RPG - kasiopeja
*Keď vedľa mojej postele zazvonil budík už som bola dávno hore. Počas pozorovania luny som si zvykla na nočné vstávanie a tak som sa odvtedy často budila. Rýchlo som ho zaklapla aby ezobudil aj spolubývajúce a obliekla som si habit vzorne pripravený na nočnom stolíku. Všetko ostatné som mala v taške. Blok, pero aj prútik. Večer som sa nudila a strašne sa mi nechelo učiť tak som trochu upratovala. Teraz som za sebou jemne zavrela dvere od izby. Dnes nevŕzgali. Pomyslela som si, že to je čudné, no keďže to bolo dobré, viac som sa nad tým nepozastavovala. Večerný výlet som chcela mať za sebou. Dnes som sa chcela bližšie pozrieť na Rokfortské súhvezdie a dúfala som, že mi v tom nič nezabráni. Portrét skrývajúci vchod do klubovne sa za mnou s buchotom preklopil a zobudil niekoľko okolitých obrazov. [i] Aspoň raz by mohli držať klapačky.[/i] Nahnevane som na ne pozrela keď začali nadávať. Asi si to všimli a zahanbene stíchli. Potichu som schádzala dole schodmi. Moje kroky sa ozývali po celom hrade a ja som obdivovala tento večerný "koncert". [i]Mohla som si na seba zobrať aj niečo teplejšie. Vonku bude iste zima. [/i] Pritiahla som si habit a vykĺzla som z hradu. Okamžite mi dúchol do tváre studený vietor a tak som sa zaksichtila. [i]Brrrr... [/i] Rozbehla som sa pomalým tempom k jazeru. Za chvíľu som sa zohriala a zabočila do ľava. Tam som natrafila na veľkú skalu a sadla som si na ňu. Z tašky vedľa mňa som vytiahla mapu nočnej oblohy, ktorá sa okamžite zaktualizovala. Vedľa súhvezdí poletovali ich malé názvy. Namrzene som začala hľadať.*
*Potichu som kráčal po hrade. Potichu nie pret,o že by som chcel, ale preto, že som musel. Jednoducho, bol som duch. Ešte stále som si na to nevedel zvyknúť, hoci to už bolo niekoľko rokov. Asi tak v polovici chodby som zbadal náhliace sa dievča. [i] Kam len tak môže ísť?[/i] Vzlietol som a nechal som sa unášať vánkom až k nej. Ľahol som si asi tak pol metra nad jej hlavu a šiel po jej stopách. Išla von a ja som ju nasledoval okľukou cez múry, brnenia a dvere. Niekedy som ju predbehol, ale zjavne bola dosť zaujatá niečím iným, alebo ma len nespozorovala. Byť priesvitným nie je nič úžastné. Pohmkával som si starú melódiu a pomaly letel vzduchom, až kým sa nevyškriabala na kameň. Videl som ako niečo nervózne hľadá na mape a tak som z jej tašky povytiahol prútik. [iHmm... céder, 24cm.. taký som mal aj ja...] [/i] Potom som si spomenul, prečo ho vlastne držím a kývol som k jej mape. [i] Vyhľadať![/i] Názov "Súhvezdie Rokforu" sa okamžite rozsvietil a ja som si prisadol.* Inak ahoj...
*Keď sa rozsvietil názov súhvezdia, ktoré som hľadala, od údivu som otvorila ústa.* Wow, tak to bolo rýchle. *Súhvezdie bolo napravo a tak som ho začala ihneď hľadať. Vtedy sa ozval nejaký hlas. Trochu som sa zľakla a okamžite otočila hlavu tým smerom. Ale nikto tam nebol. Zrazu som zistila prečo som nikoho nevidela. Pozerala som titiž cez neho. Úsmev na tvári mi zamrzol.* Hh..hh..ďakujem za pomoc. *Bojazlivo som sa usmiala a posunula o kúsok ďalej, aby som si návštevníka lepšie obzrela. Zdalo sa, že je to nejaký odo mňa trochu starší chalan. Keď som to zistila prestala som sa báť. Pôsobil skôr milo ako hrôzostrašne.* Ako si sa sem dostal? S duchom sa tak často nestretávam vieš. *Snažila som sa ospravedlniť svoju reakciu naňho. Na jeho mieste by som sa určite trochu urazila. Pozrela som sa na oblohu a hľadala na nej Rokfortské súhvezie. To bolo totiž jedniné, o ktorom som aspoň ňiečo vedela. No nevedela som ho rozoznať.*
* [i] Ona sa ma nebojí![/i] Usúdil som to z toho, že hneď neutiekla. [i]Vlastne je čarodejnica, prečo by sa mala báť? [/i] Smutne som pomyslel na svoju rodinu.* Čo tam hľadáš? Rokfortské súhvezdie? Nemyslím si, že ho dnes nájdeš. Je za tou hmlovinou tam. *Ukázal som do diaľky na oblohu.* Ale sú aj iné, krajšie. *Napriek tomu, že sa predchvíľou odsunula som sa posunul k nej a ukázal na mapu.* To je Kasiopeja. Dnes ju pekne vidno. * Znova som ukázal niekde do diaľky a otočil sa späť k nej.* Načo to vlastne potrebuješ? Lebo ak je to na domácu úlohu z astronómie, *Uškrnul som sa.* môžem ti pomôcť. A veľmi rád. Ja už nemám ako využiť moje vedomosti. Ale bol som najlepší z triedy. *Hrdo som sa vystrel. Vtedy som si všimol, že ešte stále držím jej prútik a tak som jej ho jemne položil na mapu.* Ja už svoj nemám.
No,dostali sme domácu úlohu. Máme nájsť nejaké súhvezdie, pozorovať ho a niečo o tom napísať.* [i]Brr, ale je tu zima. [/i] Čo najtesnejšie som sa zabalila do habitu. O chvíľu som zistila, že ten nový chlad sála z návštevníka. [i]Tak nič, nejako to prežijem. Nemôžem ho predsa vyhodiť. Ale v lete by dobre poslúžil na ochladenie. [/i] Rozosmiala som sa a potom som sa otočila späť k nemu.* Takže to Rokfortské dnes nenájdem. A myslíš si, že keby som tam opísala niečo z knihy, niečo z hlavy a doplnila vlastnou kreativitou tak by to vyšlo? *Zamračila som sa.* Ale nie. Keď už som sem prišla tak nech to je poriedne. A čo všetko vlastne vieš o Kasiopeji? Tú nemáme v učebnici. Asi chceli ušetriť strany. To sa stáva často. *Trochu som sa zapýrila, keď mi došlo, že som sa ho ani nespýtala či mi teda pomôže. Brala som to ako samozrejmosť.* To by som bola rada keby si mi pomohol. *Povedala som, hneď keď spomenul, že už nemá ako inak využiť svoje vedomosti.* Tak čo o nej teda vieš? Môžeš začať odborný výklad. *Zasmiala som sa a vytiahla blok a pero.*
*Potešilo ma, že konečne niekomu niesom len na obtiaž a tak som zobral z jej kolien mapu.* Toto je Kasiopeja. *Ukázal som na miesto na mape.* Na oblohe ju môžeš vidieť vedľa Andromédy. Hmm, vieš čo radšej ti ju ukážem. *Znova som zamieril prstom do nočnej oblohy.* Vidíš tú jasnú hviezdu? To je Schedar. Je to jeden z cípov Kasiopeji. Má tvar W. *Naznačil som ho po oblohe. Na chvíľku som sa otočil k svojej žiačke, či si všetko zapisuje, ale potom som sa vrátil k úlohe učiteľa.* Hovorí sa, že Kasiopeja bola etiópska kráľovná. Vraj bola veľmi pekná a vychvaľovala sa, že je ešte krajšia ako vodné nymfy. Ale to je dlhý príbeh, takže to skrátim. Poseidónova manželka bola tiež nymfa takže sa naštval a chcel sa pomstiť.Aby svoju ríšu pred pomstou zachránili museli Kasiopeja s manželom prikovať dcéru k útesu ako korisť pre obludu. A ďalej to už asi poznáš. Kasiopeja sa dostala na oblohu, ale nymfy dosiahli aspoň to, že bola umiestnená blízko pólu, aby musela každú noc tráviť polovicu času dole hlavou. Vyčerpávajúci výklad, nie? *Pozrel som sa na ňu aby som sa presvedčil, či náhodou nezaspala.*
*Keď rozprával o súhvezdii, jemne som sa usmievala a všetko si zapisovala. Pripadalo mi to trochu ironické. No popri tom som mala myšlienky niekde úplne inde. Najzaujímavejšie bolo keď som pozerala ponad jeho plece na hviezdu, ktorú ukazoval. Presne som si pametala keď som sedela na tomto kameni a pozerala na úplne inú hviezdu s úplne iným chalnom. Teda možno ani tak nie iným, ako živým.* Chcela by som vidieť Kasiopeju. Myslím, tú kráľovnú. Porovnať jej krásu a krásu nýmf. Veď možno mala pravdu... Ale vlastne, rada by som sa pozrela aj na Kasiopeju ako súhvezdie, ale zblízka samozrejme. Ale veď to ty môžeš, nie? Vyletel si už niekedy do vesmíru. Fúú, ja by som sa išla kuknúť! *Pozrela som na blok plný poznámok.* Podľa mňa by som toto všetko našla aj v knižnici. Prečo potom máme takéto úlohy? Ísť von a pozorovať. Potom sa budím každú noc.
*Zasmial som sa na jej nápade.* To by bola dlhá cesta, ale raz, keď už naozaj nebudem mať čo robiť to môžem vyskúšať. Potom ťa vezmem zo sebou. Vlastne ani nie, to by si musela byť duch aj ty. Tak zoberiem Sivú dámu, alebo ako sa to volá. Čo si o nej myslíš? A inak, nevieš prečo je stále taká smutná? *O bystrohlavovej dcéru som sa naozaj zaujímal, veď ani duchovia nemajú úplne „studené srdce“. * Inak zabudli sme na jednu dôležitú vec. Ja som William Friel, teší ma. *Podal som jej ruku, ale potom som sa uvedomil a stiahol ju naspäť. Vedel som, že dotknúť sa ducha nie je nič príjemné. * No, myslím si, že by si to naozaj našla v knižnici, ale bolo by to také zaujímavé? Myslím tým, že určite by ti to tam nerozprával duch. A ešte niečo, ak potom nevieš zaspať tak kľudne prídem a dáme pokec. Ja totiž veľa nespím... *Rozhodol som sa, že prejdem na inú tému, takú, ktorá ma oveľa viac zaujímala.* Chcela by si byť duchom. Ja som o tom sníval, keď som bola malý. Žiť večne... *Povedal som tajmným hlasom.* A teraz sa pozastavujem nad tým, či to je tak naozaj správne... Toto už nie je taký život ako predtým.