Oravská priehrada 2007

Tak ako každý rok, aj tento krát som koniec augusta venoval Oravskej priehrade. Zakaždým ma niečím novým prekvapí. Tešil som sa najmä na divoké bolene a zubáče, ktorých tu bolo neúrekom.

Doma som popripravoval gumy, olovené hlavy a čoraz obľúbenejšie nástrahy z peria. V poslednej chvíli pred odchodom mi však môj dlhoročný sparingpartner na lodi odriekol účasť. Tak teda loviť budem len z brehu a sám, teda s manželkou. Ubytovali sme sa v chatke v Slanickej osade. Po nevyhnutných úkonoch som už stál pri vode a nasával tú loveckú atmosféru. Naviazal som biely twister. S ním nikdy nič nepokazím. Jeden hod, druhý, tretí a nič. Ani ťuk.
 

     Bielu farbu som vymenil za zelenkavú a zmenil štýl navíjania. Jemné poskakovanie gumky vyrušilo kŕdlik ostriežov, ktoré s odstupom sledovali toto vlniace sa čudo. Červenkastej farbe však už neodolali. Ako prvý zaútočil najväčší z nich. Po ňom to skúsili aj jeho druhovia. No na ich šťastie, všetci boli na večeru primalí. Postupne sa však jemný vetrík menil na čoraz silnejší a tak na tento deň stačilo. Ráno nebolo počasie o nič príjemnejšie. Bočný vietor robil oblúky a tak jemný lov bol vylúčený. Až poobede sa dalo ako-tak gumovať. Po pár hodoch z móla mi silno šklblo udicou. To sa prišiel so mnou zoznámiť pán boleň.. Aspoň podľa ťahu to tak vyzeralo. No nebol ani taký veľký ako bojovný. Ryby teda berú, no ešte stále som nedostal zubáča.

     Na moje veľké prekvapenie tu bolo velmi málo rybárov. A tích čo som stretol, boli kaprári. Minulý rok boli stále nejakí rybári na člnoch nad zatopeným korytom. No teraz ani lovcov, ani zubáčov. Po rozhovore s domácimi som sa dozvedel, že zubáče vykapali. Keď som im pripomenul minuloročné jatky na malých zubáčoch., že si za tento stav môžu sami, to si nikto nepripustil. Vraj to robili Poliaci. Najjednoduchšie je vyhovoriť sa. Som rád, že na Mare je to ako-tak kontrolované. No ale spať k lovu. Kaprárom sa darilo, kukurica chutila aj kapríkom, aj pleskáčikom aj ploticiam. Tích pleskáčov bolo po celej hladine. Boli to tie napadnuté pásomnicou. Aj mŕtvych popri brehu bolo veľa. Spomenul som si, že posledne tu boli úspešné tmavé farby.

     Z boxu som vybral 7cm riper farby motorový olej a vybral som sa hádzajúc v smere na Námestovo. Pomaly, dúfajúc. Po dobrej polhodine lovu som zastal pri potopenom strome. Tu musím dačo vydolovať! A tak sa aj stalo. Šťuka, tak zo 50 čísel. Vyletela z hĺbky jak torpédo a riper jej zmizol v hube. No skôr ako mi stihla s nim ujsť, ocitla sa v podberáku. Až tu sa silon predral.. Opatrne som ju vrátil do vody a so zlepšenou náladou znovu a znovu prečesával vodu. Vytratil som sa z pohľadu kaprárov. Do očí mi však udrel neporiadok a dve chatky, ktoré si tu postavili nejakí tiežrybári. Zrejme sa inšpirovali spoluobčanmi z Letanoviec, lebo aj to okolie bolo v ich štýle. Venoval som tu jeden hod, na ktorý som mal jemný záber. Ryba moc nebojovala. No ani tento krát to nebol zubáč. Malá šťučka sa nechala poslušne dotiahnuť k brehu.

     Tu potriasla hlavou a vrátila sa spať do hlbočiny. Prebrúsil som háčik a pokračoval v love. Už sa šerilo, tak ešte pár hodov a vraciame sa. A ako to už býva na posledný hod, mal som záber. Po krátkom boji sa z vody sa vynorilo štíhle strieborné telo. Tak predsa, zubáč. Spokojne som teda ukončil lov. Ďalší deň som začal chytať neskoro popoludní s tým, že ostanem až do noci. Fúkal silný vietor a na vlnách sa robili biele hrebene. Jemnú jigovku som preto ani nerozbalil. Nasadil som ťažkokalibrovku a naviazal som 20gramového kohúta. Asi na desiaty hod som zacítil silné šklbnutie. Zasa ten malý zubáč? Kričím na ženu nech pripraví foťák a urobí fotky zo zdolávania. No ten malý zubáč sa pri brehu zmenil na slušnú šťuku. Nie je čas na fotenie a tak miesto foťáku má žena v ruke podberák. Šťuka sa vzchopí, vyštartuje preč a urobí salto. Nie, ešte mi neodhryzla, je tam. Pritiahol som ju k brehu a manželka ju šikovne podobrala. Už mám srdce na mieste.

     Nie je to žiaden kapitálny krokodíl, ale poteší aj 73centimetrov. Neskôr som zistil, že presne pred 15-imi rokmi, v mojich prívlačiarskych začiatkoch, som na tomto mieste chytil rovnakú fešandu. Perie som vymenil za rotačky, plandavky a veľké kopytá. No už nič. Zvečerievalo sa, ale skončiť sa mi nechcelo. Rozhodol som sa loviť aj v noci.. Bolo tesne po splne, no mesiac bol schovaný v oblakoch. Prednosť dostali som woblery .Od strieborného biga cez shad rapky a dvojdielky. Všetky ,čo majú zubáče radi. Ale dnes ich úplne ignorovali. Alebo som nebol dosť trpezlivý. Nasledujuci deň sme to išli skúsiť do malej zátočky ku hrádzi. Vo vode sa preháňalo kvantum poteru ,tak som predpokladal ,že by tu mohlo byť viac dravcov. Naviazal som malú zlatú plandavku. No a po nej mi vyštartoval boleň. Pri brehu do nej drgol a zmizol vo vode.

     Slnko začalo pripekať a ja som sa bavil s ostriežmi. Boli veľmi prešpekulované. Musel som vymýšlať nové finty ako ich oklamať. Popri tejto hre som pozoroval kolegu, ktorý čakal na kapríka. Podriemkaval až prestal sledovať udice. Zrazu mal prudký záber až mu udicu začalo brať do vody. Strhol sa, zasekol, no ozvalo sa "prásk". Nevydržal to silon. Pokým naväzoval , na druhej udici mu policajt lenivo vyšiel hore a späť dole. Rybár zasekol a dodal ,že to bude plotica. Až pri brehu sme zbadali, že je to krásny zubáč. Tipovali sme mu dobrých 80cm. Ryba bola chytená jedným háčkom a druhý náväzec visel voľne. V plytkej vode sa voľný náväzec zachytil o dno a tak rybe stačilo iba myknúť hlavou a bola voľná. Rybárovi ostali iba oči pre plač.

     Behom chvíli prišiel o dve slušné ryby. Aj to sa stáva. Nastal deň odchodu. Skoro ráno ma to ešte ťahalo do prístavu. Veľké balvany a hlbočiny vyzerali dosť sľubne. Začal som s pevnou zostavou, no ako svitalo, zjemňoval som.. Skončil som pri hnedom smáčkovi s červeným brokátom. Zistil som, že asi tri metre od brehu je veľký zlom z plytčiny do hlbočiny. Tu budú aj ryby. Zameral som sa teda na túto časť. A onedlho sa moja prognóza vyplnila. Výsledkom bol zubáčik. Ešte som mal chvíľu čas, tak som sa vrátil na malý výbežok, kde som videl ostrieže. Tri hody a balím. Červenkastý twister hneď na prvý hod oklamal navlas rovnakého zubáča. Tak pekná rozlúčka. Po vyfotení som to zabalil s pozdravom "o rok dovidenia Orava"