Filozofovanie o motivácii, športe a tak...
Zvyknem sa v okolí stretávať s ľuďmi a stretávam sa s reakciou o cvičení, čo mi to dáva a pod. Niekedy je dobré sa pozastaviť nad takýmito otázkami aj keď to považujeme za takmer každodennú rutinu - naplánovať si čas na tréning, cviky, jedlo a tak. A to sa nielen nás bodybuilderov sa týka ale vlastne NÁS všetkých.
Nedá sa na to len tak stručne zhurta odpovedať, aj keď som na hodine v škole dostal takú otázku. Dá sa k tomu dodať to, že posilovanie je životný štýl, tak ako napr. u rockových hviezd ,,Sex, drogy a rock & roll" tak u cvičencov by sa dalo dať Tréning, Strava a Odpočinok.
Pravdou je aj to, že spoločnosť sa k tomu všetkému stavia vlažne alebo aj s odporom. Prečo? Kvôli rôznym dôvodom. Jednak sme pohodlní - však na to treba energiu a čas, výsledky chceme mať okamžite a tak mnohí tí čo s tým začnú, tak zachvíľu s tým aj skončia. Lenže všetko vyžaduje čas, v živote som sa to naučil a tak má to zmysel. V časopisoch sa nachádzajú pekné vytvarované telá a závidíme im, lenže ani oni to nemali zadarmo.
A zo závisti plynú aj horšie veci. Zaškatuľkovanie ľudí čo sa snažia v živote dosiahnuť veľké veci alebo prinajmenšom sa vyčleniť z jednotvárneho spôsobu života, odsudzovanie a posmievanie - to všetko plynie zo slabosti tých ľudí, čo si nevedia alebo nechcú poradiť so svojimi komplexami. Lebo u mnohých sú ilúzie pochované hneď na začiatku. Možno uviesť príklad u niektorých známych, ktorých cieľom života sa stala nejaká podradná práca plus ešte k tomu alkohol a ostatné. Toto má byť hlavný zmysel života? (Aj ja som chcel byť od farára, po pilota F1 až po vojaka všetko možným - ale ktoré dieťa nesníva:-)) Jasné je napr. že niekto nie je kvôli niečomu schopný sa vyzdvihnúť ale mnohí čo mali na viac to nevyužili naopak u tých, čo sa to neočakávalo, dosiahli svoje ciele. V kulturistike môžem uviesť príklad Franka Zaneho alebo Franca Columba, u ktorých hovorili, že na to nemajú a výsledok? Zane 3x a Columbu 2x násobný šampión Mr. Olympia a ešte mnoho viac ocenení.
Týmto sa ale nechcem a ani nikoho iného porovnávať s nimi (nemôže byť predsa každý šampión, najmä v dnešných časoch), len takíto ľudia môžu ísť príkladom iným. A to neplatí iba v športe, ale aj v herectve, škole, hudbe, láske a celkovo v živote. Niekedy na zmenu stačí málo zmeny, postupné vytyčovanie cieľov, ktoré sú v tom - ktorom čase splniteľné. Tiež môžem uviesť príklad jedného kamoša (Gabi B.), ktorý si vytyčuje honbu na veľké hmotnosti ale ešte sa mu to nepodarilo a tak skoro ani nepodarí, pretože si nedáva postupné ciele. A na druhej strane, druhý kamoš (Andy A.) je zrejme najsilnejší na celej škole, ale mohol by reálne pomýšľať aj na utkanie s inými silákmi, lenže ktovie kedy to bude. Dodávam, bolo by to zaujímavé, pretože de facto konkurenciu v sile v jeho kategórii nepoznám.
Mojím cieľom je sa zlepšovať aj keď je to ťažké. Dosiahnuť potenciál, popritom byť ale jeden z tých typov čo naberajú ťažko svalovú hmotu (tzv. hardgainer) je náročné ale nie nemožné. Tým že som tenšej postavy neznamená, že sa treba vzdať. Snívam o tom, že sa v dohľadnej dobe zúčastním nejakej naturálnej súťaži, lenže vidím na sebe niektoré nedostatky ktoré by som chcel urovnať do tej doby. No uvidíme;)
Od blízkej kamarátky (Maja K.) často mi okrem iného hovorí o pozitívnom myslení. Tiež chce naplniť svoje ciele splniť daním do toho energiu, čas a svoje pozitívne myslenie.Nemôžem nič iné len súhlasiť, lebo to je tou hnacou silou v živote hociktorého z nás. Preto na záver dodám, že tomu čo človeka napÍňa, by mal venovať svoj entuziazmus a energiu a nedať sa odradiť počiatočnými neúspechmi, ktoré sú celkom normálne. WORK IT HARD, FEEL GOOD ! ! !