plemenitba
PLEMENITBA A ROZMNOŽOVANIE
PSOV
Plemenný pes a plemenná sučka sú čistokrvné jedince, ktoré spĺňajú podmienky pre zaradenie na chov. Zaraďovanie na chov sa uskutočňuje na bonitáciách.
Veková hranica. Minimálny vek psa malých plemien (do 35 cm výšky v kohútiku) pri použití na plemenitbu je 15 mesiacov, sučky 12 mesiacov. Pes stredných plemien (do 50 cm výšky v kohútiku) musí mať pri použití na plemenitbu 18 mesiacov, sučka 15 mesiacov, pes veľkých plemien (nad 50 cm výšky v kohútiku) 24 mesiacov a sučka 18 mesiacov.
Chovná kondícia. Psy a sučky používané na plemenitbu musia byť v chovnej kondícii. Túto kondíciu charakterizuje výborný výživný stav. Vo všetkých tkanivách a orgánoch musí byť určitá zásoba potrebných živín všetkých kategórií. Chovnú kondíciu dosiahneme kvalitným krmivom bohatým na bielkoviny, minerálne látky a vitamíny a dostatočným pohybom. Žiadajú sa aj pravidelné veterinárne prehliadky. Podmienkou je, aby plemenné psy boli ustajnené v priestranných kotercoch. Dôležité je každodenné ošetrovanie srsti a pravidelné odčervovanie.
KOTNOSŤ, KOTENIE A
STAROSTLIVOSŤ O KOTNÚ SUČKU
Kotnosť sučky trvá v priemere deväť týždňov, t.j. 63 dní. Pozorovali sa však výkyvy od 58 až do 70 dní. Pri jednom šteňati sa kotnosť zvyčajne predĺži o 2 - 3 dni.
Kotrým sučkám musíme venovať zvýšenú pozornosť. Dbáme o hygienu ustajnenia, čistotu, pravidelné kefovanie srsti, správnu výživu i o celkový zdravotný stav. Na konci štvrtého týždňa kotnosti treba sučku odčerviť od škrkaviek.
Príprava na kotenie a pomôcky. Pred kotením sučke upravíme búdu, uteplíme ju a vydezinfikujeme. Na podlahu dáme dvojmo hrubšiu prikrývku na vpíjanie plodovej vody. Pri veľkých plemenách môžeme použiť aj kvalitnú bezprašnú slamu. Prikrývku treba pripnúť, aby sa nekrčila a aby ju sučka celú nepodhrabala pod seba. V jej záhyboch by sa potom mohlo niektoré šteňa zadusiť.
Ak nechceme, aby sa sučka kotila vonku v koterci, upravíme jej v byte kút, do ktorého položíme nízku priestrannú debnu alebo prútený kôš. Na dno dáme tiež prikrývku. Po skončení kotenia prikrývku vymeníme za suchú.
Kotenie je prirodzené zakončenie kotnosti. Tri až desať hodín pred uliahnutím prvého šteňaťa dostane sučka pôrodné bolesti; je nepokojná, rýchlo dýcha, snaží sa prehrabávať podstielku, nepokojne chodí z miesta na miesto a často si olizuje pošvu. Kotenie trvá 1 - 8 hodín, čo závisí od počtu šteniat.
V maternici sučky je každý plod uložený jednotlivo v plodovom obale, s ktorým sa aj uliahne. Sučka potom obal prehryzne a súčasne prehryzne aj pupočnú šnúru. Od tejto chvíle začína šteňa samostatne dýchať a o krátky čas aj prijíma potravu (cicia materské mlieko). Sučka všetky plodové obaly zožerie (placentofágia).
Pri väčšine sučiek nie je počas kotenia potrebný zásah chovateľa. Niektorým prvôstkam treba však pri kotení pomôcť, najmä pri liahnutí prvých šteniat; treba z nich stiahnuť plodové obaly a zastrihnúť pupočné šnúry. Pri ďalších šteňatách si sučka zvyčajne poradí už sama. Sú však aj plemená psov, ktorých sučky majú ťažké kotenia. Bez pomoci chovateľa a niekedy i veterinárneho zákroku by kotenie nebolo úspešné a sučka by mohla uhynúť (anglický buldog, čivava a iné).
Mláďatá vychádzajú najčastejšie v prednej polohe, t.j. hlavičkou napred s nožičkami natiahnutými pozdĺž hlavičky alebo podloženými pod telom. Len menší počet mláďat (asi 30 %) vychádza zadnou polohou, t.j. zadkom a panvovými končatinami.
Počet šteniat vo vrhu býva rozličný (1 - 15). Najčastejšie sa ich sučke necháva len šesť. Výber urobí do päť dní po okotení chovateľ v spolupráci s poradcom chovu.
Po skončení kotenia očistíme sučke srsť od plodových vôd a krvi, osušíme ju a pod šteňatami vymeníme podstielku.
Sučka sa zbavuje očistkov 6 - 14 dní. V čase dojčenia jej podávame kvalitné krmivo.
OŠETROVANIE ZDRAVÉHO VRHU
Zdravé šteňatá idú hneď po uliahnutí k ceckom a začínajú piť. Nakŕmené vyhľadávajú teplo matkinho tela a sú ticho. Nepokoj šteniat a ich kňučanie a mrnčanie signalizuje, že niečo nie je v poriadku. Väčšinou to býva hlad. Sučku prinútime si ľahnúť a šteňatá jej priložíme k ceckom. Neskôr im už dá piť sama. Ak príčinou nepokoja šteniat nie je hlad, požiadame o radu a pomoc veterinárneho lekára.
Niekedy je potrebné šteňatám zastrihnúť pazúriky na predných labkách, aby nimi neškriabali sučke vemeno. Ak sa niektoré uliahnu s vlčími pazúrmi, treba im ich do 24 hodín odstrihnúť ostrými nožnicami.
V prvých hodinách po uliahnutí šteňatá potrebujú teplo. Preto má mať každá búda závetrie čiže predsieň. Vchod musí byť upravený tak, aby nevidiace šteňatá v prvých 14 dňoch nevypadli z búdy a neprechladli.
Šteňatá začíname prikrmovať vo veku 21 dní. Ak má sučka málo mlieka, začneme šteňatá prikrmovať aj skôr. Trojtýždňové šteňatá vykladáme za teplého počasia von. Keď majú štyri týždne, môžu z búdy voľne vychádzať a vracať sa do nej. Je dobré, keď je koterec v blízkosti trávnika, kde môže sučka so šteňatami šantiť. Búda má mať mierne šikmú pultovú strechu, na ktorú môže sučka vyskočiť a odpočívať na nej. Šteňatá staršie ako štyri týždne do sučky už veľmi dobiedzajú, ale na strechu za ňou nemôžu.
Vo veku 6 týždňov prikrmujeme šteňatá trikrát denne, vo veku 7 týždňov už štyrikrát až päťkrát za deň. Zvyšovaním počtu kŕmení sa šteňatá pripravia na odstav a sučka sa zasušuje.
Vo veku 7 - 8 týždňov, t.j. ešte pred ich odovzdaním novým majiteľom, sa môžu šteňatá otetovať.
RUJA SUČKY A ZAPÚŠŤANIE
Ruja sučky sa vyskytuje dvakrát za rok. Je to pravidelná periodicita nazývaná diestrická. Prvýkrát sa ruja objaví po dosiahnutí pohlavnej dospelosti vo veku 7 - 9 mesiacov a prestáva sa vyskytovať v čase klimaktéria vo veku 8 - 12 rokov. Ruja sa objavuje rovnako pravidelne, či je sučka jalová alebo či odchovala vrh; niekedy je však jej intenzita rozličná. Chovateľ preto môže ruju pomerne presne predvídať a včas sa postarať o zabezpečenie sučky pred nežiadúcim zapustením. Dbajme na to, aby sa sučka predčasne nezapustila.
Odporúča sa využiť jarný odchov, ktorému zodpovedá ruja sučiek v januári až marci. Je to prirodzené obdobie, v ktorom sa dostavuje pohlavný pud aj pri niektorých divo žijúcich psovitých šelmách (vlkoch). Na jar sa šteňatá ľahšie odchovávajú; teplé počasie, slnko, dlhý deň a možnosť celodenného pohybu na vzduchu šteňatám prospievajú.
Ani zimné vrhy však nemožno celkom zavrhnúť. Majú svojich zástancov i niektoré výhody. Pri plemenách s prirodzeným hustým osrstením sa rozhodne netreba zimných vrhov obávať. Sučka i šteňatá však musia mať k dispozícii dobrú teplú búdu a zastrešený koterec, aby v ňom bolo vždy sucho. Šteňatá uliahnuté v zime dobre prijímajú potravu, bývajú veľmi otužilé a zdravé. Niekedy sa práve zimným odchovom dosiahnu kratšie stojaté uši pri tých plemenách, pri ktorých to vyžaduje štandard.
Zimné vrhy sa neodporúčajú pri hladkosrstých plemenách, najmä pri dostihových chrtoch. Za mrazivého počasia im nemožno dopriať dostatok voľného pohybu na čerstvom vzduchu, čo má nepriaznivé následky na ich vývin a budúce pracovné využitie (dostihy).
Zapúšťanie sučiek. Sučka sa má zapúšťať na 11. až 15. deň od začiatku "farbenia". Nie je to však úplne spoľahlivé pravidlo. Niektoré sučky sú schopné sa oplodniť už na 9. deň, iné až na 16., ba i na 18. deň od začiatku "farbenia". Skúsený chovateľ pozná vrchol ruje svojich sučiek, takže ich privedie na zapustenie v správnom termíne. Väčšina sučiek totiž, keď ruja dosiahne vrchol, zmení svoje správanie. Pri česaní alebo hladkaní po chrbte takéto sučky vyklenú bedrá, dávajú na bok chvost, skáču na iné suky, vyhľadávajú psy. Niektoré majú pohlavný pud taký silný, že sa podhrabávajú z koterca, utekajú z domu a samy vyhľadávajú psy. Aj tu sú však výnimky, pretože niektoré sučky sa dajú zapúšťať od piateho až po osemnásty deň a je naozaj problematické odhadnúť správne deň, keď sa môžu oplodniť. V takýchto prípadoch treba sledovať farbu výtoku. Kúskom vaty urobíme sučke výter. Ak je výtok krvavočervený, nie je vhodný čas na zapúšťanie. Ak je výtok hnedkastý až špinavoružový, sučku rozhodne zapúšťame. Ku koncu ruje je výtok bezfarebný, jeho množstvo sa znižuje až sa celkom stráca.
Po dvoch vrhoch nasledujúcich bezprostredne za sebou sa odporúča jedno zapustenie vynechať.
POHLAVNÝ PUD PSA A PRIPÚŠŤANIE
Pohlavný pud psa sa prvý raz prejaví vo veku sedem až osem mesiacov. Odvtedy až do vysokého veku sa môže okamžite objaviť v prítomnosti rujnej sučky. Ak sa psovi privedú naraz dve alebo viac sučiek, treba mu medzi jednotlivými pripúšťaniami dopriať dvanásťhodinový odpočinok.
Zviazanie (párenie). Pri pripúšťaní (párení) sa partneri zviažu. Je to normálny fyziologický prejav, súčasť oplodňovacieho procesu, ktorá je charakteristická aj pre iné psovité šelmy (líšky, vlky). Môže trvať od 5 do 75 minúť. Už o 30 sekúnd od začiatku spojenia sa začína vylučovať ejakulát. Toto vylučovanie trvá takmer cez celý čas zviazania. Spermie sú však len v časti ejakulátu, ktorú pohlavné orgány vylučujú po 50 až 90 sekundách zviazania v množstve 0,5 - 3,5 ml. V jednom mililitri ejakulátu je priemerne asi 125 miliónov spermií.
Niekedy sa partneri nezviažu. Ak sa ich však podarí udržať spojených aspoň minútu, môže sa aj pri takomto spojení sučka oplodniť.
Už za hodinu po spárení sa môžu spermie dostať do vajcovodov a tam oplodniť vajíčka. Spermie si vo vajcovodoch môžu udržať životaschopnosť až osem dní. Vajíčko po oplodnení zostúpi do maternice, kde sa ďalej vyvíja. Neoplodnené vajíčka, ktoré prešli z vajcovodov do maternice, tu skoro zanikajú a vstrebávajú sa.
KUPÍROVANIE
Kupírovanie piateho prsta na hrudníkových končatinách
Odborníci odporúčajú pri niektorých plemenách, napríklad pudloch, amputáciu piateho prsta na hrudníkových končatinách, pretože pri rozčesávaní srsti na predných končatinách im piaty prst zavadzia. Piaty prst narúša aj zvislú líniu prednej končatiny, a preto ho amputujú svojim psom aj chovatelia dalmatíncov a iných hladkosrstých plemien.
Kupírovanie piateho prsta sa odporúča aj dostihovým chrtom. Tento prst sa pri chôdzi nedotýka zeme, takže pazúr na ňom sa neopotrebúva. Piaty prst sa často zraní a tým vyradí dostihového psa na kratší čas z tréningu alebo z pretekov. Práve pre časté poranenia týchto prstov by sa podľa niektorých autorov mali kupírovať psom všetkých plemien. Oficiálne však štandard nijakého plemena odstránenie piateho prsta z predných končatín nepožaduje.
Vlastný zákrok nie je nebezpečný. Treba ho urobiť buď hneď, len čo šteňatá uschnú a napijú sa, alebo za dvadsaťštyri hodín po uliahnutí. Nikdy nekupírujeme neskôr než na štvrtý deň. Na zákrok si pripravíme dezinfikované chirurgické nožnice, niekoľko nastrihaných kúskov sterilnej gázy a prostriedok na zastavenie krvácania. Prst umyjeme dezinfekčným prostriedkom, napr. jódovou tinktúrou. Rýchlym strihom tesne pri labke prst odstrihneme. Ranku hneď zasypeme framykoinovým alebo iným zásypom s hojacím a dezinfekčným účinkom, priložíme gázu a trochu pritlačíme. Po chvíli sa krvácanie zastaví. Po skončení kupírovania všetkých šteniatok sa presvedčíme, či niektoré šteniatko nekrváca a vrátime ich sučke. Ranky sa za tri-štyri dni zahoja.
Pri amputácii treba dať pozor, aby sme celý prst odstrihli; v opačnom prípade zvyšok kostičky prerastie cez kožu von a končatina nevyzerá pekne.
Kupírovanie vlčích pazúrov
Malé percento šteniat sa liahne s vlčími pazúrmi na zadných končatinách. Piaty prst na panvových končatinách je niekedy úplne vyvinutý, inokedy je vyvinutý čiastočne alebo býva len na jednej končatine. Ide o nefunkčný prst, ktorý na dospelom psovi pôsobí neesteticky. Preto ho treba, najlepšie do dvadsaťštyri hodín od uliahnutia šteniat, odstrihnúť tým istým spôsobom, aký sme opísali pri amputácii piateho prsta na hrudníkových končatinách.
Štandardy niektorých plemien však požadujú ponechanie týchto prstov. Musia ich mať napríklad briardy a pyrenejské ovčiarske psy. V týchto prípadoch sú prsty riadne vyvinuté so silným pri briardovi s dvojitým pazúrom.
Kupírovanie chvosta
Štandardy niektorých plemien požadujú kupírovanie (skrátenie) chvosta. Tento zákrok sa robí na tretí až piaty deň po uliahnutí šteniat. Je to dosť vážny chirurgický zákrok, ktorý by mal robiť veterinárny lekár. Väčšina skúsených chovateľov ho však vo svojich chovoch úspešne robí sama. Ak sme šteniatkam chvostíky neskrátili do štrnásť dní, treba zákrok bezpodmienečne zveriť veterinárnemu lekárovi, pretože v tomto veku je už značne bolestivý a vyžaduje miestne znecitlivenie. Kto chce sám kupírovať, musí sa to najprv naučiť od skúseného odborníka.
Dĺžku skráteného chvosta štandardy presne stanovujú. V tomto prípade azda viac ako kdekoľvek inde platí známe krajčírske príslovie "dvakrát meraj a raz strihaj". Správnym odhadnutím dĺžky môžeme exteriér psa zlepšiť, nesprávnym, naopak, zhoršiť. Na zákrok si pripravíme chirurgické nožničky dezinfikované dvadsaťminútovým varom, septonexový zásyp a sterilnú gázu. Najprv určíme správnu dĺžku pahýľa. Šteňa môže držať pomocník, no pri troche šikovnosti vystačí chovateľ aj sám. Šteňa položí na čistú bielu plachtičku, ľavou rukou pridŕža zadoček šteňaťa, pričom chvost chytí pevne medzi palec a ukazovák. Nožnice priloží na miesto rezu a odstrihne. Ak sa podarí rez medzi stavcami, rana krváca len veľmi málo. Ak je krvácanie silnejšie, chvostík nad ranou na jednu minútu podviažeme. Ranu zasypeme framykoinovým zásypom. Niektorí praktici odporúčajú dezinfikovať rez rozpáleným nožom alebo spájkovačkou (musí slúžiť len na tento účel). Po opálení rana nekrváca. V oboch prípadoch sa rany zahoja do desať dní od zákroku.
Keď šteňatám po kupírovaní chvostíky už nekrvácajú, vrátime ich sučke. Dbáme, aby v búde bola čistá podstielka.
Kupírovanie uší
Uši kupíruju zvyčajne odborníci, väčšinou veterinárni lekári. Najvhodnejší čas je medzi ôsmym a dvanástym týždňom veku šteňaťa. Zákrok je veľmi bolestivý, preto treba šteňa uspať. Dĺžka a tvar upravovaného ucha sa musí prispôsobiť tvaru a typu hlavy šteňaťa, čo vyžaduje dostatok skúseností a tiež poznanie príslušného plemena. Ináč má totiž vyzerať kupírované ucho nemeckej dogy, ináč neapolského mastina, ináč ucho bradáča alebo kaukazského ovčiarskeho psa. Pri plemenách, kde sa žiada dlhé ucho (nemecká doga), si treba pred kupírovaním preveriť pevnosť ušnej chrupky. Po úprave ucha sa koža z oboch strán zošije. Neodporúčajú sa kovové svorky. Asi po týždni sa stehy vyberú; vtedy by sa aj ucho malo začať stavať. V prípade, že sa uši po ďalšom týždni nepostavia, prípadne nie sú dostatočne pevné, treba postaveniu pomôcť odborným podlepením. Najlepšie je poradiť sa so skúseným chovateľom alebo s poradcom chovu príslušného plemena.