V každej krajine sa Vianoce oslavujú inak. Niekde je symbolom dedo Mráz a inde Narodenie Pána.
V Anglicku a v Amerike sa volá Santa Claus, v Anglicku niekedy aj Father Christmas
Lieta ponad strechy a darčeky, čo priniesol deťom, spúšťa cez komíny. Na druhý deň ráno, na prvý vianočný sviatok, nájdu deti darčeky. Potom sa oslavuje. K slávnostnej tabuli pozývajú aj príbuzných. V Anglicku zvyknú jesť moriaka a známy slivkový puding. Nechýbajú ani vetvičky imela, ktoré zavesia nad dvere.
Vo Francúzku sa na Štedrý večer stavajú jasličky a malými hlinenými figúrkami, ktoré predstavujú Jozefa a Máriu s dieťatkom, pastierov, ako aj zvieratká. Na Troch kráľov pristavujú k ním aj troch svätých kráľov.
Na stole sa vo francúzskych rodinách často zjavuje zvláštny zákusok - krémová rolka v tvare drevenej halúzky alebo kmeňa stromu a volá sa Buche de noel.
Deti dostávajú darčeky ráno po Štedrom večere. Francúzsky "vianočný otec" - pere Noe - ich prináša v noci, keď deti spia.
V Taliansku sa na Vianoce želá Buon Notale, teda "dobré narodenie Pána" . Tak, ako vo Francúzsku, stavajú sa v izbách jasličky. Sú stredobodom sviatkov a rodiny a pretekajú sa, kto bude mať najkrajšie jasličky. Veľká slávnostná večera býva na Štedrý deň často až pred polnočnou omšou a ešte raz na druhý deň. Na darčeky si musia deti ešte trochu počkať, pretože dňom rozdáv je tradične 6.január. V noci predtým lieta v povetrí na metle trojkráľová bosorka La Befana a spúšťa darčeky cez komín. Hovorí sa, že deťom, ktoré boli zlé, dáva len kúsky uhlia.
Vo Švédsku je výnimočný sviatok už 13. december. Sú to meniny svätej Lucie, nositeľky svetla. V rodine sa zavčas rána prezlečie niektoré dievča za Luciu. Oblečie si dlhé biele rúcho a nasadí si korunu so sviečkami. Takto vyzdobená prinesie ostatnej rodine rozvoniavajúcu kávu a chlebíčky alebo pečivo do postele.
V Škandinávii sa Vianoce volajú "Julfest". Na Štedrý večer je veselo. Celá rodina spieva a tancuje okolo vianočného stromčeka, potom dedo Mráz prinesie darček. V niektorých oblastiach sa na Vianoce dáva pred dvere miska s kašou pre vianočných trpaslíkov.
V Holandsku je túžobne očakávaným dátumom už 6.december, deň svätého Mikuláša. Vtedy Sinterklaas, holandský Mikuláš, prináša deťom darčeky. Už deň predtým pripláva do Amsterdamu na svojej lodi - Zwarte Piet, Čierny Peter. Všetci ho slávnostne vítajú. V noci 5. decembra lietajú Sinterklaas a Zwarte Piet nepozorovane nad strechami a spúšťajú darčeky cez komíny. Na druhý deň si ich deti nájdu v topánkach.
V Rusku a na Balkáne čakajú deti na deda Mráza, ktorý im prinesie darčeky. V týchto krajinách je veľa rozličných vianočných zvykov a obradov, no deda Mráza poznajú všetky deti - aj tie v Rumunsku a Bulharsku.
V Poľsku majú pri slávnostnej vianočnej večeri zvláštny zvyk. Večera začína tým, že sa dokola podáva oblátka - Oplatek. Na nej je vytlačený obraz Márie, Jozefa a Jezuliatka a všetci si z nej kúsok odlomia.
V Austrálii si deti počas Vianoc užívajú letné prázdniny. Preto Mikuláš rozdáva darčeky priamo na pláži. Vianočná hostina je väčšinou piknikom v prírode s neodmysliteľnými farebnými balónikmi. Tradičným jedlom je morka, ovocie a zeleninové šaláty.
Židom sa začína v týchto dňoch Chanuka. Obdobie, kedy postupne zapaľujú sviece na svietniku – menore
Na Slovensku sa Vianoce slávia 24. decembra. Predtým však nosí 6.decembra darčeky svätý Mikuláš. Prichádza v noci a deti si ráno nájdu darčeky na okne. U nás je vianočným symbolom zelený prezdobený stromček, betlehem, koledy, sneh a narodenie Pána.
Ja trávim Vianoce s mojou rodinou. Vždy ideme ku starej mame, je nás 10 a ešte moje zvieratá. V mojej rodine sa na štedrý deň všetci pripravujú na štedrý večer. Večeru začíname hodením orechov do kútov a jedením oblátok. Potom jeme šošovica polievku a kapra. Pod obrus sa dávajú kaprie šupiny, ktoré si dáme do peňaženky aby nám prinášali peniaze počas celého roka. Chvíľu po večeri čakáme na Ježiša ktorý prinesie darčeky. No ja musím ísť so sestrou a sesternicou von do tej zimy a o chvíľu zazvoní zvonček a bežíme dnu. Potom všetci rozbaľujeme darčeky a pozeráme Popolušku. O pol noci ideme na polnočnú omšu. Ale hlavné je že sme všetci šťastní a spolu.
V Anglicku a v Amerike sa volá Santa Claus, v Anglicku niekedy aj Father Christmas
Lieta ponad strechy a darčeky, čo priniesol deťom, spúšťa cez komíny. Na druhý deň ráno, na prvý vianočný sviatok, nájdu deti darčeky. Potom sa oslavuje. K slávnostnej tabuli pozývajú aj príbuzných. V Anglicku zvyknú jesť moriaka a známy slivkový puding. Nechýbajú ani vetvičky imela, ktoré zavesia nad dvere.
Vo Francúzku sa na Štedrý večer stavajú jasličky a malými hlinenými figúrkami, ktoré predstavujú Jozefa a Máriu s dieťatkom, pastierov, ako aj zvieratká. Na Troch kráľov pristavujú k ním aj troch svätých kráľov.
Na stole sa vo francúzskych rodinách často zjavuje zvláštny zákusok - krémová rolka v tvare drevenej halúzky alebo kmeňa stromu a volá sa Buche de noel.
Deti dostávajú darčeky ráno po Štedrom večere. Francúzsky "vianočný otec" - pere Noe - ich prináša v noci, keď deti spia.
V Taliansku sa na Vianoce želá Buon Notale, teda "dobré narodenie Pána" . Tak, ako vo Francúzsku, stavajú sa v izbách jasličky. Sú stredobodom sviatkov a rodiny a pretekajú sa, kto bude mať najkrajšie jasličky. Veľká slávnostná večera býva na Štedrý deň často až pred polnočnou omšou a ešte raz na druhý deň. Na darčeky si musia deti ešte trochu počkať, pretože dňom rozdáv je tradične 6.január. V noci predtým lieta v povetrí na metle trojkráľová bosorka La Befana a spúšťa darčeky cez komín. Hovorí sa, že deťom, ktoré boli zlé, dáva len kúsky uhlia.
Vo Švédsku je výnimočný sviatok už 13. december. Sú to meniny svätej Lucie, nositeľky svetla. V rodine sa zavčas rána prezlečie niektoré dievča za Luciu. Oblečie si dlhé biele rúcho a nasadí si korunu so sviečkami. Takto vyzdobená prinesie ostatnej rodine rozvoniavajúcu kávu a chlebíčky alebo pečivo do postele.
V Škandinávii sa Vianoce volajú "Julfest". Na Štedrý večer je veselo. Celá rodina spieva a tancuje okolo vianočného stromčeka, potom dedo Mráz prinesie darček. V niektorých oblastiach sa na Vianoce dáva pred dvere miska s kašou pre vianočných trpaslíkov.
V Holandsku je túžobne očakávaným dátumom už 6.december, deň svätého Mikuláša. Vtedy Sinterklaas, holandský Mikuláš, prináša deťom darčeky. Už deň predtým pripláva do Amsterdamu na svojej lodi - Zwarte Piet, Čierny Peter. Všetci ho slávnostne vítajú. V noci 5. decembra lietajú Sinterklaas a Zwarte Piet nepozorovane nad strechami a spúšťajú darčeky cez komíny. Na druhý deň si ich deti nájdu v topánkach.
V Rusku a na Balkáne čakajú deti na deda Mráza, ktorý im prinesie darčeky. V týchto krajinách je veľa rozličných vianočných zvykov a obradov, no deda Mráza poznajú všetky deti - aj tie v Rumunsku a Bulharsku.
V Poľsku majú pri slávnostnej vianočnej večeri zvláštny zvyk. Večera začína tým, že sa dokola podáva oblátka - Oplatek. Na nej je vytlačený obraz Márie, Jozefa a Jezuliatka a všetci si z nej kúsok odlomia.
V Austrálii si deti počas Vianoc užívajú letné prázdniny. Preto Mikuláš rozdáva darčeky priamo na pláži. Vianočná hostina je väčšinou piknikom v prírode s neodmysliteľnými farebnými balónikmi. Tradičným jedlom je morka, ovocie a zeleninové šaláty.
Židom sa začína v týchto dňoch Chanuka. Obdobie, kedy postupne zapaľujú sviece na svietniku – menore
Na Slovensku sa Vianoce slávia 24. decembra. Predtým však nosí 6.decembra darčeky svätý Mikuláš. Prichádza v noci a deti si ráno nájdu darčeky na okne. U nás je vianočným symbolom zelený prezdobený stromček, betlehem, koledy, sneh a narodenie Pána.
Ja trávim Vianoce s mojou rodinou. Vždy ideme ku starej mame, je nás 10 a ešte moje zvieratá. V mojej rodine sa na štedrý deň všetci pripravujú na štedrý večer. Večeru začíname hodením orechov do kútov a jedením oblátok. Potom jeme šošovica polievku a kapra. Pod obrus sa dávajú kaprie šupiny, ktoré si dáme do peňaženky aby nám prinášali peniaze počas celého roka. Chvíľu po večeri čakáme na Ježiša ktorý prinesie darčeky. No ja musím ísť so sestrou a sesternicou von do tej zimy a o chvíľu zazvoní zvonček a bežíme dnu. Potom všetci rozbaľujeme darčeky a pozeráme Popolušku. O pol noci ideme na polnočnú omšu. Ale hlavné je že sme všetci šťastní a spolu.