Na druhý pohľad: 26.Kapitola
Kapitola č. 26: Čerstvé správy
Dvere riaditeľne sa rozleteli tak prudko, že skoro vypadli z pantov. Dnu ako rozzúrený lev, alebo lepšie povedané levica, vbehla Hermiona, s vlasami trčiacimi na všetky strany, ako bežala hradom za Severusom.
"Už si to videl?" spýtala sa prudko namiesto pozdravu a zamávala mu pred nosom novinami.
"Aj tebe dobré ráno, Hermiona. Nečakal som ťa tak skoro," odvetil Severus pokojne, popíjajúc svoju tretiu šálku kávy a s nosom zaboreným v novinách.
"Čo? Ty... ešte si to nevidel, však? Inak nechápem, že si taký pokojný!" rozhorčovala sa.
"Myslíš ten článok o Harrym v novinách?" spýtal sa konverzačným tónom a naoko zamyslene sa vrátil na úvodnú stranu Denného veštca. "Musím uznať, že hoci neznáša fotenie, je veľmi fotogenický," skonštatoval spokojne a kochal sa pohľadom na fotku svojho manžela.
"Severus!" okríkla ho Hermiona zdesene. "Predávkoval si sa kofeínom, alebo nejakou svojou gebuzinou, či čo? To ti ani trochu nevadí, že o Harrym už všetci vedia a označujú ho za zbabelca a vyšinutého blázna?" oborila sa naňho.
"Upokoj sa! Harry ma upozornil už včera, že ho v Deravom kotlíku odhalili. A aby som pravdu povedal, čo iné sa od tých supov dalo čakať?"
"Samozrejme, najmä keď sa do toho vloží Holoubková," odfrkla si Hermiona. "Zdá sa, že to bude chcieť spoločenskú návštevu u tejto dámy," zamumlala si popod nos.
"Čo také na ňu vieš, o čom neviem ja?" spýtal sa Severus pobavene.
"Niečo, čo ani nepotrebuješ vedieť. To vieš, majster neprezrádza svoje triky," odsekla mu napoly žartom, napoly nahnevane. "A Ron si to tiež pekne vypije! Čo si myslel, že robí, keď ho bral do Deravého kotla?" rozhorčovala sa a prekvapivo, Severusov úškrn sa čím ďalej tým viac rozširoval.
"¨Budeš konkurovať Molly a pošleš mu huláka?" spýtal sa pobavene.
"To je dobrý nápad! To, čo mu napíšem, si za rámik rozhodne nedá!" zastrájala sa nebezpečne. "Mimochodom, už si čítal ten list od Hagrida?" spýtala sa náhle a Severus na ňu zmätene pozrel.
"List od Hagrida?" zopakoval pre istotu.
"Samozrejme, že od Hagrida! A nehovor mi, že si ho nečítal!" oborila sa naňho, na čo on len prevrátil očami. "Nechávala som ti ho na stole!" dodala vyčítavo, s rukami prekríženými na prsiach.
"To je síce pekné, ale nevieš, ako som si v tejto hromade papierov mal všimnúť, že je tu nejaký navyše? Mohla si ma na to aspoň upozorniť," ohradil sa a snažil sa v tej halde čo ležala na kraji jeho stola, nájsť spomínanú korešpondenciu.
"Keby si v tom mal poriadok, nebol by problém, však?" podpichla ho s riadnou dávkou sarkazmu.
"Poriadok je pre blbcov, to ti ešte nikto nepovedal?" odsekol Severus rovnakým tónom.
"Áno, že to vravíte práve vy, pán pedant!" nedala sa Hermiona a keď už to Severusovi trvalo na jej vkus príliš dlho, vytiahla prútik a zamumlala Accio Hagridov list!
Papiere sa začali samé od seba prehadzovať a lietať všade naokolo, kým z tej veľkej hromady nevyletel jeden, značne osúšaný a pokrčený, kus pergamenu.
"Výborne, pani zástupkyňa!" zavrčal Severus tentoraz už naozaj podráždene. "Som si istý, že tie rozvrhy zvládneš roztriediť. Pretože ak nie, bude na TEBE vytvoriť ich nanovo," odfrkol si podráždene a rezignovane zhrnul všetky zvyšné papiere na jednu nedefinovateľnú hromadu.
"Veď už toľko nevrč a čítaj!" nebrala jeho hrozby na vedomie a otrčila mu papier s Hagridovým roztraseným rukopisom rovno pod nos. Zdalo sa mu to, alebo bol naozaj cítiť sírou?
"A čo je na tom také doležité, že si to musím prečítať? Hagrid mi nikdy nepíše a netuším, čo z jeho úžasných zážitkov by mohlo byť také uchvacujúce, aby ma to zaujalo!" zavrčal a pustil sa do lúštenia tej čmáranice.
"Obávam sa, že toto ťa ako riaditeľa zaujímať bude. Ten jeho drak, Norbert... no, tak sa ukázalo, že je to samica, teda Norbertka. A nanešťastie pre nás, práve sedí na vajciach svojich budúcich malých chrličov ohňa," vysvetľovala Hermiona, zatiaľ čo Severus sa stále viac a viac mračil na pergamen vo svojich rukách. "Chce zostať v Bulharsku a starať sa nielen o ňu, ale aj o jej mladé. Čo znamená, že sa nevráti do Bradavíc... podľa jeho slov minimálne do Vianoc," pokračovala vážnym hlasom.
"Ako to, do Vianoc? Má so školou pracovnú zmluvu a..."
"V skutočnosti, moj chlapče, má Hagrid pracovnú zmluvu zostavenú tak, že naozaj može odísť, kedy len bude chcieť. To vieš... ako malá náhrada za to, že bol neprávom vylúčený," ozval sa zo svojho portrétu Albus s neutíchajúcim úsmevom na tvári.
"Ale kde teraz tak narýchlo zoženieme hájnika a učiteľa Starostlivosti o kúzelné tvory?" jeho výraz bol v tej chvíli rovnako vážny ako Hermionin. "Obávam sa, že sa bude musieť vrátiť, aspoň kým nenájdeme vhodné riešenie a potom... ak i naďalej bude prahnúť po tom, zašiť sa v nejakej dračej rezervácii, nedbám," uvažoval nahlas.
"Možno by som o niekom vedela," navrhla pokojnejšie a takmer nesmelo.
"Áno? Niekto, koho poznám?" spýtal sa zamračene.
"No... ja si vlastne myslím, že Hagrid chce v Rumunsku zostať, aby nastúpil na Charlieho miesto," vyjadrila svoj názor.
"Charlieho? To akože Charlie Weasley? Prečo by ho mal nahrádzať?" spýtal sa nechápavo.
"Podľa toho, čo som začula, sa chce vrátiť domov a usadiť sa. Dobrodružstva si už vraj užil dosť a je na čase, aby začal viesť trochu pokojnejší život," vysvetľovala rozpačito, akoby hovorila o niečom nevhodnom.
"Aha. Takže Charlie Weasley sa rozhodl vrátiť do Anglicka, aby založil novú famíliu ryšavcov," skonštatoval Severus. "A prečo si myslíš, že by chcel on zastúpiť Hagrida?"
"Možno preto, že zatiaľ nemá žiadnu inú prácu a okrem krotenia drakov ani nemá iné skúsenosti. Mohol by pracovať s Fredom a Georgom, ale pochybujem, že by ho práca v obchode bavila. Charlie potrebuje pomáhať zvieratám a kúzelným tvorom. A kde inde, než v Bradaviciach ako učiteľ a hájnik, by to mohol robiť?" neustávala v presviedčaní. Severus na ňu skúmavo hľadel, napokon si však len ticho povzdychol a s tajomným, vševedúcim úsmevom na tvári, sklonil hlavu, aby ho nevidela.
"Fajn! Ak ho dokážeš presvedčiť, aby to miesto vzal, nedbám. Nechám to plne v tvojej réžii. Dohodni to s Weasleym a daj vedieť Hagridovi. Stačí, keď ma budeš informovať," odpovedal napokon a naoko zaujato sa zahľadel na jeden z pergamenov.
"To... to ako vážne?" jachtala prekvapene.
"Áno, vážne! A na tvojom mieste by som vzal nohy na ramená a utekal kade ľahšie. Inak ti na krk hodím naozaj i tie rozvrhy," zavrčal naoko podráždene a Hermiona zmätená náhlym vývojom udalostí zamierila ku dverám.
"A nie, aby si kvoli Charliemu Weasleymu šetrila jeho brata, ktorému vďačíme za ten článok!" pripomenul jej na odchode a ona mlčky prikývla.
Prehrabával sa hromadou rozvrhov, snažiac sa ich roztriediť, no napokon ich len frustrovane odhodil nabok, neschopný sústredenia. Tešil sa, a čiastočne mal obavy zo stretnutia s Harrym, ktoré malo byť večer. Premýšľal, pri ktorej spomienke sa asi teraz jeho muž nachádza a zrakom spočinul na nebelvírskom meči, ktorý bol vrátený na svoje čestné miesto v riaditeľni po tom, čo bol nájdený na bojisku. Ten pohľad v ňom vyvolal spomienku, jednu z tých, ktoré nechal i Harrymu, na ich posledné spoločné stretnutie tesne pred veľkou bitvou.
Severus stál v húštine a sledoval svojho mladého srnca, miznúceho v diaľke. Jeho parožie nebolo také veľkolepé ako mal Harryho patronus, ale jednoznačne to bol srnec. Už nie laň, ktorú mal kedysi, ale srnec, ktorý bol ďalším dôkazom vzájomného puta medzi ním a Harrym.
Biela žiara, ktorá ho sprevádzala, mu na chvíľu zmizla z dohľadu a les okolo neho potemnel. Ale nie na dlho. Jeho patronus sa k nemu vracal a o chvíľu za ním kráčal i ten, koho už niekoľko mesiacov zúfalo túžil vidieť. Harry totiž spolu so svojimi priateľmi zmizol ktovie kam a on mal len veľmi skreslenú predstavu o tom, kde sa nachádzajú.
Chcel ho už toľkokrát kontaktovať prostredníctvom prívesku, no keď Harry na jeho volanie neodpovedal, vrátil sa do ich domu, aby na umývadle našiel prívesok, ktorý mu daroval v ich svadobný deň. Mrzelo ho to a nevedel, čo si o tom myslieť, ale rozhodol sa to vypustiť z hlavy a sledoval pohyb mladej trojice pomocou obrazu, ktorý mali jeho bývalí študenti pri sebe, a ktorý mal svoju kópiu v riaditeľni. Dnes sa mu konečne podarilo zistiť presne ich polohu a preto nesmel zmeškať svoju šancu. Harry ten meč potreboval.
Srnec zastal pred zamrznutým jazierkom, do ktorého len pred pár okamihmi ukryl meč, aby ho tam jeho manžel našiel.
„Počkaj!“ zavolal Harry na vzďaľujúce sa zviera z bielej hmly, ktoré sa rovnako rýchlo, ako sa zjavilo, i vyparilo. „Severus!“ zavolal Harry potichu a zúfalo sa rozhliadal okolo seba, či ho azda neuvidí niekde nablízku. Muž, ktorého volal, sa ešte viac prikrčil vo svojom úkryte a hoci netúžil po inom, než mladíka zovrieť vo svojom náručí, uväzniť jeho pery v tých svojich a možno i dačo viac, nemohol sa mu ukázať. Bolo to príliš nebezpečné pre nich oboch.
A tak len ticho sledoval, ako sa Harry naklonil k zamrznutej hladine a snažil sa prísť na to, prečo ho Severusov patronus doviedol práve sem.
„Chýbaš mi, Severus,“ zašepkal mladík na brehu jazierka a Severus si musel poriadne zahryznúť do jazyka, aby mu neodpovedal a zostal tam, kde je.
Konečne Harry zbadal meč a premýšľal, ako ho dostať spod zamrznutej hladiny. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že ľad stačí rozsekať pomocou kúzla, na čo si Severus v duchu povzdychol a sledoval jeho počínanie ďalej. Vedel, že jednoduché Accio stačiť nebude, veď predsa bolo jasné, že ten meč musí získať nejakým rádoby hrdinským činom. Preto jedinou možnosťou bolo skočiť do vody... V tomto ročnom období a pri teplote vody sa Severus snažil umiestniť meč čo najbližšie hladine, no i tak sa jeho manžel bude musieť celý ponoriť a... Dúfal, že s pomocou svojich priateľov sa dá rýchlo do poriadku a neprechladne, alebo dokonca horšie. Ale na to teraz nechcel myslieť!
Harryho hlava zmizla pod hladinou a on nervózne vyčkával, kedy sa znova objaví. Sekundy sa zdali byť neskutočne dlhé a zdalo sa mu to ako celá večnosť, čo bol Harry pod vodou. Do srdca sa mu vkrádala úzkosť, keď si uvedomil jeden podstatný, veľmi dôležitý detail! Vie vôbec Harry plávať?
Neváhajúc viac ani chvíľu, neberúc ohľady na odhalenie a možné nebezpečenstvo plynúce z jeho činu, vybehol z húštiny, v ktorej sa ukrýval a rozbehol sa k jazeru. Chvíľu vystrašene sledoval vodnú hladinu, no tá bola pokojná a po Harrym ani vidu, ani slychu. Už za behu si stihol vyzliecť habit, ktorý teraz pristál na Harryho kôpke s oblečením a o sekundu neskôr sa hladila rozčerila, keď Severus skočil do vody.
Rozhliadal sa okolo seba, plávajúc k miestu, kde bol meč a konečne ho zbadal. Harry úporne bojoval s príveskom na svojom krku, ktorý ho, ako sa zdalo, ťahal hlbšie ku dnu. Dvoma rýchlymi tempami doplával až k nemu.
„Niekoľko bubliniek vyšlo z Harryho úst, keď ich od prekvapenia otvoril a zjavne chcel niečo povedať. Bohužiaľ, k vlastnej smole sa tak pripravil i o posledné zvyšky vzduchu, ktoré mu zostávali a niekoľkokrát sa v rámci zalapania po novom, napil vody.
Severus na nič nečakal, strhol mu prívesok z krku, schmatol meč i svojho muža za rameno a zo všetkých síl zabral, aby sa konečne dostali nad hladinu.
Povrch jazera našťastie ešte nestihol opäť zamrznúť, takže sa mu úspešne podarilo dostať Harryho na breh, aj keď už v bezvedomí.
„Do kotla!“ zahromžil a okamžite začal s poskytovaním prvej pomoci. Zhruba po troch nádychoch sa Harry konečne rozkašlal.
„Už je dobre! Budeš v poriadku!“ upokojoval ho tichý hlas a Severusove mocné paže sa okolo neho ovinuli.
„Severus?“ spýtal sa Harry prekvapene a zuby mu pritom drkotali zimou. Muž mu namiesto odpovede prehodil cez ramená plášť, oboch ich kúzlom osušil a pre každý prípad pridal ohrievacie kúzlo. „Vedel som, že si to ty,“ usmial sa mladík a s tichým povzdychol sa oprel o svojho manžela, ktorý ho objímal.
„Mal si mi povedať, že nevieš plávať!“ zamračil sa Severus namiesto odpovede.
„Viem plávať! Teda... trochu,“ pripustil napokon. „Ale to ten medailón! Snažil sa ma stiahnuť dolu,“ bránil sa zamračene a pozrel na medailón ležiaci nevinne na zemi vedľa nich.
„Čo je to zač?“ spýtal sa Severus vážnym hlasom.
„Voldemortov viteál. Snažil sa mi zabrániť v získaní meča, pretože ten je jednou z možných zbraní, ktorými tento artefakt dokážeme zničiť,“ odpovedal potichu.
„Rozumiem,“ prikývol Severus a zovretie okolo Harryho zosilnelo.
„Chýbal si mi,“ zopakoval Harry svoje slová, ktoré v ten večer vyriekol do ticha v tomto tmavom lese.
„O tom nepochybujem,“ uškrnul sa Severus a konečne mohol urobiť to, čo chcel. Naklonil sa k nemu a jemne obtrel svoje pery o Harryho v letnom bozku. Mladík v jeho náručí nespokojne zamumlal a rukou si ho pritiahol bližšie a bozk prehĺbil, až kým obaja znovu nelapali po dychu. „Nabudúce stačí povedať. Nemusíš sa kvôli tomu topiť,“ doberal si ho Severus.
„To viete, pán riaditeľ... Nejako začať musím,“ uškrnul sa Harry a naklonil sa k nemu k ďalšiemu bozku, keď sa neďaleko od nich ozvalo hlasné PUK! A obaja spozorneli. Ich opatrné pohľady sa spojili a než sa Harry nazdal, ležal na zemi sám, zabalený do svojho plášťa.
„Harry?“ ozval sa tichý hlas, v ktorom Harry, i Severus ukrytý späť v húštine, spoznali Rona Weasleyho.
„Ron? Kde sa tu berieš? A ako si ma našiel?“ spýtal sa Harry prekvapene a zároveň sklamane.
„No... ten Brumbálov zapaľovač...“ začal ryšavý chlapec s vysvetľovaním a Severus z diaľky ho v duchu preklínal za to, že tak nepatrične prerušil tú jedinú možnú chvíľku, keď mohol hovoriť s Harrym osamote a nikým nerušený. Neskoro!
Z diaľky sledoval, ako dvojica chlapcov zničila medialon a tým zase o krok postúpili k víťaznému koncu tejto vojny. Videl, ako sa Harry ešte naposledy rozhliada po lese, no kvôli Weasleymu nemohol nič, než naďalej mlčať, až kým ho nadobro nestratil z dohľadu.
Komentáre
Prehľad komentárov
aj odo mňa jedno veľké díky ;-) krásny pocit, ked vám niekto venuje poviedku, i ked iba z časti xD
inak, posledné časti, plné ich smonienok,.. no, nejak ma dojali.. a to som často ako studený psí čumák ;-) ale tvoje poviedky mám rada a nedám na ne dopustiť :)
Takže aj pre mňa!!
(nadin, 7. 3. 2010 18:59)
Ďakujem za venovanie, ja sa teda počítam sa medzi "skalných"!!!
Toľko citu, ja som úplne namäkko!!
"Poriadok je pre blbcov!" :))))
netrpezlivo čakám pokračovanie
...
(Eressië, 7. 3. 2010 21:34)