Osemročné Gymnázium Mateja Hrebendu Hnúšťa
Touto prácou by som chcel načrtnúť obraz udalostí, ktoré so sebou priniesol nástup husitskej revolúcie a ktoré sa tak významne dotkli aj môjho rodného regiónu. Bohužiaľ, väčšina obyvateľov tohto kraja si ani neuvedomuje, kde až siahajú jeho korene a neprejavuje záujem o svoju vlastnú históriu, čo pokladám za problém. Sú však aj takí, ktorí dodnes v kostoloch počúvajú o Husovej sláve, pretože existuje mnoho spojitostí medzi husizmom a dnešnou evanjelickou vierou a kľúč k objasneniu jej úspechu stojí na základoch husitstva u nás na Slovensku. Celá problematika sa však nevzťahuje na tému cirkvi. V druhom období husitského panstva na Slovensku sa regióny Novohrad a Malohont stali domovom bratríckych vojsk a ich geniálneho vojvodu Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý spolu so svojimi kňazmi a architektmi kompletne prebudoval vnútorný život človeka, aj jeho vonkajšie prostredie. Mnohé z kostolov, do ktorých sa dnes idete pomodliť, postavili vlastnoručne bratrícki misionári.
Dookola ich obohnali valmi a priekopami, akoby nikdy nechceli odísť a územie nimi obsadené malo sa stať v nerovnom Uhorsku samostatným. No táto téma má podľa mňa aj národnostnú výnimočnosť. Pretože to panstvo, ktoré tu Jiskra v mene kráľa Ľudovíta Pohrobka vybudoval, bolo akýmsi prvým, malým českým aj slovenským kráľovstvom, v ktorom Jiskrovo slovo malo veľkú moc a Slováci boli jeho vojakmi, no nie podriadenými. Vo všeobecnej rovnosti, bojovali oba naše národy proti dávnemu južnému nepriateľovi.
Dúfam, že mojou prácou prispejem k tomu, aby sa ľudia začali viac pozerať do zadu, smerom k svojej minulosti. Ak sa niekto taký nájde, ktorého moja práca osloví, budem si môcť povedať , že som urobil kus dobrej práce...
Povedali o husitstve:
František Palacký: "Nic nebylo jejich úmyslům vzdálenější než útok a válka; ne oni, ale jejich protivníci vyvolali krveprolití a hrůzy ničení. Oni byli první v Evropě, kdo ne pro pozemský majetek, ne pro světskou moc a vládu, ale na ochranu ohrožených nejvyšších lidských statků, práva na sebeurčení a svobody svědomí, jen z donucení sáhli ke zbrani a strašlivý dlouhý boj proti celému ostatnímu světu, který nezamýšlel nic menšího než jejich úplné vyhubení, nejen přijali, ale podivuhodně vítězně dovršili."
Tomáš G. Masaryk: "Nemůže být nejasno, čím Hus nám byl a je.
Předně. Husovo životní dílo byl boj za reformu náboženskou; Hus byl náboženským reformátorem. Toť obsah jeho života a smrti, a proto nám je vzorem náboženské opravdivosti. Kdo se chce dovolávat Husa plným právem a doopravdy, musí se ho dovolávat jako vzoru učitele ve věcech náboženských.
Druhé. Budeme se Husa dovolávat pro věc hlavní. Nebudeme tedy věřit v jednotlivostech, co věřil ještě on, neboť v těch věcech jsme nad něho a jeho dobu pokročili; ale budeme se od něho učit stát v poznané pravdě, mít pevné a nezlomné přesvědčení životní, přesvědčení náboženské.
Třetí. Od Husa budeme se učit nespoléhat ve věcech náboženských na vnější autoritu církevní, nýbrž na Písmo a na pravý rozum.
Čtvrté. Smrt Husova a osudy národa našeho v dobách reformace a protireformace musejí nás poučit, že nikdo na světě nemá práva náboženské přesvědčení znásilňovat. Opravdoví ctitelé Husovi budou pro svobodu náboženskou, pro svobodu přesvědčení."