Zdroj: Slovenský rozhlas
Alexander Knorr, kaplán
Drahí bratia a sestry,
sv. Augustín vo svojom diele O Božom štáte napísal, že celá ľudská história, história sveta, je zápasom medzi dvoma láskami: láskou k Bohu, až po darovanie seba samého a egoizmom, až po neúctu voči Bohu, až po nenávisť voči blížnym. Dnešné Božie slovo nás povzbudzuje, aby sme prekonali svoj strach, že niečo stratíme, keď sa odovzdáme do Božích rúk. I nám hovorí Božie slovo: Neboj sa, ja budem s tebou a vyslobodím ťa.... Nepremôžu ťa, ale budú bojovať proti tebe.
Proroci a každý, kto sa rozhodne pre Krista, sú pre svoje okolie nepohodlní, pretože hovoria pravdu a idú proti pomýleným očakávaniam ľudí. Nehovoria to, čo chcú ľudia počuť, ale to, čo vo svojom svedomí vnímajú, že majú povedať. Preto ten, kto hovorí pravdu, je neraz odsúdený k nepochopeniu a utrpeniu. Prorok Jeremiáš je jedným z nich. Jeremiáš hovoril pravdu a napomínal ľudí, ktorí žili nemorálne. Aká bola odpoveď ľudí? Zabijeme proroka a budeme pokojne pokračovať ako doteraz...
Dnes sa mnohé opakuje. Skúste povedať pravdu, hovoriť podľa Evanjelia. Skúste povedať, že mnohé domácnosti, pracoviská a ulice sa stali miestom napätia, ponižovania a násilia. Je to pravda, avšak mnohí vám povedia, že tomu nerozumiete, že úcta, súcit, odpustenie a milosrdenstvo sa dnes nenosia.
Skúste povedať, že mnohé médiá prinášajú a predstavujú projekty, ktoré sú zamerané na rozklad svedomia a predstavujú ako ideál modely života a správania, ktoré sú skorumpované a dekadentné. Odpovedia vám, že sa do toho nemáte čo starať. Beda, ak chceme siahnuť na moc.
Skúste povedať, že droga je následok vnútornej prázdnoty mladých i dospelých a ich neschopnosti prinášať v živote obety, pretože túžia po príliš pohodlnom živote. Odpovedia vám, že je to vina dílerov, avšak nikdy nepovedia, že my všetci sme vinní za výchovu, ktorá vedie k vyhľadávaniu drog.
Sú to všetko lži, avšak proroci, tí v minulosti i tí súčasní, sú vždy napádaní klamstvom zo strany tých, ktorí žijú v tme a nechcú prijať svetlo. A Ježiš hovorí: Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Aj dnešné Evanjelium nás upozorňuje: Oheň som prišiel vrhnúť na zem, a čo chcem? Len aby už vzplanul.... Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.
Tieto slová treba správne chápať. Ježiš naozaj prišiel, aby nám priniesol pokoj a on sám to hovorí: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Ide o pokoj, ktorý je ovocím obrátenia sa k pravde a viere v Boha, ktorý je Otec života a dôstojnosti pre všetkých. Čím viac prijmeme Boha ako Otca, tým viac budeme bratmi a sestrami a budeme žiť v pokoji. Tým ohňom je Duch Svätý a pôsobenie Ježišovho slova, ktoré bude zapaľovať srdcia i svet.
Avšak Pán Ježiš neprijíma pokoj, ktorý je výsledkom kompromisu: pretože takýto pokoj je lož. Ježiš prišiel, aby nám hovoril pravdu v Božom mene, avšak pravda je nepríjemná, pravda vytvára rozdelenie, pravda znervózňuje všetkých, ktorí chcú klamstvo. Aj pre nás v súčasnosti je veľkým pokušením falošná tolerancia, ktorá za každú cenu súhlasí s každým a so všetkým, i keď to nie je pravdivé a dobré. Ježiš prišiel, aby nám priniesol pokoj a jednotu v dobre, ktoré vedú k večnému životu. Prišiel, aby odstránil falošný pokoj, ktorý slúži iba na to, aby uspal svedomie. Kristus nás stavia pred rozhodnutie, akým smerom sa vo svojom živote vydáme.
K rozlišovaniu medzi pravdou a lžou nás povzbudzuje aj sv. Terézia Benedikta z Kríža, vlastným menom Edita Steinová, mimoriadna žena 20. stor: židovka, filozofka, ateistka, neskôr karmelitánka, mučenica, ktorá zahynula v koncentračnom tábore, spolupatrónka Európy. Ona nám odkazuje: neprijmite za pravdu nič, čo je bez lásky. A neprijmite za lásku nič, čo je bez pravdy. Jedno bez druhého sa stáva deštruktívnym klamstvom...
Musíme si uvedomiť, že život z viery nie je nejaká hra: skutočná viera doslova prevráti náš život. Veriť v Krista znamená usporiadať svoj život úplne novým spôsobom. Aj my dnes prosme Krista o dar obrátenia. Toto je vlastne zmysel Kristových slov: Oheň som prišiel vrhnúť na zem.
Prečo však často nevnímame a neprijímame túto zmenu? Príliš sa snažíme prispôsobiť našu vieru. Je oveľa ľahšie vymeniť vieru, náboženstvo, Cirkev, ako zmeniť svoj život. Ako často sa takto správame? Bolo by pre nás veľkým nedorozumením a nešťastím, keby sme sa zastavili pri prvom sv. prijímaní či birmovke a prestali rásť vo viere. Taktiež náboženská nevedomosť skresľuje obraz o kresťanstve, vytvára predsudky, vedie k ľahostajnosti, ale aj k fanatizmu.
Aby sme sa vyhli námahe svedčiť o pravde, prispôsobujeme si Evanjelium podľa svojho vlastného vkusu. Nie je to aj náš problém? Neraz žijeme vieru, ktorá ľahko prechádza od počúvania Božieho slova k počúvaniu ohováraní, osočovaní, vulgarít a bulváru. Na druhej strane sa pred ostatnými ľuďmi bez príčiny hanbíme sa za to, že sme kresťania, ako keby sme tým urobili niečo zlé.
Pán Ježiš povedal: Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj vyznám pred mojím Otcom. A tiež: Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.
Iste vnímate to, že žijeme v mimoriadne hektickej, napätej a komplikovanej dobe, ktorá je bohatá na mnohé utišujúce prostriedky v morálnej a duchovnej oblasti, na ktoré si ľahko zvykáme a potom sa stávajú neresťou. Všímame si aj protirečenia dnešnej doby: pravdepodobné: údajne sa považuje za absolútne, mentalita módy sa stáva pravdou, hlas ankiet a väčšinového názoru sa stáva neomylnou dogmou, pravdu sme nahradili zábavou. V skutočnosti sme neraz vyhorení aj vďaka duchovnej lenivosti, pasivite, náboženskej ľahostajnosti a vlažnosti, chýba nám osobné kresťanské presvedčenie a zmysel pre obetu.
Asi pred troma týždňami zverejnili v Taliansku spoločenský prieskum, ktorý mal jeden šokujúci výsledok: vyše 70% Talianov sa považuje za chudobných. Je to skutočne zarážajúce a vypovedá to o nenásytnej konzumnej mentalite ľudí, ktorí chcú mať stále viac a ktorí keď nemajú hneď to, čo chcú, považujú sa za chudobných. Táto mentalita prichádza aj k nám. Aké sú teda vyhliadky do budúcnosti?
Istý náš súčasník hovorí, že je potrebné, aby sme sa morálne pripravili na celkové zhoršenie stavu medziľudských vzťahov a niektorých oblastí spoločnosti: nenechať sa ničím z toho zlomiť a skorumpovať, a nenechať sa zahnať do kalných vôd cynizmu, pasivity, znechutenia. Zaobísť sa však bez ružových okuliarov iluzórneho optimizmu a predovšetkým odmietnuť akúkoľvek drogu- tiež v podobe ideológií, ktoré na zložité otázky ponúkajú zjednodušené odpovede a s nimi aj lacné recepty na skorú nápravu. Je jednoducho potrebné vytrvať na ceste, robiť najlepšie to, čo človek dokáže a viac sa riadiť svojim svedomím než okolím - to však bude znamenať ísť často osamelo proti prúdu, bez vyhliadky na viditeľný úspech a javiť sa múdrym tohto sveta ako pošetilý podivín. Ale pokiaľ k tomu nebudeme mať ochotu, neznamená to, že sme Evanjelium o kríži čítali nadarmo?
Božie slovo nám neukazuje iba otvorené rany, ale ponúka aj liek: majme oči upreté na Ježiša: od neho naša viera pochádza a on vedie k dokonalosti. Neplatí to tiež pre našu náboženskú situáciu? Nepotrebujeme aj my upriamiť pohľad na Pána, aby sme vyhrali svoj životný boj o vieru vo vytrvalosti a trpezlivosti?
To vedeli už prví kresťania, ktorí dokázali úžasne žiť oheň viery a slovami a životom pobádali k zamysleniu či prehodnoteniu svojho života iných. Vzopreli sa kultu rímskych cisárov v mene rovnosti všetkých ľudí a prekonali prenasledovanie pre svoju vernosť k Evanjeliu. Prví kresťania verili, že kto stratí život pre Pána, ten ho získa pre večnosť. Preto na záver by som vám chcel priblížiť ako duchovnú inšpiráciu úryvok z listu Diognetovi, ktorý napísal anonymný starokresťanský autor v II. stor. po Kr., s podtitulom kresťania vo svete:
Kresťania sa nelíšia od ostatných ľudí ani krajom, ani rečou, ani spôsobom života. lebo neobývajú vlastné mestá, nepoužívajú nijakú osobitnú reč, ani nežijú nejakým nápadným životom.... V obliekaní a v strave, ako aj ostatných oblastiach života sa držia domorodých obyčají, no ukazujú obdivuhodný, ba podľa všeobecnej mienky neuveriteľný životný postoj. Bývajú vo svojej vlasti, ale ako cudzinci. Všetko majú s ostatnými spoločné ako občania, a všetko znášajú ako prišelci. Každá cudzia krajina je ich vlasťou, a každá vlasť cudzinou. Ženia sa ako ostatní a plodia deti, ale nemluvňatá neodhadzujú. Stôl majú spoločný, ale lôžko nie.
Sú v tele, ale nežijú podľa tela. Bývajú na zemi, ale svoj domov majú v nebi. Vydané zákony poslúchajú, a svojím životom prevyšujú zákony. Všetkých majú radi, a všetci ich prenasledujú. Nepoznajú ich, a predsa ich odsudzujú. Zabíjajú ich, a oni ožívajú. Sú žobrákmi, a predsa mnohých obohacujú. Všetko im chýba, a predsa všetkým oplývajú. Potupujú ich, a predsa v potupe získavajú slávu. Kazia im povesť, a vydáva sa svedectvo o ich spravodlivosti. Nadávajú im, a oni žehnajú. Urážajú ich, a požívajú úctu. Hoci robia dobro, trestajú ich ako zločincov.... Ale tí, čo ich nenávidia, nevedia povedať príčinu svojho nepriateľstva. Jedným slovom: Čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete.
Toľko list Diognetovi. Toto je kresťanský životný štýl, o tomto je kresťanstvo.
Boh už tým, že nás miluje, že nám prináša oheň Ducha Svätého, nám dáva schopnosť, aby sme milovali. Je na nás rozpoznať Božiu lásku vo svojom živote a vydať o nej svedectvo. Dôležité je, aby sme sa každodenne snažili vnímať znamenia čias, aby sme pochopili, že viera nám bola darovaná nie ako uspávací prostriedok, ale ako oheň. Amen.
Komentáre
Prehľad komentárov
Potrebujete naliehavú pôžičku? kontaktujte nás na org.jb12@centrum.sk viac
informácie.
Potrebujete naliehavú pôžičku?
(JIM, 2. 6. 2015 11:02)