Fakty o druhom najväčšom svetovom náboženstve
Islam s pol druha miliardou vyznávačov je druhé najväčšie svetové náboženstvo.
Bratislava 30. júna (TASR) - Islam s pol druha miliardou vyznávačov je druhé najväčšie svetové náboženstvo. Vznikol začiatkom 7. storočia v západnej Arábii ako prísne monoteistické učenie hlásané prorokom Mohamedom (570-632), ktorý nadviazal na židovstvo, východné sektárske kresťanstvo a staroarabské prvky.
Učil, že Boh prostredníctvom prorokov zjavoval ľuďom svoju vôľu, ale tí posolstvo odmietali alebo pokrivili. Preto bol on, Mohamed, vybraný za pečať prorokov s tým, že jemu bolo dané konečné zjavenie - Korán -, ktoré už nebude nikým skazené.
Islam sa rýchle šíril, najprv vojensky, neskôr tiež obchodom a kultúrnou prestížou (do subsaharskej Afriky a východnej Ázie). Prispievala k tomu aj jednoduchosť jeho vierouky a prehľadnosť
P R Á V N O - E T I C K Ý C H P R E D P I S O V
Islam požaduje dôslednú vieru v:
- jediného Boha
- anjelov
- zjavené Písmo
- prorokov
- posledný súd
- vzkriesenie
Právny systém upravuje vzťahy človeka k Bohu i vzájomné medziľudské vzťahy; moslim je povinný dodržovať päť zásad (arkád ad-dín), čiže
P A Ť S T Ĺ P O V I S L A M U
- vyznanie viery (šaháda)
- päťkrát denná modlitba (salát)
- platenie náboženskej dane (zakát)
- pôst v mesiaci ramadán (saum)
- púť do Mekky (hadždž)
Islamská teológia a právny systém boli prepracované zvlášť v 8.-12. storočí. Od 10. storočia sa šírili tiež mystické smery, napríklad súfizmus, ako duchovný protipól k zemitým príkazom islamského práva šarí'a. Islam nepozná protiklad duchovného a svetského, ani inštitúciou cirkvi.
Politické spory o vedení obce vyvolali už v 7., storočí schizmu, od sunnitskej väčšiny sa oddelili teokratická cháridža a legitimistická ší'a.
Islam presahuje medze pojmu náboženstva, zahrňuje tiež spoločenské inštitúcie a kultúrne vzory. Jednotu islamu udržuje spoločná viera, Korán, šarí'a a množstvo kultúrnych prvkov; dnes tiež medzinárodná politická Organizácia islamskej konferencie.
K O R Á N
Názov moslimskej posvätnej knihy znamená doslova "čítanie". Je to súbor po arabsky písaných vieroučných, ale aj mytologických a právnických materiálov, ktorých základom sú Mohamedove výroky prednášané v Mekke a Medíne, šírené potom ďalej hlásateľmi raného islamu.
Korán je rozdelený do 114 súr (kapitol), ktoré majú názvy podľa svojho obsahu a sú členené do veršov. Najstaršie súry sú stručné a poetické, neskôr rozvláčnejšie, väčšinu tvoria súry z obdobia Mohamedovho pôsobenia v Mekke.
Texty Koránu boli postupne zjednocované, okolo 650 kanonizovaných a zostavených do jednej knihy, ktorých opis sa po zničení nezrevidovaných textov ustálil v 8. storočí n.l.
Napriek tomu zachované verzie nie sú celkom totožné, najrozšírenejší opis má 6225 veršov.
Okrem prevzatých mýtov starších náboženstiev, predovšetkým legiend o prorokoch (Adam, Abrahám, Mojžiš, Ježiš) zahrňuje Korán aj historické prvky arabských dejín, právne predpisy (majetkové, sobášne, trestné), báje o stvorení a konci sveta či o podstate vesmíru.
Podľa Koránu je existencia prírody a človeka celkom závislá na vôli jediného boha Alaha. Človek sa musí tejto vôli bezvýhradne podriadiť a musí obracať svoju myseľ k posmrtnému životu, v ktorom sa dočká buď odmeny v raji, alebo trestu v pekle.
V islamskom podaní nebol Korán nikdy spísaný, ale iba zjavený ľudstvu Mohamedom. Ideológia Koránu, vychádzajúca z mravných, bohoslužobných a právnických potrieb raného islamu, je obhajobou feudálnej spoločnosti, v ktorej Korán vznikal. Svojou koncepciou smerovala táto spoločnosť k odstráneniu prvotnopospolného zriadenia, charakterizovaného bojmi medzi arabskými kmeňmi, krvnou pomstou či polyteizmom.
Islam sa delí na dva hlavné prúdy - sunnitizmus a šiitizmus:
S U N N I T I
sú hlavným, ortodoxným prúdom islamu. Na rozdiel od šiitov neuznávajú priame následníctvo Mohamedových potomkov a ich dedičný nárok stáť v čele náboženskej obce. Sunniti teda na rozdiel od menšinových šiitov uznávajú postupnosť historických kalifov, počínajúc zámožným kupcom z kmeňa Kurajšovcov Abú Bakrom. Hlásia sa k niektorému zo štyroch mazhabov - islamských právnych škôl a smerov. Okrem Koránu uznávajú aj tradíciu (sunnu). Sunnitizmus sa sformoval v 7.-9.storočí a v súčasnosti sa k nemu hlási 80-90 percent moslimov.
Š I I T I
Moslimovia hlásiaci sa k tomuto smeru islamu (asi 13,5 percenta) uznávajú za hlavu moslimskej obce s titulom imáma len Mohamedovho bratranca a zaťa Alího ibn Abú Táliba a jeho potomkov. Ší'a vznikla schizmou už v 7. storočí a ďalším vývojom sa rozvetvila na niekoľko odnoží. Šiiti sa odlišujú od sunnitov hodnotením histórie, výkladom niektorých miest Koránu, vlastným súborom tradícií a niektorými odchýlkami právneho systému. Rozšírený je kult mučeníkov. Šiitizmus tvorí väčšinové náboženstvo v Iráne, južnom Iraku a Jemene, menšie skupiny sú aj v Libanone a Sýrii.
Enjoy