Milí poslucháči, milé poslucháčky,
už viac ako 30 rokov smiem byť nositeľkou slova večného Ducha, Krista Božieho. Budete sa pýtať, čo je to nositeľka slova večného Ducha. – Je to Boží prorok; čo sa mňa týka: Božia prorokyňa. Ja som sa k tomu nepovolala sama, ani som sa tak sama nenazvala a nebudem sa ani ako Božia prorokyňa označovať.
Je to Večný, Ktorý zo mňa urobil Svoj božský nástroj, pretože existuje božské poverenie zhora, z Ríše Božej. Boh ma nazýva Svojou nositeľkou slova, Svojou prorokyňou. Ja sama som zostala jednoducho človek medzi ľuďmi, v Duchu nášho večného Otca, sestra Gabriela všetkých mojich bratov a sestier.
Počas týchto viac ako 30 rokov dal Kristus Boží Duch ľuďom v Prorockom slove nespočetné prejavenia, teda Slová života, pokyny a varovania, okrem iného, aj čo sa týka dnešnej doby. Výňatky z môjho duchovného vývoja si môžete prečítať vo veľkom prejavení Krista Božieho „To je Moje Slovo – Alfa a Omega“, ako aj v prvom zväzku diela „Cesta ku Kozmickému vedomiu – šťastie, sloboda a mier“.
Týmto krátkym úvodom sa chcem predstaviť. Ako už bolo povedané, som Vaša sestra v Duchu Božom, nášho večného Otca, Ktorého deťmi, Ktorého synmi a dcérami sme my všetci. Som teda človek medzi ľuďmi, avšak s božským príkazom posolstva z večného Bytia.
Počas týchto uplynulých 30 rokov som zažila nielen beznádej, osamelosť, utrpenie, smútok a chorobu mojich spolublížnych, mojich bratov a sestier, ktorých všetci kresťania uznávajú v Otčenáši ako deti jedného Otca. Nevýslovné utrpenie som zažila a zažívam aj vo svete zvierat. Zvieratá nemajú v tomto svete takmer žiadne práva ani hlas. Naopak, ľudia majú podľa ústavného zákona každého štátu práva a povinnosti a tým majú hlas. Zvieratá však potrebujú ľudí, ktorí ich milujú a hovoria za nich v tomto tmavom, ukrutnom a brutálnom svete.
Ja milujem zvieratá a chcem im dať hlas, obzvlášť v tomto vianočnom posolstve. Zvieratá hovoria do môjho srdca a ja prekladám ich reč. Milí spolublížni, veľmi dúfam, že tieto slová dosiahnu aj Vaše srdce!
Prosba zvierat:
Stmieva sa skoro a je bolestne chladno. Zem prijíma dážď, avšak my zvieratá, ktoré musíme živoriť svoj život na voľnom priestranstve, voláme k ľuďom:
„Pomôžte nám, aby sme aj my dostali strechu nad hlavou ako vy a ako to mali zvieratá v Betleheme.
Vcíťte sa do svojho srdca, vy ľudia! Cíťte, že sme vaši malí zvierací súrodenci! V tomto tmavom ročnom období, počas ktorého je zem často zamrznutá, nemáme potravu.
Prosím, prosím, pomôžte nám, aby ľudia milujúci zvieratá postavili prístrešia a mohli nám podať potravu!
Pomôžte nám, aby poľovníci a pytliaci viac nemali od vás ľudí žiaden úžitok z ich brutálneho, ľstivého poľovania strieľaním a chytaním zvierat! Keď sa naše mŕtve telá nebudú používať ako sviatočná pečienka, nebudú mať žiadnu zámienku, aby nás aj naďalej zabíjali.
My zvieratá prosíme vrúcne: Nejedzte naše mäso! Keď klesne konzumácia mäsa, následkom toho potom viac a viac klesnú aj násilnosti v lese a na poli.
Prosím, prosím nejedzte nás! Nedopustite, aby sa váš vianočný sviatok stal sviatkom zabíjačky, ale dovoľte, aby sa stal sviatkom Betlehemu! Jozef a Mária nezabíjali zvieratá z Betlehemu pre svoje telesné blaho – oni milovali zvieratá a zvieratá milovali ich. Býk a osol darovali teplo a radi poskytli svoje jasle pre chlapca.
Zvieratá v maštali Betlehemu mali prístrešie, mali strechu nad hlavou. Prosím, prosím, pomôžte, aby aj v lese a na poli vznikol Betlehem!“
Zvieratá vo väzniciach pre jatočné zvieratá hovoria do môjho srdca a ja, Gabriela, im chcem dať môj hlas:
„My sme dochované, aby sme boli zabité, sme zajatci v hroznej maštali. Aj my sme bytosti stvorenia, ktoré pociťujú podobne ako vy ľudia. Cítime strach, utrpenie a radosť. Mnohé z nás sú hovädzím dobytkom. Sme odsúdené na zabitie, pretože ľudia chcú jesť naše mäso, stojíme v najužšom priestore bez slobody pohybu. Pod nami sú železné mreže – nazývate ich mriežková podlaha. Naše exkrementy cez ňu padajú dolu, takže sme nútení žiť až do smrti v otrávenej atmosfére.
Prosím, prosím, nejedzte nás a ukážte znamenie lásky k blížnemu! Pozrite do našich očí, a cíťte, že i my hovädzie zvieratá sme bytosti stvorenia, teda vaši blížni, lebo Boh je jednota v zvierati, rastline a kameni na celej Zemi, v celom vesmíre.
My hovädzie zvieratá dýchame ako vy. Aj vy milujete slobodu. Aj vy dýchate a ani vy nechcete, aby vám nejaký človek alebo zviera svojvoľne bralo dych.
Prosím, prosím, ukážte znamenie: Nejedzte nás! Potom postupne vyprchá žiadostivosť po profite tých, ktorí nás ukrutne držia, pretože prestane aj chov na mäso – mäso zvierat, ktoré majú predsa ten istý dych ako vy ľudia.“
Husi, kačice, sliepky – všetky zvieratá na Zemi a v Zemi; všetky zvieratá vo vode prosia; všetky zvieratá vo vzduchu prosia:
„Nechajte nás žiť! Prosím, prosím, nejedzte nás! Dovoľte, aby vo vašich srdciach vznikol Betlehem. Dajte nám v tomto tmavom, ukrutnom a brutálnom svete ľudí hlas; nechajte nás žiť! My prosíme.“
Zvieratá v pokusných laboratóriách prosia:
„Ľudia, pomôžte, aby tie beštiálne ukrutnosti, mučenie nás, živých bytostí skončilo! Ani vy ľudia nechcete byť pokusnými objektami. Ani vy nechcete byť mučení. My trýznené, mučené zvieratá trpíme. Podobne ako vy ľudia, pociťujeme aj my utrpenie, bolesť a útrapy. Aj my máme strach pred vedomým zabitím, ktoré sa nezaobíde bez mučenia. Prosím, prosím, pomôžte nám a nechajte vo vašich ľudských srdciach vzniknúť Betlehem! Prosíme o pomoc, o milosť a milosrdenstvo!
Prosím, prosím, vy ľudia, dajte nám zvieratám hlas. Nejedzte nás! Cíťte s nami! Pociťujte s nami! Potom nás začnete milovať a nastane mier v lese a na poli a v maštaliach, vo vodách, vo vzduchu v pokusných laboratóriách. Potom sa do sŕdc ľudí nasťahuje Betlehem.“
Milí poslucháči, milé poslucháčky, pripustite to, aby sa zvieratá pozreli do Vašich očí. Potom cítite, čo Vám chcú povedať. Stále znovu: „Prosím, prosím, pomôžte nám!“ Zvieratá ale aj ďakujú za dobrotivosť, lásku a milosrdenstvo ľudí. Potom zažijeme okamihy zo zvieratami a cítime, že sú to naše spolustvorenia, ktoré majú ten istý dych ako aj my.
Dýchajme, my ľudia, so zvieratami! Potom bude tento svet svetlejší a Božia ríša k nám príde: Betlehem, mier v našich srdciach a v našej mysli.
Ak zvieratá našli prístup do nášho srdca, potom sme sa naučili trochu viac milovať.
Ja, Gabriela, Vám ďakujem za Vašu pozornosť.
Ježiš, ten Kristus, nás ľudí učil:
»Kto tieto Moje slová počuje a podľa toho koná, ten je ako múdry muž, ktorý svoj dom postavil na skale.
Keď potom prišla prietrž mračien a prišli vody, keď zúrili búrky a lomcovali domom, ten sa nezrútil; lebo on bol postavený na skale. Kto ale Moje slová počuje a nekoná podľa toho, ten je ako nerozumný muž, ktorý postavil svoj dom na piesku.
Keď potom prišla prietrž mračien a prišli vody, keď zúrili búrky a lomcovali domom, tu sa zrútil a bol úplne zničený.«
Prakresťania na celom svete stavajú v pravde na skale Krista. My prakresťania sme kúpili malý kúsok krajiny, Nový-Betlehem, malú prijímaciu stanicu pre zvieratá. Je to projekt, ktorý dáva zvieratám hlas. Na tomto, ešte malom kúsku krajny, žijú zvieratá bez strachu. Je to hovädzí dobytok, ovce, husi, kačice; ďalej vtáky, ktoré rady nájdu domov v nasadených malých dreveniciach. Zvieratá z polí a lesov prichádzajú stále bližšie. Cítia bezpečnosť a domov v lone matky Zeme, ktorá bez veľkého zasahovania ľudí ponúka zvieratám to, čo im môže dať: predovšetkým istotu, prístrešie, mier a potravu.
Je to ešte malá krajina, tá mieruplná krajina Nový-Betlehem. S vašou pomocou by sa mohla zväčšiť a stále viac zvieratám dať bezpečie a domov.
Teraz si budete myslieť, alebo poviete: Tu sa zase žobre, podobne ako sa to deje v médiách práve pred Vianocami, kde vystupujú veľkí tohto sveta a žobrú pre ľudí v utrpení. Za prvé, nepatrím k veľkým tohto sveta. Som jedine v Duchu nášho Otca sestra medzi mojimi súrodencami, jednoduchý človek, ktorý, za druhé, nežobre, ale prosí zo srdca. Lebo pre mňa znamená žobranie spôsob nátlaku. Nechcem teda žobrať, nechcem Vás teda k niečomu prehovárať alebo nútiť. Chcem dosiahnuť Vaše srdce. Ak som dosiahla Vaše srdce a rozhodnete sa z pohnutia svojho srdca, aby ste niečo darovali zvieracím súrodencom, potom je to dar lásky zvieratám. Oni ďakujú cezo mňa, Gabrielu.
Núdza a hlad v tomto svete sú veľké. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa stále zväčšuje. Prečo? Pretože srdcia bohatých sú stále chladnejšie, ale aj tak sa mnohí chudobní ľudia viac alebo menej z núdze obracajú na bohatých a prosia o peniaze, čím zároveň žobrú.
Je to potrebné a je to záležitosť srdca, aby sa ľudia zamýšľali nad láskou k blížnemu. To platí ale aj pre zvieratá, áno pre celú matku Zem. K tým rozdielom medzi bohatými a chudobnými, ktoré sa stále zväčšujú patria prirodzene aj zvieratá a Zem, lebo vieme, čo jej bolo a je spôsobované.
Tak mnoho hlasov volá a prosí, zároveň žobre o peniaze pre spolublížnych v núdzi. To je správne a dobré. Aj na nich myslia Prakresťania. Ale zvieratá nemajú takmer žiadny hlas. Preto chcem byť ich hlasom:
Prosím, prosím, pomôžte!
Nenechajte sa nasledujúcim uvedením konta k ničomu zviesť. Nechcem Vás prehovárať. Je už raz zvykom, že aj vtedy, keď hovorí a dáva srdce, nezaobíde sa to bez organizačného pokynu. Prosím o porozumenie. Ďakujem!
odpoveď
(Ján Fabricius, 10. 12. 2010 9:49)