vzdychy kvetín ,
noc obliekla biele rukavice ,
sklonil hlavu deň.
Ako vždy,
vyzúvam topánky únavy,
zotriem zvyšok slnečného potu,
tvár umyjem
vôňou morského vánku,
sadnem za stôl a píšem...
Nemám pokoja ,
kým
z ľahkosťou neodhrniem
zakrytú tvár
mojej sladkej poézie.
Moja sladká poézia
2. 6. 2008
Pavúci už chytajú
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.