1. Jednu? To radšej žiadnu
Ak chcete chovať andulky, chovajte aspoň dve. Jednu len dovtedy, kým si na vás nezvykne a čiastočne neskrotne (približne 3-6 mesiacov). Potom je vhodné zaobstarať jej partnera. Ak nechcete hniezdiaci párik, môže to byť andulka rovnakého pohlavia a je jedno, či ide o dve samičky, alebo samčekov. Andulky sú spoločenské vtáky žijúce vo veľkých kŕdľoch, preto je chovanie anduliek osamote, pre andulky iba trápením.
2. Vhodný vek na hniezdenie
Samčekov je vhodné nechať hniezdiť najskôr vo veku 6 mesiacov. Samičky minimálne vo veku 8 mesiacov, najvhodjšie je aspoň 12 mesiacov. Je to dôležité pre odchov nielen zdravých mláďat, ale aj dobrého stavu hniezdiaceho páru.
3. Čo robiť, aby andulky mali mláďatká?
Predpokladom je dostatočne starý párik v dobrom zdravotnom stave, ktorý sa viditeľne k sebe správa doslova "zamilovane". To znamená, vzájomne si andulky čistia perie, samček kŕmi samičku, samička sa k samčekovi správa priateľsky a neútočí na neho. Toto samozrejme neplatí u veľkoľkochovateľov anduliek, ktorí poväčšinou andulky jednoducho dajú do jednej klietky a čakajú, či sa andulky spária alebo nie. Ďalej je potrebné mať párik vo vhodnej voliére s hniezdnou búdkou. Potrebná je aj potrava, ktorá andulky stimuluje k páreniu. Podrobnejšie sa o uvednom dočítate v sekcii CHOV A ODCHOV.
4. Veľkosť klietky
Najvhodnejšie rozmery klietky pre chov dvoch anduliek sú aspoň 60cmx30cmx60cm (dĺžka, šírka, výška). Vhodnejšie sú klietky dlhšie a nižšie, pretože andulky rady vysedávajú na najvrchnejších bidllách (preto sú príliž vysoké klietky nevyužité v ich spodných častiach) a hlavne vedľa seba. Je vhodné mať vklietke minimálne 2 kŕmitká s prosom, jednu, prípadne dve napájačky, jedno kŕmitko s pieskom, jedno napr. s ovsenými vločkami, prípadne ovocím a hlavne prírodné drevené bidlá z konárov stromov.
5. Môžu andulky znášať vajíčka aj keď nemajú búdku?
Môžu. Stáva sa to síce zriedka, ale stáva. Samička, ak chce, znesie vajíčka nielen do búdky, ale aj do ktoréhokoľvek iného miesta, kam má prístup a má tam "kľud". Najčastejšie je to polička s knihami, šuflík, prípadne iný nejaký tmavší kút, niekedy dokonca aj kúpelnička (samozrejme bez vody) a mnoho iných miest. Ide hlavne o tie prípady, kedy sú andulky veľkú časť dňa pustené mimo klietky v našich bytoch.
Veľa ľudí si želá mať iba jednu andulku, ktorá by bola krotká, dôverčivá, hravá a zvedavá, ktorá by bola súčasťou ich života, naučila sa rozprávať a bola s človekom šťatná. Kto chce ale takúto dôveru u andulky získať, musí jej venovať dostatok svojho času, trpezlivosti a hlavne lásky. Musíme si uvedomiť jednu vec a to, že andulka je od prírody vták žijúci v kŕdľoch.
Som si istá, že ak sa jedného dňa rozhodnete prijať tohto milého vtáčika za svojho spoločníka, určite nebudete ľutovať. andulka
Som ale zástanca toho, že ak mať iba jednu andulku, tak to radšej žiadnu. Majte preto andulky aspoň dve. Budú šťastné oni, budete šťastní vy.
Skôr, ako si zadovážite andulku, mali by ste sa zamyslieť na tým, či:
* Ste schopný pravidelne sa starať o andulku po všetky roky jej života?
* Máte na to dostatočne vhodný priestor, trvalé miesto na klietku?
* Máte na andulku dostatok času?
* Máte doma ešte iné domáce zvieratá, ktoré by sa s andulkou nemuseli znášať?
* Máte s ňou čo urobiť, ak odcestujete na prázdniny, prípadne na dovolenku?
* Nie ste alergický na perie?
* Budete ju mať radi, aj keď nebude krotká a nenaučí sa rozprávať?
Andulka potrebuje spoločnosť a zvlášť je viazaná na jedného opereného druha. Doma o samote držaná adnulka je šťastná iba vtedy, keď sa môže upnúť na človeka ako na náhradného životného partnera. Tento človek by mal byť väčšinu dňa prítomný, mal by sa s ňou pravidelne hrávať, rozprávať sa s ňou. Ak je však andulka väčšiu časť dňa sama a chceme, aby bola veselá, spokojná a šťastná, je potrebné mať andulky aspoň dve.
Andulky sú inak nenáročné na chov a starostlivosť, ale ak z nich chceme mať dôverčivých spoločníkov, musíme sa im dostatočne venovať. Nenarobia veľa špiny a neporiadku, no mnohým gazdinkám však môžu prekážať vyletujúce pierka a prádzne šupky zo semien, ktoré zvyknú andulky rozhádzať precvičovaním krídel ich rýchlym trepaním.
Ich jedálníček je prístupný v každom zverimexe a obchode a nie je náročný na peniaze. Snáď najdrahšou investíciou pri chove andulky je vhodná klietka, ktorá musí spĺňať hlavne svoj účel.
Klietka a hniezdiaca búdka Tlačiť E-mail
Napísal Jansa
11 október 2006
Ak chcete, aby váš párik anduliek vychoval mlaďatá, musíte splniť niektoré podmienky. Párik pri hniezdení potrebuje predovšetkým dostatočne veľkú klietku, najvhodnejšia je menšia voliéra, na ktorú je možné pripevniť hniezdiacu búdku. Je možné nechať andulky hniezdiť aj vo väčšej klietke. Ak sa v nej vaše andulky cítia dobre a rozhodnú sa priviesť na svet mláďatká, postačí aj ona. Bolo by ale vhodné, namontovať do niektorého z jej otvorov búdku a to tým spôsobom, aby neprekážala a aby ste sa do jej vnútra dostali bez ťažkostí vy a hlavne vaše andulky. voliéra s hniezdiacou búdkou
mensia voliera
Búdku je najvhodnejšie pripevniť z vonkajšej strany voliéry tak, aby bol do nej voľný prístup pre kontrolu mláďať a jej čistenie, pretože búdky znečistené trusom mláďat andulky nečistia . V obchodoch je bežne dostať dva druhy búdok a to veritikálneho tvaru o rozmeroch 15cmx15cmx20 cm (dxšxv) a horizontálneho tvaru o rozmeroch 20cmx15cmx15cm (dxšxv) . Otvor búdky u ubidvoch typoch je s priemerom 5 cm. Pod otvorom sa nachádza krátke bidielko. Pre andulky je ale vhodnejším typom búdka horizontálneho tvaru, pretože v búdke vertikálneho tvaru môže dôjsť k rozbitiu vajíčok pri vchádzaní samičky do búdky a mláďatá majú v takejto búdke väčší problém vyštverať sa k otvoru pri jej opúšťaní. Na dne búdky sa nachádza hniezdiaca jamka, do ktorej samička kladie vajíčka. Búdku nie je potrebné ničím vystieľať, pretože samička poväčšinou všetky výstelky (piliny, papier...) odstráni a vajíčka kladie do holej hniezdiacej jamky.
Potrava stimulujúca párenie Tlačiť E-mail
Napísal Jansa
12 október 2006
Ďalším podnetom k páreniu a znáške vajíčok je okrem búdky aj vhodná potrava. Keďže vo voľnej prírode andulky hniezda v období keď majú dostatok potravy, je potrebné vášmu páriku ponúknuť hlavne dostatok vitamínov v ovocí a zelenine a výživnú potravu, ktorou je napríkla naklíčená zmes, ktorej prípravu nájdete v časti o Potrave.
Ďalej je potrebné počas celého obdobia hniezdenia dávať páriku dostatok bielkovín formou vaječnej zmesi pozostávajúcej z natvrdo uvareného vajíčka, nastrúhanej mrkvy a asi 5-6 rozdrvených piškôt, prípadne 2 lyžičiek strúhanky. Všetko spolu premiešame a podávame denne andulkám čerstvé. Hotová zmes sa môže uskladniť max. 3 dni v chladničke, ktorú je ale potrebné pred podaním andulkám nechať "zohriať" na izbovú teplotu.
Samička potrebuje pre tvorbu vajíčok dostatok vápnika, ktorý je obsiahnutý buď v sépiovej kosti, minerálnych blokoch, prípadne aj v rozdrvených škrupinách vajíčok. Zo začiatku som škripiny vajíčok po vyliahnutí mláďat z búdky vyhadzovala. Zistila som ale, že ak som ich tam nechala, samička ich zjedla, čím si sama dopĺňala vápnik spotrebovaný pri znáške. Vaječnú zmes je potrebné podávať počas celého hniezdenia, hlavne po vyliahnutí mláďať, pretože tvorí hlavnu zložku pri ich kŕmení. V obchodoch je môžné kúpiť špeciálne krmivá pre odchov mláďat, ale z mojich skúseností hore uvedené kŕmne zmesi pre ich zdravý vývoj úplne stačia .
Tokanie a párenie Tlačiť E-mail
Napísal Jansa
14 október 2006
Začiatok tokania spoznáte jednoznačne. Samček sa bude rozčúlene uchádzať o svoju partnerku. Kvoká, kričí, do všetkého okolo seba šťuchá hornou časťou zobáka, predovšetkým ale do zobáka svojej partnerky.
Stále častejšie sa k nej približuje, tancuje pred ňou na bidielku s rýchlymi pohybmi hlavy hore a dole, pričom sa mu zreničky celkom zúžia. Bielko oka je vtedy u neho mimoriadne výrazné. Trhá ako divý so zvončekom, nechá si ho víriť okolo hlavy, zorčúlene sa natrasuje, šuchorí pierka na hlave. Samička sa zo začiatku tvári, že to na ňu nijako nepôsobí. Odrazu sa však k nemu sama približuje a ľahko prikrčená sa ním nechá kŕmiť. Ide o akúsi nepísateľnú dohodu párov o deľbe úloh počas hniezdenia a starostlivosti o mláďatá v búdke. Úlohou samčeka počas hniezdenia je kŕmenie samičky, ktorá vtedy nevychádza z búdky za potravou. Ako predohru pohlavného vzrušenia skúša samček stúpiť samičke na chvost.
Tá rýchlo uniká, zdá sa ale, že jeho správaniu veľmi dobre rozumie, pretože nereaguje agresívne.
K páreniu napokon dochádza po dlhšom tokaní. Samička vyzve samčeka na párenie tým, že sa prikrčí na bidielku, zadoček zodvihne dohora, rozprestrie chvost a krídla zvesí po bokoch. Samček vylezie samičke na chrbát, zobákom sa zachytí operenia na krku, bokom sa nakloní dozadu, aby sa obe ich kloaky stretli. Roztiahne nad samičkou jedno alebo obidve krídla, ktorými si pomáha udržiavať rovnováhu. Aj samička už má vtedy zreničky zúžené a iba nehybne prikrčene stojí, kým samček nedokončí tento milostný akt.
Počas celého času párenia samček nežne cvrliká. Po skončení samičku nakŕmi, ako keby ju chcel odmeniť za prejavenú náklonnosť. Páriky anduliek sa k sebe správajú naozaj ako zaľúbenci a pozorovanie ich správania je nesmierne zaijímavé a milé.
Začíname hniezdiť Približne 8 dní po prvom párení znesie samička prvé vajíčko. Priemerná znáška býva 4-7 vajíčok, ktoré samička znáška každý druhý deň. Bežne sa stáva, že jedna znáška dosiahne aj 11 vajíčok.
V takomto prípade je namieste odstrániť zo znášky približne 4-5 vajíčok, aby sa hniezdiaci párik príliž nevyčerpal staraním sa o potomstvo. Samička búdku opúšťa iba na veľmi krátky čas, aby sa ponaťahovala, vyprádznila a spárila so samčekom. Trus hniezdiacej samičky je kašovitý a je ho pomerne veľa. Počas znášania vajíčok sa samička so samčekom každý deň pári. Po znesení posledného vajíčka sa párenie končí a samička vychádza z búdky už iba kvôli vyprázdneniu. Od začiatku hniezdenia samček svoju partnerku kŕmi buď z otvora búdky, prípadne priamo v búdke.
Keď váš párik anduliek dostane hniezdiacu búdku, bude pre neho od prvej chvíle veľmi zaujímavá. Andulky môžu teoreticky hniezdiť v ktoromkoľvek ročnom období. Sú zvyknuté hniezdiť pri každej vhodnej príležitosti a nie sú viazané na určitý čas.
Len v čase pŕchnutia, teda v období preperovania, nehniezdia. Napriek tomu sa však neodporúča nechať andulky hniezdiť skôr ako v marci, hlavne ak sú chované vo vonkajšíchvoliérach. Andulky hniezdia v prírode v kolóniách a podnet na hniezdenie vychádza aj od ostatných párov.
Samička bude spočiatku iba opatrne nakúkať do búdky a možno ešte niekoľko dní potrvá, kým sa do nej odváži vstúpiť. Jedného dňa sa ale odváži vojsť dnu a jej pobyty v búdke budú stále dlhšie a dlhšie, pričom môžete počuť, ako si v nej ohlodáva a prehlbuje hniezdiacu jamku. Na začiatku hniezdenia samček do búdky prístup od samičky nemá.
Ak si chceme byť istí, či sú vajíčka oplodnené, približne na 7-10 deň od znesenia prvého vezmeme vajíčka z búdky a presvietime ich oproti žiarovke. Oplodnené vajíčka majú tmavé špičky, prípadne sú tmavé už do polovice, podľa toho, koľko dní prešlo od ich znesenia a po ich stenách je vidieť tenučné červené vlákna. Neoplodnené vajíčka sú svetlé, priesvitné, bez tmavých špičiek. Ak sú všetky vajíčka neoplodnené, je potrebné ich samičke odobrať. Samička sa po odobraní vajíčok bude správať pár dní zmätene, no neubíži jej to. Buď prestane na nejaký čas znášať, alebo sa začne znovu páriť a znesie ďalšie vajíčka. Ak v znáške nájdeme medzi opolodnenými vajíčkami niekoľko neoplodnených, neodstraňujeme ich hneď, ale až po vyliahnutí posledného mláďaťa, a to z toho dôvodu, že pri odobratí niekoľkých vajíčok by mohla samička zanechať celú znášku. Znesené vajíčka samička pravidelne otáča, aby boli rovnomerne zahrievané. Priemerná znáška pozostáva zo 4-6 vajíčok.
Z vajíčok sa na 18 deň od znášky prvého liahnu každý druhý deň mláďatá vo veľkosti 2-3 cm, ktoré rýchlo rastú a pribúdajú na váhe. Z mojich vlastných skúseností sa však niekedy stáva, že sa liahnutie môže o nejaký deň predĺžiť a ani intervaly medzi liahnutím nemusia byť vždy iba jeden deň.
Liahnutím mláďat sa z búdky začína ozývať tichučké pípanie, ktoré sa zosilňuje primerane ich rastu. Je potrebné búdku denne kontrolovať, pre prípadný úhyn niektorého z mláďat, ktoré treba ihneď odstrániť, aby sa jeho rozkladom nezavliekla medzi ostatné mláďatá prípadná infekcia. Nevyháňajte samičku z búdky násilím, radšej počkajte, kým nevyjde von sama, aby sa vyprázdnila.
3-4 dňovému mláďaťu začína rásť prvé páperie. Približne na deviaty deň sa mu otvárajú oči a začínajú rásť letky na krídlach a chvostové pierka. Samček stále kŕmi iba samičku, ktorá zasa kŕmi mláďatá. Už dvojtýždňové mláďa sa začína pomaly vyfarbovať a podľa chvostových a krídlových letiek sa dá zistiť, akej farby bude. Samček vtedy vchádza do búdky aby nakŕmil samičku a staršie mláďatá, kým ona kŕmi tie mladšie. Často sa z búdky ozýva trepotanie krídel mláďat, ktoré si takto precvičujú krídla pre ich budúci let.
Ako 4 týždňové sú úplne operené a začínajú vykukovať z búdky a rozhliadať sa po okolí. Samička začína opúšťať búdku, aby sa sama najedla a mláďatá ostávajú poväčšinu dňa v búdke samé, pričom ich kŕmia obidvaja rodičia. Búdku opúšťajú ako 4,5 až 5 týždňové a asi týždeň ich mimo nej ešte dokrmuje otec. 6 týždňové mláďatá sú samostatné, vedia samé prijímať potravu a opúšťajú svojich rodičov.
Samostatné mláďatá je potrebné oddeliť od rodičov, ktorí sa poväčšinou pripravujú na novú znášku a mláďatá od seba niekedy dost "surovo" vyháňajú.
rať, aby sa zbytočne nevysiľovala sedením na nich.
Keď mladé andulky opustia hniezdiacu búdku, nie sú ešte dokonalí letci. Prvé dni sedia väčšinou na dne voliéry, prípadne na nižších bidielkach, na ktoré dokážu vyliezť. Pomaly sa oboznamujú s priestormi vo voliére a začínajú si precvičovať svoje krídla tým spôsobom, že sa nohami pridržiavajú bidielka a silno trepocú krídlami. V priebehu týždňa už vedia vyletieť aj na najvyššie bydlá a zaujíma ich všetko, čo nájdu okolo seba.
Mladá andulka začína lietať už vo veku štyroch týždňov. Každým dňom svoj let zdokonaľuje, krídla jej zosilnejú, orientovanie v priestore je čoraz viditeľnejšie.
Pri prvom prelete mláďat v izbe treba byť opatrní, pretože ešte nedokážu odhadnúť vzdialenosťi a rovnako nemotorne sa správajú aj pri brzdení a otáčaní. Keďže lietaju dosť rýchlo, hrozí im nebezpečenstvo, že narazia do nábytku, stien a predovšetkým do okenných tabúľ. Je potrebné dávať pozor, aby nespadli za skriňu alebo iný nábytok. Netreba ich vtedy ani na chvíľu spustťi z očí a nechať ich pomaly privykať na nové a väčšie priestory.
Moje skúseností sú také, že mladé neskúsené andulky po vypustení z klietky zaleteli buď na záclonu (takmer k stropu), alebo na najvyššiu poličku v izbe. Robia to inštiktívne, aby mohli z výšky pozorovať okolie. Postupne sa po izbe porozhliadali, zleteli nižšie a pozorovali svoje okolie.
pomoc
(Radoslav, 18. 10. 2014 18:58)