V mojom svete som sama sebou. Nemusím sa na nič hrať a nič predstierať. Tanec je vášeň, láska a môj priateľ v jednom. Vždy keď sa postavím na pódium, cítim svoj vlastný tep a počuje svoje vlastné srdce akoby mi bilo niekde rovno pri ušiach. Pár nádychov a výdychov a ozvú sa prvé tóny hudby. Práve v tom momente sa dostávam do svojho sveta a už niet úniku.
Tam si žijem a nikdy stamaď nechcem odísť. Nechcem aby pieseň skončila, no viem , že každý koniec je začiatok niečoho iného. Koniec piesne je začiatok potlesku a koniec potlesku je začiatok novej driny, ktorá bude viesť k novej piesni. A toto je začarovaný kruh môjho sveta, ktorého sa nikdy nevzdám. S tancom je svet hneď krajší. Kto nikdy netancoval ani nevie o čom tu rozprávame. Pretože tanec nie je iba pohyb. Je to štýl života. Je to štýl žitia. Je to štýl, akým chcem i naďalej ísť. Je to niečo, čoho sa nechcem nikdy vzdať. Je to niečo s čím chcem svet dobíjať. Pretože bez
neho nedokážem žiť. Aj keď je to drina. Ten výsledok za to stojí. Ten pocit, počuť potlesk od iných. To je to, prečo je tanec tak výnimočný.
V tomto mojom vlastnom svete tanca by som vedela žiť navždy. Dáva mi silu aj keď nevládzem. Každý pád mi pripomína, že sa musím postaviť a skúsiť to znova. Dáva mi pocit slobody, ako keby som lietala a oslobodzuje ma od všetkého čo ma ťaží. Každý pohyb v rytme hudby ma napĺňa šťastím. Aj keď nevládzem, viem, že ak do toho dám všetko, ostatným sa to bude páčiť. Práve preto ma to napĺňa. Vyčarujem úsmev na perách ľudí, tým,
že iba robím to čo ma baví. V tomto je čaro môjho sveta. Skús ho aj ty a uvidíš.
Každé ráno keď vstanem cítim všetku bolesť. Celé telo ma bolí. V kolenách mi puká. No keď si spomeniem na každú tanečnú kreáciu, na každý pád a následný smiech ostatných, viem, že to čo robím je správne. Pretože aj keď ma všetko bolí, moje srdce a myseľ sú šťastné. No viem jedno, že keby som ráno vstala a nič by ma nebolelo vedela by som, že už asi nežijem.
Mojím ďalším svetom ste práve vy. Moji priatelia a moji drahí. Bez vás by som bola úplne nikto. Neznamenala by som vôbec nič. To, že vás mám ma drží pri živote. To, že ma podržíte, keď spadnem, že ostanete so mnou nech sa deje čokoľvek a to, že o mne viete toľko veľa a ešte stále ma máte radi je pre mňa ten najväčší dar v živote. Nikdy by som vás nevymenila za
nič. Môžete odísť, no v mojom srdci zostanete naveky a nikdy na vás nezabudnem. "Priateľstvo je ako zlatá niť, ktorá keď sa pretrhne dá sa zviazať. No už navždy tam zostane uzol."Tento citát skvele vystihuje priateľstvo. Pretože keď sa dvaja priatelia pohádajú a potom udobria, už navždy bude medzi nimi niečo, čo ich bude deliť. Aj neviditeľne ale bude.
No v mojom svete by to bolo inak. Žiadna hádka v priateľstve by nebola. Všetci by sa mali radi a nikdy by nikoho nezradili. Pretože zrada priateľa je to najhoršie. V mojom svete by žiadne nezhody neboli. Všetci by spolu vyhádzali a neklamali si. Priateľov potrebujeme oveľa viac ako si niekedy myslíme.
Môj svet - to je pojem, ktorý nevysvetlím jedným slovom, jedným pocitom a ani jedným dňom. Môj svet je vlastne jeden veľký sen. Raz som zaspala, moje viečka oťaželi, bola som niekde inde, niekde, kde som sa práve chcela nachádzať. Všetko tam bolo ako z rozprávky, nič sa tam nedalo meniť pretože všetko bolo nesmierne dokonalé. Slnko pražilo priamo a bez
prestávky celý deň, vietor pofukoval len málokedy a ja som bola víla, ktorej patril celý svet, okolo mňa bolo kopec priateľov a ľudí, ktorých zbožňujem . Miestna príroda bola neopísateľná, jednoducho raj na zemi. Ja som si však myslela, že to nie je sen. Všetko to bolo až také skutočné a také živé, nesmierne vábivé. Nedovolilo Vám zamyslieť sa nad tým čo sa
deje. To bol svet, v ktorom by som ozaj chcela byť, v ktorom by môj život nabral iné obrátky, iný zmysel. Všetko by sa zmenilo. Rána by začínali plávaním v mori a deň by som prežila na jachte obzerajúc vlny, ktoré sa strácajú v diaľke alebo narážajú na skaly, ktoré ich v sekunde
rozdrvia. More, by bol môj nové svet. Bola by som morská kráľovná, ktorej by to celé patrilo, slnko by nikdy neopustilo oblohu, nedovolila by som mu to. Pretože slnko by bolo ako srdce v mojom tele, ako náhle by sa stratila, stratil by sa aj môj život. To je nový svet, ktorý raz objavím, svet v ktorom bude morská voda, horúce slnko a ja a mnoho iných ľudí. Ozaj je to však reálne ? To je otázka, ktorou ma prerušil sen, sen , ktorý mi vložil ilúzie, ktoré raz isto premením na skutočnosť, pretože môj nový svet raz príde.
Vymyslieť si svet je veľmi ťažké, už len preto, že toho síce nemusí byť hodne, ale zato má byť všetko premyslené do detailov. A čo ten môj svet?? Myslím že by to bol svet zo snov, ktoré raz za čas sním s potešením. Lebo vtedy býva všetko fajn, aj keď len občas. Ale v tých snoch to je tak. Bol by to svet, kde by som sa postavila uprostred lesa, uprostred mesta, uprostred dediny, uprostred pustatiny... a bolo by všetko iné a predsa by som nevidela rozdiel. Všetko by malo svoju tvár, všetko by sa mi vedelo prihovoriť svojím vlastným spôsobom. Nik by sa nevraždil, nik nekradol.. a hoci nie som idealistka, tento svet by sa mi páčil. Aj keď viem, že nikdy nebude. Že ten náš je opak toho, kde by som chcela žiť. Že tu polka ľudí
hladuje, ďalšia ledva vyžije a ten zvyšok na všetko a všetkých kašle. Polka z polky sú podvodníci a tá druhá polka vrahovia. Polka z polky sú priemerne žijúci ľudia a polka .. tá posledná polka z druhej polky celého celku sú ľudia na pokraji smrti. Pre tých hore len zberba ľudí, čo si nevedia dosť dobre nakradnúť, aby vyžili. Čo keby to v mojom svete nebolo? Bolo by to fajn! Nie? A ja oh taký chcem! Síce, kto by nechcel? Akurát tí hore. Ale tí tam nebudú, takže nebudú mať čo chcieť či nechcieť. A každý si bude krásne rozumieť. A nielen ľudia. Aha, už sa vidím! Sadám na čistinu do tieňa stromu, ktorý sa ešte ochotne skloní, aby na mňa nesvietilo silné poludňajšie slnko. A vystieram ruku! A ajhľa, vtáčiky mi na ňu sadajú, na prsty motýle a pribehne ku mne nejaký malý zajačik. Krása! Príliš ideálny svet, pripúšťam. A
preto na mňa kvapká kvapka rosy. Ale nie pre pokazenie dojmu, len aby mi schladila horúce líca. No niečo sa vždy pokazí, že? A ja v tomto svete nežijem. Teda vlastne.. niečo na obzore bledne, ako keď svieti pomedzi viečka slnečné svetlo. A zrazu otváram oči vo svojej izbe. Som priemerná. Jedna z ľudu. A tí hore si myslia, že som príliš nešikovná a nepracovitá, aby
som si nakradla dosť na slušnejšie živobytie. A tešia sa z toho. A ja viem, že to bol len sen. Bol to len sen, áno, sen... Ale bol to môj sen! A bol to tiež sen o mojom svete. Svete, ktorý je skrátka dokonalý! Taký by bol môj svet.
V mojom svete prevláda cit. Cit farieb a spojenie jednotlivých farebných kombinácií. O to ide, aby všetko ladilo. Ak vieš zladiť farby, nepotrebuješ nič viac vedieť. Ak vieš správne skombinovať farby, rozumieš aj kombinácii povahových črt. Ak pochopíš vlastnostiam jednotlivých farieb, pochopíš aj ľuďom. Je to prosté, zázračné a pritom celkom obyčajné. Vec, s ktorou som vyrastala. Plátno väčšie než ja, štetec a farby. V detskej hre s dlhým názvom "Ak by som išiel na opustený ostrov, zobral by som si...", som nikdy nemala problém s vymýšľaním neoriginálnych predmetov. Nemusela som hovoriť plavky ako iné deti. Ja by som na opustenom ostrove nepotrebovala
ani krém na opaľovanie. Jediné bez čoho by som ozaj neprežila sú farby...
Môj svet je neopísateľný, rýchly a nekonečný. V mojom svete nikto neodchádza na večnosť, pretože smrť je súčasťou života, ktorý žijeme. Pretože na smrť sa proste nezomiera. Žijeme rýchlo, zomierame mladí, aby sme nestihli zostarnúť. Žijeme rýchlo a každý robíme to, na čo máme chuť. Ak niekto chce, pokojne si môže sám zaliezť do kúta, ak nie, môže tancovať a vrieskať s nami. Nad peniazmi sa nezamýšľame, pretože nikto nechce dopadnúť tak, že sa raz zobudí sám pod prikrývkou naplnenou bankovkami namiesto peria. V tomto svete sme všetci vodcami i pešiakmi, sme tí, ktorí odmietajú autoritu iných a rozumejú reči srdca ostatných. Tí, ktorí dokážu rozprávať s kvetmi aj tancovať s oblakmi. Tí, z ktorých vám je buď zle alebo
chcete medzi nich patriť. Tí, ktorí sedia na opustených schodoch, tí, ktorých zo všadiaľ vyháňate. Deti, ktoré žijú, aby mali pocit života, Tí, ktorí sa starajú o svoj svet a jeden o druhého.
Môj svet – to je chaos. Nič v ňom nie je také, aké si naplánujem, nič v ňom nefunguje podľa mojich predstáv. Môj svet je ako šíry oceán – nádherný, no nepredvídateľný zároveň. Má plno záhad, ktoré stojí za to preskúmať, no iba málokto sa k tomu odhodlá, pretože sa jeho hladina dokáže veľmi rýchlo rozčeriť. Mojim svetom sa prehnalo už mnoho búrok, mnoho tornád a prežil si ja obdobie sucha, no zakaždým sa dokázal opäť postaviť na nohy. A s ním aj
ja. Vždy som mala pevnú vôľu, silu a chuť prekonať zlé časy, pretože viem, že jedine po daždi vyjde na obzor dúha.
V mojom svete by to vyzeralo ako z rozprávky. Všetci by chodili krásne vyobliekaný s úsmevom na tvári. Ani jedna slza by tam nepretiekla. Žiadne ohováranie ani intrigy. Bolo by to tam krásne. Všetci by sa mali radi a navzájom by si pomáhali. Nikto by na nikoho nenadával. Takto by vyzeral môj svet. Lenže viem jedno, a to že takýto svet by nikdy neexistoval, pretože vždy sa nájde niekto kto dokáže i z rozprávky spraviť nočnú moru :)
Môj svet je prázdny. Ty si odišiel a mne už nič neostalo. Bez teba je to ako kniha bez obalu, ako láska bez vášne a cit bez pochopenia. Ja bez teba som ako moja myšlienka bez podstaty venovaná spomienkam na teba. Si tak ďaleko, si len pár krokov odo mňa. Si hneď vedľa, si na míle vzdialený. Milujem ťa, no nenávidím. Môj život je bez teba smutný, prázdny a
nenaplnený, rovnako ako stmavli a vybledli farby môjmu svetu. A stojím tu sama uprostred niečoho, čo bolo naše. Možno jediná vec, ktorú sme mali spoločnú. A už nechcem nič viac počuť.
Slnko by svietilo v mojom svete a nikdy by neprestalo. Noc by neexistovala, žiadna tma, strach, hrôza, len krásny slnečný svet. Nepotrebovali by sme spať a snívať, realita by bola krajšia ako sen. Spánok by nám zbytočne neodoberal hodiny života, každú jednu by sme mohli prežiť s otvorenými očami, vnímajúc a prežívajúc ju. Získali by sme tým tretinu života navyše, ktorá by sa dala využiť. Noc by nás nezaslepovala a nenútila nás menej rozmýšľať. Celý život by sme kráčali denným svetom a nevedeli by sme, čo je tma.