Zo života mojich spolužiakov Niki a Romana
Celý svoj život som strávila na mieste ktoré sa dnes s hrdosťou nazýva San Francisco. Zomrela som keď som mala 11 rokov. Odvtedy sa toho dosť udialo...
Jedného dňa som sedela ako obvykle na oblaku. Pozerala som sa ako sa smrtelníci trápia s každodennými nástrahami obyčajného života. Ľudia sa so svojím správaním rútili do záhubi. Počas keltských čias, keď som ešte žila sa ľudia nesprávali k prírode tak ako dnes, v 21. storočí. Zrazu som začula hlas. Nebol to hlas smrtelníka ale niakej bytosti s ktorou som nemala nič spoločné. Volala o pomoc, ktorú som jej mohla poskytnúť. Usúdila som že ten hlas prichádzal z väzenia Temných rytierov ktorí pohltila zem a prach. Napokon som sa rozhodla že jej pomôžem. Zletela som z oblaka na námestie a z námestia do temnice. Bola prázdna, teda aspoň som si to myslela... Z chodby naľavo prichádzali vzlyky. Pred celou sedela sfinga. Z kapsy som vytiahla bylinku spánku. O chvíľu bola sfinga tuhá. Rýchlo som odomkla zámok a nazrela dnu. bola tam tma. Dvere za mnou sa zatvorili,bolo počuť iba klopkanie topánok o zem. Priletela som k bežiacej postave, bol to chlapec s tmavými ale napriek tomu svetlými očami a čiernymi vlasmi. ,, Stoj!" pozrel sa na mňa. Ako to že ma vidí? Iba čarodejníci ma môžu vidieť ibaže by to bol... ,, Poď za mnou... tu nieje vhodné miesto." povedal to tak rozhodne až sa zdalo že by nezniesol žiadny odpor. Išli sme k veži Svätých. Keď sme do nej vošli spustila som: ,, Ako sa voláte? Kto ste? Prečo vás zavreli? Akoto že ma vidíte?" opýtala som sa horlivo. ,, Akoto že mi vykáš? Ja som Josh a som Médium. Ale to by mala keltská bojovníčka vedieť nie?" povedal s úškľabom na tvári. ,, A prečo ťa zavreli?" opýtala som sa ho. ,, No neviem prečo by som ti mal hovoriť, ale no dobre. Všetko to začalo keď som mal tri roky. Spadol som do jazera Výnimočnosti a dostal som schopnosť Médium. Bol som šťastný ale časom som pochopil že je to prekliatie. Duchovia z celého sveta sa prišli so mnou podeliť so záhadami, utrpením, starosťami a rôznymi inými tajomstvami sveta. Snažil som sa im pomôcť, ale dozvedel sa o tom anglický mág a vyvraždil celú moju rodinu. Tak som sa dostal do väzenia Temných rytierov. Neviem čo teraz mám robiť. Prenasleduje ma..."povedal zúfalo. ,, Viem kam môžeme ísť!" keď som uvidela jeho tvár povedala som,, áno my, vyslobodila som ťa! Poďme na zabudnutý ostrov Allénia, je tam teleport na školu Japalen. Je to škola pre tých ktorý majú schopnosti tak ako ty. Súhlasíš?" čakala som na jeho odpoveď. ,, Lepšie ako byť zajatý sfingou a inými tvormi pri ktorých mi prebehne mráz po chrbte vždy keď ich uvidím!" povedal a súhlasne prikývol. Z veže sme sa teleportli na zabudnutý ostrov Allénia ( chvala bohu že Joshovi ostalo trochu energie na teleport, nechcelo sa mi letieť!).
Na ostrove Allénia ležal blízko mora hrad Legelyn za ktorým sa ukrýval teleport. Obišli sme zámok a prišli až k teleportu. Podla mňa ten chlad čo zneho vychádzal Josha odpudzoval, ale musel sa prekonať.smelo sme vykročli k nemu a...
Komentáre
Prehľad komentárov
Dakujem za tento príbeh lucQa a tvoja stránka je suuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuper!
A ja???
(Cassidy Masen, 5. 6. 2009 20:04)
A ja akože čo???
No...newa, počúvaj, chcem, aby si mi dávala nejakú tvoju tvorbu, niečo okrem Japalenu. Dala by som to na mojediela578.blog.cz, tam by som to dala pod tvojim menom, a urobila reklamu na stránku...
Dakujem
(Romi, 16. 6. 2009 12:15)