Tak a je vylosované. Moňo chytá Á- čko, teda prvý a ja s Viťkom sme B- éčko a chytáme neskôr. Do začiatku ostáva vyše skoro trištvrte hodina, ktorá ubehne veľmi rýchlo a tak sa radšej už rozchádzame na štandy. Moňo na miesto, kde som už raz chytal aj ja. Na kraji trávnatej časti blízko hrádze. Ja som robil rozhodcu na forhonde (prvé alebo posledné miesto, krajný štand) mladému chlapcovi z rybárskeho krúžku pána Helera. Je v podstate domáci a celkom to tu pozná. Viťko s Peťkou zakotvili v rožku pripravení nasávať informácie a skúsenosti. Odtrúbil sa začiatok a môj chlapec skúsil „opáčiť“ duháky oranžovou nymfou na hrane ktorá je asi dva metre od brehu. Ale na druhý hod ju zachytil a urval. Na nasledujúci hod už ale ťahal rybu, ktorá sa mu vypla. Chudák. A nervy mal v piči. Ešteže tu stál jeho otec, ktorý ho ukľudňoval.
Aj mi ho bolo ľúto, lebo viem ako pracujú nervičky na pretekoch. Ale toto sú také preteky na nečisto- nikto nevypadáva, človek si môže akurát prekvapiť, zachytať a prevetrať duhákové nástrahy. Už mi bolo dlho sa naňho pozerať ako nejde zaseknúť žiadnu rybu, tak som bol pozrieť môj štand kde budem chytať. A chlapcovi to prospelo, lebo úspešne vytiahol prvého (a jediného) pstruha. Do konca prvého preteku ich ale ešte odopol snáď asi troch. Moňovi sa darilo lepšie, chytil tri kúsky ale tiež ich veľa odopol. Začiatok môjho preteku ma zastihol nepripraveného, ešte som len navliekal silón cez očká. Chytal tu Mikulášťan Stano a ten tu ostal rozhodovať.
Vytiahol tu jedného a druhého až po odtrúbení konca preteku. A bez okolkov mi poradil na čo chytal, nechytal, čo mu brali. Taká spolupráca by mala byť vždy. Dal som najprv čiernu nymfu, ale tú nechceli. Potom rotačku, ktorú som tam aj nechal. Ani na tú nič. Ani wobler nebola tá správna voľba. Dal som na Stanovu radu a na malú plandavku som si dal jednohák a naň sivú nymfu. A na ňu hneď prišiel záber. Ale brzdu som mal moc povolenú a tak som si toho pstruha odsral. Kua! Ale netrvalo dlho a druhej šance som sa chopil. Konečne. No to bolo všetko, hoci som robil čo som mohol. Hlavne keď som videl, že vedľa mňa im ryby šli a ja už ani ťuk. Tak som dobačoval prvé kolo. Viťkovi sa darilo lepšie, lapil ich zo päť. Potom som tu ostal rozhodovať Robovi Fúlopovi z Levíc, ale ani on tu veľa rýb nenadoloval. Jednu vytiahol a jednu vypol, aspoň čo som videl. Móňovi, ktorýchytal v úplnom rožku hrádze, sa ale nedarilo. Na obed sme mali šnicle s chlebom, dali sme kafe a analyzovali situáciu.
Najviac rýb sa chytalo z hrádze, poniektorí až 20 – 25 kusov a tak nám bolo jasné že stáť na bedni nik z nás nebude a tým pádom môžeme po pretekoch ísť hneď domov, nebudeme čakať na vyhodnotenie. Druhé lovecké kolo bolo už lepšie. Matno- striebornú rotačku vaškovku č. 1 som nechal pustiť ku dnu a takto som tam mal päť rýb. Prvého som vytiahol, druhého som asi moc drel a ušiel mi spred podberáka. Potom som už preladil na jemnejšie zdolávanie a vytiahol som ešte dvoch. Pár minút pred koncom som ešte pogumoval s čiernou nymfou a z troch záberov som dva premenil. Tak v druhom kole som mal spolu 5 rýb. Viktórius vytiahol dvoch. A začalo posledné kolo pretekárov z A skupiny. Ja som môjmu zapísalpiatich, Moňo na druhej strane skúsil wobleríky a úspešne zdolal dvoch. Posledný pretek som dochytával z hrádze, kde som čakal, že to rozfofrujem. Ale ryby tu boli už dosť popichané a stiahnuté ďaleko od brehu. Aspoň takú info som dostal od Stana, ktorý v diaľke na plandavku oklamal len jedného čiernobodkavca. Posilnený úspechom vaškovky som ju nasadil aj do tohto kola. A úspešne. Takmer pri jej vytiahnutí z vody mi na ňu skočil pstruh a zapísal som si prvý bod. Potom som už len skúšal a skúšal. V škatuľke som objavil Tasmánskeho ďábla ( Tasmanian Devil- ťažká farebná olovená plandavka s priesvitnými krídelkami) s ktorou som nahadzoval snáď doprostred jazera. A tak som doposiaľ tejto nepoškvrnenej nástrahe pripomenul na čo bola vyrobená. Na chytanie pstruhov. A tak som si tu teda na ňu chytil druhého duháka. A aj na gumu som mal rybu, ale nezasekol som ju. Tak skončilo posledné kolo, Viťko mal tiež lapených dvoch. Vlastne on chytil z nás najviac- 9 kúskov, ja 8 a Moňo 5. S radosťou som to tu zabalil.
Takže ako sme predpokladali, na bedňu to v žiadnom prípade nebolo. Úplne vyšťavení z celodenného opekania na slnku sme toho mali dosť a ešte predstava dva a pol hodinového šoférovania ma úplne ničila. Ale cestu sme zvládli a môžeme kuť nové pikle na ďalšie preteky. Mimochodom, výsledkovo sme skončili hlboko v druhej polke. Ja 71., Viťko 78. a Moňo 93.
