Nebezpečné choroby
FIP – Mačací infekčný peritonitis -vedecké poznatky Vírus infekčnej peritonitídy zostáva vo vonkajšom suchom prostredí infekčný 3 – 7 týždňov. Rezervoárom vírusu je tenké črevo mačiek. Klinické známky ochorenia sa najčastejšie prejavujú u mačiek medzi 3. mesiacom a 3. rokom ich života. Mladé zvieratá sú chránené proti tomuto vírusu materskými protilátkami do veku 6 týždňov. Po tejto dobe sa môže až u 90% mačiek, ktoré sú nositeľmi vírusu, vírus aktivovať. Asi u 5 – 12% sa môžu vyvinúť klasické klinické príznaky. Primárnym zdrojom prenosu infekcie je inhalácia vírusových častíc z ovzdušia. Rizikové faktory pre rozvoj FIP sú: - veľký počet mačiek v jednej domácnosti, - vek zvierat, - ich titer na protilátky proti koronavírusom, - množstvo chronických vylučovateľov v domácnosti, - systém starostlivosti - výskyt súbežných chorôb. Prirodzene infikované mačky môžu vírus vylučovať až 10 mesiacov. Štúdie ukazujú, že 42 – 75% mačiek vylučuje vírus. Existujú dve teórie prezentujúce vzťah medzi koronavírusmi a vírusom infekčnej peritonitídy: 1. Vírus FIP je zvláštny jedinečný vírus. 2. Vírus FIP je mutáciou mačacieho enterálneho koronavírusu (FeCV). U mačiek, ktoré prirodzene zvládnu infekciu mačacím koronavírusom je titer protilátok 30x vyšší než u mačiek, ktoré sú choré. Nie je teda jasné, či titer protilátok je mechanizmom alebo indikátorom vírusu. Klinické príznaky Celkové Polovica nakazených mačiek je vo veku do 2 rokov. Špecifické klinické a patologické príznaky sú výsledkom prebiehajúcej infekcie. Pozorujeme dve formy FIP – efuzívnu (vlhkú) a neefuzívnu (suchú). Mačky s vlhkou formou FIP väčšinou uhynú do 2 mesiacov po objavení sa klinických príznakov, suchá forma ochorenia je viac chronická. Prvými klinickými príznakmi sú menšie respiračné poruchy alebo ľahké hnačky. Tie môžu prerásť do vlhkej alebo suchej formy FIP. V ďalšej fáze potom nastupuje horúčka neodpovedajúca na antibiotiká (39 – 39,5°C), anorexia, strata hmotnosti, letargia. Pri vlhkej forme sa vyvíjajú v brušnej dutine nádory, tá sa začne naplňovať tekutinou, čiže nastáva zväčšenie brucha, pričom máme pocit, že zviera nám nechudne, naopak, prudko priberá. U mačiek so suchou formou FIP sa vyvíjajú lézy v pľúcach a lymfatických uzlinách. Časté sú očné poruchy a u 25% pacientov dochádza k vývoju progresívnych neurologických príznakov. Očné V jednej štúdii malo 36% mačiek so suchou formou FIP očné príznaky, zatiaľ čo u vlhkej formy len 5% mačiek. U mačiek zisťujeme bolestivosť oka, rohovkové vredy, očnú hypotoniu a zmeny očného pozadia. Najčastejším prejavom je bolestivosť oka a zatiahnutie tretích viečok. Diagnostika Neexistuje žiadny definitívny diagnostický test na FIP, okrem histopatologického vyšetrenia tkaniva. Veľa ochorení ma rovnaké klinické príznaky. Sérologický test má nízku hodnovernosť k diagnostike ochorenia, musí byť vždy posudzovaný s klinickými príznakmi. Protilátkový titer len dokumentuje, že mačka je alebo bola infikovaná koronavírusom. Sérológia nedokáže odlíšiť virulentný vírus od nevirulentného. Najčastejšie sa používa ELISA TEST alebo imunofluorescenčný protilátkový test (IFA). IFA má citlivosť 95% a hodnovernosť 98%. Séronegatívne mačky nevylučujú koronavírusy, zatiaľ čo 1/3 séropozitívnych mačiek ich vylučujú. Väčšina zvierat prestáva vylučovať vírus do jedného roka a u menej než 10% sa vyvíja FIP. Predchádzajúce štúdie ukazujú, že mačky s vysokým titrom protilátok proti koronavírusom majú pravdepodobnosť ochorenia na FIP 38,9%. Kombinácia klinických príznakov (horúčka, neurologické príznaky, zväčšenie brušnej dutiny), anamnestických faktorov (mladá mačka, veľa mačiek v domácnosti, predchádzajúci stres) a laboratórnych výsledkov (hyperglobulinémia, lymfopénia, vysoký titer protilátok) nám môže dať diagnózu FIP. Terpia Nakoľko ide o smrteľné ochorenie, je terapia skôr účinná na zmiernenie klinických príznakov. Lokálna terapia spočíva v podávaní preparátov s prednisolom acetátom 1% (4x denne) a dexametazon sodium fosfátom 0,1% fo forme očných kvapiek. Vzhľadom k smrteľnosti ochorenia sa doporučuje vykonávať vakcináciu. Intranasálna vakcína navodzuje tvorbu protilátok slizničných I celkových a bunkami sprostredkovanú imunitu. Jej rutinné použitie však zostáva otázkou (predĺženie inkubačného obdobia, nízka prevalencia ochorenia)