Celá DÚ - astron
posielam 1. aj 2. domácu úlohu ( v sove ste mi písali, že ich mám poslať takto spolu)
[b]Domáca úloha[/b]
1. Domáca úloha
Rokfortské súhvezdie
Na severnej nočnej oblohe sa jagali hviezdy. Súhvezie Rokfortu bolo dnes krásne viditeľné. Najzaujímavešie na ňom bolo, že to bol vlastne iba jediný kruh utvorený z hviezd. Súhvezdia majú niekedy zvláštnu podobu. Najznámejšou hviezdou, ktorá ho tvorila bol Sirius. Oproti iným súhvezdiam je dosť veľké a symbolizuje spojenie všetkého a rôznorodosť. Táto škola je jedinou, ktorú môžete nájsť na oblohe. Muklovia, keďže nepoznajú Rokfort, nepoznajú ani toto súhvezdie. Väčšina čarodejníkov, si myslí, že je jedinou školou na oblohe jednoducho preto, že je najlepšia. Na svoje miesto sa dostala už niekoľko desaťročí po svojom založení. Na oblohu ju zkomponoval uznávaný astrológ Leonidus Asteres. Popchla ho k tomu myšlienka, že aj taký rozdielny ľudia ako Chrabromil, Bystrohlavová, Slizolin a Bifľomorová môžu byť priateľmi ( v tom období to tak bolo, akurát sa uzmierili). Medzi rokmi 1450 - 1500 sa akékoľvek zmienky o ňom stratili a upadlo do zabudnutia. Až v roku 1947 bola objavená na povale starého čarodejníckeho domu pripravovaného na rekonštrukciu objavených stovky máp severnej nočnej oblohy a desiatky ručne písaných kníh Leonidusa Asterusa. Po niekoľkých diskusiách na ministerstve rozhodla zhromaždenie najdôležitejích vedcov z tejto oblasti, súhvezdie by sa malo v jeho pôvodnej forme vrátiť na oblohu i do školských učebníc. Tý, ktorý ho na oblohu nechceli vrátiť argumentovali najčastejšie tým, že pretína veľa iných súhvezdí, napr. Veľkého psa, či Orion. Jeho zaujímavosťou je, že často v období od apríla do august a neskôr v septembri cez neň prechádza veľká hmlovina a takisto v auguste pravidelne asteroidicky roj, ktoré spoločne s jeho veľkosťou znemožnujú astrológom, bez použitia ďalekohľadu pozorovať jeho krásu. Pre žiakov je jeho pozorovanie taktiež znemožnené a tak si ho najčastejšie ukazujú len na pohyblivých mapách, alebo takzv. "živých ukážkach", kde sa nočnú oblohu premení učebňa a hmloviny sa pomocou kúzla odstránia. Túto noc však bola obloha neobvykle žiaryvá a po Rokfortských záhradách sa prechádzalo množstvo párikov ukazujúcich práve na toto súhvezdie.
RPG:
Ja: *Keď vedľa mojej postele zazvonil budík už som bola dávno hore. Počas pozorovania luny som si zvykla na nočné vstávanie a tak som sa odvtedy často budila. Rýchlo som ho zaklapla aby ezobudil aj spolubývajúce a obliekla som si habit vzorne pripravený na nočnom stolíku. Všetko ostatné som mala v taške. Blok, pero aj prútik. Večer som sa nudila a strašne sa mi nechelo učiť tak som trochu upratovala. Teraz som za sebou jemne zavrela dvere od izby. Dnes nevŕzgali. Pomyslela som si, že to je čudné, no keďže to bolo dobré, viac som sa nad tým nepozastavovala. Večerný výlet som chcela mať za sebou. Dnes som sa chcela bližšie pozrieť na Rokfortské súhvezdie a dúfala som, že mi v tom nič nezabráni. Portrét skrývajúci vchod do klubovne sa za mnou s buchotom preklopil a zobudil niekoľko okolitých obrazov. [i] Aspoň raz by mohli držať klapačky.[/i] Nahnevane som na ne pozrela keď začali nadávať. Asi si to všimli a zahanbene stíchli. Potichu som schádzala dole schodmi. Moje kroky sa ozývali po celom hrade a ja som obdivovala tento večerný "koncert". [i]Mohla som si na seba zobrať aj niečo teplejšie. Vonku bude iste zima. [/i] Pritiahla som si habit a vykĺzla som z hradu. Okamžite mi dúchol do tváre studený vietor a tak som sa zaksichtila. [i]Brrrr... [/i] Rozbehla som sa pomalým tempom k jazeru. Za chvíľu som sa zohriala a zabočila do ľava. Tam som natrafila na veľkú skalu a sadla som si na ňu. Z tašky vedľa mňa som vytiahla mapu nočnej oblohy, ktorá sa okamžite zaktualizovala. Vedľa súhvezdí poletovali ich malé názvy. Namrzene som začala hľadať.*
Will(duch): *Potichu som kráčal po hrade. Potichu nie pret,o že by som chcel, ale preto, že som musel. Jednoducho, bol som duch. Ešte stále som si na to nevedel zvyknúť, hoci to už bolo niekoľko rokov. Asi tak v polovici chodby som zbadal náhliace sa dievča. [i] Kam len tak môže ísť?[/i] Vzlietol som a nechal som sa unášať vánkom až k nej. Ľahol som si asi tak pol metra nad jej hlavu a šiel po jej stopách. Išla von a ja som ju nasledoval okľukou cez múry, brnenia a dvere. Niekedy som ju predbehol, ale zjavne bola dosť zaujatá niečím iným, alebo ma len nespozorovala. Byť priesvitným nie je nič úžastné. Pohmkával som si starú melódiu a pomaly letel vzduchom, až kým sa nevyškriabala na kameň. Videl som ako niečo nervózne hľadá na mape a tak som z jej tašky povytiahol prútik. [iHmm... céder, 24cm.. taký som mal aj ja...] [/i] Potom som si spomenul, prečo ho vlastne držím a kývol som k jej mape. [i] Vyhľadať![/i] Názov "Súhvezdie Rokforu" sa okamžite rozsvietil a ja som si prisadol.* Inak ahoj...
Ja: *Keď sa rozsvietil názov súhvezdia, ktoré som hľadala, od údivu som otvorila ústa.* Wow, tak to bolo rýchle. *Súhvezdie bolo napravo a tak som ho začala ihneď hľadať. Vtedy sa ozval nejaký hlas. Trochu som sa zľakla a okamžite otočila hlavu tým smerom. Ale nikto tam nebol. Zrazu som zistila prečo som nikoho nevidela. Pozerala som titiž cez neho. Úsmev na tvári mi zamrzol.* Hh..hh..ďakujem za pomoc. *Bojazlivo som sa usmiala a posunula o kúsok ďalej, aby som si návštevníka lepšie obzrela. Zdalo sa, že je to nejaký odo mňa trochu starší chalan. Keď som to zistila prestala som sa báť. Pôsobil skôr milo ako hrôzostrašne.* Ako si sa sem dostal? S duchom sa tak často nestretávam vieš. *Snažila som sa ospravedlniť svoju reakciu naňho. Na jeho mieste by som sa určite trochu urazila. Pozrela som sa na oblohu a hľadala na nej Rokfortské súhvezie. To bolo totiž jedniné, o ktorom som aspoň ňiečo vedela. No nevedela som ho rozoznať.*
Will(duch): * [i] Ona sa ma nebojí![/i] Usúdil som to z toho, že hneď neutiekla. [i]Vlastne je čarodejnica, prečo by sa mala báť? [/i] Smutne som pomyslel na svoju rodinu.* Čo tam hľadáš? Rokfortské súhvezdie? Nemyslím si, že ho dnes nájdeš. Je za tou hmlovinou tam. *Ukázal som do diaľky na oblohu.* Ale sú aj iné, krajšie. *Napriek tomu, že sa predchvíľou odsunula som sa posunul k nej a ukázal na mapu.* To je Kasiopeja. Dnes ju pekne vidno. * Znova som ukázal niekde do diaľky a otočil sa späť k nej.* Načo to vlastne potrebuješ? Lebo ak je to na domácu úlohu z astronómie, *Uškrnul som sa.* môžem ti pomôcť. A veľmi rád. Ja už nemám ako využiť moje vedomosti. Ale bol som najlepší z triedy. *Hrdo som sa vystrel. Vtedy som si všimol, že ešte stále držím jej prútik a tak som jej ho jemne položil na mapu.* Ja už svoj nemám.
Ja: No,dostali sme domácu úlohu. Máme nájsť nejaké súhvezdie, pozorovať ho a niečo o tom napísať.* [i]Brr, ale je tu zima. [/i] Čo najtesnejšie som sa zabalila do habitu. O chvíľu som zistila, že ten nový chlad sála z návštevníka. [i]Tak nič, nejako to prežijem. Nemôžem ho predsa vyhodiť. Ale v lete by dobre poslúžil na ochladenie. [/i] Rozosmiala som sa a potom som sa otočila späť k nemu.* Takže to Rokfortské dnes nenájdem. A myslíš si, že keby som tam opísala niečo z knihy, niečo z hlavy a doplnila vlastnou kreativitou tak by to vyšlo? *Zamračila som sa.* Ale nie. Keď už som sem prišla tak nech to je poriedne. A čo všetko vlastne vieš o Kasiopeji? Tú nemáme v učebnici. Asi chceli ušetriť strany. To sa stáva často. *Trochu som sa zapýrila, keď mi došlo, že som sa ho ani nespýtala či mi teda pomôže. Brala som to ako samozrejmosť.* To by som bola rada keby si mi pomohol. *Povedala som, hneď keď spomenul, že už nemá ako inak využiť svoje vedomosti.* Tak čo o nej teda vieš? Môžeš začať odborný výklad. *Zasmiala som sa a vytiahla blok a pero.*
Will(duch): *Potešilo ma, že konečne niekomu niesom len na obtiaž a tak som zobral z jej kolien mapu.* Toto je Kasiopeja. *Ukázal som na miesto na mape.* Na oblohe ju môžeš vidieť vedľa Andromédy. Hmm, vieš čo radšej ti ju ukážem. *Znova som zamieril prstom do nočnej oblohy.* Vidíš tú jasnú hviezdu? To je Schedar. Je to jeden z cípov Kasiopeji. Má tvar W. *Naznačil som ho po oblohe. Na chvíľku som sa otočil k svojej žiačke, či si všetko zapisuje, ale potom som sa vrátil k úlohe učiteľa.* Hovorí sa, že Kasiopeja bola etiópska kráľovná. Vraj bola veľmi pekná a vychvaľovala sa, že je ešte krajšia ako vodné nymfy. Ale to je dlhý príbeh, takže to skrátim. Poseidónova manželka bola tiež nymfa takže sa naštval a chcel sa pomstiť.Aby svoju ríšu pred pomstou zachránili museli Kasiopeja s manželom prikovať dcéru k útesu ako korisť pre obludu. A ďalej to už asi poznáš. Kasiopeja sa dostala na oblohu, ale nymfy dosiahli aspoň to, že bola umiestnená blízko pólu, aby musela každú noc tráviť polovicu času dole hlavou. Vyčerpávajúci výklad, nie? *Pozrel som sa na ňu aby som sa presvedčil, či náhodou nezaspala.*
Ja: *Keď rozprával o súhvezdii, jemne som sa usmievala a všetko si zapisovala. Pripadalo mi to trochu ironické. No popri tom som mala myšlienky niekde úplne inde. Najzaujímavejšie bolo keď som pozerala ponad jeho plece na hviezdu, ktorú ukazoval. Presne som si pametala keď som sedela na tomto kameni a pozerala na úplne inú hviezdu s úplne iným chalnom. Teda možno ani tak nie iným, ako živým.* Chcela by som vidieť Kasiopeju. Myslím, tú kráľovnú. Porovnať jej krásu a krásu nýmf. Veď možno mala pravdu... Ale vlastne, rada by som sa pozrela aj na Kasiopeju ako súhvezdie, ale zblízka samozrejme. Ale veď to ty môžeš, nie? Vyletel si už niekedy do vesmíru. Fúú, ja by som sa išla kuknúť! *Pozrela som na blok plný poznámok.* Podľa mňa by som toto všetko našla aj v knižnici. Prečo potom máme takéto úlohy? Ísť von a pozorovať. Potom sa budím každú noc.
2. Domáca úloha
Zvieratko
Sedela som v triede Astronómie a sústredila sa na to, čo bude nasledovať. Keď Aurora vyslovila slovo Chupacabra, automaticky sa mi v mysli zobrazila stará majská socha, ktorú som kedysi videla v knižke. Vedela som však, že to má byť zviera a tak som predstavu preformovala na sochu zvieraťa podobného čínskemu levovi tvarovanému na ten istý spôsob. Akonáhle Aurora spomenula veľké červené oči, socha zmenila materiál z kameňa na biely mramor a namiesto prázdnych kamenných očí na jej tvári zasvietili dve očné buľvy veľkosti skoro ping - pongových loptičiek. Pri druhej indícií sa "oblude" vysunuli z chrbta železné ostne, ktoré sa preformovali do takých ako má na chrbte stegosaurus. Skrátka moja fantázia niekedy zachádza dosť ďaleko. Trošku sa tejto novej forme prispôsobilo aj telo. Zmeniť farbu na zelenošedú už potom nebolo ťažké. Tej veci, ktorá sa stvorila v mojej mysli naprosto vyhovovala. Bol to trošku zavalitejší tvor, s hrubšími jnohami, no sále bol menší ako lev. Krk mal ohnutý dole ako stegosaurus a na tvári staročínskych sôch sa mu leskli dve priezračné červené oči. AK by som ho stretla niekde v lese, určite by som sa bola zľakla. Keď som otvorila knižku, čo som mala náhodou v ten deň pri sebe a zistila som, že čiastočne pripomína raráška a žije v korunách stromov, moja vízia sa dosť zmenila. Ten tvor zrazu schudol a postavil sa na zadné nohy. Teraz trošku viac primínal malého zhrbeného domáceho škriatka s vcucnutou tvárou s tým rozdielom, že mal ostne. Na hlave mal pár listov, ale stále to nebolo nič prekrásne. Tak, tento by sa určite vyškriabal na strom.
Skúšky V.Č.Ú
Vošla som do Veľkej siene. Dnes vyzerala inak ako cez obedy. V laviciach v strede miestnosti už sedelo niekoľko mojich spolužiačok a tak som sa poponáhľala sadnúť si za ne. Predsalen ak by som potrebovala daćo odpísať, nastopro mi pomôžu. V lavici som sedela sama, ako obyčajne, a tak mi zostalo dosť priestoru na kalamáre a nové kanárikové brko. Asi o päť minút už pri stolci (alebo ako to mám nazvať), z ktorého sa nám zvyčajne prihovára pani riaditeľka stála naša profesorka astronómie a želala nám veľa úspechov pri prvej teoretickej časti testu. Upozornila nás na nové špeciálne metódy, ako vedia odhaliť ťaháky, no každý vedel, že sú to iba keci. Zrazu do vzduchu vylietli hŕby testov a každému na lavicu priletel jeden už z jeho menom. Po prečítaní prvých otázok bolo počuť niekoľko vzdychov. Ja som sa len uškrnula. Učivo na prvej strane bolo naozaj ľahké. Na hodinách, kedy sme sa rozprávali o hviezdach a hviezdnom prachu som nechýbala. Horšie to už bolo ďalej. Potrebovala som poradiť, ale po miestnosti sa ustavične prechádzalo asi 15 profesorov z iných škôl a hliadkovalo. Keď skončil čas papiere nám nemilosrdne odleteli z lavíc. Dokonca mám pocit, že som na teste nechala dlhú atramentovú škvrnu od pera. Všetci sa ihneď postavili a bežali k susedom. Potom nás upozornili, že o polhodinku sa máme vrátiť na praktickú časť. Vraj nás budú volať podľa abecedy do piatich miestností vytvorených na bokoch Veľkej siene, tak aby sme nameškali. Keďže som na začiatku abecedy, prišla som presne. A dlho som nečakala. Potom som vošla do miestonsti, kde ma zavolali. Mala číslo 3. Dnuka sedeli traja profesory z cudzích škôl. Dúfala som, že pôjdem do 2, kde bola aj naša pani profesorka. No nič, smola. Akonáhle som vošla a usadila sa na vankúše v strede, malá miestnosť sa zmenila z hlinenej na nočnú oblohu. Postupne som dostávala úlohy, ako napr nájsť súvezie a povedať niečo o ňom. Ako cez hvezdársky ďalekohľad, ktorý bol vedľa mňa zpriesvitniť hmlovinu a podobné, ktoré som mala aj predviesť. Keď to skončilo, podala som si ruky z ostatnými, miestnosť sa zmenila na hlinenú a ja som vyšla. Konečne po skúškach V.Č.Ú.
Laura Dräxler, 5.ročník