Ako sa zo šelmy stal domáci miláčik
Sú nádherné, záhadné, celkom samostatné a v podstate nenáročné. Ale kde sa takéto šelmičky zvyknuté na prítomnosť človeka vzali? Nasledujúce riadky vám ponúknu stručný prehľad ako si tieto, v prírode tak divoké tvory, privykli na život po boku ľudí.
Ako to celé začalo?
Predpokladá sa že počiatky domestifikácie siahajú do doby pred 4 000 rokmi. Približne vtedy zistili starovekí Egypťania aká výhodná a užitočná môže byť prítomnosť mačky pri odstraňovaní škodcov a najmä pri strážení zásob jedla, respektíve obilia. Uctievali tieto tvory ako vynikajúcich lovcov a zároveň v nich videli nadpozemské bytosti a vytvorili im samostatné mačacie božstvo. Dokonca za zabitie mačičky čakal na vinníka neľútostný trest smrti. Známe sú aj nálezy mumifikovaných tiel mačiek v samostatných hrobkách, prípadne v hrobkách ich majiteľov.
Neskôr aj ďalšie staroveké civilizácie objavili nesporné výhody domestifikácie mačiek a priviezli ich do Talianska odkiaľ sa postupne rozšírili do celej Európy. Na nový kontinent, teda Ameriku, sa dostali spolu s prisťahovalcami. Krátkosrsté mačky pochádzajú práve zo spomínaného Egypta, naopak dlhosrsté rasy prišli neskôr z Turecka a z oblasti dnešného Iránu. Do Japonska a Činy sa dostali zdomácnené mačičky z Indie.
Jediným nepriaznivým obdobím pre ich prítomnosť v ľudských obydliach bol stredovek, kedy ich najmä katolícka cirkev spájala s bosoráctvom a diablom samotným. Avšak toto nepochopiteľné prenasledovanie časom opadlo, aj keď dodnes sa objavujú rôzne neopodstatnené povery z tých dávnych čias. Približne od osemnásteho storočia sa mačičky opäť tešili priazni a postupne sa znova stávali obľúbenými spoločníkmi.