Kapitola č. 14: Kruval
Na presun do Bulharska použili Harry s Teddym letaxovú sieť. Minister po dohode s Harrym zariadil prepojenie kozubu na ministerstve s kozubom na Bulharskom ministerstve, kde na nich čakal jeden z Kingsleyho známych. Privítal ich a viedol k vedúcemu ich bystrozorského oddelenia, aby oboznámil Harryho s presnou situáciou a s priebehom vyšetrovania. Peter Ivanovsky, tak sa volal vedúci, už počul, že zmiznutia by mohli mať súvislosť s oblúkom, ktorý sa stratil v Londýne. Prebrali spolu niekoľko najdôležitejších detailov a Ivanovsky potom odprevadil hosťov do neďalekého hostinca, kde mali pripravené ubytovanie. Bolo už veľmi neskoro a ani jeden nič nenamietal proti odpočinku.
Skoro ráno už obaja sedeli v kancelárii riaditeľa Kruvalu a čakali, kým sa k nim pripojí učiteľ obrany proti čiernej mágii, Viktor Krum. Harry pozorne sledoval riaditeľa. Už ním dávno nebol Igor Karkarov. Ten zbabelec zmizol onedlho po Voldemortovom návrate a na jeho miesto nastúpil prísne vyzerajúci Vladimír Kazimirov, ktorý Harrymu pripomínal Snapa. Jeho hrozivý výraz bol jasným dôkazom toho, že si v škole dokáže udržať disciplínu. O tom nebolo pochýb. To, čo v Harrym vzbudzovalo pochybnosti bolo, či nie je zaplatený v tej veci s oblúkom. Preto mu neoznámil pravý dôvod svojej návštevy a tvrdil že prišiel navštíviť dávneho priateľa. Či riaditeľ veril jeho dôvodom, alebo nie, Harry netušil.
Ozvalo sa hlasné klopanie a po riaditeľovej výzve sa dvere otvorili a v nich stál statný muž, prísne pozerajúci spod hustého obočia. Viktor Krum sa za tie roky takmer nezmenil, pomyslel si Harry a postavil sa, keď za sebou Viktor zatváral dvere.
„Harry? Si to ty?“ spýtal sa a jeho oči sa rozšírili od prekvapenia.
„Ahoj, Viktor. Áno, som to ja.“ povedal prosto a usmial sa na svojho priateľa.
„Vitaj v Kruvale. Čo ťa sem privádza?“ zaujímal sa a potriasol Harrymu rukou na privítanie.
„Som v Bulharsku z poverenia nášho ministra mágie a keď už som tu, povedal som si, že by bolo fajn ťa zase vidieť.“ Zahováral trochu Harry, pretože pred riaditeľom nechcel hovoriť nič konkrétne.
„Dovoľ mi predstaviť ti svojho krstného syna, Teddyho Lupina. Je to veľmi nádejný bystrozor, ktorý mi prišiel pomôcť prešetriť nejaké záležitosti tu v krajine.“ Viktor podišiel k najmladšiemu čarodejníkovi a s úsmevom mu potriasol rukou.
„Teší ma. Harryho priatelia sú aj mojimi.“ povedal Krum. Teddy len prikývol a pozorne sledoval celý výjav v riaditeľovej pracovni. Nebol to veľmi výrečný mladík.
„Viktor,“ zapojil sa do rozhovoru riaditeľ, ktorý sa až doteraz mlčky prizeral stretnutiu priateľov po rokoch. Možno v tej chvíli uveril Harryho historke.
„Myslím, že návštevu pána Pottera v našej škole nemôžeme očakávať veľmi často, preto ťa poprosím, aby si sa o nášho vzácneho hosťa a jeho spoločníka postaral. Na zvyšok dňa za teba prevezmem výuku a ty sa postaraj, aby bol pán Potter spokojný a preveď ho po zámku a okolí.“ prikázal riaditeľ a Harry bol prekvapený, že v jeho hlase nebadal žiadnu iróniu.
„Pán Potter“ obrátil teraz riaditeľ svoju pozornosť k nemu. „Môžem si dovoliť pozvať vás a pána Lupina na obed? Pán Krum sa k nám samozrejme pridá.“ dokončil riaditeľ a očakával odpoveď.
„Radi prijmeme vaše pozvanie, pán riaditeľ. Je to od vás naozaj veľmi milé.“ neváhal Harry.
„Dobre teda, teraz ak dovolíte, mal by som pokračovať vo vyučovaní tam, kde si skončil, Viktor.“ S týmito slovami im pokynul na pozdrav a zamieril k dverám pracovne. Všetci vyšli za ním a Viktor ich viedol do svojho kabinetu. Cestou sa vypytoval na Hermionu a jej rodinu, písala mu dosť často, zistil Harry a pomyslel si, že keby to vedel Ron, vyletel by z kože. Konečne prišli k dverám Krumovho kabinetu a ten vyslovil pár zložitých zaklínadiel, aby zrušil ochranu na dverách. Keď zachytil Harryho prekvapený výraz, jednoducho zahlásil:
„Tu v Kruvale jeden nikdy nevie.“ Harry pochopil, že táto škola nie je len povestná tým, že sa o čiernu mágiu zaujíma, ale aktívne ju aplikuje a to nielen na obranu. Ale nekomentoval to. Konečne boli dnu v príjemnej miestnosti, ktorú osvetľovalo svetlo plápolajúceho ohňa. V hrade bolo skutočne chladno, ale táto miestnosť bola príjemne vyhriata a hostia si odložili cestovné plášte a pohodlne sa usadili do kresiel pri pracovnom stole.
„Takže Harry, povedz mi, čo je skutočným dôvodom tvojej návštevy. A teraz hovor pravdu, je to tu bezpečné.“ vyzval ho Krum, ktorému bolo jasné, že Harry by sa neunúval návštevou Bulharska pre nič za nič.
„Ako som už povedal, prišli sme pomôcť pri vyšetrovaní niekoľkých zmiznutí. Možno si už o nich niečo počul.“ začal Harry vysvetľovať. Krum prikývol, ale neprerušoval ho a tak Harry pokračoval.
„Máme dôvod domnievať sa, že by to mohlo mať súvislosť s jedným magickým artefaktom a chceme si to potvrdiť. Doposiaľ sme nenašli žiadne stopy, ktoré by nám pomohli v pátraní, no máme podozrenie, že tento artefakt by sa mohol nachádzať tu v Kruvale.“
„Rozumiem. Kruval nikdy neskrýval svoje nadšenie pre čiernu mágiu a skutočne sa tu nachádza niekoľko predmetov, o ktorých by radšej nik nemal vedieť. Aký predmet máš na mysli?“
„Veľký kamenný oblúk.“
„Nie som si istý. Je tu miesto, kde majú prístup len učitelia a je tam uložená väčšina z toho, čo by mohlo byť nebezpečné. Ja sám som tam bol len raz, keď som sem nastúpil ako učiteľ a riaditeľ mi prezradil niekoľko vecí, o ktorých som ako študent nemal poňatia. Vzal ma aj do tej miestnosti a povedal mi, že ako každý učiteľ, môžem aj ja skúmať čokoľvek z toho, čo je tam uložené.“
„Takže k tomu miestu má prístup každý učiteľ na škole?“
„Áno, ale ja som sa tam nikdy nevrátil. Keby som sa chcel zaoberať čiernou mágiou, neuchádzal by som sa o miesto učiteľa obrany proti nej. Aj keď na tento predmet sa u nás nekladie taký dôraz ako u vás v Bradaviciach.“
„Vyzerá to, že Kruval orientuje svoju výuku presne opačným smerom.“ zhodnotil Harry a Krum súhlasne prikývol
.„Keď si bol v tej miestnosti, nevšimol si si ten oblúk?“
„Skutočne neviem, Harry. Jediné, čo si pamätám je, že vzduch v tej miestnosti bol doslova nasiaknutý temnými silami, a že odniekiaľ z rohu som počul tiché hlasy, ktoré čosi šepkali.“
„To by mohlo byť ono. Myslíš, že by sme sa tam mohli pozrieť?“
„Myslím, že by som to mohol zariadiť. Ale povedz mi, Harry. Čo je to za oblúk?“
„Počul si niekedy o Oblúku smrti, Viktor?“ Krum sa zamračil a prikývol.
„Neviem toho o ňom veľa, ale počul som o ňom. Tak teda poďme. Ukážem vám, kde sa tá miestnosť nachádza a presvedčíme sa, či je tam aj Oblúk smrti.“ Vyšli z kabinetu a dlhými tmavými chodbami prišli do najtemnejšej časti hradu. Viktor skontroloval, či je tam bezpečne a potom opäť použil svoje schopnosti a mágiou otvoril priechod schovaný v kamennej stene.
Len čo vošli dnu, Harry pochopil, čo mal Viktor na mysli tým, že vzduch bol mágiou doslova presiaknutý. Cítili to všetci traja. Použili Lumos a s rozsvietenými prútikmi opatrne prechádzali miestnosťou, kde bolo uložených niekoľko predmetov, z ktorých čierna mágia priam vytryskovala. Kamenný oblúk však nebol medzi nimi. Harry si však pamätal, čo cítil vtedy na Odbore záhad, keď prehľadával miesto, odkiaľ oblúk zmizol. Pozostatky mágie v miestnosti zostali a Harry si na ne dobre spomínal. Do vzduchu vyslovil niekoľko zaklínadiel ako pred pár dňami, a hoci ich rušili vlny mágie prýštiace z ďalších predmetov v tejto komnate, jasne rozoznával slabé stopy oblúka. Boli to nepatrné záchvevy a takmer sa strácali medzi ostatnými, ale Harry ich rozoznal. Oblúk rozhodne bol v tejto miestnosti, ale súdiac podľa intenzity týchto stôp odtiaľto zmizol už pred nejakou dobou. Možno je to už niekoľko mesiacov, to Harry nemohol s presnosťou určiť. Záhadou ale zostáva, kde je oblúk teraz.
„Nechápem, ako môže vaše ministerstvo tolerovať prítomnosť temných artefaktov na tejto škole a dokonca pohromade v jednej miestnosti.“ pohoršoval sa Teddy, ktorý hovoril smerom ku Krumovi, no ostražito sledoval Harryho. Bol tu, aby sa od neho učil a o to sa snažil.
„Naše ministerstvo sa nepletie do záležitostí školy. Radšej je ochotné urobiť drobné ústupky, ako by sa malo postaviť proti nám,.“ odpovedal nevzrušene Krum.
„Nenazval by som to drobnými ústupkami Viktor, ale skôr úplnou nerozvážnosťou a neschopnosťou ministerstva.“ nahnevane odvrkol Harry, no vedel, že to nie je Viktor, na kom by si mal vylievať svoju zlosť. Rozhodne sa musí porozprávať s Ivanovskym.
„Čo si zistil, Harry?“ spýtal sa Teddy, keď videl, že Harry skončil s prehliadkou.
„Rozhodne tu Oblúk bol, ale už nejakú dobu je preč.“ vyslovil Harry svoje myšlienky nahlas
.„Viktor, potrebujem vedieť čo najviac o všetkých učiteľoch na tejto škole a o každom, kto mal v minulosti prístup do tejto miestnosti. Pomôžeš mi?“
„Pokúsim sa.“ prikývol Viktor a poznamenal, že na tento rozhovor bude rozhodne vhodnejší jeho kabinet. Tam Teddy s Harrym spísali základné informácie o učiteľoch a Viktor sľúbil, že zistí viac a bude ich informovať. Práve končili, keď sa jeden domáci škriatok objavil v kozube a oznámil im, že riaditeľ ich čaká vo svojej pracovni na obed. Vstali, ale než opustili kabinet, spýtal sa ešte Harry:
„Aká je tvoja dôvera v riaditeľa, Viktor?“
„Chceš počuť pravdu, Harry? Nesúhlasím s jeho názormi a nepáči sa mi smer, ktorým sa táto škola uberá. Ak je niekto na tejto škole, komu neverím, je to práve on.“ Harry s Teddym prikývli a potom bez meškania zamierili do riaditeľne.
Atmosféra pri stole bola očividne napätá, no Harry sa snažil vyzerať nenútene a aby posilnil historku o návšteve starého priateľa, spomínal s Krumom na ten rok, v ktorom sa konal Trojčarodejnícky turnaj. Obaja sa však zdráhali myslieť na záver turnaja, ktorý bol zavŕšený návratom Voldemorta a smrťou Cedrica Diggoryho. Po obede sa rozlúčili a Harry poďakoval riaditeľovi za milé prijatie a nezabudol dodať, že dúfa, že v najbližšej dobe bude mať viac príležitostí navštíviť školu a prezrieť si miesta, ktoré dnes nestihol. Riaditeľ nevyzeral tou myšlienkou práve nadšený, ale nepovedal ani slovo, len sa úlisne usmial. Harrymu znovu pripomenul učiteľa lektvarov.