Besnota
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou.
Nákazová situácia
Slovenská republika je krajinou, kde sa táto nebezpečná choroba nevyskytuje.
Besnota psov a mačiek
Je dôležité uviesť ako sa besnota u našich psov a mačiek prejavuje. U psov prebieha zväčša v dvoch formách - a to zúrivej alebo tichej. Zúrivá forma má 3 štádiá. V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť- zviera požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a.i. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať. V druhej fáze sa však prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti. Tie zvieratá, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby, porania si papuľu. Je možné pozorovať nápadné slinenie, jazyk vyčnieva z papule. V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie. U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej. U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, kúše a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia.
Je očkovanie psov a mačiek nebezpečné?
Očkovanie psov a mačiek nie pre zvieratá nebezpečné a neovplyvňuje psychiku zvieraťa. Psy a mačky nie je potrebné na očkovanie dopredu zvlášť pripravovať. Samotný úkon trvá veľmi krátko, očkuje sa do podkožia a komplikácie po očkovaní sa vyskytujú len veľmi ojedinele. Niektoré precitlivené jedince môžu reagovať opuchom v mieste vpichu, ktoré po niekoľkých dňoch ustúpi. Ak bola dodržaná vakcinačná dávka, ktorá je 1 ml očkovacej látky bez ohľadu na veľkosť zvieraťa a vakcinácia bola správne vykonaná je zviera proti besnote odolné po dobu 1 roka. Očkovaný pes nevylučuje vírus besnoty, aj keby psa pokúsala besná líška.
Čo robiť ak pohryzie zviera človeka?
Často sa stáva, že zviera pohryzie človeka. V takýchto prípadoch poranenia človeka psom je potrebné, aby vyhľadal bezodkladne lekársku pomoc a informoval ho o tom, čo sa stalo. Lekár nariadi ďalší postup. Ak je známy vlastník psa, ktorý človeka pohrýzol musí podľa zákona o veterinárnej starostlivosti upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu alebo súkromného veterinárneho lekára o tejto situácii ( podozrení na besnotu), aby sa mohli začať realizovať všetky nevyhnutné opatrenia. To znamená, že majiteľ musí dať svojho psa klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovi, po stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené. Pes musí byť vyšetrený v deň kedy pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva na 5 deň.
V prípade potvrdenia besnoty je vyhlásené ohnisko nákazy, čo spravidla býva kataster obce, ak sa jedná o výskyt besnoty vo väčšom meste, za ohnisko nákazy sa vyhlasuje príslušná mestská časť. Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy mimoriadne veterinárne opatrenia, ktorých súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z a do vyhláseného ohniska nákazy. Vymedzenie ohniska nákazy sa zhoduje s hranicou obce alebo mestskej časti práve v súvislosti so zákazom premiestňovania, aby sa neobmedzovali obyvatelia vo vnútri vyhláseného ohniska nákazy nad nevyhnutne nutnú mieru (napríklad návštevy rodiny či známych v rámci obce, ...).
Aby sa zabránilo eventuálnemu šíreniu nákazy, vydá príslušný orgán veterinárnej starostlivosti mimoriadne veterinárne opatrenia. Ich súčasťou býva i zákaz premiestňovania zvierat, zákaz konania pretekov a výstav v obci, na ktorú sa tieto mimoriadne veterinárne opatrenia vzťahujú. Samozrejme, zabezpečuje sa taktiež informovanosť obyvateľov rozhlasom, tlačou či výstražnými tabuľami o výskyte ohniska tohoto ochorenia a o nariadených opatreniach, ktoré je potrebné rešpektovať.
Zvody vnímavých zvierat (jedná sa o všetky cicavce) sú zrušené práva s ohľadom na zákaz premiestňovania vnímavých zvierat, ktoré sa nariaďuje ako jedno z celej rady opatrení. Týmto opatrením sa sleduje minimalizovanie rizika prenosu vírusu prostredníctvom imunizovaného zvieraťa mimo ohnisko.
V súčasnej dobe a ani v blízkej budúcnosti sa z vyššie uvedených dôvodov neuvažuje s iniciovaním zmien v zákone, ktorá by dovoľovala pohyb imunizovaných zvierat. Pri súčasnom poznaní imunitného systému a interakcií organizmu a prostredia, nik nedokáže s absolútnou istotou zaručiť, že v žiadnom prípade nedôjde k prelomeniu imunity a i nepatrné riziko ohrozenia zdravia človeka je dôvod na zachovanie obozretnosti. Zmena legislatívy v tomto zmysle by vyžadovala vedecky nespochybniteľný dôkaz o tom, že imunitný systém zvieraťa nemôže zlyhať (paralela s AIDS, ťažké infekčné ochorenie rôznej etiológie, ktoré vyčerpá organizmus, a pod.) a teda, že imunizované zviera nemôže ochorieť alebo preniesť virulentný vírus.
Ako sa má postupovať pri náleze mŕtveho podozrivého zvieraťa ?
Pri náleze uhynutého vnímavého zvieraťa je vždy treba postupovať ako by sa jednalo o zviera besné. Aj zviera, ktoré zrazilo auto mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby. Vždy treba upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu, v mieste nálezu takéhoto mŕtveho zvieraťa, ktorá potom podnikne všetky nevyhnutné opatrenia.
super článok
(IzabelQa, 12. 2. 2011 19:44)