INTERVIEW S BETY
Druhá na rade je slečna Bety, ktorá tiež odpovedala na naše snorivé otázky. Sama nazvala svoje odpovede "šokujúcimi" a obávala sa, či ich ľudia prijmú, pretože o sebe sama tvrdí, že je "nepochopená dobou". Zároveň tvrdila, že mohla byť ešte úprimnejšia, no myslela si, že ľudia na absolútnu úprimnosť ešte nie sú pripravení, ale i napriek tomu sa na nikoho a na nič nehrala a prezradila o sebe toto:
Redakcia: Čo hovoríte na momentálnu sériu Evy a Roberta? Ako dlho by mala ešte trvať, aké zmeny by sa mali udiať?
Bety: Priznám sa, že ju až tak nesledujem, len tak sem-tam skuknem aktuálny dej... Znovuobsadenie Roberta vnímam celkom pozitívne, len ten jeho účes neviem stále stráviť (smich). Miriam mi už v podstate ani tak nechýba, aj keď nechať ju zomrieť nebol asi najlepší nápad...
Nech ešte trvá, koľko chce, hlavne, nech je to zaujímavé a nech to pritiahne čo najviac divákov, pretože pri klesajúcom trende divákov (všeobecne) je dnes ťažké urobiť úspešný seriál.
Redakcia: Kto by mal podľa vás hrať hlavné úlohy v 7.sérií?
Bety: Počula som o nápade, že slečna Rosalie by sa mala ujať tejto role a zatiaľ si to neviem predstaviť... ale nebránim sa tomu - postavy sa počas seriálu menia! Veď aj André sa pomerne dosť zmenil...
Redakcia: Aký je váš názor na Barbaru von Heidenbergovú, mala by v seriáli ešte zostať?
Bety: Všetci sme ju zbožňovali, ale niekoľkokrát opakovaný vtip už nie je vtipom... Barbara je síce jednou z najlepších postáv, aké sa v seriáli objavili, no už je tam akosi dlho. Samozrejme, súhlasím, že to hrá super, ale proste je už čas na zmenu. Veď už tie nekonečné vraždo-travičsko-vydieračsko-podpláčacké hry nie sú originálne.
Redakcia: Aká je podľa vás najväčšia chyba, ktorej sa scenáristi v Sturm der Liebe dopustili?
Bety: Neviem, aspoň ja som mala taký pocit, že to nevyšlo s niektorými postavami... napríklad Annikou, o ktorej sa hovorilo ako hlavnej ženskej postave a potom to akosi padlo. Rovnako aj Fanny, či dokonca Viktoria - jej príbeh ostal neuzavretý, verím, že sa do seriálu ešte niekedy vráti.
Ďalšou chybou je podľa mňa minimum priestorov... Furstenhof má 20 (alebo tak nejak) apartmánov, zopár stolov v reštaurácií a kuchyňu na 10-tich metroch štvrcových. Proste je to nereálne. Chápem, že v čase, keď seriál štartoval, si autori zrejme ešte asi nemohli dovoliť takú "veľkoleposť", no všetko je to príliš malé a neviem si predstaviť, že by som tam mala pracovať.
Redakcia: No a napokon tradičná otázka - vaše obľúbené postavy, najmenej obľúbené postavy (aj aktuálne, aj tie, ktoré už odišli).
Bety: Už sa veľmi nesnažím selektovať postavy na "tie obľúbené" a "tie menej", čiže ich ľúbim všetkých rovnako! (smiech) Minule som napríklad čítala, že herci dostávajú za jednu epizódu 1500 - 2000 eur, takže som sa na tom nasmiala, nakoľko je to viac ako priemerná mesačná mzda na Slovensku... Asi si tie peniaze ale zaslúžia... mojimi obľúbenými boli Rosi & Cosi, čiže Rosalie a Cosima a úplne na začiatku aj Miriam a Robert. Keďže teraz nemám čas na sledovanie, nemám taký prehľad, čo sa deje, ale určite zbožňujem Alfonsovi milú švagrinku Käthe! Ona sa mala narodiť ako typická Slovenka, nie Nemka!
Redakcia: Najskôr sa nám stručne predstavte a skúste definovať "seba sa", spomeňte svoje obľúbené veci a záľuby.
Bety: Bety je taká jedna uletená 21-ročná baba, ktorej mottom je "Ži plnými dúškami, lebo potom zistíš, že už je neskoro", a ktorá v súčasnej dobe končí 3.ročník Medzinárodného práva na Univerzite Karlovej v Praze. Je to hrozne perfekcionistická, úprimná a urážlivá osoba - v podstate je to introvertka, ale niekedy je strašne ukecaná! Miluje život pre jeho rozmanitosť. Zvláštne je, že samú seba považuje za nepochopenú dobou a netají sa tým, že na svoju národnosť vôbec nie je hrdá. Myslí si, že na Slovensku existuje len závisť a kvôli tomu, že už budúci mesiac odchádza žiť na druhý koniec zemegule, by si medzi mnohými Slovákmi určite vyslúžila kritiku. Lenže prečo zostať na Slovensku? V dnešnej dobe si už prakticky každý mladý človek plánuje budúcnosť v zahraničí (viď Nela a spol.), pretože je šikovný a vie, že tam sa bude mať oveľa lepšie. Takže danému človeku držím palce a odkazujem, nech si sníva tie najvyššie sny a nenechá sa odradiť ľuďmi, ktorí v živote nič nedosiahli. Ak si niečo zaumieni, tak to aj dosiahne.
Redakcia: Čo považujete za svoj doterajší najväčší súkromný či profesijný úspech?
Bety: Nad touto otázkou som sa vzhľadom k svojmu mladému veku najskôr zasmiala... takže čo by som mala povedať? Za svoj najväčší úspech považujem to, že si žijem svoj sen - narozdiel od ľudí, ktorí sa možno vyhovárajú, že "teraz nie je správny čas a ich sny sa im aj tak nikdy nesplnia...". Okrem toho som rada, že sa mi podarilo doštudovať právo v Prahe a dostať sa do jednej nemenovanej americkej firmy, ktorá zo mňa snáď raz vychová serióznu právničku (úsměv). V poslednej dobe som hrozne hrdá, že sa mi prostredníctvom "našej" firmy podarilo dostať k projektu OSN, konkrétne UNHRC - čiže United Nations Human Rights Council - Výbor OSN pre ľudské práva. "Naša" firma hľadala niekoho, kto by ten projekt zobral a keď som sa dozvedela, že to poskytujú stážistom, neváhala som. Táto organizácia má humanitárny mandát a ľudia v nej každý deň pracujú s vedomím, že nejde o peniaze či slávu, ale o ľudské životy. A to mi je sympatické.
Redakcia: Aké je vaše životné motto, v čom pre vás spočíva zmysel života a aký konkrétny cieľ by ste chceli vo svojom živote dosiahnuť?
Bety: Chválim slečnu Nelu za skvelé otázky, nad ktorými by sa dalo filozofovať donekonečna... Mojím momentálne najbližším snom je vypracovať regionálnu stratégiu na ochranu utečencov na Blízkom a Strednom Východe a mojou túžbou je, aby bola táto stratégia prijatá vládami zainteresovaných krajín (úsmev). To sa však tak skoro nestane a okrem toho je mojím ďalším snom naďalej sa priúčať tejto utečeneckej tematike, ako aj americkej politike, ktorá ma neskutočne fascinuje.
Zmysel života - je podľa mňa niečo, pre čo človek žije každý jeden deň, každučkú minútu a sekundu svojho života. Zmysel svojho života si podľa mňa človek za svoj život niekoľkokrát zmení (veď starne, a tak stále mení svoje priority), ale základom je, aby sa naozaj tešil z maličkostí. Mojim zmyslom života je niečo dosiahnuť - mať nejaké vedomosti a nehanbiť sa za seba a svoje sny. Pracovať na tom, čo ma baví, milovať a byť milovaná, žiť a nechať žiť (úsmev).
Redakcia: Odkiaľ čerpáte energiu? Máte vo svojom živote nejaký vzor? Ak áno, prečo.
Bety: Môj celoživotný vzor všetci poznajú. Je ním americká žurnalistka sýrskeho pôvodu Hala Gorani, ktorá pracuje pre CNN. Prečo je mojím vzorom? Pretože má skvelé vedomosti a skúsenosti o problematike v Strednej Ázií a Blízkom a Strednom Východe a práve takéto niečo by som chcela dosiahnuť aj ja. Toto ma fascinuje a tomuto sa chcem venovať. A verte mi, že sa nikdy nevzdám.
Odkiaľ čerpám energiu? Z newyorského Central Parku - to je mesto samo o sebe, zelené, pokojné a nádherné. Dokážem tam presedieť hodiny. Okrem toho energiu čerpám z literatúry, hudby, občasného pobytu vo fitness centre, ale aj zo svojej rodiny a priateľov, ktorých zbožňujem a ďakujem Bohu, že ich mám.
Redakcia: Čo si v televízií radi pozriete? Porovnajte slovenskú, nemeckú a tureckú (narážam na Šeherezádu) seriálovú tvorbu. V čom podľa vás spočíva úspech Binbir Gece (Tisíc a jedna noc), v čom sa tento seriál so Sturm der Liebe podobá a v čom odlišuje?
Bety: Priznám sa, že vzhľadom na moju obrovskú zaneprázdnenosť som seriál Binbir Gece nezhliadla ani raz... ale počula som o tom dosť! (smiech). V mojom okolí sú väčšinou ľudia, ktorí túto tureckú telenovelu zatracujú, ale ja som sa rozhodla zaujať neutrálny postoj. Nech si každý pozerá to, čo sa mu páči - má predsa slobodnú vôľu... Ale áno, verím, že aj v tejto tureckej telenovele je nejaká umelecká hodnota a autori tým chceli niečo povedať. Veď aj Sturm der Liebe je moderná rozprávka! (úsmev)
Zároveň sa aj priznám, že televíziu vzhľadom na štátnice a prácu príliš nesledujem. Po 21 rokoch života som konečne pochopila, že tam nič nové nenájdem a je to hrozná strata času. Namiesto toho radšej idem do nejakého parku (Letenské a Riegrovy sady v Prahe, Central Park a Riverside Park v New Yorku sú mi sympatické), prípadne čítam čosi hrozne filozofické. Spánok považujem za stratu času, škoda, že ho človek potrebuje...
Špeciálna otázka: Čo bolo skôr? Vajce či sliepka? o)
Bety: Nad tým som sa nikdy nezamýšľala a po pravde ma to ani nezaujíma. Ale nech - poviem sliepka! Už len z princípu, pretože všetci hovoria, že vajce! (smiech)
Nepovinná otázka: Morálny odkaz vašich zásad.
Bety: Úspech sa nerodí zo dňa na deň a kľúčom k nemu je PODĽA MŇA kombinácia veľkých snov, tvrdej práce a odvahy čeliť vlastnej neistote. Ľuďom, ktorí si možno myslia, že svoje sny nikdy nedosiahnu, odkazujem, že ich dosiahnu, pretože cena za ne nie je nikdy privysoká. Poradila by som im, aby nezabúdali, že mieriť na najvyššie méty netreba len v našich snoch, ale aj v nárokoch samých na seba. Tešte sa z maličkostí, nechajte sa inšpirovať a buďte inšpiráciou pre iných. Tak môžeme urobiť svet lepším. Držím vám palce. Bodka.
P.S.: Po čase mimo Slovenska musím konštatovať, že tu treba niečo zachovať - čaro Vianoc treba uchrániť pred komerciou, verejnú dopravu pred zánikom a pravé slovenské priateľstvá, tie netreba chrániť, tie vydržia všetko.
Prajem vám všetko dobré.
Vaša Bety