pribeh o zajacikovy
29. 12. 2008
Ako to už býva zajac mal veľa detí a medveď ani jedno. Ako tak chodil medveď s medvedicou okolo zajacovho domčeka pozerajúc na jeho stále sa rozrastajúcu rodinu dosť ho to trápilo a ten zajac sa neho vždy vyškieral tým jeho provokatívnym úsmevom, až im to išlo na nervy. Zistili postupne, že zajac už nie je taký kamarát ako kedysi, že sa im vyškiera bezdôvodne a vlastne je to úplný hlupák. S hlupákom je predsa ťažké nájsť spoločnú reč. Najradšej by mu tresli po tých jeho vytrčených zuboch!
Jedného dňa prišiel k medveďovcom na návštevu medvedík čistotný , ktorý býval v meste a priniesol im na požičanie nejaké knihy. A hovorí: Pozrite si tieto knihy, napísal ich jeden kocúr a jedna kočka, ktorá žije v takom veľkom lese a volá sa Anastásia. Vy tiež žijete v lese, možno sa Vám to bude páčiť. Medveď sa tváril dosť nevrho a čítať sa mu nechcelo, lebo najradšej spal, ale medvedica tak trochu začala. Dočítala sa že všetky zvieratá sú nádherné bytosti, ktoré dokážu všetko na svete stačí na to iba myslieť a usmievať sa. Tak trochu nakazila aj medveďa a čítali spoločne. Niekedy mali slzy v očiach niekedy sa smiali. Zrazu začali u medveďovcov určité zmeny. Medvedica začala krajšie zametať okolo domu, medveď priniesol dva malé smrečky z hustého porastu, kde by aj tak zahynuli a zasadil ich, dokonca aj kadiť chodili ďalej od domu, aby im to lepšie voňalo. Počúvaj medvedica keď sme všetci nádherné zvieratká tak potom aj ten smradľavý potkan čo žije na čárde a chodí špinavý a všetko kradne je nádherné zvieratko, veď možno keby to vedel a prečítal by si to, začal by sa v potoku umývať a začal by aj sadiť a pestovať. A a možno aj tá hlúpa krava čo žije pri lese, hovorí medvedica je nádherné zvieratko, veď keby ju nekŕmili smradľavou silážou stále nepriväzovali a nenadávali jej od narodenia do hlúpych kráv tak by sa zmenila. A ona hovorí medveď napriek tomu sa stále pokojne pasie, dáva mlieko a každý rok vychová pekné teliatko......
Vlastne sa u medveďovcov všetko zmenilo až na deti – žiadne.
Počúvaj medvedica čo keby som zašiel za tým sprostým a drzým zajacom a spýtam sa ho ako to robí že má toľko detí, ponížim sa síce, ale možno predsa len poradí. Veď nám ani ďateľ nepomohol, a sova tiež len mudrovala bez výsledku! Tak aj bolo!
Vidí zďaleka zajac medveďa, ako s fľaškou v ruke ide k nemu a myslí si . Čo chce ten hlúpy, maškľabený medveď. Od detstva sme kamaráti, vždy som mu pomohol a teraz sa s neho stal nadutý chumaj, keď ma stretne ledva odzdraví, v lese sa mi skoro vždy vyhne. To ho určite medvedica hucká proti mne.
Prišiel medveď a hovorí, prosím ťa zajac poraď mi ako to robíš že máš toľko detí. Zajacovi zvlhli oči srdce mu poskočili v hrudi a úpenlivo rozmýšľa, ako by medveďovi bývalému kamarátovi čo najlepšie pomohol. Nič ho nenapadá iba.......Počúvaj medveď mrkvu ješ? Nie! Jáááj to musíš!!! Uteká medveďa poctivo je mrkvu s medvedicou. Prešlo polroka a....... nič!
Ide znova medveď k zajacovi na radu teraz radšej bez fľaši. Zajac sedí rozmýšľa dvakrát dlhšie ako pred tým....... a kapustu ješ? Nie!
Jedli mrkvu aj kapustu pol roka! TO BOL SMRAD! Všetky zvieratká ich obchádzali.
Prišiel smutný medveď za zajacom, aj pozdraviť zabudol, po pýche ani stopy a zajacovi sa oči pretáčali čo premýšľa, mrmle si popod nos: mrkvu je, kapustu je, v hore býva....... počúvaj medveď a s medvedicou sa veď vieš, nooó miluješ??? Nie!
Jáááááj to musíš!!!!!
To čo sa dialo u medveďovcov najbližšiu noc a deň to zo slušnosti a taktu radšej nebudem opisovať. Pravdou je, že keď som tadiaľ išiel o rok, tak u medveďovcov bol plný dom hostí. Celá zajačia rodinka a jeho trinásť detí, medvedík čistotný, ktorý sa stal krstným otcom, lebo sa medveďovcom narodili tri krásne medvieďastá. Zajac a medveď sa ojímali a medveď hovorí diskrétne zajacovi: zajac ja som taký sprostý, zajac mu oponuje medveď ty si oveľa múdrejší ako si myslíš! Medvedíkovi čistotnému sa po lícach kotúľali slzy ako hrachy, taký bol šťastný a tešil sa zo spoločnej radosti. Tlieskal rukami a tancoval okolo. Je to pravda, je to pravda, sme nádherné zvieratká, sme nádherné bytosti pritom stačí tak málo........Vytvoriť si svoj priestor lásky!
Tu by som svoje rozprávanie ukončil. Zaujímavý príbeh ? Však? Je pravdivý až na niektoré detaily aj keď pôvodne to bol vtip. Ja som totiž bol aj tým medveďom, aj tým zajacom tak trochu aj tým medvedíkom, lebo sem - tam požičiavam knihy. Prišiel so na jedno a tomu verím že všetko je v nás, všetky riešenia, naše skutky, naše pocity, náš život.
Náhľad fotografií zo zložky zajkovia
Komentáre
Prehľad komentárov
preboha
:D
(Ečko :D , 29. 5. 2011 14:16)príbeh pekny domka si královná :D fakt nádhera a nika kukaj toto www.dangerous.klan-kill.com tak sa neser :D vtip
k pribehom
(nika, 29. 12. 2008 21:48)no domka mas predstavivost sumna stranka ja mam krajsiu bebe..ne ne to zo srandi fakt dobre to je
pre
(noe, 27. 11. 2014 14:45)