Miroslav Trenka

Každým rokom mám pocit, akoby sa skutočné čaro Vianoc vytrácalo. Mnohí si tieto sviatky asi pomýlili. Každý chce kúpiť nejaký darček. No mne stačí mať pokoj, pohodu a harmóniu. Neviem. Asi som z inej planéty ak mi stačí len tak málo. Z roka na rok prestávam cítiť, že sú vôbec nejaké Vianoce. Skôr sa mi zdá, že ide o klasický, bežný deň. Z rozprávania starších sa aspoň nachvíľu zvyknem preniesť do čias, kedy Vianoce mali skutočnú hodnotu.

Človek sa mení dobou. V terajšom svete nás ovládajú počítače, televízia a iné vymoženosti dnešného sveta. Elektronika nie je všetko. Občas poteší milé slovo, úsmev. Jednoducho komunikácia. Kedysi ľudia mali k sebe bližšie. Vianoce spoločne trávili so susedmi.

Hrali karty a bavili sa tak ako vedeli. Smiali sa. Prečo to dnes nemôže byť tak, ako predtým? Áno, asi je to smiešne. Však máme televízor, ktorý nám nahradí spoločníka a kamaráta či suseda. So skleneným čudom sa zasmejem kedy chcem, aj si zahrám hru. Však stačí vytočiť audiotextové číslo. Nejaký skákajúci šašo vám dopraje k vianočným sviatkom najkrajší balíček v podobe vysokého účtu.

Veľa mladých si nedokáže vážiť ani to, že má skvelých rodičov, ktorí im urobia najkrajšiu vianočnú atmosféru. Stále chcú pahltne viac a viac. Pre mňa tieto Vianoce budú radostné, pretože mi ešte zostala krstná mama. Teším sa na jej úsmev. Slzám sa tiež neubránime, pretože ľudí ktorých sme stratili si pod vianočný stromček nekúpime...