V službách jeho lordstva - 30. kapitola
30. kapitola
V Azkabane
Harry sedel v kancelárii Ministra mágie. Chlapec, ktorého zvieral v náručí sa zvedavo rozhliadal okolo seba a on si bol istý, že vyzerá matku. Lenže nevedel, že tá za ním už nikdy nepríde. Harryho vnútro sa zachvelo a stiahlo, pohltené výčitkami svedomia.
Keď sa otvorili dvere, dnu vstúpil sám Minister. „Prepáč, že meškám, Harry,“ ospravedlňoval sa chvatne. Pri jeho rýchlej chôdzi za ním povieval svetlozelený habit lemovaný zlatými výšivkami, ktoré mal minister oblečený na sebe.
„Nevadí, nečakám tu dlho. Prepáč, že som ti pridal na včas ráno starosti, ale nedalo sa inak. Mrzí ma len to, že som nedokázal uchrániť jeho matku,“ zašomral a pozrel sa na tmavovlasé chlapča, ktoré mu sedelo na kolenách, s uslinenou pästičkou v ústach a civelo na muža čiernej pleti, sediaceho oproti nim.
„Také veci sa stávajú. Smrť si nevyberá, Harry. Neviň sa z jej smrti. Nechcem tvrdiť, že si za to mohla sama, ale keby sa do tej veci nebola zaplietla...“ začal Kingsley a úkosom pozrel na chlapča v Harryho náručí. „Čo s ním len bude? Matka mŕtva, otec vo väzení. Sirotince stále nie sú útulné miesta – aspoň podľa mojej mienky.“
„Nepôjde tam,“ odvetil Harry rozhodne. „To je ďalšia vec, ktorú s tebou musím prebrať.“
„Dobre,“ súhlasil starší muž. „Ale poporiadku. Povedz mi, čo sa vlastne udialo, od kedy si odo mňa odišiel.“
Kingsley bol s celým Harryho plánom dobre oboznámený, hoci Harry do podrobností nezachádzal. Keď za ním včera večer prišiel, pýtať si povolenie na zatknutie pre Haylie Duffovú a Greya Westona, povedal mu zhruba svoj plán pripravovanej akcie. Kingsley mu samozrejme vyhovel. Nebránil mu, hoci mu núkal na pomoc svojich aurorov. Harry ich pomoc odmietol s tým, že by ich bolo do toho zapojených zbytočne veľa a pútali by nechtiac pozornosť, keď mali byť nenápadní. Nikto z väzniteľov netušil, že vedia, kde držia Rona s Hermionou a Belbym. To bola ich výhoda a museli ju využiť, kým sa neprezradí to divadielko s odročením rozsudku smrti staršieho z bratov Westonovcov, ktorý si toho času odpykával svoj trest v Azkabane.
„V podstate to šlo ľahko. George preskúmal dom. Bol síce chránený kúzlami, ale tí chlapi boli doslova amatéri. Poľahky sa dostal dnu a zistil, kde sa nachádzajú väzni. Využili sme moment prekvapenia a zajali ich. Postarali sme sa, aby boli unesení dopravení do bezpečia a počkali sme si na zvyšných únoscov. Za jedným z nich sa vybral Cayard k nášmu domu. Neviem, či som ti spomínal, ale striehli po mne. Obšmietali sa okolo môjho pozemku od toho dňa, čo zmizli moji priatelia.“
„Tak toto si mi neprezradil,“ podotkol Kingsley zamračene a Harry iba nedbalo pokrčil plecami.
„Nepovažoval som to za potrebné. Navyše, keď som po Hermione s Ronom pátral na vlastnú päsť... vieš, trochu som ti zazlieval, že si pátranie po nich odstavil na druhú koľaj už po dvoch týždňoch.“
„Chápem a ospravedlňujem sa ti, ale vyskytli sa iné priority,“ riekol vážne a Harry len prikývol. Podľa neho nebolo naháňanie rozbesnených Bludičiek prioritné. Ani stráženie Divožienok v čase párenia. A dokonca ani zneškodnenie jedovatej Acromantuly, ktorá sa vyskytla príliš blízko muklovských obydlí západnej časti Londýna. Veď preto odmietol vykonávať dočasne svoju veliteľskú funkciu a rozhodol sa pátrať na vlastnú päsť.
„Keď sme zajali ďalších dvoch, zbadal som Westona, ktorý pochopil, čo sa deje a odmiestnil sa prv, ako si ho všimol niekto iný. Musel som niečo robiť. Nemohol som dovoliť, aby zmizol. Zamieril som priamo do domu Haylie, keďže som predpokladal, že ju pôjde varovať. Našiel som ich uprostred hádky. Grey trval na tom, že odídu, ale ona nechcela. Bol k nej hrubý a nútil ju zbaliť sa. Skúsil som sa s ním pozhovárať. Informoval som ich, že mám na nich zatykač, a žiadal, nech uvážia svoju situáciu, aby ju ešte viac nezhoršovali. Weston ma nepočúval. Bojovali sme. Ani neviem ako a zmenil sa odrazu na vlkolaka. Zaútočil na mňa, no omráčil som ho. Priznávam, že keby som ho nebol zabudol spútať alebo aspoň znehybniť, nebolo by sa stalo to, čo nasledovalo,“ priznal skleslo. „Cítim sa vinný, že som pripravil chlapca o jeho matku, ale už to nevrátim späť. Jedno však urobiť môžem.“
„A to?“ opýtal sa minister v neblahej predtuche, že sa mu Harryho slová páčiť nebudú, ale i tak bol rozhodnutý vypočuť ho. Napokon, mohol mu veriť, v tom si bol stopercentne istý. Nech už teda vyrukuje s čímkoľvek, zváži to a rozhodne v mene spravodlivosti – ako to robil podľa svojho najlepšieho vedomia i svedomia doteraz.
„Vzdávam sa nadobro svojho miesta vedúceho aurorov. Ale predtým ešte zariadim, aby sa dali veci do poriadku,“ šepol a pohladil chlapčeka po líčku.
***
Harry stál uprostred vypočúvacej miestnosti v Azkabane asi o hodinu neskôr, po rozhovore s ministrom Shackleboltom a chvíľu na to i svojim zastupujúcim vedúcim. Rozhliadol sa po miestnosti. Nebolo tu veru útulne a už vôbec nie príjemne. Chlad, ktorý vanul azda z každého kúta miestnosti sa mu zabáral hlboko do kostí. Jeho patronus pokojne postával v strede miestnosti a vyžaroval pokoj a teplo. Dvere nevľúdnej miestnosti sa otvorili a ukázal sa v nich bachratý strážnik, ktorý postrčil do vnútra väzňa.
„Väzeň číslo 852,“ oznámil mu a prinútil mäsitou rukou pochudnutého muža sadnúť si na rozheganú stoličku. Harrymu zovrelo srdce, lebo tento obraz mu priniesol spomienku na milovaného krstného otca. „Budete si želať ešte niečo, pane?“ opýtal sa ho dozorca, ale Harry pokrútil hlavou.
„Nie, to je všetko. Nechajte nás o samote,“ povedal a dozorca zmizol za dverami, ktoré za sebou s buchnutým zaplesol.
„Boren Weston?“ opýtal sa Harry, nevšímajúc si, že ho drobná minca vo vrecku nohavíc už siedmy raz popálila. Pošúchal si nohu, nespúšťajúc oči z muža pred sebou.
Ten len trochu nadvihol hlavu. Dlhá, tmavá ofina špinavých vlasov mu padala do očí a Harrymu bránila v pohľade do jeho tváre. Ale neušlo mu, že prikývol.
„Prišiel som sem z dvoch dôvodov. Ale prv, než vám ich poviem, chcem počuť, prečo ste sa tu ocitli.“ Jeho hlas bol pokojný, hlboký a upokojujúci.
Weston zdvihol hlavu a výraz jeho tváre prezrádzal, že nechápe otázkam mladého muža stojaceho pred ním. „Myslím, že to viete. Sám ste ma predsa zatýkal, či nie?“
Harry prikývol. Samozrejme, že si to pamätal - akoby sa to všetko stalo len včera. Zohavené telá všetkých tých ľudí... v priebehu dvoch mesiacov. V tých činoch bolo toľko krutosti, s ktorou sa dovtedy sám nestretol... Všetky stopy ukazovali na Westona. Ale Harrymu na tom prípade stále niečo nesedelo. Keď prípad po jeho zatknutí uzavrel, nepríjemný pocit, že tu niečo nesedí ho neopúšťal. Ale fakty a dôkazy svedčili proti nemu.
„Teraz chcem počuť pravdu, pán Weston. Pri našom vtedajšom vypočúvaní ste odmietli užiť odvar Veritasera a sám ste sa dobrovoľne priznali k zločinom. Lenže teraz na tom trvám. Buď užijete dobrovoľne ten odvar, alebo si nájdem inú možnosť, ako si zistiť pravdu. A verte mi, prehrabávať sa nikomu násilne v spomienkach,“ povedal Harry a ukazovákom si poklopkal po spánku, „nie je dvakrát príjemné.“
„Čo odo mňa do frasa ešte chcete, Potter?!“ vyštekol naňho muž nevrlo a vyskočil zo stoličky. Kovové reťaze na rukách a nohách sa roztriasli. Harry videl, že je rozhodnutý nepopustiť.
Do miestnosti vrazil dozorca. „Nejaký problém? Mám ho uzemniť?“ opýtal sa výhražne, ale Harry ho rozhorčene okríkol.
„Nezdá sa mi, že by som vás volal, strážnik! Žiadal som vás, aby ste nás nechal osamote!“
Muž očervenel ako paprika a s tichým frflaním, čo sa popod fúzy ospravedlňoval sa vytratil na chodbu.
Harry sa znova otočil k Borenovi, ktorý už opäť sedel na stoličke. Skúsil naňho vyrukovať tým, čo sa dozvedel od Haylie prv, než zomrela.
„Viem, že kryjete svojho brata,“ povedal, ale Boren tvrdošijne zaťal pery a pozrel naňho pohľadom, ktorý jasne naznačoval, že ho skôr zabije, ako by z neho dostal pravdu.
Harry skúsil poslednú možnosť. Úprimnosť. „Boren, ako som povedal, prišiel som sem z dvoch dôvodov. Prvý je ten, aby som zistil pravdu a druhý...“ povzdychol si a na chvíľu sa odmlčal. Jeho oči nabrali prázdny výraz, výraz viny. „Druhý je ten, aby som vám oznámil správy. Zlé správy.“
Weston hodnú chvíľu mlčal. Zahniezdil sa na stoličke a bolo vidno, ako ho zožiera zvedavosť. Napokon to nevydržal. „Zlé správy?“ opýtal sa a mladý muž opatrne prikývol. Jeho zelené oči ostali hlboké a smutné, priam presýtené žiaľom.
„Vaša manželka a brat dnes zomreli,“ povedal zastretým hlasom Harry a neodvážil sa pozrieť do tváre spútaného muža.
Miestnosťou sa v tej chvíli rozľahol zúfalý výkrik, ktorý Harrymu trhal srdce. Zlomený muž klesol do prachu miestnosti na kolená, rukami si schovával tvár a plakal ako malé dieťa. Harry mu dal čas... To bolo jediné, čo v tej chvíli mohol urobiť. Minca schovaná vo vrecku ho znova popálila, ale on nemohol odpovedať.
Boren sa po chvíli upokojil a začal sa spytovať zastretým hlasom, čo sa stalo. Harry na jeho otázky odpovedal. Povedal mu všetko. I to, na čo sa nepýtal. Prezradil mu, že jeho brat s manželkou a pár ďalšími kumpánmi kuli plány, ako ho zachrániť.
„Vaša manželka zomrela, lebo chcela ochrániť mňa i vášho syna. Za jej smrť síce môže váš brat, ale cítim sa rovnako vinný. Keby som ho bol zviazal, nebolo by k tomu došlo...“ vyjachtal. „Potrebujem vedieť pravdu, pán Weston. Sľúbil som jej, že sa postarám, aby Warren nešiel do sirotinca.“
Boren naňho pre zmenu hľadel akosi čudne, až kým z neho nevypadlo skoro nečujne: „Ja mám syna?“
Harry prikývol. „Veru máte. Myslím, že má necelý rok... A ako som povedal, volá sa Warren. Nevedeli ste to?“
Muž pokrútil hlavou. „Poštu nemáme dovolenú,“ a dodal dojato: „Tak sa volal môj otec, Warren.“
„Mám syna,“ zahabkal opäť a pozrel na Harryho očami lesknúcimi sa od sĺz. Potom sa pozbieral, vstal od stola a prešiel k stene, v ktorej bolo malé okienko s výhľadom na more. Chvíľu cezeň nehybne hľadel. „Myslím, že je naozaj čas povedať pravdu,“ riekol. „Ak je to teda potrebné, súhlasím s užitím odvaru.“
„V poriadku. Ale najprv, ak dovolíte, výsluchu sa chce zúčastniť i Minister a zastupujúci vedúci aurorov.“
Boren súhlasil a Harry prikývol. Pristúpil k mužovi a podal mu odzátkovanú fľaštičku vo chvíli, keď do miestnosti vstúpili spomínaní muži.
Boren vypil odvar na jeden dúšok a len čo elixír zaúčinkoval, Harry mu začal klásť otázky. Ukázalo sa, že Haylie mala pravdu. Jej manžel bol skutočne nevinný. Kryl vlastného brata, ktorý bol za všetky zločiny zodpovedný. Boren cítil vinu a potrebu chrániť ho kvôli tomu, že to bol on, kto ho nakazil. On bol tým, kto mohol za to, že sa z jeho brata stal vlkolak, hoci šlo o nešťastnú náhodu.
„Čo bude nasledovať?“ zaujímal sa, keď vypočúvanie skončilo a účinky odvaru vyprchali.
Slova sa ujal Kingsley. „Zajtra zvolám súd a znova prerokujeme vaše odsúdenie. Ale myslím, že vám už teraz môžem povedať, že sa z vás zajtra stane slobodný muž.“
Harry sa pousmial. Podarilo sa mu teda aspoň niečo. Kingsley i Robert Shaw (Harryho zástupca) odišli.
„Musím sa s vami rozlúčiť aj ja,“ povedal Harry. „Uvidíme sa zajtra na pojednávaní.“
Boren znova chvíľu mlčal a Harry sa teda otočil na odchod, keď ho na prahu zastavil mužov hlas. „Nechcem, aby ste sa vinili z ich smrti. Neviem, čo sa mohlo stať, že sa môj brat dokázal meniť i cez deň, ale ak to robil, bolo to hrozné. A horšie o to viac, že to spravil vedome aj napriek tomu, že vedel o prítomnosti mojej ženy a syna. Mohol si za to sám. Vedel som, že ho nemôžem zachraňovať donekonečna, ale... chcel som mu pomôcť. Neprajem si, aby ste sa cítil vinný, pán Potter. Viem, aké to je, lebo som s tým pocitom žil dostatočne dlho. Necítim k vám hnev, či nevraživosť. Dokonca verím, že aj keby som bol vinný, že by ste splnili manželkino želanie a postarali sa o nášho syna. Však?“
Harry prikývol. „Bolo by to najmenej, čo by som pre pokoj jej duše mohol urobiť. Viem, aké je to vyrastať medzi ľuďmi, ktorí vás nemilujú. Verte mi, že by som to nedovolil. Preto som vlastne i tu.“
Boren prikývol. „Tak zajtra, pán Potter.“
***
Draco šľahol pohľadom po hodine, ktorá odbíjala pol jedenástej v noci. A príliš hlučne. Bolo to na porazenie! Harry si proste zmizol skoro ráno – merlin vie kam! – a nehlásil sa, hoci ho skúšal kontaktovať skrze mincu. Bol to jediný spôsob, ako zistiť, či je v poriadku, alebo aspoň kde je. Lenže on sa nehlásil a jeho napadali všetky možné varianty toho, čo sa mu mohlo prihodiť!
Poobede sa tu zastavil Cayard, aby mu oznámil nové stanovisko ministra o jeho domácej väzbe, ktorá prešla znova do pôvodného znenia a odňal mu prútik. Draco sa nebránil. Pokúšal sa však dozvedieť, či nevie niečo o Harrym.
Cayard mu toho veľa nepovedal, lebo vraj toho viac nevie, no tvrdil, že Harry bol nedávno na ministerstve a je v poriadku. Bolo to síce lepšie ako nič nevedieť, no i tak ho to neupokojilo.
Keď sa konečne ozval známy dupot nôh, Draco nahnevane zahrešil. Znova ho čakal v nesprávnej izbe, lebo prišiel druhým kozubom. Vybehol zo salóna a bol by sa vrhol na Harryho s nasupeným výrazom v tvári, keby jeho priateľ nebol držal v náručí akési dieťa. Presnejšie – spiace chlapča.
Harry sa unavene pousmial a podišiel k nemu, pobozkajúc ho letmo na pery stisnuté do pevnej linky. „Nehnevaj sa, že som sa neozval. Povedal ti Cayard, že som v poriadku? Mal ti odkázať, že sa zdržím.“
„Nie, nepovedal!“ šepol Draco, aby nezobudil dieťa, ale stále sa hneval.
„Och, to ma mrzí,“ odvetil Harry. „Idem ho uložiť a všetko ti porozprávam, dobre?“
Draco ho nasledoval. Mal na jazyku tisíc otázok, ktoré začínali tým, kde ráno zmizol a končili tým, čie je doparoma to decko?! Ostal stáť na prahu jeho spálne a sledoval, ako Harry zmenil svoj písací stôl na postieľku. Vyčaroval i prikrývku a uložil chlapca spať. To znamenalo jedno. Dnes v noci sa žiaden sex nekoná. Jeho nálada klesla totálne na bod mrazu.
Ale veľmi ochotne si miesto toho vypočul Harryho siahodlhé vysvetľovanie o tom, kam zmizol z domu na Mesačnom námestí i to, čo sa odohralo potom a čo sľúbil matke malého Warrena. Od únavy mu pritom padali viečka.
„Je čas do postele, Potter. Ak pôjdeš zajtra na ten súd, budeš musieť byť čulý,“ napomenul ho a Harry sa ospalo uškrnul.
„Len ak mi do nej pomôžeš,“ provokoval ho Harry, na čo Draco pokrútil hlavou.
„Ledva stojíš na nohách a v izbe máš cudzie dieťa, ak si zabudol. Dnes z toho nič nebude. Ale... proti spánku v jednej posteli nenamietam.“
Harry bol spokojný aj s týmto. No prv, než sa vrátili do izby začul Draca poznamenať: „Mimochodom, to dnešné ignorovanie mi budeš musieť vynahradiť. Nemysli si, že ti to prejde len tak ľahko.“
„No, určite niečo vymyslím,“ šepol Harry s úsmevom a zavrel za nimi dvere. Pred tým, ako sa šuchol do postele a stúlil sa do Dracovho náručia, skontroloval chlapca a uistil sa, že spí a nič mu nechýba.
„Zajtra sa stretneš s otcom, drobec,“ pošepol a pohladil po nežne po vláskoch. Nevšimol si, že ho Draco sústredene pozoruje spopod privretých mihalníc. Zhasol lampu a schúlil sa mu v náručí, nechávajúc sa ukolísať k spánku rytmickým tlkotom jeho srdca.
Komentáre
Prehľad komentárov
Este ze tak ... uz som sa zlakla ze Warren zostane u nich ... nic v zlom ale podla mojho nazoru decko vzdy vsetko iba pokazi ... :) Jaaaj a Draco s Harrym su spolu taaak zlaty <3 ^_^
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 19:52)Harry je fakt skvelý...som rada, že Warren nebude bez rodičov..
hmm!
(LenTylka.xD, 19. 5. 2010 20:43)wow! skvela kapitola wow...fiha, a ja ze uz maly zostane u nich xD ale nevadi x)) zaujimave, Weston sa zachoval pekne, takisto aj Harry...a s Dracom su taakyy zlaaatyy xD mno nemam slov, proste dalsia kvalitka xD
Joj, vy s tým koncom,
(Tessa, 14. 4. 2010 20:35)ešte o ňom nehovorte, neviem, kde sa dopracujem...
:(((
(nadin, 14. 4. 2010 19:46)
Blíži sa koniec!? Ach!!!
No dobre!
Ale kapitolka bola krásna - ďakujem!!!
bojuji proti nadpisúm................
(MIREK, 14. 4. 2010 19:15)...žádný sex, ten Draco je zásadový....
Tria,
(Tessa, 14. 4. 2010 15:48)s tým koncom si nie som istá... Ešte je tu pár problémov, ktoré treba vyriešiť, ako napr. postoj Dracových rodičov a pár ďalších detailov... Uvidíme. Zatiaľ sa ani nepokúšam odhadnúť počet ostávajúcich kapitol.
jeee
(Tria, 14. 4. 2010 15:27)
no tak to uz hej...dve kapitoly naraz :-)
Joj...keby ten maly ostal s nimi :-)
ale mas pravdu...ked ma otca ktory je uvedomely tak nech zije s nim.
To sa uz blizime ku koncu, ze?
:-)
:D
(yumiko, 21. 2. 2012 16:06)