európsky folklór a folkloristika(7)
25. 11. 2008
Beowulf
Beowulf (doslova „včelí vlk“, teda medveď) predstavuje anglosaský epos, ktorý dostal názov podľa mena hlavného hrdinu. Je to najstaršia pamiatka anglickej literatúry a súčasne najdlhší text anglosaskej literatúry (zhruba 10 %). Jediný zachovaný stredoveký manuskript Beowulfa sa datuje približne r. 1000. Samotný epos sa však väčšinou odborníkov datuje koncom 7. st. alebo začiatkom 8. st.
Manuskript Beowulfa je v súčasnosti uložený v Britskom múzeu. Jeho najstarším majiteľom bol Laurence Nowell, anglosaský učenec z Lichfieldu. Po čase sa manuskript dostal do zbierky Sira Roberta Brucea Cottona (1571 - 1631). Bol uložený v jeho knižnici pod bustou rímskeho cisára Vitellia na polici A pod číslom 15, preto sa nazýva Cotton Vitellius A. xv. Pozostáva z dvoch zvitkov obsahujúcich deväť rozličných textov.
Text Beowulfa bol zapísaný vďaka priaznivým historickým podmienkam. Do Anglicka sa totiž dostali dve kresťanské misie: severná z Írska a južná od pápeža Gregora. Južná misia bola katolícka a netolerovala prepisy pohanských veršov, aj keď boli interpretované v kresťanskom duchu. Írske kresťanstvo však v tej dobe samo predstavovalo špecifickú zmes kresťanských a pohanských predstáv a germánske zvyky mu boli blízke. Pápežská misia bola v Anglicku neúspešná a írska úspešná, a preto v Anglicku prežilo oveľa viac starých textov ako v iných krajinách. Neskôr, za vlády Henricha VIII., rukopis prežil ničenie náboženských textov v kláštoroch - vďaka svojim rozprávkovým motívom, a ešte neskôr, v r. 1731, prežil aj požiar, ktorý postihol knižnicu Sira Cottona.
Text poémy pozostáva zo 44 kapitol, pričom sa nová kapitola niekedy začína vnútri zložitej vety (táto zvláštnosť textu sa zvyčajne nezachováva pri preklade). Keďže pôvodne rukopis nebol pomenovaný, názov poémy bol pridaný vydavateľmi v 19. st.
V 1786-1787 Grimur Jonsson Thorkelin z Islandu urobil dva prepisy poemy. Thorkelin bol prvým vydavateľom Beowulfa (1815). Odvtedy sa Beowulf vydával viac ako dvadsať krát (keď nerátame opakované vydania) a približne dvadsať krát sa prekladal do angličtiny. Bol preložený do mnohých jazykov vrátane latinčiny, a to so zachovaním pôvodného rýmu, v iných rýmoch, s používaním archaizmov aj bez nich. Dokonca aj prozaické preklady sa značne líšia medzi sebou.
Dej tohto eposu je nasledujúci: Beowulf, mladý bojovník z kmeňa Geatov, sa dozvedá o nešťastí, ktoré postihlo dánskeho kráľa Hrothgara. Už dvanásť rokov totiž obluda Grendel prepadáva jeho nádherný palác Herot a zabíja jeho bojovníkov. Nikto nemôže Grendela poraziť. Beowulf sa vydá za more, aby pomohol Hrothgarovi. Zabije Grendela a potom aj jeho matku, ktorá chce syna pomstiť. So štedrými odmenami sa vracia domov, kde vykonáva nové hrdinské skutky. Neskôr sa stáva kráľom Geatov a šťastne im vládne po dobu 50 rokov. Po uplynutí tejto doby krajinu začína trápiť strašný drak, ktorý sa mstí za krádež šperku z pokladu, ktorý má strážiť. Beowulf nad drakom víťazí, ale sám v súboji zahynie. Dej sa končí popisom slávnostného spálenia tela hrdinu a vytvorenia mohyly nad jeho telom i vybojovaným pokladom.
Fantastické udalosti, ktoré majú viaceré podobnosti s rozprávkami, sú v Beowulfovi prenesené na historickú pôdu. Odohrávajú sa vo svete národov Severnej Európy – Dánov, Švédov a Geatov (identifikácia Geatov zostáva predmetom diskusie. Niekedy sa interpretujú ako Góti južného Švédska alebo ostrova Gotland či Juti z Jutlandu a i.). V epose sa spomínajú aj iné historické národy a králi, ktorí im kedysi vládli. Nevzťahuje sa to však na samotného hrdinu: Beowulf podľa všetkého nemal historický prototyp. V tejto súvislosti je zaujímavé, že anglosaský epos nespomína Anglicko (tento fakt viedol k predpokladu o jeho možnom škandinávskom pôvode).
Beowulf bol skúmaný mnohými bádateľmi z rozličných hľadísk – lingvistického, literárnovedného, historického, archeologického, folkloristického a antropologického. Pri hľadaní prameňov poémy, jej spojitosti s mytológiou, legendami a dejinami sa jej pasáže, rytmus a jazyk boli interpretované rozličným spôsobom. Hľadali sa paralely s Bibliou, so škandinávskou a írskou tradíciou, ako i vplyvy Homéra, latinských autorov a cirkevných otcov. Bádatelia sa snažili datovať text poémy a nájsť jej vzťah k iným anglosaským prameňom. Beowulf sa využíval pri popise etiky a etikety Germánov, ich náboženstva a každodenného života. O Beowulfovi je napísané nesmierne množstvo prác, a takmer každý riadok tejto poémy by sa mohol stať predmetom rozsiahlej diskusie.
Vo folkloristike sa pri interpretácii Beowulfa používali rozličné prístupy. V rámci školy Perryho-Lorda sa bádatelia snažili zistiť, či Beowulf bol predmetom improvizácie alebo bol napísaný tak, ako sa píšu autorské diela. V anglickej folkloristike existuje teória, podľa ktorej Beowulf bol výtvorom jedného autora, ktorý poznal aj pohanské piesne, aj latinské verše, aj cirkevných otcov. Bádatelia sa teda snažili určiť osobnosť autora: bol negramotným spevákom alebo vzdelaným človekom, mníchom alebo bojovníkom? V tejto súvislosti sa pozornosť sústredila na auditóriu poeta. Anglosasi 7.-8. st. totiž tvorili vojensko-aristokratickú spoločnosť, v ktorej sa barbarské zvyky spájali s hlbokým záujmom o literatúru a umenie. Northumbria – kráľovstvo na severe Anglicka, kde sa zaznamenala väčšina anglosaských textov, bola jedným z významných centrov európskej kultúry tej doby.
V 19. st. bádatelia pokladali poému za výsledok spojenia niekoľkých rozličných piesní. Zvyčajne sa delila na štyri časti:
- súboj s Grendelom,
- súboj s Grendelovou matkou,
- návrat Beowulfa do vlasti,
- súboj s drakom.
Väčšina bádateľov sa prikláňala k názoru, že pôvodne pohanská poéma bola čiastočne prerobená v kresťanskom duchu, a práve preto v nej nachádzame prelínanie dvoch svetonázorov. Neskôr začal dominovať názor, že prechod od ústnej tradície ku knižnej verzii nebol jednoduchou „fixáciou“: Beowulf podľa toho bol celistvým dielom, ktorého autor spojil a prepracoval viaceré pramene. Je však potrebné poznamenať, že o tomto procese nevieme nič určité.
Pokiaľ ide o prelínanie pohanstva a kresťanstva a viaceré nesúlady v náboženskom správaní Dánov, existujú štyri línie interpretácie:
1. Poslucháči Beowulfa a jeho autor boli uvedomelí kresťania. Pohanský dej bol plne prispôsobený ideám kresťanstva. V 8. st. všetci vedeli, že Škandinávci boli pohani, ale pohan nemohol byť ústrednou postavou kresťanskej epiky, a preto aj Dáni, aj Geuti sú predstavení ako kresťania. V 10. st., keď Beowulf bol zaznamenaný, Škandinávci nielen stále boli pohanmi, ale stali sa najhoršími nepriateľmi Anglosasov (doba vikingských vpádov). Preto na istých miestach poémy sú Dani predstavení v negatívnom svetle a ako pohani.
2. Autor Beowulfa mal neutrálny vzťah ku kresťanstvu. Zaujímali ho hrdinské skutky, a tie mohli pochádzať len z pohanskej minulosti. Nesúlady pochádzajú z toho faktu, že prípady renegátstva a opakovaného konvertovania boli v tej dobe bežné.
3. Beowulf je pohanská poéma vyrozprávaná kresťanským autorom. Celkový tón a atická pozícia poeta je bezpochyby kresťanská: miernosť a altruizmus sa pokladajú za cnosti, Boh je hybnou silou sveta, slabý vzbudzuje súcit, Beowulf a Kristus majú isté podobnosti, drak je symbolom diabla, a s diablom a Kainom sa asociujú aj Grendel a jeho matka, takže hrdinstvo Beowulfa je namierené na zničenie zla. Nesúlady v správaní Dánov pochádzajú z toho, že poet urobil Dánov kresťanmi a neskôr zabúdal na tento anachronizmus.
4. Beowulf predstavuje prelínanie najlepších ideí kresťanstva a pohanstva. Poet bol veriacim a presvedčeným kresťanom, čo určilo celkový tón poémy.
Beowulf obsahuje viaceré folklórne motívy:
- Motív zázračnej záchrany dieťaťa v člne. Shield sa dostáva k brehom Dánska, ktoré v tom čase nemá kráľa. Keď vyrastie, stáva sa kráľom a zakladá dynastiu. Po smrti ho uložia na loď a pošlú tam, odkiaľ prišiel – čisto rozprávkový motív.
- Grendel a jeho matka majú viaceré podobnosti s obrami severskej mytológie.
- V mladosti Beowulf bol lenivým a nemal cnosti bojovníka. Keď vyrástol, nadobudol silu tridsiatich ľudí.
- Hrdina sa snaží pomôcť trpiacim z vlastného popudu.
- Slovná výmena s oponentom (Beowulf a Unfert).
- Skúška odvahy hrdinu (Beowulf a Breka).
- Hrdina dostáva magickú zbraň (meč Hrunting).
- Hrdina porušuje zákaz (berie drakovi poklad nevediac, že je prekliaty).
- Pomocník v súboji hrdinu so súperom (Viglaf).
- Tri súboje, ktoré absolvuje hrdina, pričom každý je ťažší ako predchádzajúci (Grendel, jeho matka a drak).
- Súboj s drakom je rozšíreným motívom rozprávok a mýtov.
- Tragické finále a historické pozadie sú znakmi hrdinského eposu.
Predstavitelia mytologickej školy interpretovali motívy Beowulfa nasledujúcim spôsobom: obludy predstavujú búrky Severného mora; Beowulf je dobré božstvo, ktoré krotí búrky; jeho vláda je leto, jeho smrť znamená príchod zimy. Poéma teda symbolicky predstavuje kolobeh a kontrasty prírody. Ďalší bádatelia interpretovali Beowulfa v etickej rovine, ako boj dobra a zla. Niektorí dokonca popierajú epický charakter poémy a pokladajú ju za vytvor klerika alebo mnícha, ktorý poznal a používal ranokresťanskú literatúru. Tieto interpretácie do veľkej miery vychádzajú z otázky kresťanského vs. pohanského pôvodu poémy. Stúpenci epickej povahy Beowulfa nachádzali v poéme germánske pohanstvo a cirkevné vplyvy pokladali za minimálne. Ich oponenti radia poému k literárnym dielam a robia dôraz na kresťanské pramene; pohanské motívy sú pre nich len štylizáciou. V súčasnosti sa pozornosť posúva z analýzy obsahu k analýze štruktúry a štýlu poémy. Zatiaľ čo v polovici minulého storočia prevládal názor, že Beowulf nie je spojený s epickou folklórnou tradíciou, v súčasnosti sa presadzuje názor opačný – že stereotypné výrazy a formuly, ktoré sú v Beowulfovi časté, sú dôkazom pôvodu poémy v ústnej tradícii.
Anglosasi 7.-8. st. boli kresťanmi, ale kresťanstvo v tom čase zrejme nenahradilo pohanstvo v plnej miere. Kultúrne ovzdušie, v ktorom vznikal Beowulf, zjavne nebolo jednoznačným. Dôkazom toho je aj nález v Satton Hu (východné Anglicko), kde v r. 1939 objavili významnú osobu pochovanú v člne spolu s cennými vecami (brnením, čašami, zástavou, hudobnými nástrojmi), ktoré kráľ mohol používať v inom svete.
Heorot – nádherný palác, kde kráľ so svojimi bojovníkmi má hostiny, počúva piesne poeta sláviaceho hrdinské skutky a obdarováva svojich verných prsteňmi a zbraňami – symbolicky predstavuje „stredný svet“ (middangeard). Všetko ostatné sa v poéme obchádza mlčaním. Táto črta poémy je znakom hrdinského eposu, ktorý pravdepodobne vznikol v družinnom prostredí. Protikladom „sveta ľudí“ a Heorota - „Jelenej sály“ (ozdobenej jeleními rohmi, kde jeleň pravdepodobne predstavuje symbol kráľovstva, ako vo viacerých germánskych príbehoch) sú pustatiny – skaly, močiare a jaskyne obývané obludami.
Grendel je nielen obor, je to predovšetkým symbol vyhnanca, ktorý porušuje spoločenské normy (pravidlo výkupného za zabitie). Jeho správanie sa stáva protikladom ľudského správania (kanibal). V kresťanskej interpretácii je potomkom Kaina a nadobúda diabolské črty.
Najvyššími hodnotami v Beowulfovi sú sláva, víťazstvo a odmena vládcu. Smrť sa vníma v súvislosti s bojom a slávou. Osud a predurčenosť sú všadeprítomné motívy, a podobne aj zlato a dary kráľa. Akt darovania totiž mal v tej dobe sakrálny rozmer a spájal sa s osudom: osud bol chápaný ako šťastie/úspech vs. nešťastie/neúspech, a mocný kráľ bol „najbohatší“ šťastím človek. Jeho šťastie sa vzťahovalo aj na jeho družinu, a jeho dary boli „materializáciou“ tohto šťastia. Zlato však môže mať aj význam prekliatia. Tento význam môže byť kresťanský, ale pravdepodobne má spojenie so severskými folklórnymi motívmi, ktoré nachádzame v príbehoch o Sigurde/Siegfriedovi.
Beowulf (doslova „včelí vlk“, teda medveď) predstavuje anglosaský epos, ktorý dostal názov podľa mena hlavného hrdinu. Je to najstaršia pamiatka anglickej literatúry a súčasne najdlhší text anglosaskej literatúry (zhruba 10 %). Jediný zachovaný stredoveký manuskript Beowulfa sa datuje približne r. 1000. Samotný epos sa však väčšinou odborníkov datuje koncom 7. st. alebo začiatkom 8. st.
Manuskript Beowulfa je v súčasnosti uložený v Britskom múzeu. Jeho najstarším majiteľom bol Laurence Nowell, anglosaský učenec z Lichfieldu. Po čase sa manuskript dostal do zbierky Sira Roberta Brucea Cottona (1571 - 1631). Bol uložený v jeho knižnici pod bustou rímskeho cisára Vitellia na polici A pod číslom 15, preto sa nazýva Cotton Vitellius A. xv. Pozostáva z dvoch zvitkov obsahujúcich deväť rozličných textov.
Text Beowulfa bol zapísaný vďaka priaznivým historickým podmienkam. Do Anglicka sa totiž dostali dve kresťanské misie: severná z Írska a južná od pápeža Gregora. Južná misia bola katolícka a netolerovala prepisy pohanských veršov, aj keď boli interpretované v kresťanskom duchu. Írske kresťanstvo však v tej dobe samo predstavovalo špecifickú zmes kresťanských a pohanských predstáv a germánske zvyky mu boli blízke. Pápežská misia bola v Anglicku neúspešná a írska úspešná, a preto v Anglicku prežilo oveľa viac starých textov ako v iných krajinách. Neskôr, za vlády Henricha VIII., rukopis prežil ničenie náboženských textov v kláštoroch - vďaka svojim rozprávkovým motívom, a ešte neskôr, v r. 1731, prežil aj požiar, ktorý postihol knižnicu Sira Cottona.
Text poémy pozostáva zo 44 kapitol, pričom sa nová kapitola niekedy začína vnútri zložitej vety (táto zvláštnosť textu sa zvyčajne nezachováva pri preklade). Keďže pôvodne rukopis nebol pomenovaný, názov poémy bol pridaný vydavateľmi v 19. st.
V 1786-1787 Grimur Jonsson Thorkelin z Islandu urobil dva prepisy poemy. Thorkelin bol prvým vydavateľom Beowulfa (1815). Odvtedy sa Beowulf vydával viac ako dvadsať krát (keď nerátame opakované vydania) a približne dvadsať krát sa prekladal do angličtiny. Bol preložený do mnohých jazykov vrátane latinčiny, a to so zachovaním pôvodného rýmu, v iných rýmoch, s používaním archaizmov aj bez nich. Dokonca aj prozaické preklady sa značne líšia medzi sebou.
Dej tohto eposu je nasledujúci: Beowulf, mladý bojovník z kmeňa Geatov, sa dozvedá o nešťastí, ktoré postihlo dánskeho kráľa Hrothgara. Už dvanásť rokov totiž obluda Grendel prepadáva jeho nádherný palác Herot a zabíja jeho bojovníkov. Nikto nemôže Grendela poraziť. Beowulf sa vydá za more, aby pomohol Hrothgarovi. Zabije Grendela a potom aj jeho matku, ktorá chce syna pomstiť. So štedrými odmenami sa vracia domov, kde vykonáva nové hrdinské skutky. Neskôr sa stáva kráľom Geatov a šťastne im vládne po dobu 50 rokov. Po uplynutí tejto doby krajinu začína trápiť strašný drak, ktorý sa mstí za krádež šperku z pokladu, ktorý má strážiť. Beowulf nad drakom víťazí, ale sám v súboji zahynie. Dej sa končí popisom slávnostného spálenia tela hrdinu a vytvorenia mohyly nad jeho telom i vybojovaným pokladom.
Fantastické udalosti, ktoré majú viaceré podobnosti s rozprávkami, sú v Beowulfovi prenesené na historickú pôdu. Odohrávajú sa vo svete národov Severnej Európy – Dánov, Švédov a Geatov (identifikácia Geatov zostáva predmetom diskusie. Niekedy sa interpretujú ako Góti južného Švédska alebo ostrova Gotland či Juti z Jutlandu a i.). V epose sa spomínajú aj iné historické národy a králi, ktorí im kedysi vládli. Nevzťahuje sa to však na samotného hrdinu: Beowulf podľa všetkého nemal historický prototyp. V tejto súvislosti je zaujímavé, že anglosaský epos nespomína Anglicko (tento fakt viedol k predpokladu o jeho možnom škandinávskom pôvode).
Beowulf bol skúmaný mnohými bádateľmi z rozličných hľadísk – lingvistického, literárnovedného, historického, archeologického, folkloristického a antropologického. Pri hľadaní prameňov poémy, jej spojitosti s mytológiou, legendami a dejinami sa jej pasáže, rytmus a jazyk boli interpretované rozličným spôsobom. Hľadali sa paralely s Bibliou, so škandinávskou a írskou tradíciou, ako i vplyvy Homéra, latinských autorov a cirkevných otcov. Bádatelia sa snažili datovať text poémy a nájsť jej vzťah k iným anglosaským prameňom. Beowulf sa využíval pri popise etiky a etikety Germánov, ich náboženstva a každodenného života. O Beowulfovi je napísané nesmierne množstvo prác, a takmer každý riadok tejto poémy by sa mohol stať predmetom rozsiahlej diskusie.
Vo folkloristike sa pri interpretácii Beowulfa používali rozličné prístupy. V rámci školy Perryho-Lorda sa bádatelia snažili zistiť, či Beowulf bol predmetom improvizácie alebo bol napísaný tak, ako sa píšu autorské diela. V anglickej folkloristike existuje teória, podľa ktorej Beowulf bol výtvorom jedného autora, ktorý poznal aj pohanské piesne, aj latinské verše, aj cirkevných otcov. Bádatelia sa teda snažili určiť osobnosť autora: bol negramotným spevákom alebo vzdelaným človekom, mníchom alebo bojovníkom? V tejto súvislosti sa pozornosť sústredila na auditóriu poeta. Anglosasi 7.-8. st. totiž tvorili vojensko-aristokratickú spoločnosť, v ktorej sa barbarské zvyky spájali s hlbokým záujmom o literatúru a umenie. Northumbria – kráľovstvo na severe Anglicka, kde sa zaznamenala väčšina anglosaských textov, bola jedným z významných centrov európskej kultúry tej doby.
V 19. st. bádatelia pokladali poému za výsledok spojenia niekoľkých rozličných piesní. Zvyčajne sa delila na štyri časti:
- súboj s Grendelom,
- súboj s Grendelovou matkou,
- návrat Beowulfa do vlasti,
- súboj s drakom.
Väčšina bádateľov sa prikláňala k názoru, že pôvodne pohanská poéma bola čiastočne prerobená v kresťanskom duchu, a práve preto v nej nachádzame prelínanie dvoch svetonázorov. Neskôr začal dominovať názor, že prechod od ústnej tradície ku knižnej verzii nebol jednoduchou „fixáciou“: Beowulf podľa toho bol celistvým dielom, ktorého autor spojil a prepracoval viaceré pramene. Je však potrebné poznamenať, že o tomto procese nevieme nič určité.
Pokiaľ ide o prelínanie pohanstva a kresťanstva a viaceré nesúlady v náboženskom správaní Dánov, existujú štyri línie interpretácie:
1. Poslucháči Beowulfa a jeho autor boli uvedomelí kresťania. Pohanský dej bol plne prispôsobený ideám kresťanstva. V 8. st. všetci vedeli, že Škandinávci boli pohani, ale pohan nemohol byť ústrednou postavou kresťanskej epiky, a preto aj Dáni, aj Geuti sú predstavení ako kresťania. V 10. st., keď Beowulf bol zaznamenaný, Škandinávci nielen stále boli pohanmi, ale stali sa najhoršími nepriateľmi Anglosasov (doba vikingských vpádov). Preto na istých miestach poémy sú Dani predstavení v negatívnom svetle a ako pohani.
2. Autor Beowulfa mal neutrálny vzťah ku kresťanstvu. Zaujímali ho hrdinské skutky, a tie mohli pochádzať len z pohanskej minulosti. Nesúlady pochádzajú z toho faktu, že prípady renegátstva a opakovaného konvertovania boli v tej dobe bežné.
3. Beowulf je pohanská poéma vyrozprávaná kresťanským autorom. Celkový tón a atická pozícia poeta je bezpochyby kresťanská: miernosť a altruizmus sa pokladajú za cnosti, Boh je hybnou silou sveta, slabý vzbudzuje súcit, Beowulf a Kristus majú isté podobnosti, drak je symbolom diabla, a s diablom a Kainom sa asociujú aj Grendel a jeho matka, takže hrdinstvo Beowulfa je namierené na zničenie zla. Nesúlady v správaní Dánov pochádzajú z toho, že poet urobil Dánov kresťanmi a neskôr zabúdal na tento anachronizmus.
4. Beowulf predstavuje prelínanie najlepších ideí kresťanstva a pohanstva. Poet bol veriacim a presvedčeným kresťanom, čo určilo celkový tón poémy.
Beowulf obsahuje viaceré folklórne motívy:
- Motív zázračnej záchrany dieťaťa v člne. Shield sa dostáva k brehom Dánska, ktoré v tom čase nemá kráľa. Keď vyrastie, stáva sa kráľom a zakladá dynastiu. Po smrti ho uložia na loď a pošlú tam, odkiaľ prišiel – čisto rozprávkový motív.
- Grendel a jeho matka majú viaceré podobnosti s obrami severskej mytológie.
- V mladosti Beowulf bol lenivým a nemal cnosti bojovníka. Keď vyrástol, nadobudol silu tridsiatich ľudí.
- Hrdina sa snaží pomôcť trpiacim z vlastného popudu.
- Slovná výmena s oponentom (Beowulf a Unfert).
- Skúška odvahy hrdinu (Beowulf a Breka).
- Hrdina dostáva magickú zbraň (meč Hrunting).
- Hrdina porušuje zákaz (berie drakovi poklad nevediac, že je prekliaty).
- Pomocník v súboji hrdinu so súperom (Viglaf).
- Tri súboje, ktoré absolvuje hrdina, pričom každý je ťažší ako predchádzajúci (Grendel, jeho matka a drak).
- Súboj s drakom je rozšíreným motívom rozprávok a mýtov.
- Tragické finále a historické pozadie sú znakmi hrdinského eposu.
Predstavitelia mytologickej školy interpretovali motívy Beowulfa nasledujúcim spôsobom: obludy predstavujú búrky Severného mora; Beowulf je dobré božstvo, ktoré krotí búrky; jeho vláda je leto, jeho smrť znamená príchod zimy. Poéma teda symbolicky predstavuje kolobeh a kontrasty prírody. Ďalší bádatelia interpretovali Beowulfa v etickej rovine, ako boj dobra a zla. Niektorí dokonca popierajú epický charakter poémy a pokladajú ju za vytvor klerika alebo mnícha, ktorý poznal a používal ranokresťanskú literatúru. Tieto interpretácie do veľkej miery vychádzajú z otázky kresťanského vs. pohanského pôvodu poémy. Stúpenci epickej povahy Beowulfa nachádzali v poéme germánske pohanstvo a cirkevné vplyvy pokladali za minimálne. Ich oponenti radia poému k literárnym dielam a robia dôraz na kresťanské pramene; pohanské motívy sú pre nich len štylizáciou. V súčasnosti sa pozornosť posúva z analýzy obsahu k analýze štruktúry a štýlu poémy. Zatiaľ čo v polovici minulého storočia prevládal názor, že Beowulf nie je spojený s epickou folklórnou tradíciou, v súčasnosti sa presadzuje názor opačný – že stereotypné výrazy a formuly, ktoré sú v Beowulfovi časté, sú dôkazom pôvodu poémy v ústnej tradícii.
Anglosasi 7.-8. st. boli kresťanmi, ale kresťanstvo v tom čase zrejme nenahradilo pohanstvo v plnej miere. Kultúrne ovzdušie, v ktorom vznikal Beowulf, zjavne nebolo jednoznačným. Dôkazom toho je aj nález v Satton Hu (východné Anglicko), kde v r. 1939 objavili významnú osobu pochovanú v člne spolu s cennými vecami (brnením, čašami, zástavou, hudobnými nástrojmi), ktoré kráľ mohol používať v inom svete.
Heorot – nádherný palác, kde kráľ so svojimi bojovníkmi má hostiny, počúva piesne poeta sláviaceho hrdinské skutky a obdarováva svojich verných prsteňmi a zbraňami – symbolicky predstavuje „stredný svet“ (middangeard). Všetko ostatné sa v poéme obchádza mlčaním. Táto črta poémy je znakom hrdinského eposu, ktorý pravdepodobne vznikol v družinnom prostredí. Protikladom „sveta ľudí“ a Heorota - „Jelenej sály“ (ozdobenej jeleními rohmi, kde jeleň pravdepodobne predstavuje symbol kráľovstva, ako vo viacerých germánskych príbehoch) sú pustatiny – skaly, močiare a jaskyne obývané obludami.
Grendel je nielen obor, je to predovšetkým symbol vyhnanca, ktorý porušuje spoločenské normy (pravidlo výkupného za zabitie). Jeho správanie sa stáva protikladom ľudského správania (kanibal). V kresťanskej interpretácii je potomkom Kaina a nadobúda diabolské črty.
Najvyššími hodnotami v Beowulfovi sú sláva, víťazstvo a odmena vládcu. Smrť sa vníma v súvislosti s bojom a slávou. Osud a predurčenosť sú všadeprítomné motívy, a podobne aj zlato a dary kráľa. Akt darovania totiž mal v tej dobe sakrálny rozmer a spájal sa s osudom: osud bol chápaný ako šťastie/úspech vs. nešťastie/neúspech, a mocný kráľ bol „najbohatší“ šťastím človek. Jeho šťastie sa vzťahovalo aj na jeho družinu, a jeho dary boli „materializáciou“ tohto šťastia. Zlato však môže mať aj význam prekliatia. Tento význam môže byť kresťanský, ale pravdepodobne má spojenie so severskými folklórnymi motívmi, ktoré nachádzame v príbehoch o Sigurde/Siegfriedovi.