Dnes ste nezvyčajne vysmiaty, žiarite. Určite sa vám niečo podarilo...
Veľmi, ale veľmi nemám rád jeseň, pretože mi je vždy ľúto za nenávratne plynúcim letom. Ale keď je také krásne slnečné počasie ako dnes, tak aj jeseň znášam dobre. Bodaj by to tak ostalo celú zimu. Tú tiež nemám rád.
V dobrej nálade aj zostaneme. Je mojou milou povinnosťou oznámiť vám, že ste vyhrali veľkú čitateľskú anketu Života o najsexi herca. Čo vy na to?
(Chvíľu mlčí). Hoci na niekoho môžem pôsobiť sebavedome, práve pri takých veciach, už som to viackrát hovoril v debatách o sexidoloch, až taký sebavedomý nie som. Výsledok sa dopredu očakávať nedá, a ak zabodujem, zakaždým ma to prekvapí. Nie som typ, ktorý by rátal s tým, že podobnú anketu vyhrá. Ja sa len môžem poďakovať čitateľom a divákom za ich priazeň. Za to, že si dali tú námahu a energiu, aby mi ju vyjadrili.
Tešíte sa?
Samozrejme. Koho by to netešilo? To imponuje.
Ešte stále ste si nezvykli? Veď tým sexsymbolom ste pomaly dva roky.
Nemám si načo zvyknúť alebo môžem to povedať tak, že som si možno zvykol, ale rozhodne vo mne nie je to, že by som s tým rátal a bol si istý.
Môžeme teda počítať s tým, že plagát Života, ktorý si vaša prípadná obdivovateľka zavesí na stenu, prežijete ako sexsymbol bez ujmy na zdraví?
Ja sa tomu označeniu nebránim, iba čudujem. To je vec, ktorú som nevedel pochopiť. Ak však plagát urobí komukoľvek dobrú náladu či privodí čokoľvek pozitívne, budem rád.
A keď bude do vás šípky hádzať, nebudete o tom vedieť.
Kým je to len do posteru... (smiech). Pravdepodobnosť vášho využitia na tento šport je minimálna. Ankety o najsexi herca svojej generácie vyhrávate s veľkým náskokom.
Čím si to vysvetľujete?
Naisto to neviem, len sa domnievam. Možno je to tým, že som bol zo svojej generácie jedným z prvých hercov v nových seriáloch, takže som dlhšie na očiach.
Nezvyknú vás vaši rovesníci, napríklad zo spoločného plagátu, za tieto úspechy občas podpichovať? Nezávidia?
Svojich kolegov, ktorí hrajú v seriáloch, si vážim a myslím, že sú dobrí herci. Čo sa týka závisti, ja to neriešim s nikým a nik to nerieši so mnou. Poznáme sa viac-menej od školy, keď sme boli absolútne neznámi. Mladí chalani, ktorí prišli študovať do Bratislavy. Nemám pocit, že by sa niekto z nich zapodieval tým, že vyhrávam ankety.
No ja neviem, lebo včera ste sa vyskytli v Paneláku. Viete o tom?
Dopočul som sa, že niečo spomenú v súvislosti so mnou, žiaľ, nemám čas sledovať ani seriál, v ktorom účinkujem.
Gynekológa Gregora spomenul gynekológovi Bajzovi kamarát Karol. Bez vlastného pričinenia ste prenikli ku konkurencii.
Čo s tým mám robiť?
Tešte sa! V Paneláku účinkuje partia z Astorky, priatelia od školy. S kým z nášho posteru ste kamarát vy?
My sme boli v ročníku taká menšia partia. Najviac som si rozumel s Markom Igondom, ktorý je teraz v Prahe, s Anikó Vargovou, tá žije v Maďarsku, a s Alexom Bártom. Ktorý skončil tesne za vami. Ja som inak tipoval, že vyhrá Ňusi. S Markom a s ním sme bývali spolu na internáte. Štúdium sme prežili na jednej izbe.
Veľmi ste vyvádzali?
Ktorí študenti nevyvádzajú?
Konkrétnejšie by sa nedalo?
Čo by ste chceli vedieť? Či sme si užívali s vrátničkou?
Nie. Skôr ma zaujíma, ako ste spolunažívali, či ste chodili napríklad na hokej, futbal alebo ste boli stále iba v divadle?
Na futbal a hokej sme nechodili. Nemali sme potrebu vyhľadávať vyžitie a zábavu mimo štúdia, lebo sme mali šťastie, že sme študovali to, čo nás bavilo. Naše budúce povolanie bolo súčasťou našej zábavy aj rozhovorov. Moja spolužiačka mala otca mäsiara a nosila úžasné klobásky. Ňusi nenosil? Nič špeciálne nebolo; keď sme sa však v nedeľu vrátili z domu, vybaľovali sme batôžky od našich mám a dobre sme sa napásli. Moja mama je najlepšia kuchárka na svete a fantasticky pečie, takže ja som pravidelne dodával koláče a buchty.
Čo vás za posledný mesiac najviac potešilo?
Rodinná oslava maminých a mojich narodenín, ktoré máme v jeden deň. Je takým zvykom, že maminka vtedy spraví moje najobľúbenejšie jedlo na svete – pečenú kačicu, lokše, ktoré naozaj cítiť po zemiakoch, a sladkú kapustu. No a nedávno som si urobil pár dní voľna, ktoré som už potreboval ako soľ.
Čo ste robili?
Nič. Veľa som spal, papal a oddychoval.
Neverím. Alebo ste sa už konečne naučili odpočívať?
To sa netreba učiť, to vie každý. Je to vec organizácie, ale nie vždy sa dajú voľné dni odhadnúť dopredu. Raz mám v Ordinácii tri nakrúcacie dni, inokedy sedem. Záleží to od toho, ako sa podarí produkcii dať ma dohromady s kolegami, s ktorými máme spoločné scény. Podobne je to s dabingom. Raz mám menej slučiek, inokedy viac. Čas treba aj na načítanie komentárov k 112, k tomu každý večer predstavenie...
Nuž, úprimne, medzi novinármi už koluje také spojenie – zohnať Maštalíra – misia (takmer) nemožná nemožná. Otázne je, či máte naozaj toľko roboty, alebo len robíte formu?
Načo mám niekomu vysvetľovať, že keď mi ostane v týždni jedno voľné poobedie, ale už robím siedmy deň v kuse, nemám chuť robiť rozhovor.
Na automobilové preteky vám však zostala. O kolíziách sme počuli, pokiaľ však viem ja, ich pomer k počtu pretekov, ktoré ste odjazdili, je mizivý. Mýlim sa?
Pretekárska sezóna do vrchu pozostáva z niekoľkých pretekov, absolvoval som aj nejaké na okruhu. Spolu ich bolo tento rok osem, z toho som mal jazdeckú kolíziu dvakrát.
Ako ste dopadli? Myslím na stupňoch víťazov.
Minulý rok som si z jediných sezónnych pretekov, na viac nebol čas, priniesol bronz, tento rok som bol trikrát tretí. Nie však výsledky sú to, čo ma na tom láka. Autá sú niečo, čomu som prepadol. Vcucli ma, pritiahli, zmagnetizovali, vybrali si ma. Je to vášeň.
Budete ašpirovať o rok na striebro?
Nie som naivný. Stále som iba nováčik, učím sa a som vďačný za každé preteky. Nemám veľkú šancu výrazne sa zlepšiť, lebo nemám čas toľko trénovať. Súťažím, keď mám možnosť, a stále ma to fascinuje.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.