Zdroj: Slovenský rozhlas
Marián Červený, farár v Moste pri Bratislave
Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, lebo si ukryl tieto veci pred múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým. Táto Ježišova modlitba, toto Ježišovo vďakyvzdávanie Otcovi, ukazuje na veľmi dôležitú skutočnosť, ktorá sa nesie od začiatku dejín. Poznanie, samotné poznanie bez lásky a poznanie bez rešpektovania Božej zvrchovanosti nikdy neprinieslo to skutočné poznanie života, nikdy nevnieslo do ľudského spoločenstva hodnoty, ktoré by boli trvalé, ktoré by vytvorili veľké spoločenstvo zodpovednosti a lásky. Mohli by sme robiť analýzu biblickými dejinami, od prvotného pádu, ktorý nazývame dedičný hriech. Mnohí vysvetľujú a hľadajú, čo bola hlavná príčina. Filozof Weizsäcker hovorí, že tu bola snaha, poznanie bez lásky. Keď sa pozrieme na túto udalosť zachytenú v knihe Genezis, vidíme, že keď človek zo stromu poznania dobra a zla zobral, nerozoberal to ďalšie, nezobral do svojho života rešpekt a poslušnosť voči Bohu a bola tu určitá snaha po poznaní, ale nie aby mohol človek rozvinúť svoju hodnotu, hodnotu lásky a obety. Vidíme aj ďalšie obrazy. Klasickým obrazom je stavba veže v Babylone. Ľudské poznanie dosiahlo vysoký stupeň. Táto stavba mala byť akoby triumfom ľudskej múdrosti, ľudskej schopnosti, akoby dôkazom, že my tu Boha nepotrebujeme, že človek si vytvorí dielo, ktoré prevýši všetky Božie diela. Aj sa to darilo. Ale prišiel okamih, keď sa ľudia prestali navzájom chápať a dielo nedokončili. Takto by sme mohli ukazovať mnoho obrazov aj v Starom zákone, ale aj potom v tejto dobe, v ktorej žijeme, nespočetné množstvo príkladov, ktoré ukazujú, že poznanie samotné ešte nie je vyriešením celého ľudského života. Preto Ježiš hovorí: "Ukryl si tieto veci pred múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým." Keď sa pozrieme na mnohých vedcov, vynálezcov, je dostupné množstvo materiálov, ktoré nám ukazujú, že tie veľké objavy, ktoré boli urobené, mali slúžiť ľudstvu. Hlavná myšlienka ich autorov bola, aby slúžili ľudstvu, aby sa ľudia mohli lepšie zjednotiť, aby mohli lepšie žiť, pokojnejšie, šťastnejšie. To boli prvé snahy. Ale doteraz každá takáto snaha, aj tá najúprimnejšia, skončila s tým, že sa aj tie najvzácnejšie a najhumánnejšie objavy zneužili proti človeku vo forme násilia, vo vojnových konfliktoch, v snahe likvidovania človeka človekom, alebo aj v dnešnej dobe vidíme, že to, čo malo ľudí zjednocovať, tie nádherné možnosti, aby celý svet bol mediálne prepojený, aby mohli ľudia jeden druhého povzbudiť, aby mohli ľudia vidieť a pomôcť tam, kde je potrebné, keď je to iba samotné poznanie, bez vnútornej pokory a lásky, stávajú sa moderné arény, v tom zmysle, ako bolo v prvých rokoch kresťanstva, keď mnohí Kristovi vyznavači hodení medzi dravú zver. Vidíme takisto aj v dnešnom svete, že mnohí sú hodení do rozličných prostredí, ničení a likvidovaní. Keď niekto má aj veľké poznatky, ale nemá charakter, ľudskosť, vidíme, ako aj najväčšie poznatky sa zneužijú v boji proti ľuďom, na nové formy otroctva, zotročenia človeka človekom, ktoré sa vytvárajú práve cez poznatky a vytvárajú ich tí, ktorí nemajú hodnoty charakteru, zodpovednosti. Alebo náboženskou terminológiou, ako Kristus hovorí: zjavil si ich maličkým, pokorným, tým, ktorí majú túto dôveru v Božiu silu, Božiu lásku. Teda toto nie je potrebné dokazovať mimoriadnym spôsobom, pretože vidíme, že posolstvo, ktoré odovzdáva Kristus, odovzdáva ľuďom, odovzdáva práve cez pokorných a maličkých. Keby sme chceli urobiť analýzu celého biblického posolstva, ako cez najbezmocnejších a najslabších Boh prehovoril k svetu. Či to bolo pri tej najväčšej dejinnej udalosti pred 2000 rokmi, keď Boh sa stáva človekom a súhlasom nazaretskej devy Márie zostáva Boh v našom spoločenstve. I pri jeho narodení sú jednoduchí ľudia, ktorí prví pochopili, čo sa tu deje, keď videli mimoriadne znamenia a keď si povedali: Poďte, pozrime sa, čo sa v Betleheme stalo. Idú, poklonia sa, odovzdajú dary a odovzdávajú túto správu ďalej. Takisto vidíme, Kristus pri svojom historickom pôsobení vyberá tých jednoduchých ľudí, väčšinou rybárov, ktorým odovzdáva svoje posolstvo. Cez týchto jednoduchých ľudí ide toto posolstvo ďalej. To znamená, že keby bol Kristus konal tak, ako si my mnohokrát myslíme, že čím niekto bude schopnejší, čím niečo urobíme veľmi zodpovedne a hlboko, a je to na rozličných vedeckých základoch, ale pritom by chýbala táto vnútorná dôvera v Boha, nie je možné, aby sa Božie posolstvo odovzdávalo ďalej. Vidíme, zvlášť aj v poslednej dobe, dve udalosti, ktoré znovu potvrdzujú tento výrok Písma: "zjavil si maličkým". Bolo to 150.výročie lurdských udalostí, keď mladá dievčina Bernadeta dostáva toto Božie posolstvo, keď odovzdáva posolstvo ďalej. Keď sa dívame a analyzujeme mnohých, ktorí sú aj mimo Cirkvi, a keď len celý tento fenomén, ktorý sa odohral pred 150 rokmi a keď sa ukazuje ten vplyv, čo všetko za tých 150 rokov z posolstva, ktoré tam zaznelo a ktoré nebolo dané nejakým vynikajúcim ľuďom, ktorí by boli na nejakom vysokom stupni vzdelania, ale práve cez túto jednoduchú dievčinu sa odovzdávajú veľké správy a veľké posolstvo svetu. Vlani sme si pripomínali 90 rokov od udalostí vo Fatime. Zase to boli 3 malé deti, ktoré odovzdali dôležité posolstvo, ktoré 90 rokov poznačuje milióny a desiatky miliónov ľudí. Ale môžeme prejsť aj do všedného, bezprostredného života okolo nás. Vidíme často jednoduchých aj v našom národe. Keď sa pozrieme na vynikajúcich ľudí, ktorí tu vyrástli, ktorí obohatili náš národ svojím poznaním, kultúrou, umením, správaním, vedou, nachádzame v úzadí všetkých týchto ľudí jednoduché osoby, väčšinou matky, ktoré mali len základné vzdelanie, ale mali vnútornú, duchovnú múdrosť a čerpali z prameňa viery, z pokladu Písma svätého. Nedávno som mal možnosť vypočuť rozhovor dvoch mladých žien. Jedna hovorila o svojej babke, ktorá bola jednoduchá žena, ale mala v zošite napísané rozličné životné múdrosti. Jednoduchým písmom napísala stovky životných múdrostí, ktoré všetky čerpala, parafrázovala v niektorých prípadoch z Písma svätého. A nielenže parafrázovala, nielen opísala, citovala, ale do svojho života zakomponovala všetko to, čo čerpala z Písma svätého a odovzdala to ďalej a stáva sa to aj pre túto osobu veľkým poučením, povzbudením a posilou do života. Teda aj pre našu spoločnosť je potrebné, aby sa rozvíjalo poznanie. To je potrebné. A vidíme, že je to veľká úloha. Ale keď sa rozvíja len samotné poznanie, a nerozvíja sa zodpovednosť za život, tzn. za to, že tento náš život sme dostali ako dar, že to nie je nejaká hra náhody, ako sa to snažia mnohí implantovať do nášho myslenia - že život je náhoda. Život je tá najväčšia hodnota, ten najväčší dar, ktorý sme dostali, ale práve aj posolstvo Krista nám ukazuje veľkú zodpovednosť, že sme život nedostali iba pre seba, ale sme vo veľkom spoločenstve a navzájom vytvárame veľké mystické telo a každý má svoju úlohu, zodpovednosť, ale cítime aj spoluzodpovednosť za ostatných.
Keď nás dnes Kristus pozýva k sebe a hovorí: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste obťažení," je to vhodný výrok aj na začiatku prázdnin, keď mnohí hľadajú určité chvíle pookriatia. Ale môže byť naplánované akékoľvek pookriatie, keď nie je vnútorný, duchovný pokoj, keď nie je zjednotenie s Kristom, vtedy sa síce môže vytvoriť čosi veľmi zaujímavé, človek môže povedať, čo videl, čo navštívil, ale otázka, či videl vnútro svoje alebo iných ľudí, tých, ktorí sú mu blízki, a či vniesol, či sa vrátil z toho mimoriadneho zájazdu, dovolenky vnútorne posilnený, pookriaty... Kristus hovorí: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate." Dám vám túto posilu. A hovorí aj o jarme. My veľmi neradi počujeme, keď niekto hovorí o kríži, utrpení. Kristus hovorí, že jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké. A dáva silu pri mnohých skúškach. A tie skúšky prichádzajú. Každý život nesie svoje skúšky. Každý má svoje problémy. Mnohí ste s nami duchovne prepojení, možno mnohí bezmocne ležíte na lôžku, možno mnohí prežívate svoje tragédie, možno si mnohí poviete: Kde je vlastne ten Boh, ktorý hovorí o tejto posile? Mnohí možno zanevreli, zatrpkli. Môžem uviesť jeden príklad, legendu. Človek, ktorý mal možnosť pozrieť sa spätne na svoj život, je v Božej prítomnosti, pozerá na život akoby na púšť a vidí mnohé udalosti svojho života. Boh bol v jeho prítomnosti. V piesku boli stopy po dvoch osobách. Ale keď sa objavili krízové situácie v jeho živote, veľmi ťažké, bolestné, ľudsky neriešiteľné, vtedy zbadal v piesku stopy iba jednej osoby. Tento človek sa obrátil k Bohu a s určitou výčitkou mu hovorí: "Pane, kde si bol v týchto najťažších chvíľach? Vidíš, tu sú stopy iba jednej osoby. Kde si bol ty?" A Boh sa usmial a hovorí mu: "Vtedy, keď si nevládal, keď si bol v tej bezmocnej situácii, ja som ťa zobral do svojho náručia a niesol som ťa cestou života ďalej. Preto sú tam stopy iba po jednej osoby." Je to príbeh, legenda, ktorá nám však ukazuje veľmi dôležitú podstatu celého nášho náboženského života, ktorá je ešte hlbšie zanalyzovaná v starozákonnej knihe o Jóbovi. Nemusím analyzovať túto knihu a udalosť, ale podstata je táto. Boh bol mimoriadnym spôsobom verný Bohu a diabol akoby hovoril Bohu: Pozri sa, teraz ti je verný. Ale keď ho navštíviš ťažkosťami a krížami, už to bude veľmi pochybné, či ti zostane verný." A Boh mu dal možnosť - zomierajú mu deti, stráca svoj majetok, svoje zdravie. Stráca svoje dobré meno, pretože prichádzajú jeho traja priatelia a hovoria mu, že musel niečo zlé vykonať, preto ho Boh trestá. Stráca dôveru aj svojej ženy. Celá kniha o Jóbovi patrí k literárnym skvostom a ukazuje nám po psychologickej stránke tento ťažký problém utrpenia a bolesti a Jób tu prejavuje aj svoju bolesť, ale zostáva aj napriek tejto bolesti stále verný Bohu, aj keď vyčíta Bohu a akoby sa vnútorne vzpieral a bol z toho zničený a znechutený. Ale v podstate zostáva verný Bohu. A Boh ho nakoniec odmeňuje. Ale prejde týmto peklom, utrpením, ale najmä peklom tých troch priateľov, ktorí spochybňujú celú jeho osobnosť. Koľko je takýchto obrazov aj v našom okolí? Koľkokrát mnohí museli zniesť údery? Vo chvíľach, keď sa im v živote darilo, sa k nim mnohí hlásili. Ale vo chvíľach prišli určité pády, pomýlenia aj skutočné pády. A vtedy mnohí akoby útočili, ničili a likvidovali. Použijem veľmi jednoduchý príklad. Ako sa ten žiak, ktorý je najslabší, má najhoršie známky, teší , keď najlepší žiak urobí nejakú chybu, keď dostane zlú známku alebo sa stane nejaký problém. Tí, ktorí by mali najviac mlčať, tí, ktorí vykonali najviac zla, sú prví, ktorí na takéhoto zaútočia a ktorí s veľkou radosťou a chuťou o tomto neustále hovoria, pretože tým si zakrývajú svoje svedomie a povedia: Tento najlepší žiak ako zlyhal, čo to spravil. Aj to sú bolesti pre toho žiaka, ktorý to počuje, ktorý to prežíva. Ježiš Kristus nám hovorí, že to je to jarmo, ktoré dopadá na nás. Ale hovorí, že keď to prijmeme, jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké.
Milovaní bratia, sestry, milí poslucháči, nech nás aj toto stretnutie na dnešnej nedeľnej bohoslužbe naplní duchovnou silou a tým vedomím, že Boh, ktorý nám život daroval, nás posilňuje, dáva nám silu a záleží na nás, či my prijmeme túto posilu, či sa dokážeme skoncentrovať aj v ťažkých situáciách. Aj účasť na tejto sv.omši je dôkazom, že prichádzame, aby sme tu načerpali sily a tu budeme môcť potom zvolať poďakovanie za Božiu pomoc a zároveň si tu aj uvedomíme platnosť Kristových slov, ktoré hovorí: "Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta." Amen.