pozorovanie
Venuša je najjasnejšia vo chvíli, keď je osvetlených 25 % jej kotúča; to sa typicky stáva 37 dní pred jej dolnou konjunkciou (na večernej oblohe) a 37 dní po nej (na rannej oblohe). Jej maximálna magnitúda je -4,4. Aj v minime svojej jasnosti (-3,1 mag.) je však najjasnejšou planétou na oblohe a tretím najjasnejším nebeským telesom hneď po Slnku a Mesiaci. Je 15-krát jasnejšia ako najjasnejšia hviezda nočnej oblohy Sírius.[5] Od Slnka sa najviac vychýli približne 70 dní pred a po dolnej konjunkcii, v tej dobe je v polovičnej fáze. V týchto dvoch intervaloch je Venuša viditeľná aj za plného denného svetla, pokiaľ pozorovateľ presne vie, kam sa má pozerať. Ako všetky planéty, aj Venuša na svojej dráhe pri pozorovaní zo zeme zdanlivo "zastane" a istý čas sa pohybuje spätne. Perióda spätného pohybu planéty je 20 dní pred a po dolnej konjunkcii. * založené na údajoch z programu Skymap pro 11 Venuša je najnápadnejším astronomickým objektom na rannej a večernej oblohe na Zemi (okrom Slnka a Mesiaca) a bola preto známa odpradávna. Jeden z najstarších dochovaných historických dokumentov, doštičky z Ašurbanipalovej babylónskej knižnice — 21 rokov dlhý záznam pozorovaní Venuše (v rannej Babylónii nazývané Nindaranna), umožnil v kombinácii s dnešnými presnými výpočtami správne datovanie niektorých historických udalostí. Starí Sumeri a Babylončania nazývali Venušu Dil-bat alebo Dil-i-pat; vAkkade to bola zvláštna hviezda bohyne-matky Ištar; a v Číne boh Jin xing. Pre civilizáciu Mayov bola Venuša vôbec najdôležitejšou „hviezdou“, nazývali ju Chak ek, „Veľká hviezda“, snáď ešte dôležitejšou ako Slnko. Mayovia sledovali pohyby Venuše veľmi pozorne a pozorovali ju dokonca aj v dennom svetle. Pozícia Venuše a ostatných planét mali ovplyvňovať všetok život na Zemi, takže sa Mayovia a ostatné stredoamerické kultúry snažili vojny a iné dôležité udalosti načasovať s ohľadom na pozorovania. Drážďanský kódex obsahuje kalendár ukazujúci úplný Venušin cyklus viditeľnosti — pät jej synodických obehov po 584 dňoch (dohromady približne 8 rokov), po ktorých uplynutí sa cyklus opakuje. Starí Gréci mysleli, že večerné a ranné výskyty Venuše na oblohe predstavujú dva odlišné objekty, ktoré nazývali na západnej večernej obloheHesperus a na východnej rannej oblohe Phosphorus. Nakoniec vďaka Pythagorovi dospeli k záveru, že obidva objekty sú rovnakou planétou. V4. storočí pred Kr. Heraclides Ponticus vyslovil teóriu, že Venuša a Merkúr obiehajú okolo Slnka a nie okolo Zeme. Meno Venuša pochádza od rímskej bohyne lásky a krásy. Keďže jej obežná dráha leží medzi Zemou a Slnkom, Venuša pri pohľade zo Zeme vykazuje viditeľné fázy rovnako ako pozemský Mesiac.Galileo Galilei bol prvým, kto v decembri 1610 pozoroval fázy Venuše. Toto pozorovanie podnietilo Kopernika zverejniť kontroverznýheliocentrický popis slnečnej sústavy. Galileo si tiež všimol zmeny Venušinho viditeľného priemeru, keď sa nachádza v odlišných fázach, čo vysvetľoval väčšou vzdialenosťou od Zeme vo fáze splnu a stále menšou vzdialenosťou počas priebehu ubúdania. Toto pozorovanie silno podporilo heliocentrický model. Venuša (ani Merkúr) nie je v plnej fáze viditeľná zo Zeme, pretože v tej chvíli je v hornej konjunkcii, keď zapadá a vychádza zároveň so Slnkom a stráca sa v jeho žiari. Prechody Venuše, keď planéta prechádza presne medzi Zemou a viditeľným slnečným kotúčom, sú veľmi zriedkavé astronomické udalosti. Poprvýkrát pozorovali taký prechod 4. decembra 1639 astronómoviaJeremiah Horrocks a William Crabtree. Prechod v roku 1761 pozorovaný Michailom Vasiljevičom Lomonosovom bol prvým dôkazom Venušinej atmosféry a pozorovanie paralaxy v 19. storočí umožnilo prvé presnejšie spočítanie vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Ďalšie prechody Venuše sa vyskytli 9. decembra 1874 a 6. decembra 1882, posledný 8. júna 2004 a nasledujúci nás čaká 6. júna 2012. Tento prechod bude ale plne pozorovateľný iba v Pacifiku. Nasledujúci prechod nastane až 11. decembra 2117. V 19. storočí väčšina pozorovateľov očakávala, že Venuša bude mať periódu rotácie približne 24 hodín. Taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli prvý predpovedal výrazne pomalšiu rotáciu, zviazanú slapovými silami Slnka (čo očakával aj pre Merkúr). Aj keď sa podobné úvahy pre niektoré nebeské telesá nepotvrdili, bola to podivuhodne presná predpoveď. Takmer dokonalý súlad medzi jej rotáciou a najväčším priblížením k Zemi tento dojem ešte upevňuje. Rýchlosť rotácie Venuše bola poprvýkrát zmeraná počas konjunkcie v roku 1961 radarom s 26 metrovou anténou v Goldstone v Kalifornii, v Rádiovom observatóriu v Jodrell Bank v Spojenom kráľovstve a v sovietskom vesmírnom zariadení Jevpatorija na južnej Ukrajine. Presnosť sa zlepšuje pri každej nasledujúcej konjunkcii najmä vďaka meraniam v Goldstone a Jevpatoriji. Fakt, že ide o spätnú rotáciu, nebol známy až do roku 1964. Pred pozorovaniami v rádiovej oblasti v šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa všeobecne verilo, že Venuša má prírodné prostredie podobné pozemskému. Veľkosť planéty, vzdialenosť od Slnka a hrubá vrstva oblačnosti chrániaca povrch dávala nádej, že sa tieto očakávania môžu naplniť. Špekulovalo sa o Venuši ako o svete džungle, o jej oceánoch z petroleja alebo karbonizovanej vody. Pozorovanie v mikrovlnej oblasti, ktoré uskutočnil C. Mayer a iní, však už v roku 1956 indikovalo rozsiahle oblasti s vysokou teplotou (600 K). Napodiv pozorovania A.D. Kuzmina na milimetrových dĺžkach ukazovali omnoho menšie teploty. Tento rozpor vysvetľovali dve teórie, jedna predpokladala, že vysoké teploty pochádzajú z ionosféry, druhá naznačovala skôr vysokú teplotu povrchu.Pozorovanie [upraviť]
Dátum najväčšej
elongácieUhlová vzdialenosť
od SlnkaDruh elongácie
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Fáza
17. január 2001
47° 05′ 36″
Východná
-4,4
0,512
8. jún 2001
45° 50′ 18″
Západná
-4,3
0,496
22. august 2002
46° 00′ 16″
Východná
-4,3
0,487
11. január 2003
46° 57′ 41″
Západná
-4,4
0,502
29. marec 2004
46° 00′ 16″
Východná
-4,3
0,511
17. august 2004
45° 48′ 58″
Západná
-4,3
0,502
3. november 2005
47° 06′ 10″
Východná
-4,4
0,494
25. marec 2006
46° 31′ 49″
Západná
-4,4
0,495
9. jún 2007
45° 23′ 27″
Východná
-4,3
0,497
28. október 2007
46° 27′ 59″
Západná
-4,4
0,505
14. január 2009
47° 07′ 21″
Východná
-4,4
0,511
5. jún 2009
45° 51′ 07″
Západná
-4,3
0,496
20. augusta 2010
45° 57′ 59″
Východná
-4,4
0,487
8. január 2011
46° 57′ 24″
Západná
-4,4
0,502
27. marec 2012
46° 02′ 27″
Východná
-4,3
0,511
15. august 2012
45° 48′ 10″
Západná
-4,3
0,501
1. novembra 2013
47° 04′ 26″
Východná
-4,4
0,494
22. marec 2014
46° 33′ 26″
Západná
-4,4
0,495
6. jún 2015
45° 23′ 40″
Východná
-4,3
0,498
26. októbra 2015
46° 26′ 29″
Západná
-4,4
0,506
12. január 2017
47° 08′ 46″
Východná
-4,4
0,510
3. jún 2017
45° 51′ 59″
Západná
-4,3
0,496
17. august 2018
45° 55′ 40″
Východná
-4,3
0,487
6. január 2019
46° 57′ 22″
Západná
-4,4
0,502
24. marec 2020
46° 04′ 39″
Východná
-4,4
0,512
13. august 2020
45° 47′ 28″
Západná
-4,3
0,501
Historické pozorovania [upraviť]
[upraviť]