie nepobrala. „ Takže....kde je ?Predstavíš mi ho?“spýta sa Madeline, vytiahne malé zrkadielko a prerúžuje si pery. Alica zdesene hľadí, pretože toto vôbec nečakala.“No on je...“ mumle Alica ktorá je ešte stále v šoku. „Snape je skvelý, počula som že je vraj smrťožrút ale to sú podľa mňa iba hlúpe reči tých, ktorí mu závidia jeho úspechy“odpovie Madeline a odloží zrkadielko. „Tak kde je ?“prehrabne si vlasy. „Tamto sedí“odpovie Alica a ukáže na Snapea sediaceho za stolom ktorému niečo veselo hovorí Marius Telfer. „ No teda....ale nie je nejaký malý?“spýta sa Madeline. Alica zvraští obočie. „Preboha veď sedí ,Madeline!“odpovie mierne pobúrene. „Ach, iste“ Madeline sa chytí za hlavu a skrčí sa, či neuvidí pod stôl na jeho nohy. „Hm tak ideme? Chcem ho poznať osobne“pokračuje a upraví si svoje šaty. „Tak....tak poď“ koktá Alica a smeruje k Snapeovi ktorý na ňu okamžite uprie svoje čierne oči. Len čo k nemu prídu, Snape sa postaví a spýtavo na ne hľadí. „Ehm , Severus toto je...“ Alica ani nedokončí, keď jej Madeline znovu skočí do reči. „Ach ahoj, volám sa Madeline....Madeline Pobersová...veľmi ma teší“ vyhŕkne Madeline schmatne mu ruku a divoko mu ňou potrasie. Snape pozrie na Alicu a trochu spýtavo dvihne obočie. „Ja som..“Snape chce začať hovoriť. „Ja viem kto ste, veľa o vás viem, ste ten najgeniálnejší muž medzi čarodejníkmi“Madeline sa rozplýva a stále mu ruku nepúšta. „Veľa som o vás čítala a vyfotila som si vás keď ste dostali cenu od Kráľovskej Čarodejníckej akadémie, pozrite“ pokračuje naliehavým hlasom Madeline a vyberie fotku kde si Snapea zväčšila. Snape sa na to s mierne panickým výrazom zadíva a trochu prestrašene pozrie na Alicu. „ Mads! Tak kde si“prikráča k nim fúzatý muž. „Tu strýko“ zakýva mu Madeline. „Tak poď, ideme si sadnúť“ volá ju muž. „Už musím ale určite za vami ešte prídem“ vyhŕkne na Snapea a odloží fotku, potom sa otočí a smeruje k mužovi. Snape ostane stáť v miernom šoku, v rovnakom ako predtým Alica.“Čo je to preboha za šialenú ženu?“spýta sa s kyslým výrazom a dvihne obočie. „Madeline je trochu roztopašná, a taká...no tak trochu ako uragán...a ako sa zdá tak ťa pozná, aj keď ja som o tom nevedela“odpovie Alica. „ Asi by som mal ísť niekam preč, necítim sa tu dobre“ zamrmle Snape. „A už vôbec nie keď sa sem ešte vráti tá osoba“pokračuje mrzuto a hodí hlavou na Madeline sediacu za stolom. „ Oceňuje ťa, je to fanynka“odpovie pobavene Alica. „Tak Severus ostaň, kam by si išiel? To sa chceš nudiť v izbe?“ spýta sa Alica. „Ani tu sa príliš nebavím“odpovie rozmrzene Snape a vloží si ruky do vrecák. „No tak, veď je tu Marius, som tu ja“pokračuje Alica a posadí ho na stoličku kde sedel predtým. Ona sama sa posadí na vedľajšiu. „Je to príležitosť kedy trochu zabudneme na všetky problémy“Alica sa zazubí. „To sa nedá, navyše s tebou už značnú chvíľu potrebujem hovoriť“povie Snape a mračí sa. „Tak hovor“odpovie Alica. „Počuvaj, dnes som išiel jednou z chodieb a videl som...“ Snape nedokončí, keď mu do reči skočí akýsi muž hovoriaci v slovenčine, s úsmevom potiahne Alicu zo stoličky, niečo rozpráva a ťahá ju smerom k partii mužov a žien ktorí sa usmievajú. Alica na Snapea bezradne otočí hlavu a nestačí nič namietať. „Skvelé...“zašomre nazlostene Snape a najradšej by sa postavil a toho opovážlivca strestal Cruciatom. „Ale nebáť Severus, trpezlivost musiet mat, Alica mať veľa hostí, ona musieť venovať“odpovie Marius sediaci vedľa. „ Môžem sa niečo spýtať?“spýta sa Snape keď sa na neho otočí. „Iste“Marius sa zazubí a pohladí si čerstvo natočené fúzy. „Kto je ten človek?“spýta sa Snape a pozrie na človeka ktorého videl ako dáva Olympii podivnú ampulku. Na človeka, o ktorom je presvedčený že je to upír.“ Ach, to byť učiteľ, učí deti v neďalekej strednej škole“odpovie Marius. „A čo učí?“so záujimom sa spýta Snape a sleduje muža postávajúceho v tmavšom rohu. „ Neznať, iba niečo s čierna mágia, asi obrana, neznať“pokýve hlavou Marius. „Nie je to náhodou upír?“spýta sa Snape. „Pravda, je upír, ale taky chodí do společnosti, umí správať jako človek“povie Marius a čaká ďaľšie otázky. „Vy ho nepoznáte ? Je možné aby bol spojený s vy-viete-kým?“spýta sa Snape. „ Neznam, ten muž tu byť často, ale nič nehovoriť, aspoň mne nie, ale nevyzerať ako zlý, byť tu aj vtedy keď Alica ešte dieťa a nič neurobiť“Marius opät pokrúti hlavou.
20. kapitola- Keď je myseľ nemá,
tak slovo priateľ nič neznamená ...
„Ach, tak tu ste, konečne mám na vás trochu času“prirúti sa Madeline a sadne si na Alicinu stoličku vedľa Snapea ktorý sa mierne odsunie a tvári sa že ju nevidí. Madeline ho okamžite zahrnie slovami chvály a vyrozpráva mu niekoľkominútový príbeh o tom, ako si ho zväčnila na udeľovaní cien Kráľovskou Čarodejníckou akadémiou. Svoj monológ pokračuje ospevovaním jeho predností a inteligencie, ktorý zakončí návrhom o spoločnej prechádzke po hrade. Snape sedí, nič nehovorí a zúfalo hľadí asi meter pred seba. „Tak Severus ideš?“spýta sa Madeline, ktorá sa medzitým rozhodla že mu bude tykať. „Kam?“spýta sa Snape a zvraští obočie. „No prejsť sa po hrade, môžeme sa porozprávať o samote a tak, chápeš tu je veľa ľudí“Madeline sa zazubí. „Slečna...ja...myslím..že... „ Snape sa mierne nervózne postaví. „Že som tamto videl jedného známeho...pôjdem ho podraviť..“vysúka zo seba tichým hlasom a radšej sa hneď vyparí čo najďalej, aby ho Madeline nezahrnula ďaľšimi historkami alebo salvami chvály o jeho elixíroch či hábite. Okamžite sa zamieša medzi početnú skupinu ľudí, pretože si vie dosť dobre predstaviť, že Madeline ho určite pozoruje. Pozrie na ľavú stranu a vidí Alicu v obložení asi dvadsiatich ľudí.Zvraší obočie a je mu jasné, že tak skoro sa s ňou asi neporozpráva. Pomaly sa odsunie do niektorého temnejšieho rohu kde na stene chýbajú svetlá. Ostane tam a pozoruje okolie. „Ach Severus tu ste“ ozve sa k nemu Talisa v červených šatách, s červenými dlhými nechtami, červenými perami a červeným klobúkom. Snape zmätene zažmurká pretože na jednu chvíľu je tej červenej na neho až príliš. „Nezatancujete si so mnou?“spýta sa Talisa a v tenkých drápovytých prstoch s červenými nechtami drží pohár so šampanským. „Nie...ja to neviem., radšej ostanem tu“odpovie Snape odmerane. „Škoda ..vyzerali ste milšie....“ Talisa sa zamračí a odíde. Snape ostane stáť a ruky si vloží do vrecák.Odrazu sa zahľadí do jedného z rohov rovnako tak málo osvetlených v akom je on, kde čaká množstvo pripravených nápojov na to, aby nahradili tie, ktoré sú hosťom k dispozícií po ich vypití. Zbadá tam Olympiu Greedovú, ako niečo robí s jedným s nápojov v sklenenom pohári s dlhou nôžkou. Okamžite si to odsleduje a zistí, že Olympia drží v ruke ampulku ktorú jej dal ten muž a snaží sa ju vyliať do nápoja pričom sa okolo seba nervózne obzerá. Len čo zbadá Snapeov tvrdý a ľadový pohľad, ktorý sa na ňu nepretržite díva, okamžite nápoj položí a ampulku aj s jej obsahom ktorý tam nestihla vyliať, si aj s rukou nenápadne vsunie pod rukáv hábitu. Potom si obe ruky vloží do vrecák a po chvíli ich prázdne vyberie von. Vykročí, venuje Snapeovi jeden odmeraný výraz a zamieša sa medzi hostí. „Čo to tam do čerta chcela dať...“Snape sa mračí a zamyslí sa. Chvíľu stojí a premýšľa, keď ho napadne niečo čo mu pred časom povedala Alica. „Pozri sa na to Severus....toto mi niekto poslal...stojí tam že sa ma niekto pokúša otráviť“ okamžite sa mu v mysli zopakujú Alicine slová o malom papieriku ktorý jej niekto dal, o varovaní pred tým, že na hrade je osoba ktorá sa ju pokúša zabiť. „Olympia...“Snape šokovane hľadí a okamžite uverí, že práve Olympia je tá osoba a že v tej ampulke mala jed ktorým by otrávila Alicu. „Musím jej to povedať...“zamrmle Snape rozhodnutý ísť za Alicou. „Nie..veď mi neuverí, nemám na to žiadne dôkazy....“pomyslí si a zastaví sa. „Ale čo ak ju chcela naozaj otráviť? Alebo to chcela urobiť mne..“ premýšľa. Okamžite sa poobzerá a pohľadom nájde Alicu ktorá je v neustálom obložení hostí. „Hmm takto jej aspoň nič nehrozí...ale mala by si dať pozor na to čo pije..“ napadne ho a nenápadne sa presunie k dverám z ktorých prichádzajú a vychádzajú ľudia. „Ach Severus tu si!“ zrazu ho zdrapia nejaké dve ruky a vytiahnu von z dverí. „ Všade som ťa hľadala“ pokračuje hlas a Snape pred sebou zbadá vyzubenú Madeline. „Takže čo tak realizovať tu prechádzku teraz?“spýta sa neodbytne. „ Slečna...nemám záujem..“odpovie s nacvičenou zdvorilosťou Snape, ktorý si jej meno nepamätá a tak sa rozhodol pre zdvorilostné oslovenie „ slečna“ ktoré nezvykne používať často. „Ale no tak, poď sa prevetrať, je tu strašne horúco“pokračuje neodbitná Madeline a hľadí na Snapea ktorý sa všemožne naťahuje aby videl na Alicu. „Hovorím že nie..“ zavrčí Snape trochu ostrejšie aby mu dala pokoj. „ Prosííííím“ Madeline na neho pozrie neviným pohľadom a ťahá ho za ruku. „Nechajte ma! Chcem ostať tu, musím vidieť na Alicu“ zavrčí Snape a vracia sa nazad do siene. „ Ale no tak..“ Madeline ho chytí za plášť a odmieta ho pustiť. „O ňu sa neboj, neutečie, teraz sa venuje iným“povie Madeline prekvapivo rozumne. „Nie ja naozaj musím...“ Snape nedopovie a Madeline ho už už ťahá chodbou. „Nie, ďalej už nie! Povedzte čo chcete nech sa môžem vrátiť!“ zavrčí Snape. „Ja som sa s tebou iba chcela porozprávať o samote to je všetko, veľmi si ťa vážim...“pokračuje Madeline a našpúli na neho červené pery na ktoré sa Snape zadíva. „Ehm, ďakujem, ak je to všetko tak sa vrátim...“ zamrmle a otočí sa. „ Nie!“ vykríkne Madeline a zachytí ho. „Prečo si taký chladný? Myslela som že si iný“Madeline sa zamračí. „Čo odomňa chcete do čerta?!“ Snape zvraští obočie. „Myslela som že by sme sa mohli trochu spoznať, môj otec ťa niekedy učil vieš a...“ Madeline nedokončí. „ Nemám záujem spoznávať Vás a teraz ma pustite! Toto je moje posledné varovanie a potom budem nútený ublížiť vám, tak mi choďte z cesty!“ zavrčí vytrhne sa jej, odsotí ju na bok a blíži sa nazad do siene. Ráznym krokom prikráča späť do siene a zbadá Alicu ako sedí za stolom a rozpráva sa s Mariusom Telferom. Prikráča k nim a sadne si. „Kde si bol Severus? Všade ťa hľadám“spýta sa Alica. „ Prepáč, otravovala ma jedna dotieravá...osoba“odpovie znechutene Snape. „Madeline ?“spýta sa Alica. „Presne tak, tá žena nie je normálna“ odpovie Snape a ukáže si na hlavu. Okamžite sa zadíva na dve víly rovnakého vzhľadu, ktoré ho naposledy skúšali zviesť. „Rovnako tak ako tam tie dve“povie a zamračí sa na ne keď vidí, že sa na neho dívajú a niečo si šepkajú. „ Ja viem, že si zvyknutý na iný svet Severus...“Alica smutne skloní hlavu ,keď vidí že je Snape nespokojný a otrávený a má pocit, že by sa najradšej už vrátil do Anglicka. „Nie takto som to nemyslel...“odpovie Snape a prstom jej podvihne hlavu aby sa na neho pozrela. „ Ja len...je to pre mňa trochu ťažké prijať fakt, že ťa tu pozná veľa ľudí, a máš veľa povinností, a navyše tu málokomu rozumiem“ dodá. „ Už to dlho nepotrvá, o dva dni sa vrátime nazad na Kranwallský hrad“povie Alica. „Poďme odtiaľto preč...aspoň na chvíľu“ Snape zvraští obočie. „Musím ti povedať veľmi dôležité veci“pokračuje vážne. „Dobre tak poď“odpovie Alica postaví sa a jednou rukou si pridržiava spodok šiat. Obaja smerujú na poschodie do Alicinej izby. Vstúpia do nej a Snape dvere zatvorí. Alica iba spýtavo hľadí. „Poď...sadni si“zašepká Snape a posadí ju na posteľ. „ Dnes som videl veľmi podivné veci..“ začne. „Aké?“Alica iba pozerá. „Videl som istého muža o ktorom som sa dozvedel že je upír, nejaký učiteľ z tunajšej školy...“ pokračuje. „ Myslíš Rumusa Toreksa? Áno je upír, zdržiava sa na hrade aby odplašil primitívnych upírov z lesov“ odpovie Alica. „ Jeho meno nepoznám, ale videl som ho ako dával niečo Olympii Greedovej“dokončí Snape. „Olympii? Čo?“ Alica nechápavo pokrúti hlavou. „ Nejakú ampulku, asi elixír, a práve pred pol hodinou som videl Greedovú ako sa to pokúšala naliať do nápoja“pokračuje Snape. „ Nevieš čo to bolo?“spýta sa Alica. „Nie, ale mám podozrenie že ten nápoj bol určený tebe, alebo možno mne....“odpovie Snape. „Ach preboha Severus“ Alica sa otrávene postaví. „Olympia je moja priateľka poznám ju už dlho, nikdy by mi neublížila“ Alica sa mračí. „Ani tebe nie“ dodá. „To nemôžeš vedieť. Ako vysvetlíš čo robila? Čo chcela do toho nápoja pridať? Keď ma zbadala okamžite sa tvárila akože nič a zmizla“ Snape mierne zvýši hlas. „Dobre možno chcela na niekoho použit elixír, ale určite nie na mňa ani na teba“ Alica pokrúti hlavou. „ Naozaj? A čo všetky tie veci, ktoré sa ti pokúšali ublížiť aby to vyzeralo že to robím ja? Všetko sa to stalo vždy keď tam bola s nami!“ Snape sa mračí. „Preboha Severus prestaň s tým! Už z toho začínaš blázniť všade vidíš ľudí ktorí nám chcú ublížiť“ vyprskne Alica. „Možno, a možno som jediný kto to vidí pravdivo“ odporuje Snape s miernym zavrčaním. „Ešte mi povedz že aj tá osoba ktorá nás neustále sleduje, ten smrťožrút, že aj to je ona“ pokračuje uštipačne Alica. „Nepovedal som že je to smrťožrút, povedal som, že to môže byť aj niekto iný kto Voldemortovi podlieha“ odpovie Snape. „Dobre, myslím že si potrebuješ trochu oddýchnuť“ odpovie Alica,posadí ho na posteľ a drgne ho na ňu aby si ľahol. „Evidentne si trochu prepracovaný...“ dodá. Snape sa podoprie lakťami o posteľ a mračí sa. Potom sa opäť posadí. „Ja si tu nevymýšlam do čerta!“ vyprskne. „Ja ti verím, ale musím povedať že ma trochu znepokojuje že nemyslíš už na nič iné“ odpovie Alica. „Je mi dobre, nemaj obavy“ zavrčí Snape a z postele sa postaví. „Severus ty si vážne myslíš že....“ Alica nedopovie keď sa vonku ozve akási obrovská rana a akýsi hluk kričiacich ľudí. Obaja sa pozrú cez okno a vidia iba svietivú žiaru. „Čo to môže byť?“spýta sa Snape. „Draky..“odpovie Alica a pozrie na jedného ktorý vyletel do vzduchu a nepretržite chrlil oheň. „Niekto ich musel rozrušiť,to nikdy nerobia, zdá sa... že niekto je na pozemkoch, preto takto reagujú“ odpovie rozstrasene Alica. „ Čo- čo budeme robiť?“ pozrie na Snapea aby jej ponúkol útechu. Snape v tej chvíli pocíti ako ho páli jeho znamenie zla na ruke. Chytí sa za ňu. „Severus....sú tu ?“ Alica k nemu zmätene prikráča. Snape iba s bolestivou grimasou prikývne. „Musíme sa niekde ukryť“ začne ho ťahať za hábit. „ Úkryt nám nepomôže...musíme ísť von“ odpovie jej a schytí ju za ruku „Vezmi si prútik a prezleč sa“ odpovie a pozrie na jej šaty. Alica prikývne, namieri na seba prútik a zmení si šaty za svoj hábit. Okamžite vykročia von.Všimnú si obyvateľov hradu. Ich vystrašené tváre, každý si veľmi jasne uvedomuje že sa niečo deje. Niečo čo sa zrejme neskončí dobre. O niekoľko minút vykročia z hradu kde sa zhromaždilo niekoľko čarodejníkov ktorí na hrade takisto bývali. „ Čo sa deje Filus ?“ Alica osloví jedného z nich v slovenčine. „ Čierni čarodejníci“Filus odpovie a pozrie na Snapea s nedôverčivým pohľadom. „On s tým nič nemá!“ odpovie podráždene Alica. „ Sú na pozemkoch, vypustili sme drakov, ak sa priblížia k hradu budeme nútení zakročiť“ pokračuje Filus . Snape si všimne obrovský nepokoj všade naokolo. Ľudia sú nervózní, rovnako tak aj množstvo čarodejných tvorov ktoré sa nepokojne hýbu v ohradách a vydávajú podivné zvuky. Akokoľvek je na hrade veľa ľudí, všade je prehnané ticho symbolizujúce že sa stane niečo zlé. Otočí hlavu na druhú stranu a hľadí vychádzať niekoľko desiatok muklovských mužov s puškami. „ Muklovské zbrane ich nezabijú“odpovie nahlas a pozrie na Alicu. „ To nie, ale určite ich na čas spomalia. Títo ľudia strážia hrad spolu s čarodejníkmi, ubránili ho už pred horšími vecami ako sú smrťožrúti“odpovie Alica a snaží sa nabrať odvahu. Snape sa pozrie na oblohu a zbadá na nej asi stovku čiernych, lietajúcich bodov. „ To sú oni..“ zašepká Alica keď hľadí na oblohu. „Nikdy som nevidel aby ich bolo toľko naraz“odpovie s obavami Snape. V tej chvíli sa zablysne a na pozemkoch sa objaví asi stovka mužov a žien v čiernych hábitoch ktorí začnú útočiť na čarodejníkov a všetko ničiť kúzlami. „Pozor!!!“ zreve Alica a vyšle kúzlo na smrťožrútku ktorá stihla usmrcujúcou kliadbou zabiť piatich mužov s puškami. „Panebože...“ Alica sa zadíva na skazu ktorú smrťožrúti priniesli. Odrazu sa všetko zahmlilo a zatemnilo, niekoľko magických tvorov z ohrád utieklo, iné priviazané opratmi sebou škubali dovtedy kým s opratmi nevzali aj drevené závory ku ktorým boli priviazané. Na niekoľko minút sa pozemky Vindstonského hradu zmenili na bojisko medzi čarodejníkmi, ochrancami hradu a čiernymi osobami v kapucnách využívajúcimi iba usmrcujúce kliadby. Netrvalo dlho a na holej zemi ležalo niekoľko mŕtvych tiel či už z radov ochrancov hradu alebo smrťožrútov. Snape si Alicu chránil až dovtedy kým mohol. V nepokoji a chaose ktorý so sebou priniesli smrťožrúti ju napokon stratil z dohľadu. Bežal k miestu kde ju videl naposledy a niekoľkokrát zvolal jej meno. Bezvýsledne. Zahľadel sa do diaľky kde zbadal niekoľkých smrťožrútov a medzi nimi ženu s blond vlasmi. Sám veľmi dobre vedel, že Voldemort má nasledovníkov po celom svete, veľmi dobre si to uvedomoval, keď zistil že ani jedného zo smrťožrútov osobne nepozná. Potichu prikráča k skupinke trochu bližšie, keď sa mu podarí identifikovať ženu. „Greedová“ preblesne mu mysľou ked jej uvidí do tváre. „ Zradkyňa...“ pomyslí si keď na ňu hľadí ako sa dohaduje so smrťožrútmi bokom pri stromoch kde sú nepozorovaní, ďaleko od všetkého čo sa deje na pozemkoch. „Mal som pravdu...“ precedí cez zuby. Okamžite k nim pribehne. „Mors repentina!“ zreve na skupinu smrťožrútov a vyšle na nich sivasté kúzlo. Len čo sa kúzlo dotkne prvej časti ich tiel, všetci padnu mŕtvi. Ostane tam stáť iba Olympia. „S-Severus..“ pozerá na neho bojazlivo. „Zradkyňa....“ odpovie Snape a vražedne na ňu zazerá. Mieri na ňu prútikom a pomaly prikračuje. Olympia proti nemu dvihne prútik a bojazlivo čaká čo sa stane, nepovie ani slovo. „ Ako si si toto mohla dovoliť?U nás zradcovia zomrierajú Greedová, ale to by si mala vedieť keď si sa so smrťožrútmi spolčila...“prikráča do jej tesnej blízkosti so smrťou v očiach. Olympia sa neodváži vyslať na neho kúzlo keď cíti ako neuveriteľne sa jej trasie ruka. „ Ty ma nemáš čo súdiť!“ vyštekne na neho pripravená brániť sa aspoň slovami. Snape sa napriahne rukou ju silno udrie a pošle k zemi.“ Nič som sa ťa nepýtal..“ odpovie ľahostajne a potichu a z výšky ju sledujúc, prebodne ju hrozivým pohľadom. Olympia ostane ležať a z nosa sa jej pustí krv. „ Takže keď máš tak rada smrťožrútov, budem s tebou jednať ako smrťožrút“ zdrapí ju za hábit a nasilu vyrve zo zeme až sa jej hábit na niektorých miestach roztrhne. „Nezabijem ťa teraz, najprv mi odpovieš na niekoľko otázok...“ šplechne jej to do tváre, zdrapí ju za vlasy a priblíži k svojej tvári. „ Veľmi rýchlo ti ukážem, kto sú ľudia ktorým si sa zapredala, ktorým si sa odovzdala ako posledná muklovká štetka!“ zasyčí na ňu.“Aaauuuu pusti ma „ Olympia mu chytí ruku ktorou ju drží za vlasy. „Pretože mne je úplne jasné že len tak ťa medzi seba nevzali...veľmi dobre poznám praktiky pomocou ktorých si si vydobila miesto ..“ zatiahne ju za vlasy trochu bližšie k pozemkom. „ Auuu“ Olympia kričí. Pustí ju a sotí tak silno že padne na zem „ Crucio!“ namieri na ňu prútik a Olympia sa okamžite začne zmietať v kŕčoch a na jej tele sa začnú tvoriť modriny a otvorené rany. Po chvíli kúzlo preruší a prikráča k nej. Olympia nehybne leží so slzami v očiach a celá doráňaná. Skloní sa k nej. „ Zničím ťa Greedová počuješ? „ zašepká jej zlovestne. Olympia iba počúva. „Prosím..“z jej úst sa ozve slabý hlások. „Nemáš právo prosiť!“ Snape sa napriami a vražedne na ňu hľadí. „Mala si si rozmyslieť čo robíš, na koho stranu si sa pridala. Veľmi dobre si musela vedieť že ťa zničím ak jej ublížiš....ak ublížiš mne“ odpovie. „Aj napriek tomu si to urobila, zradila ju....zaplatíš za to veľmi krutú cenu, to mi ver“ zašepká zlostne a schmatne ju za vlasy. Olympia sa tackavo postaví a odovzdane za ním iba kráča skrčená držiac si jednou rukou miesto na hlave kde ju drží. Po niekoľkých minútach vzájomného boja medzi čarodejníkmi a smrťožrútmi sa Alica dostane do obkrúženia smrťožrútov. Prudko dýcha a chvíľu nevie čo robiť. Obzerá sa okolo seba a z každej strany vidí, ako sa k nej približujú smrťožrúti. Keď to uvidí Snape znehybní Olympiu, nechá ju na zemi a okamžite sa k nim náhli. „Avada Kedavra!“ na dvoch vyšle kliadbu a stačí sa uhnuť jednej ktorá na neho medzitým letela. „ Nemáš na výber Alica...nemáš na výber, zabi ich!“ ozve sa v jej hlave Snapeov hlas ktorý sa k nej náhli. Nechce riskovať že to nestihne a oni ju zabijú. „ Očividne ma ešte nepoznáte...zvlášť keď ste na mojich pozemkoch“ odpovie Alica smerom k skupine smrťožrútov. „ Concieo dracos!!“ zreve a prútik namieri k oblohe, len čo tak urobí okamžite sa prebehne skryť za skaly pri hrade. Stihne sa pritom vyhnúť niekoľkým cruciatom a smrteľným kliadbam. Na miesto kde stála okamžite priletia draky ktorých na pozemkoch chovali a k zemi začnú chrliť oheň a z trávy, stromov a troch smrťožrútov ktorí sa skryť nestihli urobia monumenty najvyššej krutosti. Dychtivo chŕlia oheň všade naokolo a o chvíľu horí takmer celé okolie hradu včetne stromov a kríkov. Snape sleduje to peklo ktoré rozpútala práve Alica a snaží sa byť pri nej čo najskor. Usmerniť ju, ako naložiť s jej mocou aby to nezašlo príliš ďaleko. „ Crucio!“ zreve a vyšle kúzlo na jedného smrťožrúta ktorý proti nemu namieril prútik. „ Exito!“ zreve Alica a namieri na ďaľších smrťožrútov prútik. Jej prútik zasvieti na modro a smrťožrúti padnú k zemi, no hoc nezomrú, ostanú tam ležať, ich nohy okamžite stŕpnu a zdrevenejú a nemajú silu ísť ďalej. Snape k nej pribehne a ťahá ju inam. Alica za nim beží. Snape sa však zastaví. „Torpeo!“ zreve a vyšle kúzlo na dvoch smrťožrútov ktorí sa za nimi náhlili. Tí po vplyvom kúzla okamžite zmrznú a o chvílu, keď sa k nim dostanú ohnivé plamene, roztopia sa. Roztopí sa všetko, ľad v ktorom boli uväznení aj ich telá. Alica sa oprie o stenu a zosunie sa k zemi. Cíti že srdce jej ide vyskočiť z hrude, začne potichu plakať. „ Už je dobre....“ ozve sa Snape a mierne ju vezme do náruče. „Už nám neublížia“ zašepká jej keď cíti ako sa trasie. „To bolo hrozné prekvapenie“ Alica sa cez slzy snaží o úsmev. „Až sa to upokojí, mám pre teba ešte jedno..“odpovie Snape a hľadí na to ako niekoľko smrťožrútov utieklo. Zbytok okolia hradu pokrývajú mŕtve telá smrťožrútov, čarodejníkov a muklov. Po chvíli sa na pozemky vrátia. „Panebože“Alici sa nahrnú do očí slzy keď vidí ležať na zemi ľudí ktorých poznala. Ľudí, ktorí obetovali život aby ju ochránili, aby ochránili hrad. „Neplač...inač sa to skončiť nemohlo. To by sa neskončilo, kým sa nezabili navzájom, dôležité je že ty žiješ“odpovie Snape a ťahá ju za ruku smerom k Olympii ležiacej na zemi. „Preboha Olympia!!! Olympia čo ti to urobili!“ Alica začne plakať a snaží sa Olympii pomôcť. Snape ju prudko vezme preč. „Nechoď ku nej! Nie je to, čo si o nej myslíš...“ odpovie. „Ako to myslíš?! Veď sa na ňu pozri „ odpovie Alica. Olympia sa s bolesťami postaví, len čo Snape svoje kúzlo ktorým ju spútal povolí. „ To mi urobil on..“odpovie potichu. „ Severus....“Alica sa otočí oproti Snapeovi a nemôže uveriť tomu čo počuje. „ Je jeden z nich, je s nimi spojený, to preto na mňa zaútočil!!!“ Olympia začne klamať. Alica na Snapea nedôverčivo hľadí a odstúpi. „To nie je pravda!!! Povedz pravdu ty hlupaňa, povedz že si ju zradila, že si sa im zapredala, že si sa ju pokúsila otráviť !!! Povedz to!!! Priznaj to, lebo ťa na mieste zabijem!!!“ Snape je ako zmyslov zbavený, hrozivo kričí a mieri na ňu prútikom. Alica chvíľu nevie komu má veriť. „ Olympia...“ otočí sa na Olympiu s vyčítavým pohľadom a Olympii je úplne jasné že Alica sa rozhodla veriť Snapeovi. Chvíľu nepovie nič. „Nie je to pravda!!! „vyhlási nakoniec „ Crucio!!!“ zreve Snape a začne ju mučiť. „Nie, Severus nie!!“ Alica tomu chce zabrániť. „Prestaň!“ Snape zvýši hlas aj na ňu. „Ona ti klame a ja ju prinútim povedať pravdu!“ reve. „Dosť..“ozve sa slabým hlasom Olympia a zmieta sa v bolestiach. Snape kúzlo preruší. „Povedz to“ nebezpečne na ňu hľadí. „Hovorí pravdu“odpovie nakoniec Olympia, ktorá už takmer nedýcha a celé jej telo je pokryté ranami. „Severus...nemal si jej to robiť..preboha..“Alica vystrašene hľadí na znaky Snapeovej krutosti na jej tele. Snape na ňu bez akéhokoľvek náznaku ľutosti namieri prútik. „Nie nezabíjaj ju!“ Alica sa tomu snaží zabrániť a postaví sa pred Olympiu. „Ustúp!Je to zradkyňa, bola to ona kto ťa tu celý ten čas ohrozoval!“ zavrčí Snape. „Nie , tým že ju zabiješ nič nevyriešiš, Severus prosím ťa...“ Alica na neho prosebne hľadí. Snape zloží prútik. „Ako chceš“odpovie nakoniec „ Ale ju..“ zdrapne ju. „Ju tu nemienim trpieť!“ odpovie a postaví ju na nohy. „Teraz nám vysvetlíš to čo sa tu práve stalo....“ pokračuje Snape a chytí Olympiu pod krk. „ Bolo to dohodnuté...“ zašepká ubolená Olympia a ledva stojí na nohách. „Mala som ťa otráviť aby ju mohli ostatní smrťožrúti chytiť ak by sa to nepodarilo mne. Sama som ju mala doniesť nášmu pánovi....sklamala som...preto sem prišli..“ pokračuje Olympia rozprávajúc o Alici a hľadí Snapeovi do jeho čiernych ľadových očí. Alica na to šokovane hľadí a nemôže uveriť tomu čo počuje. „ My dvaja sa ešte stretneme Greedová, keď tu nebude ona, a dokončím čo som začal...“ Snape pridá vyhrážku a dá jej najavo aby sa k nim viac nepribližovala. „Oni ma aj tak zabijú...zradila som...“zašepká Olympia. „Smrť bude pre teba vyslobodením Greedová, pretože až sa stretneš znovu so mnou pošlem ťa priamo do pekla...“ zašepká Snape a prebodne ju zlovestným pohľadom. Drgne do nej a nechá ju ísť. Olympia sa pomaly vytratí v podobe čierneho dymu.Alica si sadne na obhorenú zem so slzami v očiach a začne sa neprítomne kývať dopredu a dozadu. Snape vidí, že jej nechýba veľa aby prišla o rozum. Že to všetko má na ňu neuveriteľne zlý vplyv. Prikráča k nej a čupne si, chytí ju za ramená. Alica sebou prestrašene mykne a rovnako prestrašene na neho hľadí. „ Už je to v poriadku, nikto tu nie je“ chlácholí ju. Poobzerá sa keď si všimne že k nim kráča niekoľko čarodejníkov ktorí prežili. „ Veľmi zlé, Severus, veľmi zlé“ ozve sa k nemu Maris Telfer s roztrhaným hábitom keď hľadí ako sa Alica neprítomne kýve. „Ísť do hradu, my postarať o vonku“ pokračuje Marius. Snape sa pozrie na Alicu s veľkými obavami. „Pôjdeme do hradu áno?“pohladí ju po tvári obhorenou rukou po ohnivej kliadbe ktorá ho zasiahla a spálila mu ľavú ruku aj hábit na nej. Alica nič neodpovie, prestane sa kývať a iba neprítomne hľadí. „Pôjdeme, musíš si oddýchnuť“ odpovie a pomôže jej vstať. Sám si všimol že upadla do akého si šoku a akosi nič naokolo nevníma.Hľadí na jej uslzené oči. Vidí, že sa nemá k tomu aby vykročila a iba stojí na mieste a drží sa za bok. Vezme ju do náručia aj keď ho tá ruka príšerne bolí a pálí. Odnesie ju do izby. Položi ju na posteľ. Cíti ako sa trasie. Nevie či je to strachom alebo zimou a tak ju radšej prikryje. Sám vie že za tento stav je zodpovedný fakt že sa dozvedela že ju Olympia zradila. Pozrie si na svoje ruky od krvi. „Krvácaš!“ zvolá a okamžite ju odkryje. Pozrie ja nej bok, na miesto s roztrhaným hábitom celé od krvi. „Čo sa ti stalo?“spýta sa a pozrie jej na ranu. Alica nič nepovie a s nemenným výrazom hľadí na jedno miesto. „Dobre, dám to do poriadku“ Snape si sám odpovie, vezme pár elixírov a nejakú masť. Ošetrí jej krvácajúce miesto a prekryje belavou tkaninou. „Budeš v poriadku uvidíš, do zajtra sa to zahojí“ pohladí ju po tvári a nachá ju ležať, podíde k policiam so svojími vecami a popálenú ruku si dá doporiadku niekoľkými elixírmi. O chvíľu sa mu na ruke namiesto spáleného miesta utvorí nová koža. Potom sa k nej opäť vráti a sleduje že sa trochu upokojila. Už sa netvári tak neprítomne ale s pootvorenými očami hľadí na jedno miesto. „Prečo sa to stalo?“spýta sa ho potichu. „To neviem, hlavne je, že si v poriadku“pohladí ju po vlasoch. „Neviem ako dlho to vydržím....“zašepká Alica a z očí sa jej vykotúľa slza. „ Nikdy by som si nemyslela že Olympia..“ hlas sa jej zlomí. „Nemysli už na to....nemysli. Každá takáto myšlienka ti škodí a vysiľuje ťa“ zašepká jej,ľahne si za ňu a tuho ju obíjme. Unavene si vydýchne a chytí sa za predtým popálenú ruku ktorá ho ešte bolí aj keď popáleniny odstránil. „ Severus...“Alica sa k nemu otočí tvárou v tvár a hlavu si oprie o jeho rameno. „ Keď povedala že si bol s nimi dohodnutý...keď klamala....trochu ma to síce vzalo..ale neverila som jej, verila som tebe“ pozrie mu do očí. „ Si posledný a jediný človek ktorému ešte verím...“začne mu plakať do hábitu. „ Takže prosím ťa ty ma nikdy nesklam....prosímťa..“začne ho prosiť a opäť sa na neho pozrie. „ Nesklamal by som ťa za nič na svete..to dobre vieš.....“ pozrie na ňu potom si jej hlavu opäť položí na rameno a chvíľu ju hladí po vlasoch. „Je to za nami..“ zašepká jej. „Ešte nie ..“Alica odporuje. „ Tí...tí banditi sa odvážili prísť až sem, čo bude nabudúce?“spýta sa. „ Chcel by som nájsť miesto kde by sa takéto veci nediali. Fakt však je, že kým som pri tebe ja takéto veci sa budú diať, varoval som ťa predtým hneď keď sme sa spoznali. Pamätáš sa ?“ spýta sa Snape a otočí k nej hlavu. „Povedal som ti že vedľa mňa ťa čaká iba beznádej a strach“ pokračuje vyčítavo. „A ja som ti povedala že radšej chcem žiť takto, a na tom sa nič nezmenilo“ odpovie prekvapivo tvrdo Alica. „ Možno existuje také miesto kde nás nikdy nenájdu“pokračuje. „ Ak áno, veľmi rád by som ho našiel“ odpovie Snape a hľadí do stropu. „Ja viem, vidím že aj teba to veľmi vysiľuje“ odpovie Alica. „Nevysiľuje! Nič mi nie je !“ Snape dvihne hlavu a s hrdinskými rečami dáva najavo fakt že si o sebe myslí že je nezničiteľný a nepokoriteľný. Fakt že nikdy nebude slabý. „No tak dobre...“ odpovie Alica aj keď si ďalej myslí svoje. Veľmi dobre vie, že pre Snapea je dôležité aby si nikdy nepripustil že aj on môže byť slabý, ubolený či zranený. Že si o sebe myslí že on je vždy ten kto ostane najsilnejší. „Poď sem..“ zašepká Snape a pritiahne ju k sebe. „ Chcem ťa mať pri sebe“ zašepká, otočí sa na chrbát a položí si jej hlavu na hrud. Alica sa trochu usmeje a spokojne ho obíjme cítiac tlkot jeho srdca a aj to ako sa jeho hrudník dvíha pri dýchaní. Ticho leží a po chvíli na neho pozrie. Vídi že okamžite zaspal. „Chudák Severus, je z toho všetkého poriadne vysilený aj keď by to nepriznal za nič na svete“ napadne ju a ostane na ňom ležať.“Možno by fakt bolo dobré nájsť také miesto..“ zašepká. Ani to nestihne dopovedať keď niekto zaklope na dvere. Alica sa rýchlo postaví a ide otvoriť. Snape sa rázom zobudí a okamžite je na nohách. Alica na neho pozrie a potom dvere otvorí. „Dobrý deň“v dverách stojí muž s pochybným výzorom. Má na sebe otrhaný plášť, dlhé mastné vlasy po plecia a nie príliš príjemný výraz v tvári. „Kto ste?“ Alicu až strasie. „Neprišiel som vám ublížiť“odpovie muž a vstúpi do izby. Alica sa okamžite skryje za Snapea. „S- severus...“ zaťaha ho za hábit s očividnými obavami z muža.“Neboj sa“ zašepká Snape. „ Ten chlap sa mi ani trochu nepáči“ zašepká mu Alica. Snape na neho prísne hľadí. „Prišiel som, aby som vám ozrejmil čo sa tu stalo“odpovie muž. „Vaše meno?“spýta sa ľadovo Snape. „ Thomas Aufrey, pracujem na pozemkoch“odpovie muž a nespúšťa zrak z Alice ktorá sa skrýva za Snapeom. „ Nepracuje, nepoznám ho..“ zašepká prestrašene Alica tak, aby to muž nepočul. „Hovorte“ vyzve ho Snape a udržuje si patričný odstup. „Smržožrúti sem prišli, pretože chceli toto“odpovie a ukáže v ruke amulet s dvojkrížom. Alica okamžite vidí že ten amulet patrí jej a nechápe odkiaľ sa dostal k tomu mužovi. Snape si zasa všimne že muž rozpráva bezchybnou angličtinou a to sa mu ani trochu nepáči keďže sa v Anglicku nenachádzajú. „ To je moje..“odpovie Alica a vystúpi spoza Snapea. Ten ju však chytí za ruku aby to nerobila, pretože aj jemu je ten chlap nadmieru podozrivý. „Naozaj je to moje „odpovie Alica a postaví sa vedľa Snapea. „Chceli zničiť túto vec. My všetci vieme že táto vec vás chráni, že vám ju dal váš otec a aj to že práve jeho ochrana spôsobila, že ste po usmrcujúcej kliadbe nezomreli“odpovie tajomne muž a nespúšťa z nej oči. Snapeovi sa ten jeho pohľad nepáči. „Vy o tom nič neviete! Dajte mi ho ! „ zavrčí Alica a chce pristúpiť k mužovi aby si ho vzala. Muž k nej natiahne ruku s otvorenou dlaňou. Len čo Alica amulet vezme, prudko zacúva. „Auuuu“chytí sa za ľavú ruku. Muž sa začne zlovestne uškŕňať. Snapeovi okamžite dôjde čo sa deje a je mu jasné, že muž na ktorého sa díva je určite smrťožrút v inom tele ktorý užil všehodžús alebo vyvolal iné kúzlo na premenu osoby. „Praecido permutatio!“ zreve a namieri na muža prútik. Len čo na neho vyšle kúzlo muž sa zmení do pôvodnej podoby. „Barty Crouch...“ prekvapene hľadí na pološialeného Croucha ktorý sa uškŕňa. „ Mám vás...“odpovie im zlovestne so šialeným výrazom v tvári. Snape mu na hlavu nemieri prútik a nespúšťa z neho zrak.“ Si v poriadku?“spýta sa Alice ale hľadí na Croucha. „Panebože...“ odpovie šokovane Alica, keď si vyhrnie rukáv na ľavej ruke a má tam zreteľné znamenie zla. Snape na to hľadí rovnako šokovane. Pozrie na Croucha. Zdrapne ho za hábit. „Barty...môj drahý smrťožrútsky priateľ...“ začne k nemu ironicky rozprávať. „ Takže toto si mal urobiť ?“ pokračuje a rozpráva potichu no nadmieru hrozivo. „ Myslíš že ju toho nedokážem zbaviť ?“dvihne obočie a prudko ho drží za hábit. „Nedokážeš!“vyprskne Crouch. „ Na koho sa hráš Snape?!“ pokračuje uštipačne so svojím tradičným úškrnom Crouch. „Hmm na smrťožrúta“ odpovie Snape a drgne ho k dverám mieriac na neho prútikom. „Tak kráčaj, teraz si my dvaja pôjdeme vysvetliť niektoré smrťožrútske záležitosti, dúfam že súhlasíš“pokračuje tajomným hlasom Snape, otvorí dvere a drgne ho von z izby. „Severus nechoď!“ ozve sa Alica. „ Počkaj ma tu, ja sa hneď vrátim...“ odpovie podivne tvrdo Snape a zabuchne za sebou dvere. „Kráčaj!“ drgne do Croucha aby šiel von z hradu a mieri mu pri tom na hlavu prútikom. Alica sa roztrasene posadí a hľadí na znamenie zla na svojej ruke. Vyčítavo myslí na Snapea, ako ju mohol nechať v takej sitácii samú a len tak niekam odísť. Prejde pár minút a Snape sa vráti s neúprosným výrazom v tvári. „Čo ste si vysvetľovali?“spýta sa nervózne Alica. „ Skús hádať“ odpovie s kamenným výrazom Snape a odloží si prútik. „Zabil si ho ?“spýta sa smutne Alica. „ Zabil“ odpovie rázne Snape. „ Prepáč že som ťa tu nechal, ale nechcel som to robiť pred tebou“odpovie s tvrdým až neľútostne ľadovým výrazom a posadí sa na posteľ rozprávajúc o tom ako o normálnej veci. „ Dobre, nebudem nič hovoriť, zaslúžil si to..“ odpovie Alica aj keď ju takýto Snape desí. „Myslím že prehodnotím svoj názor na používanie mojej vlastnosti so zhmotňovaním predstáv“ pokračuje Snape. Alica si spomenie na to, ako jej už niekoľkokrát ukázal, že dokáže svoje predstavy zhmotniť do reálnej podoby tak, že tým dokáže potešiť, vystrašiť alebo aj zabiť ľudí ak zhmotneným predstavám uveria. „Via negativa?“ spýta sa Alica vyslovujúc názov tejto špecifickej vlastnosti mysle, ktorú má iba niekoľko čarodejníkov včetne Snapea. „Presne tak, už ma to prestáva baviť“ precedí cez zuby Snape. „Ale to je čierna mágia, veľmi zlá, ty si to nechcel používať“ Alica pokrúti hlavou. „Asi budem musieť“ odpovie vražedne Snape. „ Croucha na pozemkoch zabil mozkomor, jeho najväčšia obava, najväčší strach...“ pokračuje zlovestne rozprávajúc o tom, ako dokáže zhmotniť najhoršie obavy ľudí do reálnej podoby tak, aby ich zabili. „Severus, už sa o tom nerozprávajme, naháňa mi to hrôzu“ odpovie Alica a žmolí si rukáv. „Ako chceš“odpovie Snape.„Čo to je ?“Alica zmätene hľadí na svoju ruku. Rovnako tak na to hľadí aj Snape. „Upokoj sa to je iba na postrašenie , neboj sa „ obíjme ju keď vidí ako sa trasie. „Nehovoril pravdu však nie ? Ten amulet ma nezachránil pred smrtiacou kliadbou to muselo byť niečo iné. Nemohol to byť amulet ja som ho v tú noc pri sebe nemala „ Alica začne zmätene rozprávať jedno cez druhé. „Ale ja som ho mal..“odpovie Snape a posadí sa s ňou na posteľ. „ Čo ?? Ty si im ho dal?!!“ Alica sa odsunie s šokovanou tvárou. „ Nie „odpovie Snape. „ V tú noc čo si zmizla som našiel tvoj amulet na zemi v tvojej izbe, bolo to prenášadlo preto som vedel kde si, preto som prišiel na cintorín, mal som ho celý čas pri sebe. Preto je možné že to bola práve ochrana tvojho otca ktorá zabezpečila že si nezomrela“vysvetlí. „Ako sa amulet dostal k nim?“Alica sa drží za ľavú ruku. „Na to existuje iba jedna odpoveď“odpovie potichu Snape. „Aká?“Alica chce vysvetlenie. „Po tom čo sa v tú noc stalo, som mal tvoj amulet ja, keď si zmizla a nič som o tebe nevedel, nechával som ho doma vo svojej izbe“začne rozprávať. „Niekto ho vzal? Kto má prístup do tvojej izby?“spýta sa Alica. „ Jane....“odpovie Snape a ona jediná ho napadne ako osoba ktorá amulet odovzdala smrťožrútom, ako zradkyňa ktorá ho oklamala. „ Jane?“ Alica na neho vypleští oči. „Nik iný neprichádza do úvahy..“odpovie vražedne Snape a premýšľa že toto si s ňou ešte vybaví. „Ale veď Jane ma mala rada, bola ku mne vždy dobrá“ odporuje Alica. „To nemôžeš vedieť či to tak naozaj bolo, nemôžeš veriť nikomu okrem mňa..“odpovie a pozrie na jej bolestivu ruku so znamením. „Čo mi urobil? Som smrťožrútka?“spýta sa s obavami Alica. „ Nie, neboj sa“ odpovie Snape a hľadí na jej predlaktie. „Tak čo mi urobil? Severus povedz mi to, nič neskrývaj!“ Alica zvýši hlas. „ Označil ťa..“odpovie jednoducho Snape. „Označil? Ako? Načo?“Alica nechápavo pokrúti hlavou. „Označil ťa znamením ktoré simuluje smrťožrútsky stav, to znamená že Voldemort ťa nájde vždy keď si priloží prútik na svoje znamenie. Vždy bude vedieť kde sa nachádzaš“odpovie jej. „Čože???“ Alica sa zhrozí. „Nedá sa to odstrániť?“spýta sa „ Dá..ale veľmi ťažko a zdĺhavo“odpovie Snape. „Skvelé..“odpovie ironicky Alica, postaví sa a drží sa za bolestivú ruku. „Neboj sa, ani tak ti nič nehrozí“odpovie jej a postaví sa za ňu. „Zajtra odtiaľto odídeme Severus“odpovie smutne Alica. Musíme ísť preč, vedia že tu sme a ja nechcem vystavovať nebezpečenstvu ľudí ktorí tu žijú“pokračuje. „“Súhlasím“prikývne Snape a začne si baliť svoje veci. „Mala by si si pospať, tento večer ťa veľmi zmohol...“pokračuje Snape. „ Máš pravdu..“odpovie bledá Alica a ľahne si na posteľ. „Severus?“ozve sa Alica. Snape sa k nej otočí a spýtavo hľadí. „Ako je možné, že s kýmkoľvek sa stretneš si to ty kto výjde ako víťaž? Už sa ti postavilo toľko ľudí, ale ty si nikdy neprehral..“ Alica pokrúti hlavou. „Ktovie prečo..“ odpovie tajomne Snape a posadí sa k nej na posteľ. „ Isté je to že väčšine tých ľudí, zväzoval ruky strach alebo ich vlastná neschopnosť a hlúposť, ja to iba využívam...“ nakloní sa k nej a s uhladeným hlasom jej to zašepká. „ Každý vie, že mojou najväčšou zbraňou je rozum a moja myseľ, nepotrebujem žiaden prútik“ pokračuje a prejde jej prstom po líci. Alica na neho obdivne hľadí. „Si veľmi inteligentný a rafinovaný nepriateľ“ uškrnie sa Alica. „ Iba využívam ich slabosti, nič iné...“ zašepká Snape a postaví sa. „ Spi...“ dodá a prikráča k stolu za ktorý sa posadí. Alica prikývne a ľahne si. Po chvíli zaspí.