Je to osud
Na západe Andalúzie bolo vždy teplo, no tento deň bol akosi iný. Hlučná a strašidelná búrka z ktorej naskakovali zimomriavky po celom tele. Jedna mladá čarodejnica menom Zoey sa bez strachu prechádzala po námestí malej dedinky. Hodiny na kostolnej veži práve odbíjali polnoc. Zrazu všade nastalo úplné ticho. Neznesiteľné ticho. Čarodejnica vedela, že jej čas už
prišiel. Pobrala sa smerom ku kopcu, kde stál neveľký už starý dom, ktorý statočne znášal silnú búrku. Cesta k domu bola celá zablatená a mokrá. Síce bola čarodejnica celá premočená, zdalo sa že jej to vôbec nevadí. Ako sa približovala k domu všimla si že sa v ňom svieti. Pocítila veľkú radosť a zároveň aj bolesť. Keď už bola pri dome zaklopala na veľké drevené
dvere a počkala kým jej niekto otvorí. Po chvíľke sa za dverami objavila stará slúžka, na ktorej boli odžité roky veľmi vidieť. Slúžka sa potešila keď mladú ženu zbadala. Ukázala jej aby vošla dnu. Zoey sa slušne pozdravila a vošla dnu. Dom zapáchal plesnivým drevom a napätie v dome sa prenieslo aj na mladú ženu. Slúžka ju zaviedla do spálne, kde už čakala na posteli ubolená a spotená pani domu Alma a vedľa na stoličke sedel jej manžel ktorý jej držal ruku vo svojej. Zoey naznačila pánovi a slúžke aby šli preč zo spálne. Potom sa posadila na okraj postele panej domu a chytila jej brucho. Pani domu bola tehotná a dieťa sa malo práve vtedy narodiť. Zoe začala pani Almu upokojovať a pripravovať na ťažký pôrod.
Po niekoľkých hodinách sa zo spálne ozval srdcervúci plač. Alma zaspala a Zoey držala v náručí dve krásne bábätká. Nikto netušil že mladej Alme sa narodia dvojčatá. Ale Zoey to vedela. Vedela to už od začiatku Almineho tehotenstva, keď ju pred deviatimi mesiacmi išla pozrieť. Vedela aj čo s nimi spraví. Boli to dve dievčatká. Jedno z nich poutierala a zabalila do tmavej deky a schovala do svojho plášťa. Neskôr zavolala slúžku aby jej pomohla okúpať novorodeniatko. Keď už bolo okúpané zabalili ho do perinky a položili ho do postieľky vedľa Alminej postele. Almin manžel Edmon nedočkavo vletel do izby a šťastne si obzeral malú dcérku. Alma sa zobudila pre plač malej . Slúžka jej malú položila do náručia aby ju nakŕmila. Dievčatko sa pozrelo na mamičku veľkými zelenými očkami a trošku sa pomrvilo. Alma sa naň s láskou pozrela a dala jej meno Catherine. Edmon nadšene súhlasil a slúžka radostne objala Almu. Zoey sa už chcela pobrať ku dverám , keď ju Alma zastavila. Srdečne sa jej poďakovala a na cestu kázala slúžke nabaliť nejaké jedlo a peniaze. Zoe si opatrne obliekla plášť, zobrala zabalené veci od Salemovcov, pozdravila a vyšla zo starého domu, keď práve v tej chvíli udrel blesk do komína domu. Malé klbko vytiahla z plášťa a vybalila hlavičku z deky aby sa nadýchlo vzduchu. Dala jej meno Kira. Šťastne si Kiru obzerala a potom ju schovala pod plášť aby nepremokla. Po chvíli sa Zoey stratila v tme a v dome Salemovcov nikto ani len netušil že Alme sa narodilo aj druhé dieťa, ktoré Zoey odniesla so sebou.
Od tej osudnej noci ubehlo už šesť rokov. Dlhých šesť rokov a pravdu vedela len pre Salemovcov už stratená Zoe. V jedno teplé ráno už Catherine stála nedočkavo pri dverách domu a čakala kým príde jej otec z dlhej cesty. Manželke a dcére napísal pred týždňom list.
Srdiečka moje!
Píšem vám zo studeného Paríža a závidím vám to úžasné teplúčko, ktoré vás obidve zohrieva. Paríž je očarujúce mesto plné tajomstva. Všetko vám budem rozprávať až doma keď sa vrátim. Predpokladám že to bude za týždeň presne v piatok. Čakajte ma!
Váš milovaný ocko a manžel Edmon
Šesťročná Cathi stále vykúkala z okna či ocka neuvidí. Po chvíľke sa zobudila aj Alma a pripravila pre ne raňajky. Cathi sa stále vypytovala prečo ocko ešte neprišiel. Alma jej však odpoveď dať nevedela. Prešiel celý deň a Edmona nikde. Neprišiel ani na druhý ani na tretí deň a ani na štvrtý mesiac. Obe sa nevedeli zmieriť s tým že ocko sa už zrejme nevráti.
Po dvoch rokoch prišiel neznámy list z Ameriky. Čudovali sa od koho môže byť. V Amerike žiadnu rodinu nemajú. Otvorili list a začali čítať.
Drahá Alma a Catherine!
Viem, že ma asi nenávidíte pretože som sa k vám nevrátil. Máte na to právo. Neprosím o odpustenie. Nevrátil som sa lebo....budem otvorený, lebo som stretol inú ženu. Chcem aby ste to vedeli a zbytočne sa ďalej netrápili. Naozaj ma to veľmi bolí a mrzí.
Edmon Salem
Po prečítaní listu Alma ho schytila a roztrhala na márne kúsky a bolestne plakala. Catherine neverila vlastným ušiam. Toto predsa jej milovaný ocko nemohol spraviť. Zanechal im ranu v srdci na celý život.
Veľké zistenie
Prešli štyri roky a Catherine bola čoraz väčšia a staršia. Alme sa začali na tvári objavovať prvé vrásky. Ich slúžka sa pobrala na druhý svet rok po narodení Catherine. Raz pri upratovaní povaly a pivnice narazila Catherine na starú truhlicu , veľkú asi ako knihu. Začudovane z nej sfúkla prach a potom ju otvorila. Boli v nej všelijaké papiere a listy. Najviac ju zaujala vyšúchaná zelená obálka. So záujmom si ju začala podrobne prezerať. Nebola ničím výnimočná no Cath niečím priťahovala. Pomaly ju otvorila a vybrala z nej starý pergamen. Trošku ho oprášila a začala čítať.
Zoey Edrama Salem Afenad, 1. máj 1996
Predkostolie 278
Bordeaux
Vážená Zoey!
Srdečne ťa pozdravujem a zároveň by som sa chcel s tebou na niečom dohodnúť. Pred necelým rokom si vravela, že Alma čaká dvojčatá a povedala si to iba mne. Chcel by som ťa poprosiť o to aby si odrodila moju manželku a jedno dieťa vzala zo sebou do Bordeauxu. Viem že to je odvážny čin a nebudem ti zbytočne vysvetľovať prečo to chcem. Za trinásť dní
príď do nášho domu a už ďalej vieš čo máš robiť. Zároveň ťa aj žiadam aby sa o tom nikto nikdy nedozvedel. Vopred ďakujem!
S pozdravom Edmon Salem
Catherine nechcela veriť tomu, čo práve prečítala. Rýchlo vybehla za mamou a dala jej list prečítať. Alma sa nezmohla na slovo. Cath má teda sestru. Neznámu sestričku, ktorú odniesla Zoey Edrama Salem. Mama jej povedala, že to bola ockova sesternica. No po nej nie je ani chýru a po sestre?