Čo je konflikt?
čo je konflikt
„Konflikt je priamy nesúhlas s myšlienkami alebo záujmami, boj alebo zápas, nepriateľstvo alebo opozícia.“/[1]
„ Konflikt je extrémna forma interakcie“/[2], stret protichodného správania, postojov, pocitov, potrieb, cieľov a presvedčení, pričom môže byť interpersonálny (medzi dvoma ľuďmi), alebo intrapersonálny (v rámci jedného indivídua).
Platnosť zákona konfliktov vyplýva z práva na vlastný názor, slobody slova a rešpektu k odlišnosti medzi ľuďmi.
Konflikt je v našej spoločnosti nevyhnutný a prirodzený. Môžeme ho vnímať ako pozitívny i negatívny jav. Má mnoho pozitívnych funkcií. Je napríklad zdrojom zmien, zabraňuje nečinnosti, podnecuje riešenie problémov, overuje a prehodnocuje vzťahy, uvoľňuje napätie.
Je známe, že čím sú vzťahy medzi konfliktnými stranami užšie, tým sa môže stať konflikt intenzívnejším. Je nevyhnutný v emocionálnom vzťahu, pretože je ukazovateľom sily a stability, taktiež zvyšuje súdržnosť účastníkov, a tak vytvára obraz nepriateľov. Vieme, že konflikt rovnocenných účastníkov na rovnakom stupni riadenia je riešiteľný oveľa ťažšie ako konflikt medzi stranami s rozdielnou mocou.
Západná kultúra vníma konflikty ako súťaž, ktorá má víťaza a porazeného. Pre nich úspešné vyriešenie konfliktu znamená maximálny spoločný zisk. Vtedy musia obe strany veriť, že druhá strana sleduje záujem oboch.
Druhy konfliktov
Konflikt vzťahov - vzniká na základe predsudkov, nesympatie, nedostatkom komunikácie, prerozprávanej situácie, či vytrhnutej z kontextu.
Vnútroosobnostný konflikt je vo vedomí jednotlivca, súboj rovnako silných motívov, potrieb a záujmov. Medziosobnostný konflikt, kedy jednotlivci majú odlišné ciele a uznávajú iné hodnoty, Medziskupinový konflikt sa nachádza v konkurencii, kedy skupiny sa snažia dosiahnuť rozdielne ciele.
Riešenia sporov z hľadiska vplyvu zúčastnených strán
Súd, arbitráž, rozhodcovské konanie – sudca, arbiter, rozhodca – proces je formálne daný, dohoda sa nedosahuje vyjednávaním, obsahom sú práva sporiacich sa strán, nie ich záujmy a potreby, sudca (rozhodca) rozhodne podľa zákonov, zvyklostí alebo precedensov, o výsledku nemožno vyjednávať.
Riešenie autoritou – učiteľ, poradca, nadriadený, rodič – rozhoduje sa o čase, o vine a nevine, o obsahu dohody riešenia, o procese riešenia.
Vyjednávanie – právnik, zástupca, sporiace sa strany – sporné strany alebo ich zástupcovia dohodnú sporné body, naplánujú postup rokovania a vyjednajú dohodu.
Facilitácia – facilitátor, sporiace sa strany – sporiace sa strany rozhodujú o všetkom.
Mediácia – mediátor, sporiace sa strany – sporiace sa strany rozhodujú o všetkom./[3]
[1] LILLEY ,R.: Jak jednat s problematickými lidmi. Brno, 2005, s. 17
[2] DEVITO, J.: Základy mezilidské komunikace. Praha, 2001 ,s. 396
[3] Táňa Lenická.: Konflikty sú prirodzené, len ich treba vedieť využiť, <http://www.obroda.sk/clanok/20204/Konflikty-su-prirodzene,-len-ich-treba-vediet-vyuzit/>
[31. 01 2009]