Battlefield: Bad Company
Battlefield: Bad Company - spoločnosť zlých chlapcov
8,6
výborná |
|
|
Tak, teraz už viete, že Bad Company sa podarilo a to dokonca napriek tomu, že neustále vychádzajúce nové diely série bez akýchkoľvek noviniek nemá nikto z nás rád. Keby sa Bad Company objavilo bez čarovného slovíčka Battlefield, vôbec by sme si to my, a rozhodne ani vy, neuvedomili a nepovažovali to za niečo nezvyčajné. Otázky typu, prečo sa tak nestalo, je zbytočné zodpovedať. Alebo predsa len: Battlefield je v hernom svete známa značka a tak ako malé decká počúvajú na drsné slová slovenských reperov, tak hráči (a aj ti neznalejší) dobre vedia, že Battlefield v názve hry je záruka kvality. Tentoraz to však zahoďme celé za hlavu, pokojne sa nadýchnime, vyčistíme si hlavu a predstavíme si Battlefield, ktorý vsádza na single-player, na kampaň, ktorou sa budete pretĺkať sami. No, úplne sami nebudete, ale to si povieme neskôr. Nemusíte mať strach, multiplayer tu stále je a je dokonca aj skvele hrateľný, umožňuje až 24 hráčom preháňať sa po pomerne rozsiahlych mapách a ešte raz, je skvele hrateľný a zábavný. Jednoducho ako Battlefield. Prím hrá však kampaň. Honba za zlatom.
Typicky vojnových hrdinov sme tu už mali mraky. Bolo ich už toľko, že keby sa spustila búrka, vytopí nás všetkých. A potom príde 222.jednotka B-Company a je doslova radosť chytiť do rúk zbraň a trochu si zastrieľať. Vec sa má totiž tak, že dvestodvadsaťdvojku vysielajú všade tam, kam sa nechce žiadnej špeciálnej jednotke. Tentoraz to je fiktívna ruská krajina, ktorej vládne Serdar a podľa všetkého by to mal byť zloduch znásilňujúci deti a starcov. No minimálne. Naša štvorica hrdinov teda nacupitá do ľúbeznej lesnatej krajinky a poďme ho na lov. Lenže ako neskôr zistíte, že ste tak trochu prvým štítom v útočnej línii a vašou jedinou úlohou je prinútiť nepriateľa vystrieľať na vaše amatérske manévre čo najviac nábojov. Zloženie je tak čitateľné ako len byť mohlo: seržant Redford, ktorý sa chce čoskoro dostať do zaslúženého dôchodku a myslel si, že cez dvestodvadsaťdvojku to pôjde s najmenším odporom. Technicky zdatný Sweetwater, ktorý potreboval štipendium na školu a armáda vyzerala byť najvýhodnejšia. To však ešte netuší, že bude prevelený do Bad Company, o ktorej povedal milú vec: Niekedy netuším, či ma zabije nepriateľ alebo niekto z mojej jednotky. Nasleduje Haggard, špecialista na výbušniny, ktorý je... ktorý je... no, tak trochu prostorekejší. Má rád dobré jedlo, hlavne pivo a kde to búcha, tam je on. Klasický valibuk vpredu, ktorý si zrejme neuvedomuje, čože sa to okolo neho deje. A na úplný záver tu je Preston Marlow, ktorého budete ovládať práve vy.
No a vy máte za sebou tiež peknú minulosť. Starý otec bojoval v Druhej svetovej, otec vo Vietname a od vás sa taktiež očakáva láska k armáde. Tú aj vo svojom srdci prechovávate, lenže ono to je zatiaľ medzi zelenými mozgami trochu nuda, v Európe sa nič nedeje, vysedávať na základni Prestona nebaví a tak sa dostal vďaka jednej nepríjemnosti (...keby som tak pristál s tým vrtuľníkom o pár metrov ďalej, nikto by si to ani nevšimol...) práve do B-Company. Spoločnosti bojovej jednotky, ktorá má viac šťastia ako rozumu. Práve tento „ľudskejší“ faktor dodáva hre úplne iný ráz, než vidíme v každej vojnovej strieľačke, kde vojaci plnia poslušne rozkazy zhora a salutujú a bojujú vždy za dobro celého sveta a majú po boku tých najlepšie vycvičených amerických chlapcov a keby chceli, určite aj vodu na víno premenia. Pohľadom. Chuck Norris hadr. A teraz tu máme 222.jednotku, bandu lúzrov, ktorí sú bez podpory na nepriateľskom území. To je potom skutočne radosť hrať, pretože samotný postup nie je vojenským drilom, či úhľadným postupom celej jednotky. Máte sa dostať do dedinky okupovanej nepriateľom. Tak tam jednoducho nabehnete, zrovnáte ju so zemou a ste tam, všetko dopadlo super a ide sa ďalej. Žiadne zachraňovanie mačiek zo stromu pre staré dôchodkyne, tu za ideály nebojujete.
Asi by bolo zbytočné to skrývať prípadne zatajovať. V priebehu hry totiž u jedného vojaka nájdete zlatú tehličku a pokora poslúchať príkazy zhora sa akoby vytratila. Videli ste film Traja Králi? Áno, tak potom viete koľká bije a aj naši „hrdinovia“ sa rozhodnú trochu si finančne prilepšiť. Vyrazia za pokladom na vlastnú päsť. Teda vyrazia, Haggard svojim sedliackym rozumom usúdi, že zlato je zlato, rozbehne sa za nepriateľmi v snahe vytrieskať z nich ďalšie tehličky (doslova), vy ho v štichu nenecháte, zachránite mu kožu a už sa veziete, už si užívate úplne inú vojnu, ustúpiť sa nedá kam. Vojnu trochu súkromnú, hranú na vlastné tričko, ale čert to vezmi, život predsa nasadzujete vy a nie ten pán v saku, čo si myslí, že s peniazmi zožral všetku múdrosť sveta. Neskôr, keď sa dostanete k Serdarovi, sa situácia vtipne vyhrotí, ale to si treba skutočne vychutnať, ide o jedného z najlepších diktátorov sveta, ktorý musí byť nonstop naložený v alkohole, inak si jeho flegmatizmus a tackavé pohyby vysvetliť nemožno. Jedno je však jasné už teraz. Battlefield: Bad Company je vtipná hra, hra s humorom jednoduchým, no chytľavým a ťažko je mu odporovať.
Dobre, doteraz sme len tliachali o omáčke okolo. Ako sa to hrá? Inu, ako ktorákoľvek iná FPSka – teda až na zopár maličkostí, ktoré si rozoberieme v hodnotiacej časti. Chytíte zbraň a strieľate nepriateľov. Mapy sú rozľahlé, žiadne tunely ako v milióne ďalších hier sa nekonajú. Dostanete úlohu, ktorá vám prikazuje dostať sa tam a tam, takže sa tam dostanete, nikto vám však už nehovorí ako, ktorým smerom a či cestou nezájdete nejaké dubáky do lesa pozrieť. Mapa je samozrejme obmedzená, keď sa dostanete za vymedzenú plochu, ste upozornení, že ak sa okamžite nevrátite, budete mŕtvi. A do piatich sekúnd skutočne ležíte na zemi s nulou na konte životov, pretože ste vstúpili na nepriateľské územie, respektíve dosah ich zbraní a to sa predsa nerobí. Inak máte voľnosť v rozhodovaní, neoficiálne vediete jednotku vy, ostatní sú len poskokovia, ktorí bežia za vami ako pouliční čoklovia. Zbraní je dostatok, zbierať ich môžete aj po zosnulých nepriateľoch a nábojov je teda dostatok, hlavne nech stále niečo strieľa, ohľad na civilné objekty brať nemusíte a keby sa niekto niečo pýtal, tak ste celú dedinku zbúrali v sebaobrane. Skutočne sa vám totiž zdalo, že v každom dome sedí na bobku nejaký sniper, tak prečo to riskovať? A potom nesmú chýbať ani rôzne vozidlá: terénne, BVP, tank, helikoptéra, vetrieska – jednoducho sadnete a idete, dokonca si i meniť pozície môžete a je to celé super, no nechceme hneď skĺznuť do hodnotiacej časti. Vlastne chceme, pretože základ viete (vtipná vojnová FPS) a poďme sa pozrieť, prečo to celé funguje.
GRAFIKA 9 / 10
Deviatka? Veď to vyzerá úplne obyčajne a je kopec ďalších hier, ktoré majú lesklejšie textúry, lepšie nasvietenie, detailnejšie tiene, reálnejšie animácie a kopec tých pojmov, ktoré normálny človek nevie bez zakoktania vysloviť. Áno, sú možno hry krajšie, ale ukážte čo i len jednu, v ktorej to tak pekne búcha. A rozpadá sa. Deštrukcia, to je totiž heslo dnešného dňa. Pozrite sa, máte pod rukou tlupu vojenských nepodarkov, ktorí ani za nič na svete nebudú tichí zabijaci (viď. video dole pod článkom) a pod pojmom stealth misia si predstavujú kombináciu: granátomet demolujúci stenu rodinného domu, kde zaručene niekto bol a len tak pre efekt strieľajúci magori z brokovnice a M16. A možno sa do niekoho aj trafia. Nie, tichí nebudete a vy ani byť tichí nebudete ani chcieť byť. Engine hry Frostbite, výtvor EA Dice, je jednoducho lahôdka. Keď po prvýkrát vystrelíte granát na stenu a ona sa rozpadne (čiže v diere zostane diera), okamžite sa do deštrukcie... nie, nie deštukcie, lež demolácie všetkého, okamžite zamilujete. A budete ničiť stenu po stene, dom za domom, nebudete brať na nič ohľad a ak nájdete nejakého panáka ukrývajúceho sa v dome, nebudete zbytočne čakať, kým ten parchant vykukne alebo ho zložito obchádzať, aby vás kemper netrafil nečakane do oka. Pekne nabijete granátomet alebo pancierovú päsť alebo si zavoláte podporu zo vzduchu a... a bum. Stena je dole. Ak nepriateľ nie je mŕtvy, tak ho dorazíte a ide sa ďalej.
Nech to znie akokoľvek bizarne, ale deštrukčný model je v Bad Company vynikajúci a výrazne zvyšuje hrateľnosť. Zničiteľné však nie ej kompletne všetko, vybuchnuté vraky rovnako ako mŕtve telá nepriateľov po chvíli miznú, ale väčšinu objektov môžete zničiť. Alebo prejsť tankom. Ono to máte tak, s jeepom zničíte maximálne drevený plot, prípadne menšie kríčky, lež s tankom idete cez les a stromy padajú ako triesky! A je to zábava, už žiadne obmedzovanie typu: musím ísť po cestičke a ani o krok vedľa, pretože sa tank za niekoľko miliónov dolárov zasekne o pohodenú plechovku v jarku. Prd! Máte sa dostať do susednej dediny, ktorá je vzdušnou čiarou omnoho bližšie ako kľukatou cestou? Nikto nič nebude riešiť, pekne sa usadíte a ide cestou necestou, lesom nelesom, kopcami nekopcami, Frostbite sa o to už postará. A stará sa o to vynikajúco. Dokonca tak, že jeden z archievmentov (vykosenie menšieho lesu) získate medzi prvými, pretože vás „pílenie“ rotačným guľometom tanku bude baviť. A hlavne, vyzerá to výborne. No a predstavte si teraz, že miesto toho, aby ste klasicky vojensky potichu nacupitali do obsadenej dediny, tak vezmete jeep (alebo ešte efektnejšie, golfové vozidlo... to maličké, prťavé a to je skutočne pravda), režete zákruty, zastavíte sa v strede dediny, povyskakujete a už to všetko okolo vás búcha, strieľa, steny sa boria, okolité objekty lietajú vzduchom a v bezpečí nie je ukrytý nik. Preto grafika za deväť. Poháňa ju jeden z najlepších enginov. Ponúka totiž kopec zábavy a to je vždy hodnotnejšie ako milión plus jedna grafická vychytávka. A ešte raz: navyše Bad Company vyzerá dobre, má rozsiahle exteriéry, tak nefrflať a akceptovať, vojaci!
INTERFACE 8 / 10
Ovládanie je typické a zároveň iné. Dokážete všetko to, čo v iných strieľačkách, len niektoré z funkcií sú navrhnuté na ovládacej schéme trochu inak. Budete si zvykať, zvyknete si a poviete si, že práve k tomuto systému, akým Bad Company musí hrať, je to skvelý spôsob ovládania. Nedávate príkazy ostatným vojakom, len chodíte, mierite, strieľate, nabíjate, prepínate zbrane, liečite sa – jednoducho klasika a verte, že sa naučíte ovládať všetko hravo, pretože mnoho tlačidiel používať nebudete. Po novom totiž máte pod RB (alebo R1 ako ekvivalent PS3 verzie) zmenu módu zbrane (niektoré majú zabodovaný granátomet), prípadne prepnutie priamo na granáty. Klasicky s RT (R2) strieľate. Na ľavej strane máte „špeciálne predmety“. Po jednom stlačení LB (L1) sa prepnete si zvolíte prvý predmet a tou je injekcia adrenalínu, ktorá vám doplní zdravie (o nej neskôr v hodnotení náročnosti), stlačíte ho znovu a máte v rukách niečo na demoláciu: pancierovú päsť, časované bomby, laserový navádzač alebo špeciálny skrutkovač (dobre, ten na demoláciu nie je, tým naopak opravujete vozidlá). Pre použitie aktivujete predmet RT. A načo služi LT (L2)? Zbraň si priložíte k oku a presnejšie namierite. Celé to funguje na výbornú. Behom niekoľkých sekúnd sa vyliečite, vystrelíte na tank, vezmete do rúk zbraň, zostrelíte dobiedzajúceho vojaka tamto na streche, toho ukrývajúceho sa v dome vyhodíte do luftu rýchlym prehodením na granátomet a už to ide a ono to ide ako po masle. Rýchlo, svižne a lahodne. Ovládanie je vskutku vynikajúce. Slovko sa oplatí utrúsiť o mape. Je tu, je dostačujúca, prehľadná, vidíte na nej všetko potrebné (nadmorská výška, objekty, vozidlá, strážne veže...) a aká je jednoduchá, tak je skvelá. Ovládanie skutočne na výbornú.
HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Viete, Battlefield: Bad Company sa hrá skvele, je to neskutočne adrenalínová jazda, ktorej hlavným režisérom ste vy. A preto sa ťažko popisuje to, čo všetko môžete zažiť. Ono sa vám tým vykecá to, čo vás pekne posadí na zadok ešte pred samotným hraním alebo sú to potom rozsiahle plky. Takže verte, je to ohromná jazda. A keď sme pri tej jazde, začneme tou. V každej poriadnej strieľačke nemôže chýbať nejaké to ovládateľné vozidlo, stala sa z toho móda. Niekedy môžete iba šoférovať, niekedy môžete iba strieľať. V Bad Company si vyberiete, čo vlastne budete robiť. To je prvá vec, ktorá je neskutočne fajn a prepínať pozíciu budete radi, i keď ani vaši kamaráti nestrieľajú zle. Sadnete za volant, vyveziete sa na kopček, zbadáte nepriateľa... teda zbadáte civilný dom, ale nepriateľ môže byť v ňom! Tak sa prepnete do pozície strelca a trochu si zašpásujete. Vozidlá sú tu totiž nie na okrasu, prípadne ako nutná vložka, ktorá má kvázi dvíhať hrateľnosť. Vozidlá sú všade na mape, je ich niekoľko druhov, ovládajú sa ako jednoducho, tak aj prirodzene a v rámci možností akčnej strieľačky aj uveriteľne. V dôsledku voľnosti, si zašoférujete všade po mape a nezastaví vás nič, jednoducho si vyberiete kam pôjdete a či po vlastných alebo v tanku. Okrem toho dostanete do praciek vrtuľník a s ním to teda prča rozhodne je, hoci prvé minúty vo vzduchu budú pripomínať samovražedný let opitého pilota.
Je to úžasné a pocítite silu zbraní napevno primontovaných k približovadlám. Zabudlo by sa na lode. Lenže vody je tu málo a čistý čas používania motorových člnov činil v našej kampani odhadom tak 6 sekúnd. Potom tu máme spomínanú voľnosť. Máte mapu, vcelku rozsiahlu a funguje jednoduché pravidlo: dostaň sa na miesto určenie, splň úlohu a vedenie sa nebude zaujímať ako si to spravil. Takže nemusíte bežať po ceste, môžete to vziať skratkou cez les, prípadne zaútočiť z druhej strany. Nečakajte však žiadne taktické manévre alebo nebodaj strategický postup. Tu sa chopíte zbrane a strieľate, až je hlaveň žeravá. Je to zábavné, je to neskutočne chytľavé, pretože vaši parťáci robia to isté, len sú menej efektívni, ale na druhú stranu pri tom aj čosi zakričia. Akčná časť je deštruktívna a jednoduchá, to je tak neskutočne milé a v spojení s „vážnym“ vojnovým konfliktom sme to nečakali. Honba za zlatom a vyprdnutie sa na vojenskú česť. No dobre a potom to je vtipné. Svojsky, možno pre niekoho primitívne, ale je. To uvidíte v cutscénach, to budete počuť v priebehu misie a jednoducho to je ako paródia na drsných hrdinov zachraňujúcich svet pred teroristickou alebo akokoľvek inou pohromou. Celý čas strávite v zelenom Rusku, na konci zavítate do piesočného Blízkeho východu, kde to začne byť možno až príliš akčné a vybuchujúce a hra začne strácať mierne dych, ale užiť si to užijete. Deštrukcii by sa dal venovať celý odsek, ale rozobrali sme si ju v grafike a verte či nie, je to skutočne chytľavé, nech sa to zdá akokoľvek agresívne. Ak tankom po prvýkrát prejdete cez stenu domu a tá sa rozborí alebo vyhodíte guľometné hniezdo do vzduchu i s vreciami plnými piesku (a nepriateľom samozrejme) - pocítite neskromnú radosť zo zničenia. A virtuálne to predsa vadiť nikomu nemusí, navyše v Bad Company to vyzerá úchvatne, takže budete demolovať radi.
MULTIPLAYER 8 / 10
Multiplayer je klasicky battlefieldovský. Môže ho hrať 24 hráčov a my si pozrieme na nový mód Zlatá horúčka: 24 hráčov rozdelených na dve mužstvá. Jedno v úlohe obrancov chráni dve truhlice plné zlata a snaží sa pomaly oďobávať životy útočníkov na konečnú nulu. Bedne sú na základniach, takže ak ich stratíte obe (na jednej základni sú dve), idete krok smerom vzad a pokým už nemáte žiadnu základňu, prehrávate. Útočníci sa naopak snažia získať všetky bedne (jednoducho ich rozstrieľate) a jediným ultimátom je udržať celkové životy nad nulou, inak sa vám minú „zásoby vojakov“ a obrancovia zvíťazili. Ale na Zlatú horúčku môžete kašľať, ostatné (a tým pádom aj klasické) mapy sú skvelé, hlavne ak sa na nich bude preháňať skutočne 24 hráčov. Pochopiteľne sú prítomné i vozidlá a všetko to má skvelú akčnú atmosféru. Jednotliví hráči sa odlíšia vybraním jednej z piatich tried a ďalej to už poznáte. Tentoraz však multiplayer nie je hlavným chodom, ale po dohraní kampane s ním strávite mnoho času. Je to iné hranie ako v prípade MP Call of Duty 4, mapy sú rozsiahlejšie, voľnejšie a sú tu tanky, ktoré robia veľké bum.
ZVUKY 8 / 10
Trieska to teda poriadne, to treba uznať. V centre výbuchov nič nepočujete, streľba z klasických palných zbraní sa ozýva v iných priestoroch odlišne. Keď sniper ukrytý v lese vypáli bez tlmiču, počuť to všade. Ak vy stlačíte spúšť štekajúceho guľometu v podzemnej miestnosti, znie to úplne inak ako v prípade streľby niekde vonku. Tieto momenty sú skutočne precízne spracované, všetky zbrane majú iný zvuk a vy si ten huriavk budete užívať, ponoríte sa vďaka nemu do akcie. Dabing je perfektný: seržant je drsný chlap, Sweetwater utiahnutý a neistý, Haggard znie občas ako mierne zaostalý, ale ono to k ich charakterom skvele pasuje a vy si ich zamilujete aj vďaka vtipom (často na vašu adresu), ktoré si nenechávajú pre seba. Jediným mínusom je absencia titulkov, takže musíte pozorne počúvať a ovládať angličtinu, inak vám mnoho maličkostí unikne.
HUDBA 7 / 10
Hudba je klasicky hrdinská a príliš často ju počuť nebudete. Hrá v menu. To je prvá časť, ktorá by si sedmičku nevyslúžila. Tak dobre, nejaké tie melódie si vychutnáte aj pri splnení úlohy. Stále málo? Prečo teda za sedem? Každé vozidlo má rádio a muzika v ňom vojenská nie je ani za nič. Pohodová, rezká, k vojne vôbec nehodiaca sa. A preto sa bude páčiť aj vám, dodáva bizarnej ceste za zlatom ten správne ironický šmrnc. Ono nie je nad zostrelenie tanku za sprievodu kvalitne ruskej „tancujúcej“ hudby.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Kampaň extrémne dlhá nie je a ku koncu bude skôr nasierať výletom na Blízky východ, kde je toho už skutočne príliš mnoho vybuchujúceho a strieľajúceho, zatiaľ čo vy beháte ako splašené zajace a strieľate hocikam, veď niekto určite padne. A väčšinou to budete vy. A bude tam klesať atmosféra, ale o to necháme tak, hru do konca dorazíte za nejakých 12 hodín na strednej obtiažnosti a spravíte to radi, s úsmevom na tvári. Potom sú tu vaši parťáci, ktorí až tak inteligentní nie sú. Vlastne ani nemajú byť prečo, nie je to žiadna špeciálna jednotka vycvičená pre boj, ide skôr o bandu lúzrov, takže nečakajte dôslednú výpomoc ako v prípade Rainbow Six: Vegas 2 (viď. video). Jednoducho idú a strieľajú a ak ich necháte, oni sa o nepriateľov postarajú, len im to chvíľu trvá. A čo nepriatelia? Zostaneme pri tom, že svoju chabejšiu inteligenciu nahrádzajú početnosťou. Tí vonku zomierajú rýchlo, tí v budovách sa aspoň skrývajú a tí v tankoch... tak tých budete preklínať a zároveň milovať.
Vec sa má totiž tak, že hoci sa nepriatelia chovajú často ako stádo oviec, akonáhle vlezú do tanku alebo BVP-čka, máte problém. A oni tam vlezú a ak nemáte po ruke nič, čím by ste ich zostrelili, začína sa zábava. Nie sú statickí, idú po vás a keďže tank zostrelí stenu, za ktorú sa skrývate mihnutím oka, alebo jednoducho do tej steny vrazí a ona sa rozborí, máte problém. Nezastaví ich nič, respektíve máločo a väčšinou je to presne mierená rana z bazooky, ktorú má Haggard. O to náročnejšie to bude s vrtuľníkmi, ktoré sú vrtkejšie než ťažkotonážne tanky, takže na lietajúce potvorky po zameraní laserom ťažko pošlete útok zhora. Unikať pred takouto potvorou je skutočne ako o život. Niekedy aj o nervy, ale adrenalín vám bude stúpať zakaždým a môže vás ta lietajúca potvora zastreliť aj desaťkrát, stále si to budete užívať.
Viete prečo? Prečo nie je Bad Company ani po smrti frustrujúcou hrou, hoc zomrieť môžete hocikde a rýchlo? Pozícia sa ukladá na určitých miestach prostredníctvom checkpointov. To poznáme a tak to máme radi. Lenže ak otrčíte kopytá, ostane všetko mŕtve mŕtvym a vy sa len presúvate na posledný checkpoint ako hrdina znovu oživený, nemusíte likvidovať už raz zlikvidované. Na hrateľnosť to má nesmierne priaznivý vplyv, pretože niektoré pasáže sú skutočne náročnejšie, avšak využitým tejto fintičky zábava nepoklesne. Nemusíte sa obávať, že by bola vďaka tomuto hra jednoduchá. Zomrieť môžete totiž na každom druhom kroku. Míňa sa vám zdravie, pichnete si injekciu a ste znovu plní. Počkáte 20 sekúnd, kým sa vám striekačka „znovu nabije“ a môžete sa oživiť znovu. Samozrejme, znie to arkádovo, ale hrateľnosť je vďaka tomu svižná. Frustrácia nehrozí a môžeme sa radovať. Komu sa to zdá jednoduché, má tu náročnejšiu obtiažnosť.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,6 / 10
Battlefield: Bad Company rozhodne prekvapilo. Nie je to žiadny extrémne gigantický hit s masívnou reklamnou kampaňou. Ale je to kvalitná strieľačka z vlastného pohľadu. Je možno škoda, že sa objavuje len na konzolách – aj keď... PC hráči neustále nadávajú na to, že konzolisti majú hry koncepčne jednoduchšie. Áno, Bad Company je hrou pomerne jednoduchou, ale nesmierne chytľavou, nenáročnou, úžasne prepracovanou v oblasti demolácie, ponúka voľnosť, tu a tam zavtipkuje. Jednoducho nečakaná zábava, ktorá vás pritiahne a pustí až v momente, kedy prejdete kampaň a siahnete si na multiplayer (aby ste následne zistili, že i ten je super). Návyková hra, skutočne a vysoké hodnotenie dostáva hlavne za svoj prístup. Užijete si, to nám verte, len nevyslovujte v prítomnosti Haggarda slovíčko simulátor alebo stealth akcia. S bazookou totiž nejaký ten hukot narobíte a budete ho robiť s iskrou v očiach. Zatiaľ najpríjemnejšie prekvapenie tohto roku, ak nerátame známe a očakávané značky.
Battlefield: Bad Company | |
---|---|
Vývojár: | DICE |
Vydavateľ: | Electronic Arts |
Distribúcia v SK: | Electronic Arts |
Platformy: | Xbox 360, PlayStation 3 |
Žáner: | Akcie |
Lokalizácia: | Nie (anglicky) |
Vydanie hry: | 27.6.2008 |
Oficiálny web: | http://badcompany.ea.com/ |