BYZANTSKA MODA
Odievanie ranného stredoveku, vlastné stredoveké odievanie vôbec, by sme mohli rozlíšiť na byzantské a románske. (s tým, že románsky sloh akosi „vyšiel z módy“, a na jeho mieste sa rozvinula gotika).
Keď sa cisár konštantín Veľký so svojim dvorom presťahoval do mesta Byzancie, dal týmto počinom základ byzantskej kultúre a začal rozkvet Východorímskej ríše. Bohužiaľ týmto spôsobil aj rozklad rannokresťanskej cirkvi, ktorá sa postupom času rozdelila na dnešnú Rískokatolícku cirkev a cirkev Pravoslávnu. V Pravoslávnej cirkvi sa byzantský odkaz výrazne zakorenil a možno ho dobre pozorovať dodnes a to predovšetkým v Rusku, kde sa postupom času uplatnil najviac a stal sa tradíciou.
Mesto Byzancia bolo po príchode cisára premenované na Konštanínopol (dnes ho poznáme pod názvom Istanbul). Krátko na to tu vznikla vo svojej dobe najvýznamnejšia ríša, ktorá bola značne centralizovaná a mocná. Táto ríša trvala celých 12 st oročí a stala sa centrom pre celú východnú a juhovýchodnú Európu.
Najmocnejšou a najzvrchovanejšou osobou ako svetskou, takduchovnou, bol cisár. Všetko, vrátane dvorných ceremónií, denne pripomínalo výnimočnosť jeho osoby, jeho kult bol veľmi okázalý a odrážal sa celkovo v byzantskom umení samotnom. Preto môžeme oblečenie vládnucej triedy citeľne rozpoznať z výtvarných diel (hlavne z nástennej maľby a mozaiku v Ravenne). Odev jednoduchých ľudí ale príliš známy nie je.
Po osem storočí byzantský odev ovplyvňoval celú Ruskú ríšu a aj východnú Európu a udržal sa tu temer bezo zmeny.
Byzantská móda ako taká poukazovala na obliekanie Ríma v časoch cisárstva. Skladala sa z vrchného a spodného antického odevu. Základom bola tunika, s dlhými rukávmi siahajúcimi na zem. Odievanie vysokej byrokracie a ostatných úradníkov ovplyvňoval dvorný ceremoniál. Splývajúca úzka dlhá tunika siahala až po zem, zahalenie postavy bolo prísne a odev bol bez riasenia.
Veľmi drahým a obľúbeným „špásom“ na dvore bol ťažký, bohato zdobený, farebný hodváb. Tento hodváb prešitý napríklad zlatými niťami, alebo pošitý drahými kameňmi a ozdobený rôznymi ornamentami (často trebárs symbolom kríža), tvoril dojem akejsi nehybnosti, večnosti a vznešenosti. Tieto brokáty boli najčastejšie zdobené rôznymi geometrickými dvarmi, či už to boli kruhy, štvorce, hviezdičky alebo už spomínané kríže. Symbolom dôztojnosti a nadradenosti sa potom stal plášť zhotovený z tuhého brokátu, neriasený. Celá postava sa v ňom úplne strácala a bolo na ňom možno rozpoznať výrazné znaký úradných hodností.
Veľmi drahé plášte nosili muži cisárovej družiny. Isársky plášť bol nafarbený na purpurovo, čo bola tmavo modrá až fialová. Táto farba bola najvzácnejšia, lebo na jej výrobu bolo treba vyloviť a rozdrviť státisíce morských ulitníkov. Jej získavanie bolo časovo veľmi náročné a drahé. Cisársky plášť bol potom ďalej (aby to nebolo málo) zdobený zlatom a najdrahšími kameňmi. Hodváb bol dovážaný z Číny po takzvanej hodvábnej ceste, čo trvalo celé roky. Karavány museli byť veľmi dobre ozbrojené, aby úspešne dorazili s hodvábom do Európy, alebo späť do Číny s utŕženými peniazmi.
Oblečenie žien bolo podobné ako mužské, v podstate šlo o úplné potlačenie ženskej nahoty. Ženy nosili široké tuniky košeľového strihu, pod nimi mali spodnú tuniku s priliehavými rukámi, dlhými po zápästie. Vrchná tunika mala zase široké rukávy.
Hodváb sa pre byzantskú ríšu stal jedným z najdôležitejších a najcennejších tovarov. Na dvore a u majetných ľudí úplne nahradilo vlnené tkaniny, ktoré sa potom stali odevom nižších vrstiev. Vzory aplikované na dvorný byzantský odev sa stali základom všetkých ornamentov v celom stredoveku. Ale práve tento ťažký a przdobený materiál sa tak vo výsledku stal absolútnym protikladom antického ľahkého a vzdušného odevu.
No, teda neviem, či by sa mi chcelo vyzerať a cítiť sa ako balvan a ledva sa pohnúť. Zaplať pán boh za tepláky a vyťahané tričká :-)