*Do triedy vojde aj ten posledný žiak a tak profesorka povie:* No sľúbila som vám, že dnes si povieme o delení Astronómie bližšie. Takže keďže ma trochu bolí hrdlo odpíšte si to na pergameny. *Mávne prútikom a na tabuli sa zjaví text:*
Podľa predmetu štúdia
- Astrofyzika: študuje stavbu, fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie vesmírnych telies.
- Astrometria: skúma pozície objektov na oblohe a ich zmeny, definuje systém súradníc a kinematiku objektov.
- Nebeská mechanika, alebo tiež astrodynamika: študuje pohyb kozmických telies
- Extragalaktická astronómia: študuje objekty (hlavne galaxie) mimo našej galaxie.
- Galaktická astronómia: skúma štruktúry a ich zložky v našej a iných galaxiách.
- Kozmológia: zaoberá sa vesmírom a jeho vývojom. Predmetom štúdia kozmológie je teoretická astrofyzika v najširšom meradle.
- Planetológia: skúma planéty v Slnečnej sústave i mimo nej.
- Stelárna astronómia: zaoberá sa výskumom priestorového rozloženia a zákonitostí pohybov hviezd a hviezdnych sústav.
- Kozmogónia: skúma vznik a vývoj vesmírnych telies a ich sústav. Špeciálne sú potom vedy:
- Vznik hviezd: študuje podmienky a procesy, ktoré vedú k vzniku hviezd vo vnútri plynových oblakov, a samotný proces vzniku.
- Vývoj hviezd: zaoberá sa evolúciou hviezd od ich vzniku až po ich „zánik“ ako hviezdne zvyšky.
- Vznik a vývoj galaxií: skúma zrod galaxií a ich vývoj.
Existujú aj ďalšie vedné disciplíny, ktoré možno označiť ako časti astronómie:
- Astrobiológia
- Archeoastronómia
- Astrochémia
Podľa spôsobu získavania informácií
V astronómii sa informácie získavajú hlavne z detekcie a analýzy elektromagnetického žiarenia, fotónov, ale informácie sa prenášajú aj kozmickým žiarením, neutrínami, meteormi, a v blízkej budúcnosti zrejme aj gravitačnými vlnami.
Tradičné rozdelenie astronómie je dané časťami pozorovaného elektromagnetického spektra:
- Optická astronómia je časťou astronómie, ktorá používa špecializované zariadenie na zisťovanie a analýzu svetla približne vo vlnových dĺžkach viditeľných okom (okolo 380 - 780 nm). Najbežnejším prístrojom je teleskop s elektronickým zobrazovačom a spektrografom.
- Infračervená astronómia sa zaoberá zisťovaním a analýzou infračerveného žiarenia (väčšie vlnové dĺžky ako červené svetlo). Najbežnejším prístrojom je teleskop, ale s vybavením optimalizovaným pre infračervené žiarenie. Na eliminovanie šumu (elektromagnetickej interferencie) z atmosféry sa používajú vesmírne teleskopy.
- Rádioastronómia rozpoznáva žiarenie vo vlnových dĺžkach od milimetrových po dekametrové. Prijímače sú podobné prijímačom používaným v prenosoch rádiových vysielaní, ale o niečo citlivejšie. Pozri rádioteleskopy.
- Vysokoenergetická astronómia
Optická astronómia a rádioastronómia môžu byť vykonávané v pozemných observatóriách, pretože atmosféra je transparentná vo vlnových dĺžkach potrebných pre detekciu. Infračervené svetlo je vo veľkej miere pohlcované vodnými výparmi, takže infračervené observatóriá musia byť situované vo vysokých a suchých polohách alebo vo vesmíre.
Atmosféra je nepriepustná vo vlnových dĺžkach používaných v röntgenovej astronómii, gamaastronómii, ultrafialovej astronómii a (s výnimkou „okien“ vo vlnových dĺžkach) nízko infračervenej astronómii, takže pozorovania možno vykonávať hlavne z balónov alebo vesmírnych observatórií. Silné gama lúče možno odhaľovať vďaka veľkým vzdušným dažďom, ktoré produkujú. Aj štúdium kozmického žiarenia možno považovať za odvetvie astronómie.
*poobzerá sa a vidí, že už všetci dopísali.* Dobre takže domáca úloha znie:
1.Ktorý odbor skúma planéty slnečnej sústavy aj mimo nej?
2.Čím sa zaoberá ASTROFYZIKA?
Domáce úlohy mi posielajte na e-mail Aody200@azet.sk do 30.4.2009 do 23:59.