Zdroj: Slovanský rozhlas
Mgr. Ladislav Vrábel, biskupský vikár Ordinariátu OZ a OS SR
Počuli ste najnovšiu správu z Afganistanu? Taliban konečne vydal Bin Ladina. Ale na poštových známkach. Tento vtip sa mi páči. Konečne s kresťanským optimizmom dokážeme sa pousmiať aj nad neľahkou situáciou a s úsmevom na tvári a dobrým prístupom v srdci pokúsme sa dnes spoločne pouvažovať o vážnych veciach, ktoré doliehajú na každého jedného čestného človeka u nás.
Poprosme Pána Ježiša, aby v našich dušiach bolo veľa oleja úprimnej viery, aby sme mali odvahu pravdu poznať, prijať, brániť a vnášať do života. Pane, daj, aby sme počúvali.
Poprosme sv. Ducha o odvahu povedať aj neľahkú pravdu s láskou a o milosť počúvať nielen ušami, ale i srdcom. Často počujem medzi ľuďmi slova v minulosti cirkev na Slovensku statočne a odvážne poukazovala na problémy doby, hájila ľudské práva a mala veľkú dôveru u veriacich a neveriacich. Prečo cirkev nezaujme jasné stanovisko k problémom našich dní? Čo na to povedať? Pred 15 rokmi, v novembri roku 1990, na prvé výročie Nežnej revolúcie pražský kardinál Tomášek doslovne šokoval ľudí prítomných v katedrále v Prahe slovami: Ja, pražský biskup, vás vyzývam k novej revolúcii, lebo tá nežná sklamala na celej čiare. Študenti a umelci, ktorí ju s veľkou odvahou a rizikom vykonali, na ňu najviac doplatili. Ak sa na popredné miesta nedostanú ľudia čestní a mravní, všetci na to doplatíme a budeme ešte veľakrát sklamaní. Budú sa meniť ľudia, ale nie veci. Každý, kto koná nečestne a hrabe pre seba, je stará štruktúra a musí sa alebo zmeniť alebo opustiť miesto. Na púti v Levoči predseda konferencie biskupov Slovenska Mons. František Tondra povedal: Zákony, ktoré dovoľujú, aby niektorí ľudia v krátkom čase neprimerane zbohatli a iní sa dostali do biedy, nemôžeme považovať za spravodlivé.
Uvedomme si, že katolícka cirkev už takmer dvetisíc rokov učí, že do neba volajúcim hriechom, ktorý bude potrestaný už aj v tomto živote, nie je len úmyselná vražda, ale aj zväčšovanie biedy chudobných a nevyplatenie oprávnenej mzdy. Ľudia mesiace pracujú, ale plat nedostanú. A z ich mozolí niekto iný ide napríklad strieľať slony do Afriky. Ľudia, ktorí čestne pracovali, si ťažko môžu ušetriť peniaze na dôležité lieky, a iní beztrestne neodvedú odvody a podobne. Neriešenie situácie môže vytvoriť podmienky na extrémistické prejavy a nebezpečné riešenia. Vieme to všetci, ale buďme trošku úprimní k sebe. Prečo na Slovensku, kde sa 83 % ľudí hlási ku katolíckej cirkvi, takmer 8 % k evanjelickej cirkvi a niekoľko percent k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam, sme nedokázali ovplyvniť ľudí okolo nás. Ako je možné, že na katolíckom a veriacom Slovensku sa dejú až takéto veci? Prečo ten veľký podnikateľský duch, ktorý vykorisťuje, zdiera ľudí, ožobračuje, prečo sme nedokázali motivovať tak, aby sa táto energia premenila na dobročinnosť? Keby škola, rodina aj cirkev si plne splnili úlohu, asi by to malo byť inak. Ak škola dáva vedomosti, rodina ubytovanie, stravovanie, odievanie, cirkev obrady, človeku to podstatné chýba. A čo to je? Osobný vzťah. Vzťah k Bohu, čestnosť pred Ním a úprimnosť a čestnosť pred sebou a odvaha pozdvihnúť svoj hlas. Ale ten zaváži iba vtedy, ak je dosvedčený vlastným životom. Sv. František z Asissi pred 800 rokmi žil vo veľmi skorumpovanej dobe. Ale on Bohu uveril a začal evanjelium žiť. Nikoho za sebou nevolal, nikde neagitoval, ale znechutení ľudia išli za ním. Prestali vojny a ľudia odložili zbrane a začali žiť v úcte a láske. A prišiel pokoj a Božie požehnanie na zem. Keď František odišiel do večnosti, už nebolo človeka, ktorý by tak úprimne miloval Pána Boha ako on a požehnanie už nebolo tak hojné, ľudia začali žiť sebecky, závidieť si, zle si robiť, ba aj nenávidieť sa a zabíjať, nastali vojny. Keď v Zaire nastalo prenasledovanie kresťanov a z večera do rána každý, kto by sa hlásil ku kresťanskej viere, bol by zabitý, nový vodca národa povedal: Všetci misionári okamžite odísť, ostatných zabiť. Kristus nemá čo u nás hľadať. To je cudzinec. Arcibiskup Malula vtedy napísal nádherný list. Z večera na ráno sme boli postavení zoči-voči smrti. Kostoly sú premenené na sklady, katolícke školy zavreté a je to ťažké. Čakať pomoc zvonka? Zbytočné. Každý z nás tvorí cirkev a nesie za ňu zodpovednosť. Treba hovoriť o Bohu pri práci, ako Pán Ježiš hovoril pri rybolove. Aj na dovolenke, ako hovoril na Horel. Aj pri náhodných stretnutiach na ceste, ako hovoril so ženou Samaritánkou. Treba mať pevný charakter. Máme takýchto ľudí? Som presvedčený, že máme, mali sme a budeme mať, len si ich nie dostatočne vážime, nevieme o nich hovoriť, ba ešte aj na tých najstatočnejších vieme často útočiť. Zaujmem stanovisko k problému našich dní. Často sa nás ľudia pýtajú, aká je pravda ohľadom biskupa Vojtašáka. Katolícky kňaz, Žid Edmund Bardoš, bývalý správca fary v Habovke na Orave, ktorého biskup Vojtašák pol roka po krste prijal do kňazského seminára a počas štúdií ho chránil, mi osobne povedal: Pán biskup Vojtašák bol obdivuhodne statočný a odvážny. Ako to bolo s deportáciami do Nemecka? Keď sa dozvedel, že ľudia, ktorí mali ísť na prácu do Nemecka, podľa svedectva dvoch väzňov, ktorým sa podarilo utiecť z koncentráku, sú v koncentračných táboroch a tam zabíjajú väzňov, sám navštívil najvyššie vládne miesta. Udrel päsťou po stole a povedal: Nie! Zoberte si zoznam ľudí, čo išli na prácu do Nemecka a zistite, či ešte žijú. Ak nezastavíte deportácie, ak ešte jeden človek odíde zo Slovenska, ťažko raz obstojíte na Božom súde. Na jeho zásah boli zastavené ďalšie deportácie Židov. Potom siahli aj na dp. farára Bartoša, najbližšieho priateľa, aby sa dp.biskupovi Vojtašákovi vypomstili, a vzali ho do koncentráku. Jeho rodina neprežila, ale on prežil. Neviem, koľko mladých ľudí to vie, z podnetu pána biskupa Vojtašáka katolícka cirkev na Slovensku v najťažšej dobe nemeckej krutovlády ukázala nevšednú statočnosť. Aj keď pána biskupa varovali, že to jeho i mnohých kňazov môže stáť život. Nie, tu už Cirkev mlčať nemôže. Osobne sa pričinil, že biskupi Slovenska z jeho podnetu vydali pastiersky list na obranu Židov zo dňa 21. marca 1943, kde sa uvádza: Medzi problémami dneška židovská otázka neprestáva zaujímať a znepokojovať mnohých veriacich, hoci úradné stanovisko cirkevné jasne sme vyložili v Katolíckych novinách z 26. apríla 1942. Vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom a svojej povinnosti chrániť prirodzené a zjavené normy Božie, musíme pozdvihnúť svoj rozhodný a varovný hlas proti opatreniam, ktorými sa masovo, bez náležitého zistenia viny každého jednotlivca, postihujú naši spoluveriaci a iní naši spoluobčania na ich osobnej, rodinnej a majetkovej slobode. Pre každého občana, ale najmä pre každého držiteľa a vykonávateľa verejnej moci platí jasné a nedvojzmyselné ustanovenie Ústavy nášho štátu: Všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu života, slobody, majetku (§81 Úst. zák. 185/939 Sl. z.) Majme na pamäti slová Písma sv.: Čo nechcete, aby ľudia činili vám, nečiňte ani vy im. Žijúci kňazi mi potvrdili, že obežník gestapo po prvej omši zhabalo, ale na príkaz biskupov si kňazi rukou opísali a na ďalšej omši prečítali znova. Pred 14 dňami Mons. Viktor Trstenský, ktorý bol osobným spolupracovníkom biskupa Vojtašáka, mi dosvedčil, že biskup Vojtašák zo všetkých kňazov a biskupov na Slovensku bol za vernosť cirkvi najviac a najkrutejšie mučený. Je mučeníkom v tom najopravdivejšom slova zmysle.
Neľahká ekonomická situácia, veľké napätia v práci, nervozita, nezvládnutím neľahkej vonkajšej situácie môže často človeka viesť k únikovým reakciám - môže podľahnúť nebezpečenstvám moderného otroctva závislostiam alkoholu, drogám, hracím automatom, mravnej neviazanosti.
Oslobodiť človeka od závislostí našich dní bolo témou 7. celoslovenského sympózia Kruciáty oslobodenia človeka s medzinárodnou účasťou v Levoči v kláštore minoritov v dňoch 8. a 9. septembra 2005. Kňaz Miroslav Žák z Krakova povedal : Počas okupácie spotreba alkoholu stúpla na 15 litrov na osobu. V roku 1956 biskupi Poľska v mene poľského národa vyhlásili v Čenstochovej Jasnohorský apel, v ktorom vyhlásili vojnu naším národným chybám pijanstvu a nemravnosti. Na základe tejto výzvy kňaz František Blachnicki založil Kruciátu, ktorej členovia sa zaviazali alkohol nepiť, neponúkať a nefinancovať. Pred 7 rokmi bola Kruciáta založená aj na Slovensku v Kláštore Minoritov v Levoči. Vplyvom Kruciáty spotreba alkoholu poklesla v Poľsku 15-krát na 1 liter na osobu. V roku 1979 pápež Ján Pavol II. Pri návšteve Poľska vyzval ľudí : Pokoj Vám! Vzoprite sa všetkému, čo ponižuje ľudskú dôstojnosť. V tej chvíli sa ľudia zobudili. Ako zakladajúci člen slovenskej Kruciáty dovolím si vás vyzvať, keď aj formálne nevstúpite, dodržujte naše zásady: Alkohol neponúkať, nepiť a nefinancovať. Viete, o čo bude náš život krajší a slobodnejší? To platí aj o ostatných cigareta, drogy, automaty. Máte s niekým v rodine problém? Neviete si rady? Skúste sa s vierou za neho modliť a napríklad v Kláštore minoritov, centre slovenskej Kruciáty, v Levoči vám podá podrobnejšie. Ako trpí rodina pri drogovej závislosti, ale aj ľudia okolo? Ak národy bojujú za svoju vonkajšiu slobodu, o to viac musíme bojovať za svoju duchovnú slobodu. MUDr. Ivan Mendel z Piešťan hovoril o svojich skúsenostiach v práci s rodinami narkomanov. Častou príčinou siahnutia po droge je, že rodičia sa hádajú, rozvádzajú, nevenujú deťom. Keď zistia drogovú závislosť dieťaťa, často v snahe mu pomôcť, neodborným postupom mu ublížia. Spomínal narkomana, ktorému rodičia nemali odvahu dať voľbu : alebo sa pôjdeš liečiť, alebo sám rozhodneš o tom, že pôjdeš z domu na ulicu. Rodičia neriešili rázne situáciu a chlapec následkom drog zomrel. Takéto riešenie sa zdá tvrdé, ale neriešenie stavu zvyšuje závislosť a vyvoláva ďalšie problémy. Preto, že ťa mám rád, musíš sa ísť liečiť. Neriešením problému by sme ti veľmi ublížili.
Narkoman po pobyte v Čenakolo v Medjugorii povedal pri návšteve svojim rodičom : Ja by som už chcel ísť domov. Rodičia mu povedali : Ale veď si doma. On odpovedal : Ja som doma v Čenakolo. Tam si ma vážia, tam sa o mňa zaujímajú, tam mi pomáhajú, tam ma milujú.
V Poľsku pri vysluhovaní sviatostí krste, manželstve, prvom svätom prijímaní sa v rodinách pri hostine zásadne nepodáva alkohol. Ušetria sa nielen peniaze, ale aj mnohé problémy. Prvé kontakty s alkoholom bývajú u nás u mladých v rodine. Sympózia sa zúčastnili aj novomanželia, ktorí mali svadbu úplne bez alkoholu.
Médiá u nás takmer nevenovali pozornosť vzácnemu jubileu 50. výročia smrti blahoslavenej sestry Zdenky, ktorá zomrela počas sv. omše 31. júla 1955. Vzoprela sa ľudskej zlobe aj s nasadením života. Jej životným heslom bolo : Ustavične sa usmievaj. Obráťme sa k Bohu s jej obľúbenou modlitbou:
S úsmevom trhaj ružičky bolesti,
s úsmevom rozdávaj slová...
S úsmevom pomáhaj,
s úsmevom prijímaj nespravodlivosti,
s úsmevom nes nepravdu o sebe!
S úsmevom prijímaj, keď ťa klamú.
S úsmevom zakrývaj všetko, čo ťa bolí,
s úsmevom kráčaj, i keď si v duši veľmi smutná,
s úsmevom kráčaj ku Golgote,
tam nájdeš toho, ktorý všetku lož, zlobu,
faloš, klam ľudí, poznal prv ako ty.
On teba necháva kráčať už len po vyšliapanej ceste.
Aká nevďačná by si bola, keby si sa všetkému neusmiala!