Wanda sedela na posteli aj s deťmi v náručí a všetci ešte spali. Sesternica opatrne otvorila dvere, zahrnula záves, aby im silné, ranné slnko nesvietilo do očí a neprebudilo ich.
Nemec vošiel spolu s Poľkou do budovy. Bola tmavá, omietka opadaná, na zemi boli rozbité kachličky, a v strede miestnosti sprchy. „Daj si dole šaty, rozpusti si vlasy a poriadne sa umy! Možno to je posledný krát čo sa poriadne osprchuješ, tak nezahoď túto šancu.“ Povedal Nemec a otočil sa aby sa vyzliekla. Poľka mu chcela niečo povedať, ale nedokázala to .Hlas jej ako keby zamrzol. Zvliekla si šaty a spodnú bielizeň a postavila sa k sprche. Otočila kohútikom a začala si umývať ryšavé, vlnité, lesklé vlasy, ktoré voda ešte viac zvýraznila. Nemec, aj keď bol otočený, cez plece nazeral, ako sa Poľka umýva. Potichu a pomaly sa otočil a vykročil za Poľkou, ktorá mu bola otočená chrbtom. Už-už sa jej mienil dotknúť, ale vtedy mu niečo prišlo na um, otočil sa a zase iba stál pri dverách odvrátený od nej. Poľka sa osprchovala a poprosila Nemca, aby jej dal nejaké šaty a uterák. Nemec vybral zo skrine biely, drsný uterák, pásikavý, sivý plášť na gombíky a staré, skoro rozpadnuté topánky. Upravila sa a chcela si vlasy vypnúť znovu do hora. Nemec pokrútil hlavou, vybral nožnice a blížil sa k nej. Ona ustupovala dozadu, až narazila na stenu. „Nie, nie!!“
„Nie“ Preľakane vykríkla Wanda. Deti sa prebudili a pozreli ospalými očami na mamu. „To nič, to bol len sen. Koľko je hodín? Desať?! Poďte na raňajky. Potom pôjdeme do mesta. „Deti vyskočili z postele a zišli rezko dolu, do kuchyne. Wanda zívla a nasledovala ich. „Čo tu máme?“ Otvorila chladničku, vybrala maslo a šunky, z komory chlieb a sebe a aj deťom pripravila raňajky. „Mama, a kam pôjdeme?“ Wanda si odkusla z chleba, zdvihla zrak na Sophiu a ešte stále ospalá, odpovedala. „Najprv samozrejme nakúpiť. Potrebujete oblečenie a musíme aj niečo jesť. Ja si musím nájsť prácu, lebo ako otecko zomrel, tak tu nikto nezarába a z odškodného dlho nevyžijeme, takže musíme ísť na úrad. Teda ja musím. Vy ak chcete môžete ísť domov. Moja sesternica sa po vás zastaví. No a potom, ak nám zvýši čas, tak sa môžeme najesť vonku.“ Deti súhlasne prikývli a vložili si do úst posledný kus chleba. Riad dala Wanda do drezu a vyšla s deťmi hore, na poschodie.
predchádzajúca strana nasledujúca strana