Ľudia sa pripravujú na príchod Vykupiteľa
Začiatok evanjelia Ježiša Krista,Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa,posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ’Pripravte cestu Pánovi,vyrovnajte mu chodníky!‘ “Ján bol na púšti,krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán... A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší,ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou,ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ (Mk 1,1-5.7-8)
Začiatok evanjelia Ježiša Krista. To sú prvé slová evanjelistu Marka o posolstve,ktoré nám prináša Ježiš. Nie je možné uveriť Ježišovým slovám,jeho posolstvu (evanjeliu),ak sa nesnažíme o nápravu svojho života.
Pripravte cestu Pánovi. Ján Krstiteľ videl v sebe i mimo seba mnoho zla. Hriech je prekážkou krajšieho života medzi nami. Strach malých pred veľkými,starých pred mladými,slabých pred silnými... Ján rozmýšľal,modlil sa a Boh mu dal poznať riešenie. Ak trpí rodina,priateľ,sused,spolužiak,tak preto,že došlo k ublíženiu... (hriech,ktorého následky nie sú vždy hneď viditeľné). Aké veľké utrpenie je v srdci,keď vznikne prekážka medzi Bohom a človekom. Ján poznal aj kľúč,ktorým sa otvára srdce pre Boha. Týmto kľúčom je pokánie. Hovoril o pokání a ľudia sa ho pýtali: "Čo máme robiť?" On bez váhania hovoril mýtnikom: "Nevymáhajte viac,ako vám určili!" Vojakom: "Nikoho netrápte,nikomu nekrivdite,buďte spokojní so svojím žoldom!"
Ján Krstiteľ krstí. Krst je obrad prijatia do Cirkvi. Je znamením nového začiatku. Jánov krst je krst pokánia. Znakom pokánia bolo ponorenie sa do vody (rieky Jordán). Kto sa zaradil medzi kajúcnikov,stál pri rieke a čakal na Jánov krst. Voda je prostriedkom telesného očisťovania,preto sa používala na vyjadrenie túžby po očistení svedomia.
Juraj a Peter bývali oproti sebe na tej istej ulici. Kedysi boli dobrými priateľmi. No potom sa pohádali a odvtedy vládla medzi nimi nenávisť. Všetky pokusy o zmierenie zlyhali. Jedného dňa sa strhol prudký dážď a voda zaplavila celú ulicu. Zvedaví chlapci vybehli po búrke na ulicu. Juraj sa zamračil,keď na druhej strane zbadal stáť Petra s kameňom v ruke. Bol však poriadne prekvapený,keď spozoroval,ako Peter opatrne kladie kameň do vody. Teda nešlo mu o útok. Peter skúšal nohou,či kameň pevne stojí vo vode. Trčal tam ako malý ostrovček. Juraj si pomyslel: "Aj ja si to skúsim." Poobzeral sa okolo seba a jeho šibalské oči uzreli tehlu. Bez váhania ju chytil do ruky a opatrne ju kladie pred seba. Peter medzitým pribehol s ďalším kameňom a s námahou položil pred seba svoje ťažké bremeno. Ani Juraj nelenil a už hľadal ďalší... Chlapci ani netušili,že si k sebe vytvorili most. Nakoniec chýbal iba jeden jediný kameň. Juraj a Peter stáli oproti sebe - dvaja nepriatelia a dlho sa dívali jeden druhému do očí. Juraj sa ozval: "Mám korytnačku. Žije na našom dvore. Chceš ju vidieť?"