Zdroj: Slovenský rozhlas
Stanislav Vojtko, farár v Dúbravke
Drahí bratia a sestry, milí rozhlasoví poslucháči!
Myslím, že v uplynulom týždni sa každý z nás stretol s informáciami z olympijských hier v Pekingu, či už patríme medzi športových fanúšikov alebo nie. Veď médiá nám denne sprístupňujú dramatické zápolenia športovcov v rôznych disciplínach, ich víťazstvá, ale aj prehry - a to, ako sa s nimi vyrovnávajú.
Všetci vieme z vlastnej skúsenosti, že rozličné druhy zápolenia neprežívajú len vrcholoví športovci. Prežívame ich aj my vo svojom osobnom živote. A v bežnom jazyku im hovoríme "životné skúšky". O aké skúšky ide?
Niekedy sú to skúšky našej viery v Boha, inokedy skúška vzťahov v manželstve alebo choroba, staroba, nemohúcnosť, neporozumenie v rodine či v inom spoločenstve, problémy v zamestnaní, chudoba, nezamestnanosť, osamelosť...
Dovoľte mi otázku: ako prežívame tieto skúšky?
Prijímame ich ako užitočnú súčasť života - alebo ako neužitočné bremeno?
Vedú nás k modlitbe - alebo k reptaniu?
Snažíme sa ich odhodiť ďaleko od seba - tak ako pred pár dňami nespokojný športovec zahodil svoju bronzovú olympijskú medailu, pretože sa mu nezdala spravodlivým ocenením jeho výkonu?
Dnešné Božie slovo z 15. kapitoly Matúšovho evanjelia nám chce pomôcť, aby sme zaujali správny postoj k životným skúškam, ktoré neobídu ani jedného človeka. Zamyslime sa nad týmto slovom.
Ak chceme pochopiť príbeh kanaánskej ženy-matky, ktorá zažila na prvý pohľad dosť nepríjemné stretnutie s Ježišom a s jeho učeníkmi, musíme pochopiť pozadie tohto Matúšovho textu.
1.Nemecký biblista Meinrad Limbeck vo svojom komentári hovorí, že vzťahy medzi prvými adresátmi Matúšovho evanjelia boli trochu napäté. Matúšovskú obec tvorili vo väčšej miere židokresťania a v menšej miere kresťania pochádzajúci z pohanov. Napätie v ich vzťahoch pramenilo z týchto skutočností:
-z prvenstva Izraelitov z hľadiska histórie a náboženskej tradície; čo si židokresťania uvedomovali niekedy až príliš sebavedome;
-a zo snahy pohanokresťanov zaujať voči nim rovnocenné postavenie (veď aj v dnešnom prvom čítaní prorok Izaiáš tlmočí Pánovo slovo: "A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi..., privediem na svoj svätý vrch... veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.")
2.Pomocou rozhovoru Ježiša s kanaánskou ženou podáva Matúš vysvetlenie, prečo by mali židokresťania aj pohanokresťania žiť harmonicky v jednom kresťanskom spoločenstve. Zdá sa, že Ježišov zámer v tomto dialógu je jasný: chce povzbudiť pohanskú ženu, ale aj prvé cirkevné spoločenstvo a napokon všetky nasledujúce generácie kresťanov, aby prípadné problémy vo svojich spoločenstvách (nech by to boli akokoľvek náročné skúšky) dokázali prijať v pokore a vo viere a v presvedčení, že sú pozitívnym momentom pre ich život.
Kanaánčanku vykresľuje Matúš v prvom dejstve tejto minidrámy ako vytrvalú ženú, ktorá hlasno a nástojčivo predkladá Ježišovi svoju prosbu. Tak nástojčivo, až to učeníkov nahnevalo: "Pošli ju preč, lebo kričí za nami."
Ježiš jej to dovolil možno aj preto, aby ukázal apoštolom, že každý človek má právo prísť za ním so svojimi problémami - aj táto pohanka. Jej problém s dcérou musel byť asi veľmi veľký, keď sa odhodlala prosiť o pomoc príslušníka židovského národa. Ani ona, ani jej muž, ani ostatná rodina si s dievčaťom nevedeli rady. Táto matka ako pohanka zrejme veľmi málo vedela o Bohu Izraela a o jeho Zákone. No musela už niečo počuť o Ježišovej moci a dobrote, pretože ho oslovovala ako "Pána" a ako "syna Dávidovho". A pozitívna skúsenosť iných ľudí jej dávala nádej.
Ale Ježiš jej spočiatku vôbec neodpovedal. Mlčal...
Bratia a sestry, milí rodičia, možno aj vy poznáte toto Božie mlčanie. Možno aj vás trápia problémy detí: ich egoizmus, konzumný spôsob života, lenivosť, alkoholizmus alebo iné závislosti, neusporiadaný sexuálny život, zlí priatelia...
A kto by nepoznal tie ťažkosti, ktoré trápia manželov: nedostatok komunikácie, karierizmus, nezáujem o rodinu a výchovu detí, nevera, choroba alebo smrť blízkeho člena rodiny...
A vy, moji milí, chorí a vekom poznačení poslucháči, či vás netrápia vaše bolesti, nevládnosť, osamelosť, nezáujem zo strany rodiny či smútok?
Koľkokrát sa nám stalo, že sme svoje trápenia prednášali Ježišovi - a on ako keby o nás nemal záujem a mlčal...
Ale nepodľahnime klamnému pohľadu. Ježiš nemlčal preto, že by snáď nemal záujem o kanaánsku matku. Uverme, že jeho trápi problém každého človeka! Inak by nezomrel na kríži za celé ľudstvo! On však chce pomôcť všetkým: žene-Kanaánčanke, apoštolom, židovsko-pohanskému spoločenstvu a každému kresťanovi nasledujúcich generácií. Preto dovolí, aby sme prechádzali životnými skúškami.
A preto v 2.dejstve tejto minidrámy povie žene suchú teologickú pravdu: "Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela." Týmto výrokom chce zdôrazniť, že podľa Otcovho plánu pochádza spása od Židov - konkrétne od neho.
A dramatická zápletka pokračuje ženinou opakovanou prosbou a Ježišovým ďalším tvrdým výrokom: "Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám."
Ako sa v tejto skúške zachová žena? Urazí sa alebo bude zápasiť ďalej? Veď Ježiš ju a jej dcéru prirovnal k psom!
Kanaánčanka však pokorne prijíma Ježišov slovník a jej trefnou odpoveďou dráma vrcholí: "Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov."
V majstrovskej umeleckej skratke potom nasleduje už len kratučké 3.dejstvo, v ktorom Ježiš povie iba dve krátke vety: "Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš." Týmito slovami potvrdzuje, že v Božom kráľovstve je dosť miesta pre Židov aj pohanov - pravda, ak ich spája to najdôležitejšie: pokora pred Bohom a viera v jeho moc a dobrotu. Kanaánčanka práve takouto pokorou a takouto vierou prestala byť pohankou a duchovne sa začlenila medzi Boží ľud.
Možno nám ešte napadne otázka: Ako je možné, že táto žena obstála v ťažkej skúške bez solídneho náboženského poznania?
Myslím, že je to preto, lebo to bola prirodzene bohabojná žena a prosila s vierou. Túto vieru v nej prebudilo svedectvo iných ľudí, ktorí zrejme rozprávali o Ježišových zázrakoch.
Keď takto vierou spoznala Ježiša, uvedomila si svoju biedu a biedu svojej dcéry - a prebudila sa v nej aj pokora.
A napokon: prosila so silným motívom - mala totiž zachraňujúcu lásku k svojej trpiacej dcére.
Bratia a sestry, kanaánska žena-matka je pre nás veľkou výzvou, aby sme pozitívne prijímali životné skúšky a vychádzali z nich víťazne. Život bez skúšok nie je možný. Od nás však závisí, ako ich prekonáme.
3.Pred troma mesiacmi som ležal na Kramároch. Na susednom lôžku som mal spolupacienta - asi 28-ročného Branka, ktorý už dlhé roky trávil na invalidnom vozíku. Ako to býva na nemocničných izbách - po večeroch, keď sme nemohli spať, dlho sme o všeličom debatovali.
Raz mi vyrozprával svoj životný príbeh. Ako dospievajúci chlapec nevedel prijať svoje telesné postihnutie, zazlieval Pánu Bohu, že jeho vrstovníci sú zdraví a veselí a on musí toľko trpieť. Preto stratil vieru. Po nejakom čase sa dostal na liečenie do kúpeľov, kde ho upútalo dievča v jeho rokoch. Bola radostná, ku každému prívetivá a ochotná pomáhať. Krásne spievala a hrala na gitare - avšak: nemala svoje ruky, ale - protézy... Po dlhšom čase sa jej odvážil spýtať, ako je možné, že napriek svojmu handicapu je vyrovnaná a spokojná.
Dozvedel sa, že mala veľmi ťažké detstvo. Ako 4-ročná sa raz sama doma hrala s akýmisi papierikmi, kým mama bola v obchode. Keď sa vrátila a zistila, že dievčatko postrihalo posledné peniaze, zmocnil sa jej taký hnev, že dcérke odťala obidve ruky. Súd zveril dieťa do starostlivosti detského domova. Prešla niekoľkými - a bola v nich nešťastná. No raz prišla do domova skupina mladých kresťanov, ktorí spievali, hrali a rozprávali o dobrom a láskavom nebeskom Otcovi. Dievča sa s nimi zblížilo a po čase uverilo v Boha, dalo sa pokrstiť a odvtedy sa začal pre ňu nový život, plný radosti a vnútorného pokoja.
Na Branka jej príbeh natoľko zapôsobil, že sa opäť vrátil k Bohu. Pochopil, že Boh nás skúša pre naše vlastné dobro. A to len preto, aby sa naša viera stala zrelšou. Pochopil aj to, že každú skúšku, každé utrpenie môžeme premieňať na modlitbu a obetu za iných.
4.Drahí rozhlasoví poslucháči, bratia a sestry! Aké posolstvo nám teda ponúka dnešné Božie slovo? Práve sme to počuli z úst tohto mladého chlapca: Životné skúšky (choroby, nepochopenia, problémy v spoločenstvách, neúspech, ...) na nás Boh dopúšťa, aby sme dozrievali vo viere a aby sme ich prinášali ako obetu za záchranu iných. Amen.