rotvajler
Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy. Jedná sa o veľké a silné plemeno pevnej kostry, štandardne čierneho sfarbenia s pálením.
Pôvod a história
História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohoto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom poloostrove ako pastierske a strážne psy. Neskôr tiahli s rímskymi légiami cez Alpy do vnútrozemskej Európy ako vojnové psy. Na území dnešného Nemecka, v okolí mesta Rottweil (odtiaľ i jeho názov) sa títo robustní psi stretli s miestnymi pastierskymi plemenami a položili základ dnešného plemena rotvajler. Najskôr bolo toto plemená známe ako nemecký dobytkársky pes, resp. nemecký mäsiarsky pes. V roku 1910 bol rotvajler v Nemecku uznaný ako policajné plemeno.
Vzhľad
Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Jedná sa o psa veľmi silnej a pevnej kostry, avšak bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu. Postava je súmerná s dôrazom na silu a osvalenie.
Starostlivosť
Rotvajler je krátkosrsté plemeno, avšak jeho srsť je výrazne hrubšia a hustejšia ako napríklad u Dobermana. Preto je možné chovať ho i celoročne vonku. Z chorôb je Rotvajler náchylný na bežné choroby veľkých plemien, napr. na dyspláziu bedrových kĺbov. Vyžaduje pravideľný pohyb (aspoň pol hodinu denne), avšak mimo pohybových aktivít je kľudný a prispôsobivý Rotvajler vyžaduje výcvik. Na jeho výchove a výcviku by mal pracovať skúsený kynológ.