SÝTY HLADNÉMU NEVERÍ
Sen o beztriednej spoločnosti sa už dávno rozplynul a naši mladí sa možno len hmlisto pamätajú, že keď boli maličký čosi také v škole počuli.
Socializmus bol zavrhnutý ako totalitný, neschopný systém a uprednostnili sme slobodu a demokraciu západného typu, pôvodne so sociálne orientovaným trhovým hospodárstvom. Po 22 rokoch badáme a môžeme už viacmenej len konštatovať, že bohaté vyspelé krajiny asi nikdy nedobehneme, sociálny rozmer sa nám z trhovej ekonomiky pomaly akosi vytratil a demokraciu využívame už len ako účelový prívlastok. Je to neklamným znakom zmeny orientácie spoločnosti a šikovný spôsob ako ju priviesť na cestu k blahobytu pre vyvolených. Nedá mi preto, aby som sa nepozastavil pri tejto zmene, ktorá nahlodáva a rúca základné piliere sociálneho štátu a dopadá čím ďalej tým viac, ako neúnosná ťarcha na plecia občanov.
Sme síce stále hrdými vlastencami, SR je krajinou EÚ, ale nemôžeme nevidieť aká je realita. Slovenské banky a priemysel boli sprivatizované a sú takmer celé v rukách zahraničného kapitálu, ale žiaľ sme stále jedna z najchudobnejších krajín únie a to aj napriek tomu , že sme najrýchlejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou a tzv. "tigrom" v automobilovom priemysle. Pravdou je tiež , že vo vzdelaní, ani pri práci nijako zvlášť nezaostávame za ostatným svetom, ale naše mzdy a nároky patria medzi najnižšie v Európe, čo je nielen zvláštne, ale až zarážajúce. To vedie logicky k znižovaniu životnej úrovne, kúpyschopnosti a k degradácii väčšiny obyvateľstva. Prirodzene popri chudobe postupne rastie aj všeobecná nespokojnosť občanov s politikou a so stavom spoločnosti, čo sa odzrkadlilo aj v predčasných parlamentných voľbách. Realitu však vnímame žiaľ každý po svojom, niekto viac, niekto menej, ale zďaleka nie všetci na ňu aj primerane reagujeme. Faktom možno je, že sme síce navonok nespokojní, ale hlbší pohľad hovorí iné. Mlčanlivá a pokorená väčšina národa ticho živorí, znáša svoj trpký osud, bojí sa o zamestnanie, pracuje aj za nevýhodných podmienok, hoc aj za minimálnu mzdu, či poberá radšej almužnu z úradu, alebo poberá svoj zaslúžený dôchodok a s tichou závisťou sa prizerá , ako zopár úspešných, či zbohatlých si žije na vysokej nohe. Áno toto nás popri ostatných negatívnych javoch tejto spoločnosti deprimuje, máme byť nielen prečo sklamaní, ale tiež aj naštvaní a to celkom právom.
Už sme snáď vo virvare života a udalostí pozabudli čo sme to chceli, keď sme štrngali kľúčami na námestí, sľubovali si lásku a vydržať... že nás do tejto situácie doviedol medziným aj odveký boj a naša túžba po slobode. Prečo teda strácať nádej, vzdávať sa, nechať sa manipulovať a rozdeľovať vo veciach, kde musíme byť vo vlastnom záujme pevní a jednotní. Nesmieme zabúdať, že sme malý národ a naša sila spočíva nielen vo veľkosti ducha a v pracovnom nasadení, ale aj v jednote a vzájomnom porozumení. Samozrejme je tu aj iná alternatíva, ale tá má už dosť ostré kontúry - hlboká pokora, poslušnosť a novodobé otroctvo .
Dnes máme všetci veľké očakávanie, čo nám prinesie nová vláda SMERU-SD aj keď všeobecne tvrdíme, že "dobre nám už bolo!". Bol by som veľmi rád, keby sa skvelé zámery tvorcom vlády vydarili a konečne sa urobil poriadok vo veciach verejných a aspoň naštartovali pozitívne zmeny v spoločnosti . Zároveň zdieľam tiež obavy , že takéto veľké očakávanie a dôvera občanov , ktoré pramenia z výsledku týchto volieb sa môže veľmi rýchlo premeniť na sklamanie a nedôveru. Najmä ak sa bude musieť prikročiť aj nepopulárnym opatreniam alebo sa niečo nepodarí. Samozrejme nie každému je ľavicová politika orientovaná na väčšinu občanov po chuti. V každom prípade si myslím, že by sme mohli (a právom) očakávať postupne citeľnú zmenu k lepšiemu, aspoň v dôležitých pracovno-právnych a sociálnych otázkach. Zvolený spôsob etablovania sa novej vládnej garnitúry, prizvanie všetkých zainteresovaných soc. partnerov, ako aj politickú opozíciu k spolupráci je veľmi sympatickým gestom R.Fica, ktoré je nádejné a otvára možno aj nové obzory v politike.
Priatelia, je to pre nás úspech, že sme vo voľbách presadili svoju vôľu a dnes môžeme konštatovať, že ľavicová vláda je na Slovensku realitou. Napriek tomu nevieme s istotou povedať, že všetko bude tak, ako si želáme a ako požadujeme. Pri našej známej politickej a spoločenskej polarizácii je určite rozumné a konštruktívne hľadať spoločnú reč, spoluprácu a rozumný kompromis, ale nemusí to byť vôbec jednoduché. Naši odboroví predstavitelia sú pripravení rokovať o oprávnených záujmoch zamestnancov tak, aby sa premietli nielen do vládneho programu, ale aj do konkretizácie jeho plnenia. A o to nám ide, aby sa aj nám dostalo to, čo nám patrí pre dôstojný a normálny život .
Dúfam, že tieto kroky všetci náležite podporíme lebo odbory ostávajú aj naďalej nestranícke a objektívne a budú si plniť svoju funkciu aj voči ľavicovej vláde a to napriek tomu, že sme ju vo voľbách podporili .
Ľ.Páleník
Komentáre
Prehľad komentárov
Materiálne statky a majetok môžu podľa hodnoty slúžiť na uspokojovanie základných životných potrieb, ale taktiež aj tých nadštandardných a luxusných o ktorých môžeme my len snívať. Neznamená to však, že by sme mali byť preto nešťastní lebo byť bohatý rovnako neznamená byť šťastný. Samotné bohatstvo môže priniesť spokojnosť a šťastie jednotlivcovi len vtedy, ak sa sním dokáže rozumne podeliť s ostatnými.
JE TO TAK
(esmeralda@zoznam.sk, 7. 4. 2012 20:06)je to tak, svätá pravda, odborári nedajte sa!
Z ľudovej tvorby
(učiteľ, 7. 4. 2012 20:40)