Chorvátsko
Poloha
Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).
Dejiny
Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku
- starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
- 1. stor. - 5. stor.: prevažne súčasťou Rímskej ríše
- 6. stor. - 9. stor.: súčasťou Byzantskej ríše
- 6. - 7. storočie: osídľovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
- 8. stor.: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
- koniec 9. storočia - 11. stor.: samostatné chorvátske kniežatsvo (neskôr kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
- 1091 a 1102-1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
- 14. stor. - 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátok
- od 15. stor.: sústavne napádané Turkmi (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovensko, neobsadená Dalmácia Benátkami)
- pred 1700: vytlačenie Turkov
- 1797-1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805-1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
- prvá polovica 19. stor.: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadajúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
- 1848-1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
- 1867-1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
- 1868-1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
- koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorsku.
- 1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
- 1939-1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu
- 1941-1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
- 1945: Chorvátsko opäť jednou zo zväzových republík Juhoslávie
- 1990:
- apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota)Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
- august: premenovanie na "Chorvátska republika"
- 1991-1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, avšak v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
- 1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
- 1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
- 2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Chorváti 89,63%, Srbi 4,54%, Bosniaci 0,47%, Maďari 0,37%, Slovinci 0,30%, Česi 0,24%, Albánci 0,34%, Taliani 0,44%, Čiernohorci 0,1%, Rómovia 0,2% a iní
Náboženské zloženie
rímski katolíci 86,83% srbskí pravoslávni 4,40% moslimovia 1,30%
Administratívne členenie
Cestovný ruch
najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na moru, Zadar, Pula, Tučepi, Vodice, Šibeník...
Doprava
V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsku veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.
Diaľničné úseky:
- A1 Záhreb – Šestanovac, 416 km
- A2 Záhreb – Krapina – Macelj, 60 km
- A3 Bregana – Záhreb – Lipovac, 301 km
- A4 Záhreb – Goričan, 97 km
- A6 Záhreb – Rijeka, 145 km
- A7 Rupa – Rijeka, 11 km
- A8 Rijeka – Kanfanar, 65 km
- A9 Umag – Kanfanar – Pula, 81 km
Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie)
Mesto | km | mapka |
---|---|---|
Záhreb | 410 | [1] |
Rijeka | 550 | [2] |
Zadar | 655 | [3] |
Split | 759 | [4] |